Gaboltov, Slovensko

Mária sa k slovenskému národu prihovára v mnohorakých podobách. Ako Panna, Madona alebo trpiaca Matka, slziaca nad utrpením Syna Božieho i celého ľudstva. V Gaboltove a v niektorých ďalších pútnických miestach (Topoľčianky, Nitrianske Pravno) si našla cestu k veriacim cez svätý škapuliar.
Uctievanie Panny Márie Karmelskej má svoj pôvod u proroka Eliáša, ktorý z hory Karmel v Palestíne pozoroval z mora vychádzajúci obláčik, predobraz Panny Márie. Na túto legendu nadviazal zakladateľ karmelitánov sv. Bertold, ktorý sa roku 1185 usadil so svojimi desiatimi spoločníkmi v jaskyni proroka Eliáša na hore Karmel a žil tam ako pustovník. Roku 1226 Svätý Otec Honorius III. potvrdil rehoľu karmelitánov, ale už o niekoľko desaťročí jej hrozil zánik. Generálny predstavený rehole sv. Šimon Stock vrúcne prosil Matku Božiu o pomoc a ochranu. Dňa 16. júla 1251 sa mu Panna Mária zjavila, podala mu škapuliar a oslovila ho:„Najúprimnejší syn môj! Prijmi tento Škapuliar rehole tvojej ako znamenie môjho bratstva pre Teba a pre všetkých Karmelitov ako zvláštnu prednosť. Kto v ňom bohabojne zomrie, v ohni večnom horieť nebude. Hľa, znamenie spasenia, spása v nebezpečenstvách, záväzok pokoja a zmluvy večnej.“
Sv. Šimon Stock po tomto zjavení založil Bratstvo nerehoľných členov, cez ktorých šíril úctu k Panne Márii Karmelskej a k svätému škapuliaru po celom svete. Najvýznamnejším dňom rehole je 16. júl 1726, keď sa spomienka Preblahoslavenej Panny Márie začala sláviť aj v rímskom kalendári.
Gaboltov je druhé najvýznamnejšie východoslovenské pútnické miesto. Jeho slávu predurčila svätovojtešská tradícia, podľa ktorej koncom 10. storočia prechádzal územím obce sv. Vojtech. S družinou sa tu občerstvil pri studničke, nad ktorou bola roku 997 postavená kaplnka. Jej dnešná podoba je umocnená klasicistickým obrazom, predstavujúcim sv. Vojtecha ako požehnáva gaboltovský prameň vody v prítomnosti dvoch benediktínskych mníchov.
Starobylej svätovojtešskej tradícii zodpovedá aj gotický kostol sv. Vojtecha z druhej polovice 14. storočia, roku 1715 barokovo upravený. Stredoveké architektonické detaily okrášľuje drevený maľovaný trámový strop s maľbami svätcov zo začiatku 18. storočia. Ukončením jednoloďového priestoru je hlavný oltár sv. Vojtecha z polovice 17. storočia. Typická renesančno-baroková architektúra sa veriacemu prihovára so stĺpovou oltárnou architektúrou s výklenkami pre sochy sv. Petra, sv. Vojtecha a sv. Pavla a s nadstavcom, kde sú umiestnené sochy sv. Juraja, sv. Michala archanjela, sv. Štefana a sv. Ladislava. Pútnici sa však do tohto kostola chodia modliť predovšetkým k bočným oltárom. K pravému, kde je obraz čenstochovskej Panny Márie, a k ľavému, kde je milostivý obraz Panny Márie Karmelskej.
Obidva oltáre postavili na začiatku 18. storočia, pričom oltár čenstochovskej Panny Márie podmienilo zasvätenie kostola sv. Vojtechovi, jednému z patrónov Poľska. Oltár Panny Márie Karmelskej dalo postaviť Bratstvo svätého škapuliara, založené v Gaboltove koncom 17. storočia, roku 1706 potvrdené jágerským biskupom Štefanom Telekessym. Tento udelil gaboltovskému kostolu plnomocné odpustky (povolil ich vtedajší pápež Klement XI.), ktoré sa vzťahovali aj na nečlenov Bratstva, ktorí v deň Panny Márie Karmelskej (16. júla), prípadne nasledujúcu nedeľu, vykonajú pobožnosť pred oltárom gaboltovskej Panny Márie.
Pozrime sa na bočný oltár Panny Márie Karmelskej, niekedy nazývaný tiež Škapuliarskej, očami Antona Bagina: „Bočný oltár Panny Márie Škapuliarskej v Gaboltove, pri ktorom sa členovia Bratstva stretávali a vykonávali svoje pobožnosti, pochádza zo začiatku 18. storočia. Architektúru oltára vytvárajú dve dvojice stĺpov so zakrútenými driekmi, medzi ktorými je milostivý obraz Panny Márie a stĺpovitý nadstavec s obrazom sv. Jozefa s malým Ježiškom. Jednoduchá oltárna architektúra má bohatú vegetabilnú ornamentiku – hroznové ratolesti ovinuté okolo stĺpov, kvety slnečníc, akantové listy. Slohové chápanie architektúry a jej ornamentika zaraďujú oltár do obdobia slovenského raného baroka. Možno sa nebudeme mýliť, ak vznik oltára položíme na začiatok 18. storočia, ešte pred rok 1706, v ktorom mohol byť oltár posvätený. Samotný obraz Panny Márie Škapuliarskej namaľoval neznámy umelec, pravdepodobne podľa staršej predlohy. Obraz predstavuje sediacu Madonu s Ježiškom v jej náručí. V pravej ruke, ktorou objíma dieťa, drží plátený škapuliar. Pri nohách Panny Márie kľačí sv. Šimon Stock, prvý generál karmelitánov, ktorý vystiera ruku k Panne Márii, aby prijal ňou podávaný škapuliar. Rúcha všetkých troch postáv zakrýva strieborný pokrov, modelovaný tak, že napodobňuje ich záhyby. Kovové sú aj svätožiary Panny Márie a malého Ježiška, koruna na hlave Madony i veniec z dvanástich hviezd.“
Možnosť získať početné odpustky ako člen Bratstva svätého škapuliara pretrváva dodnes. A čoraz viac pútnikov prichádza v deň sviatku Panny Márie Karmelskej do Gaboltova, aby sa usilovali poznávať, milovať a nasledovať Matku Božiu.
Zdroj: Jozef Navarra,

 

Nové dimenzie, 1/2003
Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *