Obrátenie po 11 rokoch zdanlivo márnych modlitieb

Ako farár som sa poznal s jednou učiteľkou náboženstva, ktorá mala ku mne veľkú dôveru. Aj keď sa potom presťahovala, často mi volala na vzdialenosť stá kilometrov a zverovala sa so všetkým, i čo sa týkalo jej rodiny. Veľkú starosť jej robila jej dcéra, ktorá bola sobášená na úrade s dvakrát rozvedeným mužom, ktorý nechcel o viere ani počuť. A tak aj dcéra sa stále viac vzďaľovala od Cirkvi.

„Čo mám robiť?“ pýtala sa zúfalá matka. „Môžete sa len modliť a obetovať,“ odpovedal som. „Modlím sa už toľko rokov, a nič to nepomáha.“ „Len sa modlite ďalej, svätá Monika sa modlila 23 rokov za svojho hriešneho syna, a stal sa z neho veľký svätec.“

To jej dodalo odvahu a modlila sa ďalej. Potom mi však zavolala, že jej zať ochorel na rakovinu pľúc.

„Musí sa vysporiadať s Bohom,“ odpovedal som jej, „snažte sa mu dohovoriť.“ „Nechce o tom ani počuť. Vykonala som na ten úmysel púť. Keď sa to dozvedel, jeho reakciou bol šialený smiech. Je to všetko márne. Modlím sa zbytočne.“ „Koľko života má ešte pred sebou?“ „Nanajvýš dva mesiace.“ Pretože som jej zaťa poznal, vedel som, že sa ľudsky povedané naozaj nedá nič robiť. Aby prijal sviatosti, musel by sa stať ozajstný zázrak. Napadla ma zlá myšlienka: drží ho zubami nechtami diabol. Ale to som tej žene nepovedal.

Keď mi opäť celá zúfalá volala, naozaj som nevedel, čo jej mám povedať. Prosil som teda v duchu Matku Božiu: „Daj mi, prosím ťa, správne slová.“ Tu ma napadlo – povedz jej: „Jedenásť rokov ste sa modlila deň čo deň. Tak krátko pred cieľom to nesmiete vzdať!“ „Ale keď je to všetko márne,“ nariekala žena, „ten muž je ako obrnený.“

„Milá pani, ak naozaj umrie bez ľútosti, nemusela by ste si vyčítať, že ste v poslednej chvíli zlyhala. Potom nie je pre vás nič lepšieho ako mať pokojné svedomie, že ste spravila, čo ste mohla.“ Matka sa upokojila a poslúchla moju radu.

Zať žil ešte šesť týždňov a potom sa stalo niečo neuveriteľné. Mal priateľa z mladosti, ktorý ho často navštevoval. Tento jeho priateľ mal choré koleno, ktoré mu hnisalo a rana zapáchala tak silno, že to prenikalo i cez silný obväz. Keď nepomáhali lekári ani žiadne kúry, vybral sa nakoniec do Lúrd. Keď tam uvidel toľkých ťažko a nevyliečiteľne chorých, bol tým otrasený a modlil sa k Matke Božej: „Svätá Mária, nech je moje koleno choré a uzdrav namiesto toho tých druhých. Ja to snáď znesiem skôr ako títo tu.“ Keď sa po troch dňoch vrátil domov, rana náhle celkom zmizla. Prekryla sa silnou kožou a všetok zápach prestal.

Tento priateľ navštívil zaťa tesne pred jeho smrťou. „Je so mnou zle,“ počul od neho. „Nemám už žiadnu nádej.“ Tu priateľ vyhrnul nohavice a povedal: „Pozri sa, Matka Božia mi uzdravila koleno. Bol som v Lurdoch, a za tri dni bolo koleno zdravé.“

„Nemohol by som tiež ísť do Lúrd?“ spýtal sa chorý po chvíli mlčania. „Zaveziem ťa tam!“

Išli takmer bez prestávky z Mníchova do Lúrd. Cesta bola strašná. V Lurdoch boli všetky hotely obsadené. Zo všadiaľ ich posielali niekam inam. Posledné doporučenie smerovalo do jedného kláštora. Keď tam zazvonili, predstavená sa nad chorým zhrozila, zopla ruky a zvolala: „Veď on umiera!“ Uvolnila pre neho svoju vlastnú izbu. Keď ho tam odniesli, došlo u chorého k náhlemu zlomu. Odložil všetky predsudky a nenávisť voči Cirkvi, prijal kňaza, zmieril sa s Bohom a prijal sviatosť umierajúcich. „Vydržal dobre spiatočnú cestu a o dva týždne na to zomrel.

Keď mi to jeho svokra volala, nemohol som tomu ani uveriť. Išiel som za ňou tristo kilometrov, aby som sa s ňou mohol pozhovárať osobne. „Nikdy som nevidela človeka, ktorý sa tak modlil k Bohu ako on pred svojou smrťou.“

Jej dcéra, vdova, mi rozprávala: „V posledných dňoch to bol celkom premenený človek. Bol úplne pokojný.“

Tak som celkom uveril jeho obráteniu. Mária je vo svojej prihovárajúcej sa moci mocnejšia ako naše predsudky. Ale tiež vytrvalá a neustávajúca modlitba je silnejšia než ľudská tvrdohlavosť a zloba.

 

P. Werner Schur,
Die schonsten Mariengeschichten

2 thoughts on “Obrátenie po 11 rokoch zdanlivo márnych modlitieb

  • 19. septembra 2014 at 16:42
    Permalink

    S V E D E C T V O.

    Moje svedectvo chcem smerovať k tomu,žeNáš Pan Boh nenechá nikoho aby keď padne až dno,že by nemôhol vstať a znova ho nasledovať.Veď každá zblúdená ovečka, ktorú najde pastier je vzácnejšia ako tie ktoré stratené neboli.Ku tomu by som rád prirovnal moj svedectvo.
    Pochádzam z nie bohatéj ale robotnickej rodiny.Rodičia sa snažili vychovať ma v krestanskom duchu.Darilo sa im to tak do 16-rokov .Potom prišli kamaráti astým aj tramovanie.To znamenalo že som býval soboty a nedele v horách.A tak som pomaly a isto schádzal s cestý ktorá viedla k Bohu.Na ceste od Boha môžete veľmi ľahko stretnúť,takého priateľa akým je alkohol a ine podobné neresti.
    V kapitole vktorej bola vojenská služba,svadba,a narodenie mojích drahých dcer, bol tiež veľký dar od Pána za ktorý som mu vtom čase ani nepoďakoval.
    Rokyutekali a alkohol vládol svojím spôsobom a prinášal stále horšie a horšie situacie.
    S pomocou rodiny som sa rozhodol stým životom skoncovať.Čo sa mi aj po tolkých rokoch podarilo.Že cesta sa otočila môžem z istotou ďakovať Nášmu Bohu..Po 27-rokoch so sa odhodlal isť na sv.spoveď a sv.príjimanie.Dodnes na to nezabudam a pána kaplana ktorý ma spovedal poznám osobne a som mu veľmi vďačný.Dnes už bez týchto sviatosti by som asi nevedel žiť.Do božieho chrámu chodím denne a veľa krát aj dvakrát denne.Na sv. spoveď chodím ked uznám za vhodné a na sv. prijimanie chodím denne. A tak teraz môžem s istotou povedať že Pán Boh ma vyslobodil zo všetkéj hrôzy. A mám ešte začo mu ďakovať.Keď so v práci pokropím si kotle svätenou vodou a viem že Pán ich drží v bezporuchovom stave. A moji starčekovia a starenky majú príjemne teplučko vo svojích izbyčkách. Robím totiš v Domove Soc.složieb a v zariadení pre seniorov. A nakoniec malá iskrička namôže mať každý.Keď mám nočnu službu vždy si odskočím do kaplnky na modlidbičku aj zato by som rád podakoval.A na uplný koniec by som rád poukázal tým čo majú problém z alkoholom,že tan nič nerieši iba sa navaluje a zvädčuje.Obraťťe sa preto na Nášho Pána Ježiša Krista ten Vám určite pomôž e a stoho bahna vytiahne. S Pánom Bohom Váš priateľ Jožko z Grinavy.

    V piatok 14.2.2014 na VALENTINA.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *