Pane, prijmi môjho ducha (Sk 7, 58)

Dobrý Ježišu,
už žalmista volal: Mojím najväčším šťastím je byť s tebou, Bože. Po tebe túži a zmiera moja duša. Teba túžili vidieť mnohí. Mnohí túžili prísť k tebe a dotknúť sa ťa. Mnohí ťa túžili počuť a rozprávať sa s tebou, byť v tvojej prítomnosti.
Ježišu, ty sám si z veľkej lásky prišiel do nášho sveta, aby si bol s nami.
Pane, aký som rád, keď na to všetko myslím. Chcem si tým napĺňať myseľ, srdce i ducha. Som rád, že môžem byť aj v túto chvíľu s tebou, byť v tvojej eucharistickej prítomnosti, byť pri tebe s túžbou môjho srdca – s túžbou vidieť ťa, počuť ťa, s túžbou modliť sa.
Mám pred očami mladého muža diakona Štefana. Vidím, v akej situácii sa ocitá. V situácii svojej istej smrti – kameňujú ho, nenávidia ho, ubližujú mu, sú voči nemu plní zlosti a nenávisti, chcú ho zabiť. Silou ich pravdy je násilie a útlak, a nie pravda sama.
Pane, čím ma oslovuje mladý svätec Štefan?
Oslovuje ma svedectvom viery, aké dokázal vydať tým, čo ho nenávidia a zabíjajú. Jeho príklad mi hovorí, že je možné s tvojou milosťou obstáť aj v najťažších chvíľach života, aj v bolestnom zomieraní.
Diakon Štefan ti bol blízky v bolestnom zomieraní. Teba ukrižujú, jeho kameňujú. Bol ti blízky v odpúšťaní. Ty sa modlíš a odpúšťaš tým, čo ťa pribíjajú na kríž, on sa modlí a odpúšťa tým, čo ho kameňmi usmrcujú. Bol ti blízky v láske k nepriateľom. Ty si sa za nich modlil k nebeskému Otcovi: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. Štefan sa pred smrťou modlil k tebe: Pane, nezapočítaj im tento hriech. Vo chvíli svojho zomierania je upriamený na nebo, vidí teba a odovzdáva sa ti: Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.
Dobrý Ježišu,
ďakujem ti za všetky tie chvíle, v ktorých som smel vydávať svedectvo: svojím skutkom, svojím slovom, svojím povzbudením, svojou službou, svojou trpezlivosťou, svojim odpustením, svojou láskou.
Ďakujem ti za milosť, vďaka ktorej som dokázal svedčiť o tebe tým, že som odpúšťal a modlil sa za tých, čo mi krivdili a ubližovali.
Ďakujem ti za chvíle, v ktorých som mohol skusovať, že je možné, vďaka tvojej milosti, obstáť v ťažkých skúškach.
Velebím ťa za chvíle, keď som i v náročných životných situáciách mohol precítiť, že si so mnou.
Zvelebujem ťa za to, že si vtedy moju dušu i srdce chránil pred pomstou, nenávisťou a neláskou a napĺňal ma pokojom, slobodou a modlitbou. A hoci som cítil, aký som v tých chvíľach slabý, zároveň som cítil, aký si ty vo mne silný, aká mocná je vo mne tvoja milosť.
Nech mi je, prosím, táto skúsenosť povzbudením, odvahou, radosťou, silou a nádejou.
Ježišu, v túto chvíľu sa chcem modliť a prosiť spolu so svätým Štefanom:
Pane, Ježišu, prijmi môjho ducha.
Kiežby som sa tak modlil vo chvíľach radostných i bolestných. Vo chvíľach, keď ma prenasleduje neistota, strach a obava, pochybnosť a nepokoj. Vo chvíľach duchovnej neútechy a životných kríz, jednoducho stále. Osobitne prosím, aby to tak bolo vo chvíli môjho zomierania, aby som ti aj ja mohol byť blízkym.

Text adorácie je prebraný z knihy Modlitby pred eucharistickým Ježišom od P. Jozefa Šuppu, SJ a uverejnený s láskavým dovolením vydavateľstva Dobrá kniha www.dobrakniha.sk

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *