Eucharistia nanovo objavená

Prinášame úryvky zo zápisu mystických zážitkov bolívijskej stigmatizovanej mystičky Cataliny Rivas. Týmito mystickými zážitkami nás chce Pán Ježiš a Jeho Matka naučiť užitočnejšej a plodnejšej účasti na veľkej udalosti našej spásy, ktorá je sprítomnená vo svätej omši.

Keď som na slávnosť Zvestovania Pána vstúpila do kostola, arcibiskup a kňazi vychádzali už zo sakristie. Matka Božia mi nežným ženským hlasom povedala: „Dnes je deň, kedy dostaneš poznanie. Chcem, aby si sa lepšie sústredila, aby si sa o to, čo prežiješ, mohla podeliť celým ľudstvom.“

Prvá vec, ktorú som si všimla, bol zbor krásnych hlasov spievajúcich zdiaľky. Chvíľami sa hudba približovala, potom vzďaľovala ako šum vetra. Začala sa svätá omša, ktorú slúžil arcibiskup. Pri prebiehaní úkonu ľútosti mi Panna Mária povedala: „Pros Pána z hĺbky duše, aby Ti odpustil hriechy, ktorými si ho urazila. Tak sa budeš môcť dôstojne zúčastniť na veľkom privilégiu, akým je svätá omša“. Pomyslela som si: „Som predsa v stave milosti, včera som sa vyspovedala“. Matka Božia odpovedala: „Myslíš, že si od včerajška v ničom Pána neurazila? Dovoľ, aby som Ti pripomenula niekoľko vecí. /…/ A Ty hovoríš, že si neurazila Boha? Prišla si na poslednú chvíľu, keď už celebrant vychádzal, a chceš sa zúčastniť svätej omši bez predchádzajúcej prípravy? Prečo mnohí prichádzate až na poslednú chvíľu?! Mali by ste prísť skôr, modliť sa, aby vám Pán zoslal Ducha Svätého, aby Vás obdaril pokojom a očistil vás od ducha tohto sveta, od vašich nepokojov, problémov a roztržitostí. On vás urobí schopnými, aby ste mohli tieto sväté okamihy prežívať dôstojne. /…/ To je predsa ten najväčší zázrak! Prišli ste prežiť chvíle, kedy vám Najvyšší Boh dáva svoj najväčší dar a vy si toho neviete vážiť…“

Keď zaznelo SLÁVA BOHU NA VÝSOSTIACH, Matka Božia povedala: „Zvelebuj a oslavuj z celej svojej lásky Najsvätejšiu Trojicu a uznaj, že si jednou z jej stvorení!“

Začala sa LITURGIA SLOVA a Mária mi povedala, aby som opakovala po nej: „Pane, dnes chcem počúvať Tvoje slovo a prinášať hodne ovocia. Prosím, aby Tvoj duch očistil moje srdce, aby v ňom Tvoje srdce vzrastalo a rozvíjalo sa“. Potom Najsvätejšia Panna povedala: „Chcem, aby si rozjímala o čítaniach i o homílii. Pamätaj si, že to, čo hovorí Písmo sa nevráti späť, pokiaľ neprinesie ovocie. Ak budeš usilovne počúvať, časť z toho, čo počuješ zostane v Tebe. Musíš sa snažiť, aby si si celý deň pripomínala tie slová, ktoré na Teba zapôsobili.

Niekedy to môžu byť dva verše, inokedy čítanie celého evanjelia, a niekedy len jedno jediné slovo. Vychutnávaj ich v priebehu celého dňa a stanú sa súčasťou teba. Náš život sa zmení, ak dovolíme, aby Božie slovo premieňalo našu osobnosť“.

Pri OBETOVANÍ Matka Božia povedala: „Modli sa takto: Pane, obetujem sa Ti taká, aká som, všetko, čo mám a čo môžem. Všetko vkladám do Tvojich rúk. Všemohúci Bože, pre zásluhy Tvojho syna, premeň ma! Prosím Ťa za svoju rodinu, za všetkých ľudí, ktorí bojujú proti nám, za tých, ktorí sa zverili do mojich modlitieb.“

Zrazu začali vstávať z lavíc postavy, ktoré som predtým nevidela. Vyzeralo to tak, akoby z najbližšieho susedstva z každej osoby v katedrále vstala iná osoba a skoro sa chrám zaplnil mladými krásnymi ľuďmi. Boli oblečení do belostných šiat. Všetci šli do hlavnej lode a potom smerom k hlavnému oltáru. Matka Božia povedala: „Pozeraj sa, to sú strážni anjeli každej z tých osôb, ktoré sú v kostole. Tvoj anjel strážny odnáša Tvoje dary a Tvoje prosby pred Pánov oltár“. Časť z nich niesla akoby zlatú misku s niečím, čo žiarilo čistým zlatým svetlom. Najsvätejšia Pani mi povedala: „To sú anjeli tých, ktorí obetujú svätú omšu na mnohé úmysly a ktorí sú si vedomí, čo to znamená sláviť svätú omšu. Oni majú čo dať Pánovi. Obetuj v tomto okamihu samú seba. /…/ Daruj mu svoje bolesti, nádeje, smútok, radosti a prosby. Pamätaj, že svätá omša má nekonečnú cenu! Preto buď štedrá v obetovaní i v prosbách“.

Za prvými anjelmi šli tí, ktorí mali prázdne ruky. Matka Božia povedala: „To sú anjeli tých, ktorí sú tu prítomní, ale nikdy nič neobetujú. Nemajú záujem na prežívaní každého okamihu svätej omše a nemajú dar, ktorý by chceli priniesť k oltáru“. Na konci sprievodu boli anjeli, ktorí boli veľmi smutní, mali ruky zopnuté k modlitbe, ale sklopený zrak. „To sú strážni anjeli tých, ktorí prišli len z povinnosti, bez túžby zúčastniť sa svätej omši. Anjeli sú smutní, pretože nemajú, čo by okrem svojich modlitieb položili na oltár/…/ Nezarmucuj svojho strážneho anjela. Pros o veľa, nielen pre seba, pre všetkých. Pamätaj, že obeta, ktorá sa najviac páči Pánovi, je keď sa celá obetuješ až do krajnosti, aby Ťa Pán mohol cez Jeho zásluhy premeniť. Čo môžeš obetovať sama za seba? Ničotu a hriech. Otcovi sa páčia tie obety, ktoré sú spojené so zásluhami Ježiša Krista.

Po skončení prefácie veriaci spievali: „SVATÝ, SVATÝ . . .“ Vtedy za celebrantom všetko zmizlo a po Jeho ľavej strane sa objavili tisíce anjelov. Boli oblečení do tuniky. Všetci s rukami zloženými k modlitbe pokľakli, klaňali sa a vzdávali česť Pánovi. Bolo počuť krásnu hudbu, akoby spievalo veľa zborov: „Svätý, svätý, svätý …“

V okamihu PREMENENIA zázrak, nad zázraky. Za arcibiskupom sa objavil veľký zástup ľudí oblečených ako anjeli. Ich tváre žiarili radosťou. Mohlo by sa zdať, že to boli ľudia rôzneho veku, ale všetci mali šťastný výraz v tvári. Všetci pokľakli. Matka Božia povedala: „To sú všetci svätí a blahoslavení. Sú medzi nimi aj duše tvojich príbuzných, ktorí sa už tešia so stretnutia sa s Bohom.“

Potom som uvidela Matku Božiu ako kľačí napravo krok za celebrantom. Pozerala sa so zopnutými rukami, s úctou na celebranta. Odtiaľ mi potichu povedala: „Prekvapuje ťa, že vidíš Máriu za arcibiskupom? To je správne. So všetkou láskou, akú mi môj syn dal, nikdy mi nedal dôstojnosť kňaza – dar kňazstva, sprítomňovať denne eucharistický zázrak. Preto mám hlbokú úctu ku kňazom a k zázraku, aký Boh uskutočňuje cez ich službu. Preto musím kľačať za nimi“.

Pred oltárom sa v šedých farbách objavili tiene ľudí s pozdvihnutými rukami. Mária povedala: „To sú blahoslavené duše v očistci, ktoré čakajú na vaše modlitby, aby sa naplnilo ich očistenie. Neprestávajte sa za nich modliť. Oni sa modlia za Vás, ale za seba sa modliť nemôžu. Modlite sa, aby mohli byť s Bohom a tešiť sa večne v Jeho prítomnosti“. Mária dodala: „Vidíš, že som celý čas tu. Ľudia ma hľadajú na miestach, kde som sa zjavila. To je dobré pre milosti, ktoré tam dostanú. Pri žiadnom zjavení, na žiadnom inom mieste nie som tak prítomná, ako pri svätej omši. Tu ma vždy nájdeš – na konci oltára, kde sa slávi eucharistia. Na kraji svätostánku zotrvávam s anjelmi, pretože vždy zotrvávam pri Ježišovi. /…/ Uvedom si, že sú ľudia, ktorí sú v tomto okamžiku roztržití a zabávajú sa. S ľútosťou musím povedať, že sú aj ľudia, ktorí stoja so založenými rukami, akoby Pán bol niekto, kto je im rovný. Povedz všetkým ľuďom, že človek nie je nikdy viac človekom, ako keď pred Bohom padá na kolená“.

Celebrant vyslovil slová premenenia. I keď bol človekom normálneho vzrastu, náhle začal rásť a naplnil sa nadprirodzeným svetlom, ktoré nadobúdalo zvláštnu silu okolo jeho tváre. Preto som nemohla vidieť jeho črty. Keď pozdvihol Hostiu, mal na rukách znaky, ktoré žiarili svetlom. Bol to Ježiš! Hostia začala rásť a stala sa veľkou. Bola na nej tvár Ježiša, ktorý sa pozeral na svoj ľud. Chcela som skloniť hlavu, ale Mária mi povedala: „Nepozeraj sa dole. Zahľaď sa na Neho a opakuj slová z Fatimy: – Pane, verím, klaniam sa Ti. Dúfam v Teba a milujem Ťa. Prosím Ťa o odpustenie za tých, ktorí neveria v Teba a neklaňajú sa Ti, nedúfajú v Teba a nemilujú Ťa“.

„Povedz mu, ako veľmi ho miluješ a klaňaj sa Kráľovi Kráľov“.

Zdalo sa mi, akoby som bola jedinou osobou, na ktorú sa pozerá z veľkej Hostie, ale porozumela som, že sa s takouto bezhraničnou láskou pozerá na každú osobu. Keď celebrant položil Hostiu na oltár, jeho rozmery boli opäť normálne. Keď vyslovil slová pri premieňaní vína, uvidela som Ježiša ukrižovaného: mohla som pozerať na Jeho tvár, poranené ramená a dobité telo. Na pravej strane hrudi mal ranu, z ktorej vytekala krv a niečo ako voda, ale bola to niečo žiariace. Vyzeralo to ako lúče svetla, ktoré smerovali k veriacim. Matka Božia mi povedala: „To je zázrak zázrakov. Pán nie je zviazaný ani časom, ani priestorom. V čase premenenia je celé spoločenstvo pri päte kríža na Kalvárii v okamihu ukrižovania“.

Keď sme sa mali modliť Otče náš, prehovoril Ježiš ku mne prvý raz: „Počkaj, chcem, aby si sa modlila z najhlbšieho vnútra, z akého vôbec môžeš volať. Spomeň si na osoby, ktoré Ťa v živote najviac zranili a spôsobili Ti najväčšiu krivdu, aby si ich mohla objať a povedať im: V mene Ježiša Krista Vám odpúšťam a prajem Vám pokoj. V mene Ježiša Krista prosím, aby ste mi odpustili a priali mi pokoj. Ak si táto osoba zaslúži pokoj, dostane ho. Ak sa však nedokáže pre neho otvoriť, vráti sa do tvojho srdca. Ale nechcem, aby si získala alebo ponúkala pokoj, ak nie si schopná odpustiť a pocítiť najskôr pokoj vo svojom srdci. Mysli na to, čo robíš. Ak môžeš odpustiť, ale nedokážeš zabudnúť, kladieš prekážky Božiemu odpusteniu! Hovoríš: – odpúšťam len tak, ako som schopná odpúšťať, nič viac“.

Nastal okamih svätého prijímania. Keď arcibiskup prijal sväté prijímanie, Matka Božia mi povedala: „Opakuj za mnou: – Pane, požehnaj kňazom, očisti ich, miluj ich, staraj sa o nich, pomáhaj im svojou láskou“. Ľudia začali vychádzať z lavíc a pristupovať k svätému prijímaniu. Pán mi povedal: „Počkaj chvíľu, chcem, aby si niečo uvidela“. Vnútorný impulz obrátil moju pozornosť k jednej osobe, ktorá sa spovedala pred svätou omšou. Keď kňaz položil svätú Hostiu na jej jazyk, túto osobu prežiarilo svetlo, ktoré postupne zaplavilo celú jej postavu. Pán povedal: „Hľa, ako sa radujem, keď objímam dušu, ktorá prichádza s čistým srdcom, aby ma do neho prijala“. Ježišov hlas bol hlasom šťastnej osoby. Keď som šla na sväté prijímanie, povedal mi: „Posledná večera bola okamihom najväčšej blízkosti so mnou. V tejto hodine som ustanovil niečo, čo by v ľudských očiach mohlo byť považované za najväčší omyl: stal som sa väzňom lásky, keď som ustanovil Eucharistiu. Chcel som zostať s Vami až do konca sveta, pretože moja láska nemohla zniesť, aby ste boli siroty, vy ktorí ma milujete viac, než vlastný život“.

Keď som sa vrátila na miesto, Pán mi povedal: „Počúvaj!“ O chvíľu som predo mnou počula modlitbu ženy, ktorá práve prijala sväté prijímanie. Ježiš smutným hlasom povedal: „Počula si jej modlitbu? Ani raz nepovedala, že ma miluje. Ani raz mi nepoďakovala za dar, ktorý som jej dal, keď som svoje božstvo tak ponížil, aby som ju mohol pritiahnuť k sebe. Ani raz nepovedala: – Ďakujem Ti, Pane! Boli to len samé litánie prosieb. A tak to robia takmer všetci, ktorí ma prijímajú. Z lásky som umrel a vstal z mŕtvych. Z lásky čakám na každého z vás, z lásky s vami zostávam. /…/ Ale vy si neuvedomujete, že potrebujem vašu lásku. V tejto pre dušu tak vzácnej chvíli som žobrákom lásky“.

Keď mal celebrant dať POŽEHNANIE, Matka Božia mi povedala: „Dávaj pozor, lebo robíš nejaké čudné znamenie, miesto znamenia kríža. Pamätaj, že toto požehnanie môže byť tým posledným, ktoré dostávaš z kňazských rúk. Keď vyjdeš z kostola, nevieš, či budeš mať ešte príležitosť dostať požehnanie od iného kňaza. Tieto posvätené ruky dávajú požehnanie v mene Najsvätejšej Trojice. Rob preto znamenie kríža s veľkou úctou, akoby to malo byť posledné v tvojom živote“.

Ježiš ma prosil, aby som s ním po svätej omši niekoľko minút zostala. „Neponáhľaj sa po skončení svätej omše, ale zostaň na chvíľu v mojej spoločnosti. Raduj sa z nej a dopraj mi, aby som sa aj ja mohol radovať z tvojej spoločnosti“. Opýtala som sa Ho: „Ako dlho ostávaš s nami po svätom prijímaní?“ Odpovedal mi: „Tak dlho, dokiaľ Ty chceš zostať so mnou. Ak sa budeš rozprávať so mnou celý deň, ak sa budeš obracať na mňa pri plnení svojich povinností, budem ťa počúvať. Ja som s Tebou vždy, to len ty ma opúšťaš! Vychádzaš po omši von a myslíš, že tvoja povinnosť skončila. Nemyslíš na to, že by som chcel s tebou zdieľať tvoj rodinný život, ale aspoň v deň Pána. /…/ Viem všetko; čítam najskrytejšie tajomstvá ľudských sŕdc a úmyslov. Ale teším sa, keď hovoríš so mnou o svojom živote, keď mi dovoľuješ, aby som sa ho zúčastnil ako člen rodiny, alebo ako najbližší priateľ. Koľko milostí človek stráca, že mi nedáva miesto vo svojom živote!“

Ježiš mi povedal: „Mali by ste v čnostiach prevyšovať anjelov a archanjelov, pretože oni nemajú to potešenie prijímať ma, ako pokrm. Oni majú len kvapky milosti, a vy máte celý oceán!!!“

Inokedy mi Ježiš povedal s bolesťou, že ľudia sa s Ním stretávajú len zo zvyku. Táto rutina spôsobuje, že niektorí sú úplne ľahostajní a vlažní, že nemajú Ježišovi čo povedať. Povedal mi, že je i mnoho zasvätených osôb, ktoré stratili svoje nadšenie byť zamilovaným do svojho Pána a vnímajú svoje poslanie ako zamestnanie. Hovoril tiež o ľuďoch, ktorí Ho prijímajú celkom bez ovocia. Prijímajú Ho každý deň. Trávia niekoľko hodín v modlitbách, ale v ich živote sa neuskutočňuje žiadna premena. Dary, ktoré prijímame v Eucharistii by mali prinášať ovocie obrátenia, rastu v čnostiach a v skutkoch milosrdenstva!

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *