Pane, aj zlí duchovia (Lk 10,17)

Dobrý Ježišu,
dnes prichádzam k Tebe akýsi nesvoj, no s túžbou byť v Tvojej blízkosti a modliť sa Tvojím slovom. Ďakujem Ti za to, že môžem tak ako apoštoli prichádzať a znova Ti vyrozprávať skúsenosti a zážitky dnešného dňa. Apoštoli sa vrátili zo svojich ciest a hneď Ti začali rozprávať, ako v Tvojom mene vyhnali zlých duchov a ako sa im títo poddávali. Zaiste mali z toho radosť. No Ty si im povedal: Neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú zlí duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.
Dobrý Ježišu, čomu ma učíš týmito slovami? Keď prichádzam k Tebe – čo všetko Ti chcem vyrozprávať? O čom Ti hovoriť? Nemôžem sa pochváliť tým, že by sa mi zlí duchovia poddávali, no iste by som Ti mohol hovoriť o toľkých radostných a povzbudzujúcich udalostiach, ktoré sa udiali v mojom živote, v mojej práci, v škole, v rodine, vo farnosti, v spoločenstve…
Čo by si mi na to všetko povedal?
Určite aj Ty si mal radosť, pretože ma miluješ. No práve preto, že ma miluješ, mi k tomu musíš čosi povedať. To isté, čo svojim apoštolom: Nie zo svojich úspechov sa raduj, ale z toho, že tvoje meno je zapísané v nebeskom kráľovstve.
Ježišu, čo znamenajú tieto slová pre mňa? Čomu ma nimi učíš?
Nuž, predovšetkým ma učíš hľadať pravú a nepomíňajúcu sa radosť, ktorú nám nemôže nik vziať. Radosť, ktorá pramení v Tvojej láske ku mne, v láske, ktorou si ma miloval ešte pred stvorením sveta a ktorou ma neprestávaš milovať naveky.
Učíš ma nenechať sa oklamať ničím menším, nijakou radosťou, ktorou by si nebol Ty sám. Učíš ma, Ježišu, upriamovať sa na to, čo je v mojom živote podstatné a rozhodujúce – mať cieľ a zmysel života, ktorý si Ty sám.
Učíš ma, Ježišu, aj popri všetkých denných starostiach a problémoch, upriamovať sa na Teba. Učíš ma mysieť duchom Tvojho evanjelia.
Až teraz si uvedomujem a vidím, že sa nad tým všetkým, čo Ti hovorím zo svojho života, musíš azda aj útrpne pousmiať. Akoby si mi chcel povedať: Nie z vecí tohto sveta sa raduj. Ty si predsa povolaný k väčšej a plnšej radosti. Dávaj si pozor, aby ťa radosť z týchto vecí nepohltila tak, že zabudneš na oveľa väčšiu radosť, ku ktorej si povolaný, na radosť, ktorá sa nepomíňa.
A myslím aj na slová apoštola Pavla, ktorý hovorí: Utrpenia tohoto času nie sú hodny porovnávavnia s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.  A tiež: Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú. A na inom mieste: Potešujte sa navzájom tým, že budete raz navždy so svojím Pánom.
Pane, nauč ma radovať sa pravou radosťou. Veď keby som, Pane, aj celý svet získal, ale stratil by som večnú radosť, čo by mi to osožilo?
Problém v mojom, v našom živote, nie je v tom, že sa radujeme radosťami tohto sveta, ale v tom, že zabúdame na pravú radosť, že nemyslíme na ňu a okrádame sa o ňu, sme k nej nevšímaví.
Ježišu, dnešnou evanjeliovou udalosťou nás upriamuješ na radosť, ktorú nemožno porovnať s radosťami tohto sveta. Upriamuješ nás na definitívnu, konečnú radosť – na radosť neba a vyzývaš nás: Radujte sa a veseľte, lebo vaša odmena je hojná v nebi. Radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi. Vaše srdce sa bude radovať a vašu radosť vám nik nevezme.
Ježišu, voláš nás k radosti nebeského Otca, ktorý sa teší z návratu márnotratného syna. Voláš nás k radosti človeka, čo našiel vzácny poklad v poli. Voláš nás k radosti ženy, čo našla stratenú drachmu alebo ktorá, keď sa jej narodí dieťa, už nemyslí na bolesť. Voláš nás k radosti pastiera, ktorý nájde stratenú ovcu.
Evanjelium nám ďalej hovorí o radosti z Tvojho narodenia, čo patrí všetkým ľuďom, o radosti z Tvojho zmŕtvychvstania, čo bola v srdciach Tvojich učeníkov, ktorí spočiatku neverili, a predsa boli plní radosti. Hovorí o radosti apoštola Tomáša, ktorý pred Tebou padol na kolená a vyznal: Pán môj a Boh môj! O radosti Márie Magdalény, ktorá sa o radosť delila s inými: Videla som Pána. O radosti emauzských učeníkov, ktorým horeli srdcia, keď Ťa počúvali, a ešte v tú chvíľu sa plní nadšenia vydali na cestu, aby si nenechali svoju radosť iba pre seba.
Ježišu, ako je to s mojou radosťou?
Apoštol Peter nás volá ustavične sa radovať. Vyzýva nás radovať sa aj uprostred utrpenia a súženia, ba apoštol Jakub nás učí trpieť s radosťou:Pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky.
Ježišu, tak, ako prichádzali k Tebe ľudia a prosili Ťa: Pane, daj, aby som videl…, Pane, ak chceš, očisti ma…, Pane, daj nám väčšiu vieru… tak i ja prichádzam k Tebe a prosím: Ježišu, nauč ma radovať sa Tvojou radosťou, ktorú mi nik a nič nebude  môcť vziať. Nauč ma radovať sa z väčšej lásky k Tebe, aby bola vo mne Tvoja radosť a aby bola úplná.
Nauč ma radovať sa z prísľubu radosti v Tvojom kráľovstve.
Nauč ma radovať sa z lásky, ktorá odpúšťa a ktorej je odpustené.
Nauč ma radovať sa z lásky, ktorá sa raduje z pravdy.
Nauč ma radovať sa z lásky, ktorá je milosrdná a prijíma milosrdenstvo.
Nauč ma radovať sa z lásky, ktorá vie všetko zniesť, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.
Nauč ma radovať sa z lásky, v ktorej si ma stvoril a určil cieľ i zmysel môjho života.
Nauč ma radovať sa z lásky, v ktorej si si ma vyvolil, zamiloval a povolal.
Nauč ma radovať sa z lásky, v ktorej si sa za mňa obetoval a ktorou si ma zachránil.
Nauč ma radovať sa z lásky, ktorou ma miluješ až do krajnosti a ktorou mi daruješ večný život.
Ježišu, nauč ma radovať sa radosťou Tvojej Matky, Panny Márie, ktorá Ťa velebí a jasá nad veľkými vecami, ktorí si jej urobil.
Nauč ma radovať sa z lásky a v láske, ktorá nikdy nezanikne.
Ježišu, v tejto chvíli Ťa neprestávam prosiť:
Daj, aby mojou najväčšou radosťou bolo: vždy byť s Tebou.

Text adorácie je prebraný z knihy Modlitby pred eucharistickým Ježišom od P. Jozefa Šuppu, SJ a uverejnený s láskavým dovolením vydavateľstva Dobrá kniha www.dobrakniha.sk
 
Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *