Piratello, Taliansko

Jeden zbožný pútnik menom Štefan Mangelli putoval sám po „kráľovskej ceste“, ktorá vedie z Bologne do Románskych miest. Prichádzal z Cremony a smeroval do Loreta, aby uctil svätý Domček nazaretský, kde sa Slovo stalo telom.

Po dobu celej cesty nevynechal žiaden obraz Matky Božej, ktorému by nevzdal úctu a nezapálil pred ním svetlo.

Na Zelený štvrtok 1483, ktorý toho roku pripadol na 27. marca, bola ešte tuhá zima. Pútnik prišiel z Imoly vzdialenej tri míle, keď na križovatke s vedľajšou cestou uvidel prístrešok s obrázkom Panny Márie s Dieťatkom v náručí. Pútnik sa zastavil, aby vykonal svoju obvyklú pobožnosť a zapálil sviečku, až sa stalo niečo mimoriadne. Sviečka sa prevrátila a zhasla, ale ihneď nato akoby neviditeľná ruka sviečku opäť postavila a sviečka sa sama zapálila. Údiv pútnika ešte vzrástol, keď počul celkom zreteľne sladký hlas, ktorý ho posielal do susedného mesta Imoly, kde má odkázať: Nepoškvrnená Mária, Kráľovná večného života, si praje, aby na tomto mieste bola uctievaná. Neboj sa, Štefan, to som ja, Mária, Matka Božia. Keby ti neuverili, ukáž im toto: Zatiaľ čo Madona ešte hovorila, Štefan cítil, ako sa jeho plášť plní rozkvitnutými ružami, nakoľko bola ešte krutá zima.

S radosťou v srdci a s istotou, že k nemu skutočne prehovorila Matka Božia, ponáhľal sa do mesta a na radnici rozprával, čo sa mu prihodilo. Zväzok čerstvých ruží v jeho kline rozptyľoval všetky pochybnosti o vierohodnosti jeho posolstva.

Začali zvoniť zvony, napriek tomu, že to v túto liturgickú dobu bolo neprípustné. Ľudia sa zbiehali s otázkou, či nevypukla vojna lebo bol vyhlásený mier. Radosť všetkých bola neopísateľná, keď im pútnik ukázal ruže a povedal posolstvo Matky Božej. Nad stĺpikom s obrázkom bol ihneď zriadený stan a pred stĺpikom postavený oltár, aby sa tu mohla sláviť svätá omša. Miesto dostalo názov Piratello – Stĺpik.

Pútnik ihneď odišiel, aby splnil svoj sľub navštíviť svätyňu v Lorete, a potom sa vrátil do Cremony k svojej rodine a k svojim záležitostiam.

Miestni šľachtici z Imoly a Forli Girolamo Riario a Katarína Sforza, ktorí boli v Ríme, aby zaistili lepšiu ochranu stĺpu, pozvali bratov tretieho rádu svätého Františka, ktorí mali pustovňu neďaleko ich zámku.

Medzi prvými bratmi, ktorí prišli do Piratella, bol blahoslavený Jeremiáš Lambertenghi z Como, skutočný svätec, ktorý sa celý oddal rozjímaniu a skutkom pokánia.

Súčastný kronikár Andrea Bernardi, zvaný Novacula, hovorí o množstve udivujúcich zázrakov, medzi iným o uzdravení svojej netere, ktorá trpela ťažkým očným neduhom.

Pápež Inocent VIII. napísal, že „náš Pán Ježiš Kristus na príhovor svojej Bohorodičky tu vykonal početné zázraky každého druhu“.

V roku 1500 sa na chudobné mesto Imolu zniesli ťažké mraky. Cézar Borgia vyšiel z Bologne so silným žoldnierskym vojskom, aby si podrobil Románske mestá, ktoré odmietali poslušnosť pápežskému dvoru. Vojsko sa utáborilo v Piratelli a pripravovalo sa, že ohňom a mečom pokorí Imolu, ktorú hájila Katarína Sforza. Ale ako sám Borgia povedal, „moc najvyššieho, i keď je všade rozptýlená, predsa pre modlitbu rehoľníkov, ktorí tu bývajú, často vypočuje tých, ktorí ju prosia, a udelí im mimoriadne milosti“. Preto v zvláštnej horlivosti, dal sľub, že tu postaví kostol a zriadi kaplnku ku cti Počatia Panny Márie a obdarí ju stálou nadáciou, ak sa mu podarí dobyť Imolu bez zbraní. A tak sa skutočne stalo. Obyvatelia Imoly nemali chuť nasadzovať život za takých ľudí, ako bola Katarína Sforza. Veliteľ Giovanni Sassatelli ochotne podpísal dohodu a otvoril brány mesta. Cézar Borgia dodržal sľub, dal postaviť kaplnku a vyzdobiť ju vzácnymi maľbami v prevedení Leonarda da Vinciho, v ktorých chcel byť sám zvečnený, ako kľačí a prosí nepoškvrnenú Pannu. Tento obraz sa už stratil, ale isté je, že bol v kaplnke až do doby napoleonských vojen.

Pápež Alexander V., ktorý sa prišiel sám na toto miesto pozrieť v roku 1501, obdaril svätyňu čestnými privilégiami, keď videl, ako napísal, že „veriaci sem často prichádzajú, pretože spoznali, že sú tu zahŕňaní nebeskými darmi a milosťami“. Privilégia potvrdil Július II., ktorý sem prišiel v roku 1504, aby sa poklonil Madone z Piratella a zúčastnil sa s bratmi obedu.

František Guidi da Montefiore, brat tretieho rádu, ktorý žil veľa rokov v Piratelli, napísal v roku 1600, že steny kaplnky boli doslova vytapetované ďakovnými tabuľkami za prijaté milosti. Bohužiaľ francúzski vojaci ju v roku 1557 zničili. V jeho dobe bolo ešte na častiach kaplnky 400 tabuliek, svedčiacich o prijatých milostiach na príhovor Panny Márie.

Brat František pripomína loď vyrezanú v jednom krídle vstupnej brány, ktorá je svedectvom o zázračnej záchrane pozostatkov na príhovor Panny Márie z Piratella, jej povesť sa rozšírila i do vzdialených krajín.

Pripomína tiež ex voto brata Bartolomeja Garganella, brata tretieho rádu, ktorý bol cestou z Lode do Piratella prepadnutý banditami na brehu Addy, poranený nožom na krku a vhodený do rieky. Fra Bartolomej sa odovzdal pod ochranu Panny Márie z Piratella, ktorá sa mu zjavila, „vlastnými rukami ho vytiahla z vody“ a on sa v okamžiku ocitol v Piratelli. Pretože nemohol prehĺtať tuhú stravu, chovali ho bratia nejakú dobu polievkou a rozmočeným chlebom, ktorý mu podávali otvorom v krku. Zostalo mu preto priezvisko „Garganello“.

S počtom zázrakov rástla i úcta k svätej Panne a v roku 1617 obyvatelia pri príležitosti prosebných procesií žiadali, aby bol obraz premiestnený do katedrály, ako sa podobne stalo v neďalekej Bologni s obrazom namaľovaným svätým Lukášom. V tom roku ozdobil obraz na námestí striebornou korunou biskup Mons. Paleotti z Imoly. 15. augusta 1714 bol obraz korunovaný zlatou korunou podľa vatikánskeho dekrétu z 2. novembra 1711.

Máriina ochrana sa prejavila zvláštnym spôsobom v tvrdých dobách Francúzskej revolúcie. 12. augusta 1798 bol kláštor zatvorený a bratia vyhnaní. Ale mesto neprestalo Matku Božiu uctievať. Na konci mája 1799 povstali obyvatelia Imoly proti Francúzom a zasadili stromy slobody. Osemdesiat Francúzov vedených generálom Hullinom, jedným z neľútostných revolucionárov, ktorý dobýval Bastilu, bolo vyslaných, aby mesto potrestali. Biskup kardinál Barnaba Chiaramonti, ktorý bol neskôr 14. marca 1800 zvolený pápežom Piom VI., vykročil proti nepriateľským hŕbam. V Piratelli zaprisahával svätú Pannu, aby zachránila seba i svoje mesto. Opakoval sa zázrak z doby Cézara Borgia: aj tentoraz bolo mesto uchránené.

V apríli 1814, keď sa pápež Pius VII. Vracal z exilu, zastavil sa v Piratelli, aby poďakoval Panne Márii. Vyšiel mu naproti klérus a veriaci ľud, vypriahli kone z jeho koča a odviezli ho sami až do mesta.

Patrónka pútnikov

  Panna Mária si zvolila pútnika Štefana Mangelliho, aby mu zverila posolstvo, ktoré je koreňom úcty vo svätyni v Piratelli, mieste štedrom na toľké milosti. Je uctievaná preto ako patrónka pútnikov.

„Všetci spoločne putujeme po cestách sveta k poslednému miestu nášho určenia, a tým je nebeská vlasť. Tu na zemi sme len pútnici. Z toho dôvodu nič nemôže dať zmysel nášmu pozemskému životu, podnet, aby sme ho žili ako krátke obdobie skúšok, ak ho sami neobohatíme tým, že sa vnútorne cítime ako pútnici. Mariánske svätyne, rozsiate po celom svete, sú ako míľniky, ktoré označujú doby nášho pozemského putovania tu na zemi: poskytujú oddych a prestávku na občerstvenie putujúcich, aby dodali radosť a bezpečie na ceste spolu so silou kráčať vpred, sú ako oázy na púšti, zrodené, aby nám ponúkli vodu a tieň.“ (Ján Pavol II., 19. marca 1982).

Z Maria Ausiliatrice 3/2004

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *