Pane, čo mám robiť? (Mk 10, 17)

Dobrý Ježišu, ako je dobré, že môžem k tebe prísť, kedykoľvek ma trápi otázka : Čo mám robiť?
Ďakujem ti za to, že si tu s nami.
Ďakujem ti za to, že nás nenechávaš ako siroty napospas osudu nás samých či osudu dejinných udalostí, ale že si s nami až do skončenia sveta.
Otázka, s ktorou dnes k tebe prichádzam, znie: Čo mám robiť?
Pane, s touto otázkou smiem či vlastne by som mal prichádzať k tebe každý deň. Každý deň ma trápi a prenasleduje bezradnosť a ja viem, že by som si mal tebou nechať určovať tajomstvo svojho života.
Pane, otázka: Ako ďalej? Sa mi vynára v rozličných situáciách, v rozličných stavoch môjho ducha – od tých radostných až po tie veľmi ťaživé a boľavé.
V akom vnútornom rozpoložení sa nachádzam? O čom sa chcem s tebou zhovárať dnes, teraz, v túto chvíľu? Čo si nosím vo svojom srdci? Či žijem?
Niekedy sa, Pane, cítim taký unavený, utrápený, ubitý starosťami, stratený, že tú otázku nekladiem ani sebe, ani druhým a, žiaľ, neoslovím ňou ani teba. Jednoducho neprichádzam s touto otázkou k tebe. Ako dávno som ju už, Pane, nepoložil!
A predsa každý deň ma vyzýva: čo mám robiť?
Niekedy viem celkom presne, čo mám robiť, no priznávam sa, že tak nerobím. Ani neviem prečo! Raz si to vysvetľujem únavou, nechuťou, sklamaním. Inokedy chorobou, neschopnosťou alebo azda nedostatkom času, strachom pred pravdou.
V evanjeliu ťa vyhľadávali mladí a dospelí ľudia a pýtali sa ťa: Čo máme robiť?
Táto otázka nás sprevádza od detstva. Kládli sme ju ako deti rodičom, učiteľom v škole, vyslovujem ju vlastne stále. Je to otázka, ktorá nás sprevádza celým životom. Je to otázka, ktorá nás dokáže potrápiť, otázka, ktorú kladie naša zodpovednosť. No je to tvorivá otázka, otázka, ktorá vychováva, formuje, pobáda, aktivuje, nenechá nás ustrnúť. Táto otázka nás s tebou neprestajne spája. Ňou sa dožadujeme teba samého.
A tak sa ťa, dobrý Ježišu, aj v túto chvíľu chcem spýtať: Pane, čo mám robiť? Tu som, Pane, hľa, prichádzam, hovor, čo a ako treba robiť, tvoj sluha počúva.
Dobrý Ježišu, chcem ti dnes znova ďakovať, že si tu, že môžeme k tebe prichádzať klásť ti otázky, najdôležitejšie otázky o svojom živote. Len nás, prosím, nauč prichádzať k tebe. Vždy v nás oživuj vedomie, že si tu pri nás; a že keby nás všetci opustili, ty nás neopúšťaš, ty si s nami po všetky dni nášho života.

Text adorácie je prebraný z knihy Modlitby pred eucharistickým Ježišom od P. Jozefa Šuppu, SJ a uverejnený s láskavým dovolením vydavateľstva Dobrá kniha www.dobrakniha.sk

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *