Pane, odíď odo mňa, som človek hriešny (Lk 5, 8)

Dobrý Ježišu,
dnes prichádzam k tebe a prosím: Naplň ma svojím Duchom Svätým, aby som sa mohol modliť úprimne, pravdivo, s vierou a túžbou. Prichádzam k tebe a uvedomujem si, že ty jediný si Svätý, ty jediný si Pán, ty jediný si Dobrý.
Ježišu, čo môžem však o sebe povedať ja?
Mám na mysli tvojho apoštola Petra vo chvíli, keď zakúsil moc tvojho slova a povedal: Na tvoje slovo spustím siete. Čo prežíval vtedy Peter, keď ti neskôr padol k nohám a vyznával: Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny?
Peter svoju hriešnosť spoznával vo svojej nedôvere v teba. Peter ti nehovorí: Pane, ja odídem od teba, lebo som človek hriešny, ale: Pane, nezaslúžim si tvoju lásku, nie som hoden ani tvojej dôvery, ani teba samého.
Ježišu,
keď som v tvojej prítomnosti, pred svojou svätou tvárou, čo cítim? Preniká ma úžas nad veľkosťou tvojej lásky? Ó, Pane, aká úžasná, aká hlboká je tvoja láska k ľuďom! Ako veľmi ma preniká! Ako ma dokáže usvedčiť z môjho sebectva, z mojej hriešnosti, z mojej neschopnosti milovať vrúcnou láskou, ako miluješ ty.
Ježišu,
ďakujem ti za dar tvojej lásky, ďakujem za to, že smiem prežívať a uvedomovať si nevýslovnú lásku, ktorou nás miluješ.
Klaniam sa tvojej bezhraničnej láske, ňou nás miluješ až do krajnosti. Spolu s apoštolom Petrom padám k tvojim nohám a túžim precitnúť zo svojej nelásky. Dopraj mi, Ježišu, aspoň na chvíľu znova prežiť veľkosť tvojej lásky. Veľmi túžim znova prežiť, že ma miluješ.
Klaniam sa, Ježišu, tvojej veľkej láske a prosím: Zmiluj sa nado mnou! Nedaj, aby som niekedy zabudol na tvoju lásku. Nedopusť, aby som niekedy pochyboval o tvojej láske, aby som bol necitlivý na vlastný hriech, aby som bol neschopný milovať a neschopný žiť láskou, ktorá nezávidí, nevypína sa, ktorá nie je dotieravá, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, ani sa neteší z neprávosti.
Tu, pred tebou, pred tvojou láskou spoznávam hranice i slabosť svojej lásky. Aká je moja láska biedna, aká nestála, aká chabá, ako málo vie zniesť, veriť, dúfať či vytrvať, ako rýchlo vie zabúdať.
Uznávam, Ježišu, som hriešny a tvoja láska odhaľuje moje sebectvo, moju samoľúbosť, moju nevernosť i zradu.
V čom všetkom sa zrazu cítim hriešny, keď som tak blízko pri tebe, keď ma zaplavuje tvoja nezištná, bezpodmienečná láska, láska až do krajnosti? Aký pokorný sa zrazu cítim? Ja, ktorý sa niekedy ani neviem hanbiť za to, že v mojom srdci sa objaví neláskavosť, neprajnosť…
Dobrý Ježišu,
tvoja láska sa prejavila nielen v tom, že si dal Petrovi zakúsiť jej veľkosť, nezištnosť, bezhraničnosť, ale i v tom, že si po vyznaní jeho hriešnosti neprestal Petra milovať, ani si ho nevylúčil spomedzi Dvanástich. Nenechal si si svoj postoj určovať ani Petrovou neschopnosťou milovať, ani jeho hriešnosťou. Keby to tak bolo, kto z nás by, Pane, potom mohol obstáť?!
Ďakujem ti, že sa nás nevzdávaš, keď padáme.
Ďakujem ti, že nám zveruješ úlohy, aj keď sa neosvedčíme.
Ďakujem ti, že sa na nás spoliehaš, aj keď zrádzame.
Ďakujem ti, že ako hriešni máme v tebe nádej.
Ďakujem ti, že nám odhaľuješ pravdu o našej úbohosti, no ešte viac o tvojej láske k nám.
Ďakujem ti, že nás nenechávaš v našej úbohosti, ale nám prichádzaš na pomoc.
Ďakujem ti, že nás svojím postojom učíš žiť a milovať nezištnou láskou.

Text adorácie je prebraný z knihy Modlitby pred eucharistickým Ježišom od P. Jozefa Šuppu, SJ a uverejnený s láskavým dovolením vydavateľstva Dobrá kniha www.dobrakniha.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *