Svätý Anton, heretik a oslica

Tento svätý muž debatoval s nie príliš dôveryhodným kacírom. Šlo o záchranu Sviatosti Eucharistie a svätec ho takmer presvedčil o katolíckej viere, ale tento heretik po rôznych a početných dôkazoch, od ktorých si sľuboval, že mu pomôžu, prehlásil: „Necháme reči, obráťme sa k faktom. Ak ty, Anton, mi dokážeš nejakým zázrakom ukázať, že pri prijímaní je to Telo Kristovo, tak ja sa vzdám nadobro kacírstva a hneď sa obrátim na katolícku vieru.“
Čoho sa heretik domáhal? Hneď to vysvetlil: „Prečo sa nevsadíme? Ja budem tri dni držať zatvorenú jednu moju oslicu, aby pocítila trápenie hladom. Po troch dňoch je vyvediem na verejnosť a ukážem jej pripravené kŕmenie. Ty budeš stáť proti nej s tým, čo považuješ za Telo Kristovo. Ak sa to zviera nebude starať o kŕmenie a bude sa ponáhľať klaňať sa tvojmu Bohu, pridám sa ako veriaci k tvojej cirkvi.“
Svätý Antonín, poučený a inšpirovaný z neba, prijal stávku. Schôdzka bola stanovená na Veľkom námestí (dnešné námestie Troch mučeníkov) a spôsobila príchod veľkého zástupu zvedavcov. Bolo to v roku 1227 v meste Rimini. V stanovený deň a hodinu sa účastníci neobvyklej stávky objavili na námestí, sprevádzaní svojimi sympatizantmi. Svätý Anton s veriacimi katolíkmi a kacír Bonvilo so svojimi stúpencami v neviere. Svätec prišiel a v ruke držal Hostiu posvätenú v monštrancii, kacír držal rukou vyhladnutú oslicu, všetko bolo hotové. Divadlo mohlo začať. Jeden z nich mal výjsť von porazený dôkazom a znášať ironické poznámky opačnej strany.
Svätec Zázraku požiadal o mlčanie. Potom sa obrátil na oslicu týmito slovami: „V mene tvojho Stvoriteľa, ktorého ja, i keď nie som hoden, držím v rukách, ti hovorím a porúčam: „Predstúp sem a vzdaj úctu Pánovi, aby zlí ľudia a kacíri pochopili, že všetky stvorenia sa majú pokoriť pred svojím Stvoriteľom, ktorého kňazi držia v rukách nad oltárom.“
Po slovách Božieho sluhu Antonína sa oslica bez ohľadu na kŕmenie, ktoré mala pred sebou, kvôli veľkému hladu, ktorý musela znášať, hoci tu mala jedlo, postavila sa pred Sviatosť, pokľakla a sklonila hlavu na znamenie úcty. Scéna prinútila až k slzám prítomných ľudí a výsledkom bola konverzia vtedajšieho kacíra Bonvila. Takmer všetci heretici sa obrátili na katolícku vieru. Otrasujúca skutočnosť posilnila vieru veriacich a vyvolala nedôveru a zmätok medzi neveriacimi. Na mieste bol v roku 1518 postavený kostolík sv. Antona, staviteľom bol Bramante z Pesara. Dňa 16. marca ho dostali minoriti ako dar od Bratstva sv. Antona. Tí kostol rozšírili a venovali mu veľký oltár z mramoru, šesť bočných malých oltárov a obraz G. F. Guerriniho, ktorému sa hovorilo Guercino (dnes je uložený v mestskej obrazárni v Rimini). Kostol a kláštor boli zničené vo vojne v rokoch 1940 – 1945.
Dňa 13. apríla 1963 bol vysvätený nový chrám (dielo architekta Bergonza z Milána), posvätil ho biskup Biancheri; fresky vytvorili umelci Funi-Nani a Mariani. Chrám dostal svätostánok z pozláteného stiebra s reprodukciou kostolíka Zázraku,  dielo sardinského umelca Vedela. Bronzová doska pred oltárom, zobrazujúca zázrak oslice, je dielom sochára Elia Morriho z Rimini. Dňa 28. novembra 1965 určil biskup Biancheri chrám pre každodennú eucharistickú adoráciu. Chrám je antonínskou svätyňou; vo vnútri sa uchováva časť stĺpu, z ktorého svätý Antonín predviedol Zázrak.

Sama svätyňa je historickou pamiatkou Zázraku, ktorá je v meste veľmi známa.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *