Svedectvo kňaza – exorcistu

„Pochopil som, že je posadnutá, že satan cez ňu pôsobí veľmi silne. Požiadal som dokonca päť zbožných farníkov, aby sa cez môj obraz exorcizmu modlili nad tou osobou. A zatiaľ, čo som čítal tie obvyklé, tradičné modlitby exorcizmu, satan sa vysmieval. Hovoril po anglicky. Ponižoval ma, posmieval sa mi.“

Kňaz Leonid, redemptorista, z Ukrajinskej provincie, sa zúčastnil 15. Medzinárodného kňazského seminára v Medžugorí a podal účastníkom seminára a potom aj novinárom rádiostanice Mir Medžugorje, nevšedné svedectvo, ktoré prinášame v plnom znení:

„Moja prvá púť do Medžugorja bola spojená s mojimi záväzkami a s kňazským povolaním. Najmä rok 2005. Naša miestna Cirkev mi zverila veľkú zodpovednosť a nesenie ťažkého kríža – a to je služba exorcistu.

Prvé mesiace a prvý rok boli naplnené veľkou Božou láskou a milosťou, ale prirodzene aj veľkými ťažkosťami. Ale skutočne veľký problém nastal v dobe jedného, povedal by som „veľkého exorcizmu“ nad jedným posadnutým. Veľmi hrubým hlasom, plným hrôzy…, ten hlas sa obrátil ku mne slovami: Ja som strašný, ja som silný a zničím ťa. Zničím tvoje kňazstvo, tvoje rehoľníctvo a celý tvoj život.‘ Aj keď to bolo strašné, napriek tomu som to nebral príliš vážne, pretože úplne verím Bohu a nemám dôvod Mu neveriť. Viem, že aj strach pred satanom už sám osebe je strata. Ale Boh dopustil túto situáciu, o ktorej vám budem hovoriť, aby som zažil, aká veľká a mocná je Jeho Matka a aby som zažil, aká svätá zem je Medžugorje. Keď som prežíval veľké bolesti, skúšky a pokušenia, snažil som sa modliť, ale nemohol som. Každý deň som chodil na spoveď, ale satan ma skúšal. Skúšky boli také silné, že som úplne stratil pokoj v duši. A nielen to. V duši som cítil, že som stratil rehoľníctvo a kňazstvo. Cítil som, že sa topím a som stratený. V tejto ťažkej situácii, zatiaľ, čo som nechápal, čo sa so mnou deje, ponúkol mi niekto cestu do Medžugorja. Išiel som. Bol som so skupinou kňazov. Oni sa modlili a ja som sa nemohol. Jednoducho som sa nemohol modliť. Na tejto púti som sa stretol aj s jedným starým kňazom, otcom Ambrózom zo Slovenska. On úplne obetoval svoj život a svoje povolanie práci s Ukrajincami v oblasti Zakarpatskej Rusi. Vtedy bol na púti po prekonanom infarkte a mal aj cukrovku. Bol v Medžugorí už päť krát. Nadchol ma svojou obetou a pokorou. Je rehoľník, františkán. Na tej ceste sa mi stal priateľom. Pomáhal som mu, vodil som ho ako starého človeka za ruku. Zdalo sa, že ja jemu pomáham, ale v skutočnosti pomáhal on mne. Vystupovali sme spolu na Podbrdo. Bolo nám povedané, že na kopci bude mať jeden z vizionárov zjavenie. Bolo tam veľa ľudí, kňazov. A to bolo prvé prekvapenie v Medžugorí. Sadol som si vedľa otca Ambróza a obrátil som sa chrbtom k miestu zjavenia. Cítil som, že nie som hodný tu byť. Ale v priebehu modlitby ruženca sa vo mne prebúdzala túžba pozrieť sa, čo sa to deje na mieste zjavenia. Súčasne s touto vnútornou túžbou som cítil druhý hlas, ktorý mi hovoril: Nepozeraj sa tam. Ty si úplne zlyhal a skončíš v pekle. Strašné. Ale tie prvé pozitívne pocity ma napriek tomu obrátili k miestu zjavenia. Začal som sa dívať a hľadať. Možno napriek tomu niečo uvidím… Rodila sa vo mne nádej, ale ozývali sa tiež i nové argumenty, že moje pokorenie sa nezmení. V tom osudovom okamihu som uveril. Na okamih – ako odpoveď na všetky otázky. Pocítil som, zažil som Pannu Máriu, ako zostupuje z neba. Bolo to úžasné. Taký silný pocit, vôňa nejakého iného sveta, odlišného od toho, čo som do tej doby zažíval. A potom ma naplnila pokojom nejaká neha, nejaká lahodnosť, ako nežný vánok Máriinej prítomnosti. Približovala sa ku mne. A ako sa Ona približovala, vzďaľovala sa sila zlého. V srdci som prežil nové odhalenie. Zažil som, aká je silná Panna Mária a Jej prítomnosť. Vtedy som pochopil, že Ona neodháňa zlých duchov, to oni sami utekajú. Utekajú, pretože nemôžu zniesť čistotu a krásu Jej prítomnosti. Ona ich ponižuje, neodháňa ich. Ona jednoducho miluje, ale oni to nemôžu zniesť. A vtedy vo mne nastáva premena duchov! Duch satana, ktorý ničí, zmizol so svojou depresiou, so svojím strachom. On jednoducho zmizol a na to miesto zostúpil Duch Panny Márie. Počul som v srdci hlas: ‚Neboj sa, ja som tvoja Matka! Ja som pre teba záruka, že ty nebudeš zatratený!‘ Všetko sa zmenilo!

Ten zážitok prítomnosti Prečistej Panny Márie sa stal pre moje povolanie, pre moje kňazstvo a môj rehoľný život, pre moju službu, zázrakom láska, ktorá ma zachraňuje! Cítim Máriinu prítomnosť pri každom exorcizme, ktorý vykonávam.

Len jeden malý príklad, pretože ich je veľa:
K našim kňazom raz prišlo na spoveď posadnuté dievča. Spovedal ju kňaz, ktorý sa práve vrátil zo štúdií v Ríme. A keď vyslovoval formulu rozhrešenia, tá osoba ho tak silno udrela, alebo skôr satan cez ňu, že sa zrútil. Spadol. Potom tá osoba akýmsi hlasom volala druhého kňaza. Ten sa vyľakal a volal mňa: Otec Leonid, poďte rýchlo sem. Máme tu neobyčajnú situáciu… Po tomto rozhovore to dievča prišlo tam, kde som bol ja. Keď som začal obrad exorcizmu, hneď som stanovil diagnózu. Pochopil som, že je posadnutá, že satan cez ňu veľmi mocne pôsobí. Požiadal som dokonca päť zbožných farníkov, aby sa modlili cez môj obrad exorcizmu nad tou osobou. A pokým som čítal tie obvyklé, tradičné modlitby exorcizmu, satan sa vysmieval. Hovoril po anglicky. Ponižoval ma, posmieval sa mi. A potom som začal modlitbu k Panne Márii. Bol som vyčerpaný. Začal som byť nervózny. Cítil som, že musím modlitbu ukončiť a on stále neodchádza. Bol to duch sebevraždy. Začal som celým srdcom vzývať Pannu Máriu. Tak, ako volá dieťa matku. A len vtedy začalo pravé vrieskanie: ‚Ja nemôžem ďalej, pretože prišla Panna Mária. Ja to už nevydržím, pretože prišla Panna Mária. Musím výjsť!

To bol len jeden príklad a mám veľa podobných. Za tých päť rokov, počas ktorých mi je zverená služba vykonávania exorcizmu, mám veľké pokušenia. Mal som ich aj skôr a viem, že ich budem mať aj naďalej, ale Bohorodička ma chráni vo svojom srdci. Už nemôžem žiť bez Medžugorja a bez Jeruzalema. Každý rok potrebujem byť v Medžugorí a v Jeruzaleme. Pretože to je pre mňa viera. Tu mám vieru, požehnanie a milosť.“
Pre poslucháčov rádiostanice Mir Medžugorje potom ešte dodal, aký je vďačný Bohu, že môže aj týmto spôsobom svedčiť o milosti Panny Márie a dodal: „Prajem všetkým poslucháčom radosť. Prial by som si, aby sa každý z nás snažil viac milovať Presvätú Bohorodičku, pretože Ona je naša Matka. Ona miluje svoje deti. Je pre nás ochotná urobiť všetko, keď to od Nej žiadame. Cítim, že keby nebolo Božej Matky, boli by sme všetci stratení. Preto každú sekundu nášho života prežívajme s Ňou. Osobne cítim povolanie, aby som aj ja pomohol k tomu, aby ľudia prišli do Medžugorja. Aby som sem privádzal ľudí, ktorí strašne duchovne trpia!“

Otec Leonid na záver požehnal všetkých poslucháčov!

Zdroj: © Information Centre „Mir“ Medjugorje

 

No niektorí z nich hovorili: „Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov.“
Iní žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali.
Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti.
Ak je aj satan vnútorne rozdelený, akože obstojí jeho kráľovstvo? Vy hovoríte, že ja mocou Belzebula vyháňam zlých duchov.
No ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami.
Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo.
Keď silný ozbrojený človek stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí.
Ale keď ho prepadne silnejší ako on, premôže ho, vezme mu zbrane na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí.
Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje.
Lk 11,15-23

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *