Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý (Jn 11, 3)

Dobrý Ježišu,
som tu znova v tvojej prítomnosti a ďakujem, že tu môžem byť. Byť pred tebou, pred tvojou tichou a milujúcou Prítomnosťou. Byť pred Pánom všetkého i pred Pánom môjho vlastného života.
Velebím ťa i za to, že ťa môžem vnímať ako Pána nad nemožným.
Keď sa ti klaniam, chcem a túžim, aby si posilnil vo mne vieru, že u teba je všetko možné.
Dobrý Ježišu, prichádzam dnes k tebe modliť sa slovami evanjelia, a to slovami Lazárových sestier, ktoré ti poslali svoju modlitbu vo forme odkazu: Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.
Pane, v evanjeliu čítam, že si miloval Lazára a jeho sestry Máriu a Martu. Keď Lazár ochorel, informujú ťa o tom. Nie je to však len informácia. Je to prosba vyslovená s dôverou, s pokorou, s láskou. Odvolávajú sa na to najkrajšie v tebe, na čo sa možno odvolať – na tvoje Srdce, na tvoju lásku. Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.
Dobrý Ježišu, rovnako chcem prosiť i ja. Pane, ten ktorého miluješ, je chorý, tá, ktorú miluješ, je chorá; Pane, tí ktorých miluješ, sú chorí.

A modlím sa k tebe ďalej týmito slovami:
Pane, tí, ktorých miluješ, sa nemajú navzájom radi.
Pane, tí, ktorých miluješ, sa spolu nerozprávajú.
Pane, tí, ktorých miluješ, sa navzájom zraňujú.
Pane, tí, ktorých miluješ, nevedia nájsť cestu k sebe.
Pane, tí, ktorých miluješ, si navzájom závidia a nedoprajú.
Pane, tí, ktorých miluješ, sa ohovárajú a osočujú a dokážu všetko zlé jeden na druhého povedať.
Pane, tí, ktorých miluješ, sa k tebe vôbec nepriznávajú.
Pane, tí, ktorých miluješ, sú ďaleko od teba.
Pane, tí, ktorých miluješ, ťa zrádzajú svojím sebectvom, nevernosťou duchu tvojho evanjelia.
Pane, tí, ktorých miluješ, nemyslia na teba.
Pane, tí, ktorých miluješ, sa zmocňujú vášne a oni im podliehajú.
Pane, tí, ktorých miluješ, zabúdajú, že milovať znamená dávať, deliť sa, slúžiť a byť malým a pokorným.
Pane, tí, ktorých miluješ, opúšťajú a nemilujú tvoju Cirkev.
Pane, tí, ktorých miluješ, často nestoja o tvoje sviatosti.
Pane, tí, ktorých miluješ, nedbajú na tvoje prikázania a na tvoje slová.
Pane, tí, ktorých miluješ, sú opustení, okradnutí, prenasledovaní, zabudnutí.
Pane, tí, ktorých miluješ, sú nemilovaní a odsudzovaní.
Pane, tí, ktorých miluješ, nemá kto potešiť a povzbudiť.
Pane, tí, ktorých miluješ, sa nevedia navzájom milovať láskou, k akej si ich ty sám povolal.
Pane, tí, ktorých miluješ, nesvedčia o tvojej láske.
Pane, tí, ktorých miluješ, nevedia milovať svoje deti alebo svojich rodičov.
Pane, tí, ktorých miluješ, sa súdia a nedokážu sa zmieriť a odpustiť si.
Pane, tí, ktorých miluješ, sú ponižovaní a ponižujú, znášajú príkoria a ubližujú.
Pane, tí, ktorých miluješ, klamú a často sa nehanbia klamať.
Pane, tí, ktorých miluješ, sú pripútaní na lôžku.
Pane, tí, ktorých miluješ, sú hladní a vo väzení.
Pane, tí, ktorých miluješ, sú nezamestnaní, bez domova, utečenci.
Pane, tí, ktorých miluješ, sú zabíjaní, terorizovaní, vraždení.
Pane, tí, ktorých miluješ, sú smutní, bez nádeje, zúfalí.
Pane, tí, ktorých miluješ, plačú, búria sa, sú pohoršení, sú zmätení.
Pane, tí, ktorých miluješ, sú deti, otcovia, matky, manželia, muži, ženy.
Pane, tí, ktorých miluješ, sú mladí i dospelí, sú starci i starenky.
Pane, tí, ktorých miluješ, sú apoštoli dnešných čias.
Pane, tí, ktorých miluješ, sú ľudia tvojej Cirkvi a tohto sveta.
Pane, tí, ktorých miluješ, sú ľudia zasväteného života v kňazstve či v reholi.
Pane, tí, ktorých miluješ, sú… koľko by som ti mohol ešte hovoriť, koľkých spomenúť.
Ježišu, je vo mne túžba hovoriť ti celkom osobne i o sebe.
Pane, ten, ktorého miluješ, teda i ja sám, som chorý:
chorý svojou slabou vierou v teba,
chorý svojou nedostatočnou dôverou,
chorý často tým, že sa ti nedokážem celkom a vo všetkom odovzdať,
chorý svojím sebectvom, chýbajúcou rozvážnosťou, nesebeckou láskou,
chorý tým, že viem tak často prepadať strachu, obave, beznádeji,
chorý svojím smútkom a bezmocnosťou riešiť dôležité otázky života, svojho prostredia, povolania,
chorý vo svojich vzťahoch s druhými,
chorý vo svojej odvahe vydávať o tebe jasné a nekompromisné svedectvo,
chorý svojím slabým využívaním času, ktorý mi deň čo deň darúvaš,
chorý svojou pýchou a urazenosťou,
chorý svojou slabosťou niekedy rozkázať sám sebe,
chorý neschopnosťou pokojne riešiť spletité a napäté vzťahy v rodine, manželstve, v spoločenstve.
Pane, ten, ktorého miluješ, teda i ja sám, som chorý a tiež by som mohol pokračovať.
Ďakujem ti, Ježišu, že môžem prichádzať k tebe v bohostánku a hovoriť o tom.
Ďakujem ti, Ježišu, že aj o mojej chorobe a o mojich chorobách môžeš povedať: Táto choroba nie je na smrť, ale aby sa zjavila Božia sláva a moc.
Ďakujem ti, Ježišu, že ma povzbudzuješ týmito slovami, lebo mi hovoríš, že ak ťa budem úprimne a opravdivo milovať, potom mi všetko poslúži k dobrému.
Ďakujem ti, Ježišu, že ma uzdravuješ svojou láskou, tým, že mi dôveruješ a učíš ma, že i moje choroby môžu meniť. Môžu zmeniť môj postoj, môžu zmeniť mňa samého. Nie vždy musia byť k zlému, ale k dobrému.
Ďakujem ti, Ježišu, tiež za to, že ma učíš i tým, že si neutekal hneď uzdraviť Lazára. Zostal si ešte dva dni mimo a svoju moc si zjavil už nad mŕtvym Lazárom, nad Lazárom, ktorý bol už štyri dni v hrobe.
Dobrý Ježišu, jasne ma učíš, že v tvojich rukách, v rukách toho, ktorý miluje, je skrytá všetka moc a múdrosť.
Nauč ma dôverovať ti, Ježišu.
Nauč ma s pokorou, s vierou a láskou ťa prosiť za tých, čo sú chorí akoukoľvek chorobou.
Nauč ma, Ježišu, nikdy nebyť ľahostajný k chorobe druhých alebo k svojej.
Nauč ma, Ježišu, odvolať sa na to krajšie, čo je v tebe, nauč ma odvolávať sa na lásku tvojho Srdca a nauč ma milovať tvojím Srdcom.

Text adorácie je prebraný z knihy Modlitby pred eucharistickým Ježišom od P. Jozefa Šuppu, SJ a uverejnený s láskavým dovolením vydavateľstva Dobrá kniha www.dobrakniha.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *