Pane, dcéra mi zomiera (Mk 5, 23)

Milosrdný Ježišu,
Takto ťa oslovujem a prihováram sa ti s pozdravom svojho srdca: Milovať ťa chcem tak veľmi, jak to vládzem len, chcem sa stať tvojou korisťou, spútaj ma láskou svojich slov.
Ježišu, pri našom dnešnom stretnutí chcem vychádzať z evanjeliovej udalosti, v ktorej k tebe prichádza otec a prosí: Pane, dcéra mi zomiera, poď, uzdrav ju.
Pane, k tebe prichádzali ľudia, aby ťa prosili za svojich blízkych: tak prosí otec za svoju dcéru, rovnako aj matka; sestry za svojho brata Lazára, stotník za sluhu, Peter za svoju svokru…; tak prinášali k tebe svojho ochrnutého priateľa, aby si ho uzdravil. Tak prichádzam teraz k tebe aj ja a chcem ťa prosiť.
Za koho ťa chcem prosiť? Najskôr za tých, čo si myslím, že to najviac potrebujú:

Pane, prosím ťa za všetky choré deti,
za deti v nemocniciach,
za deti nevyliečiteľne choré,
za deti hladujúce,
za deti trpiace vo vojnách a za ich utrápených rodičov.
Prosím aj za deti, za ktoré sa nikto nemodlí.
Prosím za deti opustené, nemilované, zanedbávané, zneužívané, týrané,
za deti, ktoré nepoznajú nehu a lásku rodičovského srdca,
za deti zraňované sebectvom a neláskou svojich rodičov,
za deti týrané, ktoré musia skusovať strach a násilie, hnev a zlobu tých, ktorí by im mali dosvedčovať tvoju lásku.
Prosím za deti, ktorým nedovolili narodiť sa, keďže ich usmrtili.
Prosím za obetavé matky a otcov, ktorí neúnavne obdarúvajú svoje deti opravdivou láskou.
Prosím za rodičov, ktorých nemá kto potešiť a posilniť v ich trápení.
Prosím ťa, Pane, dnes ako ten otec:
Pane, poď k týmto deťom, k všetkým deťom, k malým či veľkým. Osobitne však
poď k deťom, ktoré trpia,
poď k deťom, ktoré sú choré a opustené,
poď k deťom, ktoré nie sú milované,
poď k deťom, ktoré sú hladné a smädné nielen po jedle, ale aj po láske,
poď k deťom, ktoré sú zraňované a týrané,
poď k deťom, ktoré sú zanedbávané telesne, mravne, nábožensky,
poď k deťom, ktoré sú zneužívané tmi, ktorí sú im dlžní lásku,
poď k deťom, ktoré sú bez otca a matky,
poď k deťom, ktoré rodičov majú, no sú sirotami žijúcich rodičov,
poď k deťom, ktoré sú ochudobňované o pochopenie, pohladenie i o lásku,
poď k deťom, ktoré ťa nepoznajú, lebo im rodičia o tebe nerozprávajú,
poď k deťom, ktoré nevedia, čo je šťastné detstvo,
poď k deťom, ktoré musia ťažko pracovať,
poď k deťom, ktoré neľudsky nútili do vojny,
poď k deťom, ktorým choroba nedovolí chodiť a hrať sa,
poď k deťom, ktoré nevidia a nepočujú,
poď k deťom, ktorým choroba neumožní chápať,
poď k deťom, ktorým hrozí, že sa vôbec nenarodia.

Pane Ježišu, možno tak ako k Jairovi aj ku mne doliehajú hlasy: Už je všetko zbytočné, tu už nič nepomôže. Áno, aj ja sa neraz cítim spochybnený vo svojich modlitbách, zneistený vo svojej dôvere v teba. Tak ako si hovoril Jairovi, hovoríš aj ku mne: Neboj sa, len ver!
Prihováraj sa mi, Ježišu, a posilňuj moju vieru v teba.
Daj, aby som nestrácal dôveru v teba, daj, aby som sa ti nebál dôverovať, aj keď sa zdá, že je všetko stratené, aj keď ma druhí nepovzbudzujú vo viere, ešte ma od nej odrádzajú a vysmievajú sa mi.
Aj vtedy nech verím, keď sa ma zmocňuje opustenosť, dolieha na mňa smútok a úzkosť, aj vtedy, keď sa mi zdá, že už niet nijakého východiska.
Nech mi tvoje slová – neboj sa, len ver – znejú vo chvíľach,
keď sa ma zmocňuje beznádej, zúfalstvo a znechutenie,
vo chvíľach mojej bezradnosti,
keď sa stretám s nepochopením, odporom, nespravodlivosťou, zlobou, neprajnosťou,
keď zlyhávam a poľavujem v duchovnom živote,
keď je v mojom živote priveľa tmy a duchovnej vyprázdnenosti,
keď ma chce premôcť hriech a pokušenie,
keď som na konci svojich psychických, telesných i duchovných síl.
No daj, aby som ti dôveroval tak ako otec z evanjelia a aby si aj ty šiel so mnou tak, ako si šiel s ním.

Text adorácie je prebraný z knihy Modlitby pred eucharistickým Ježišom od P. Jozefa Šuppu, SJ a uverejnený s láskavým dovolením vydavateľstva Dobrá kniha www.dobrakniha.sk

 

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *