Nik, Pane (Jn 8, 11)

Dobrý Ježišu,
vedomie tvojej prítomnosti tu, v Eucharistii, ma napĺňa radosťou, dôverou, pokojom i túžbou modliť sa. Ďakujem ti za to. Velebím ťa za dar tejto chvíle, za dar osobného spoločenstva s tebou. Mám túžbu aj dnešnou modlitbou vyznať ťa ako svojho Boha a Pána. Chcem ti vyznať: Ježišu, ty si môj Boh, ty si môj Pán! No chcem ťa aj poprosiť: Ježišu, buď mojím Pánom a Bohom, buď Pánom môjho života a buď ním stále a navždy.
Dobrý Ježišu, slovo evanjelia, ktorým sa chcem modliť, ma uvádza do situácie, keď priviedli k tebe hriešnu ženu. Priviedli k tebe tú, ktorá sa ťažko prehrešila a ktorú pristihli pri hriechu cudzoložstva. Priviedli ju k tebe tí, ktorí ju už vo svojom srdci odsúdili a boli pripravení, priam žiadostiví ju kameňovať. Priviedli ju k tebe, lebo boli zvedaví, čo povieš a urobíš. Chceli vedieť, či zdvihneš kameň a hodíš ho do nej.
Na čo ma upriamuje táto situácia? O čom mi hovorí?
Kam sa ja zaraďujem svojim postojom k tejto žene? Alebo je môj postoj postojom, aký sa v tejto udalosti ani nenachádza? Môžem totiž zaujať postoj ľahostajnosti. Môžem byť ľahostajný k tebe, môžem byť ľahostajný k hriechu. Môžem byť ľahostajný k druhým, by dokonca môžem byť ľahostajný k sebe samému ako k hriešnikovi.
Ježišu, akého a kde ma nachádzaš v túto chvíľu?
Uvedomujem si, že v spoločenstve hriešnej ženy a odsudzujúcich ľudí ty jediný si nevinný, ty jediný si bez hriechu. Povedal si: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň. A aby si to nerobil ťažkým ani žene, ani tým, čo ju priviedli, sklonil si sa k zemi a čosi si písal do piesku. To bol čas na premýšľanie. To bol prejav lásky, ktorá neponižuje ani nezahanbuje. Čas ticha, ktoré umožňuje uvedomiť si a vidieť svoju vlastnú situáciu. Vidieť sa vo svetle pravdy. K čomu ma vedie toto ticho, tento čas, ktorý mi teraz dávaš? Premýšľam, uvedomujem si svoju situáciu?
Pomaly začali vypadávať kamene z rúk tých, ktorí boli tak veľmi presvedčení o oprávnenosti kameňovania. Pomaly sa začali vzďaľovať a vyraďovať z pozície tých, čo súdia a kameňujú.
Ježišu, touto evanjeliovou udalosťou ma učíš múdrosti, ktorú si vyjadril slovami: Nesúďte, neodsudzujte! Neustanovujte sa za sudcov ľudských sŕdc a duší, ľudských úmyslov. Nesúďte dokonca ani tých, čo sa dopúšťajú hriechu. Iba Boh vidí do ľudského srdca a do všetkých jeho úmyslov. My súdime nedokonale, len z toho, čo vidíme. Súdime nespravodlivo, často predčasne, možno i povrchne, zvykovo, nevedome, možno…
Pane, zaujímavý je aj postoj hriešnej ženy. Nepopierala svoj hriech, neprotestuje, nebráni sa. Stojí vystavená rozsudku, ktorý nad ňou vysloví. A ten znie z tvojich úst takto: Nik ťa neodsúdil, žena? Ona odpovie: Nik, Pane. A ty jej odpovieš: Ani ja ťa neodsudzujem. Choď, a už nehreš.
Nik, Pane – to boli jediné slová, ktoré nám evanjelista zaznamenáva z úst tejto ženy.
Ako zazneli z jej úst? Ako konštatovanie? Ako úľava? Ako prosba? Ako vďačnosť za tvoju chápajúcu lásku? Ako odhodlanie už nikdy nedať dobrovoľný súhlas k hriechu?
Dobrý Ježišu, keby si sa ma spýtal: Nik ťa neodsúdil?, nemohol by som ti odpovedať: Nik, Pane. Boli a sú v mojom živote chvíle, keď ma druhí súdili a súdia, ba i odsudzujú, chvíle, keď sa stávam objektom nevyberaných slov a posmešných postojov.
Prosím ta, pomôž mi v každej situácii zaujať tvoj postoj. Ty jediný si nevinný, ty jediný si smel hodiť kameň, a nehodil si ho.
Ty jediný si bez hriechu, no neodsúdil si hriešneho človeka.
Ty máš právo súdiť a odsúdiť, no neurobil si to. Neprišiel si súdiť a odsúdiť, ale zachrániť.
Pane, zachráň ma od toho, by som súdil a odsudzoval.
Pane, zachráň ma od toho, aby som hriechom urážal teba alebo druhých.
Daruj mi milosť, aby som vtedy, keď zhreším, mohol vysloviť slová ľútosti.
Daruj nám milosť, aby sme sa navzájom nikdy nesúdili a neodsudzovali.
Pane, nech nik z nás nikoho nesúdi, lebo vieme, že ty si nás tiež neodsúdil. Tak budeme mať istotu, že nás nikdy neodsúdiš, lebo si povedal, žekto nesúdi, nebude odsúdený. Daj, aby sme prichádzali k tebe s úprimným a pravdivým vyznaním svojej hriešnosti a počuli tvoje: Nik ťa neodsúdil, ani ja ťa neodsudzujem.

Text adorácie je prebraný z knihy Modlitby pred eucharistickým Ježišom od P. Jozefa Šuppu, SJ a uverejnený s láskavým dovolením vydavateľstva Dobrá kniha www.dobrakniha.sk

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *