Pánovo umučenie II.

Ďalšie pokračovanie z knihy stygmatizovanej bolívijskej mystičky Caliny Rivas „Umučenie“ v ktorej Pán sám komentuje svoje umučenie

V tej chvíli som pociťoval nesmiernu lásku k ľuďom a nechcel som, aby zostali sirotami. (…) Aby som s vami mohol žiť až do konca časov a aby som vám ukázal svoju lásku, túžil som byť vaším dychom, vaším životom, vašou oporou, vaším všetkým ! Potom som zbadal všetky duše, ktoré sa budú v priebehu dejín živiť mojim Telom a mojou Krvou, a videl som tiež všetky Božské účinky, ktoré v nich tento pokrm spôsobí. (…)

Táto nepoškvrnená Krv splodí čistotu a panenstvo u mnohých duší, v ďalších zapáli oheň lásky a horlivosti. V tej hodine sa mi vybavilo mnoho mučeníkov lásky pred mojimi očami a v mojom Srdci! Videl som, ako mnoho iných duší potom, čo spáchali mnohopočetné ťažké hriechy a zoslabli pod ťarchou vášní, prichádzali ku mne, aby Chlebom silných obnovili svoju silu! Ako veľmi si prajem, aby všetky duše poznali city môjho Srdca ! Ako veľmi túžim, aby videli Lásku, ktorú som k nim cítil vo Večeradle, keď som ustanovil Eucharistiu. Nikto nemôže preniknúť pohnútky môjho Srdca behom tých momentov – lásku, radosť, nehu… Ale ešte väčší bol žiaľ ktorý zaplavoval moje Srdce.

Ste dobrou pôdou pre stavbu veľkolepej budovy? Áno i nie… Áno – pre dary, ktoré som vám dával od vášho narodenia, nie – pre spôsob, ako ste ich používali. Domnievate sa, že vaša pôda má vhodné predpoklady pre konštrukciu budovy, ktorú ja vztýčim? Ach, ako je chatrná! A napriek tomu – napriek všetkým vašim vnútorným prekážkam – moje úmysly nezlyhajú vďaka tomu, že si volím k mojim vlastným zámerom to, čo je úbohé. Nikdy nerobím chybu, lebo tvorím majstrovsky a s láskou. Pracujem neustále, i keď si toho nie ste vedomí. Vaša vlastná túžba vedieť, čo robím, mi slúži k tomu, aby som vám dokázal, že nemôžete nič vedieť ani robiť bez toho, aby som si to prial… Je čas pracovať, nepýtajte sa ma na nič, pretože je tu niekto, kto na vás myslí.

Mojim dušiam chcem zveriť trýzeň miernu bolesť, ktorá mi tej noci naplnila Srdce. Akokoľvek som sa cítil, mal som veľkú radosť, lebo som sa stal Božským Pokrmom duší a spoločníkom človeka až do konce časov a videl som, ako mnoho duší mi to oplatí svojou vernosťou, vďakyvzdaním, láskou, zadosťučinením. Zaplavil ma tiež hlboký zármutok, keď som pozeral na všetky tie duše, ktoré ma opustia vo svätostánku, a na množstvo iných, ktorí budú pochybovať o mojej prítomnosti v Eucharistii. Ach, do koľkých poškvrnených, nečistých, rozdrásaných sŕdc budem musieť vstúpiť! A ako sa moje znesvätené Telo a Krv stane dôvodom zatratenia mnohých duší. Nemôžete pochopiť, ako som nazeral na všetky svätokrádeže, hriechy a nesmierne ohavnosti, ktoré proti mne budú spáchané. (…) Dlhé hodiny, ktoré strávim osamotený vo svätostánkoch, koľko dlhých nocí! Koľko ľudí odmietne volanie lásky, ktoré k nim vyšlem!

Pre lásku k dušiam zostavám v Eucharistii ako väzeň, aby ste si vo svojich trápeniach a ťažkostiach mohli prísť pre útechu k najnežnejšiemu zo všetkých Sŕdc, k najlepšiemu zo všetkých otcov, k najvernejšiemu Priateľovi. Ale táto Láska, ktorá sa stravuje pre dobro ľudstva, nebude opätovaná.

Žijem medzi hriešnikmi, aby som bol ich spásou a životom, ich lekárom i liekom, a oni sa zatiaľ na oplátku, napriek svojej skazenej prirodzenosti, odo mňa vzďaľujú. Urážajú ma a pohŕdajú mnou. Moje deti, úbohí hriešnici! Nevzďaľujte sa odo mňa. Čakám na vás dňom i nocou vo svätostánku. Nebudem pripomínať vaše prehrešky, nevmietnem vám vaše hriechy do tváre. Miesto toho vás obmyjem Krvou zo svojich rán. Nebojte sa, poďte ku mne, neviete, ako veľmi vás milujem.

A čo vy, drahé duše, prečo ste chladné a ľahostajné k mojej Láske? Ja viem, musíte myslieť na potreby svojich rodín, svojich domovov a tiež potreby sveta, ktorý vás neprestáva volať. Čo nemáte ani chvíľku, aby ste za mnou prišli a dokázali mi tak svoju lásku a vďačnosť? Nedovoľte, aby vás zamestnávalo toľko zbytočných starostí. Vyhraďte si chvíľku na návštevu Väzňa Lásky. Či si nenájdete niekoľko minút, keď je vaše telo choré, aby ste vyhľadali lekára, ktorý by vás liečil? Poďte k Tomu, ktorý vám môže dať silu a zdravie duše. Dajte almužnu lásky tomuto Božskému Žobrákovi, ktorý vás volá, ktorý vás chce a ktorý na vás čaká!

Tieto slová budú mať na duše ohromné účinky. Preniknú do rodín, škôl, náboženských kongregácií, nemocníc, väzení a veľké množstvo duší sa vydá mojej Láske.

Najväčšie bolesti mi spôsobujú kňazi a rehoľníci.

V okamihu, keď som ustanovil Eucharistiu, som videl všetky omilostené duše, ako budú živené mojim Telom a Krvou a tiež účinky, ktoré v nich spôsobí.

Pre niektoré duše bude moje Telo liekom na ich slabosť. Pre iné ohňom, ktorý pohltí ich úbohosti a zapáli ich láskou. Ach!… Duše, ktoré sa predo mnou zhromaždia, vytvoria ohromnú záhradu, v ktorej každá rastlina vykvitne inými kvetmi, ale všetky ma budú tešiť svojou vôňou. Moje Telo bude slnkom, ktoré ich privedie späť k životu. K niektorým si pôjdem pre útechu, u iných sa skryjem a u ďalších nájdem odpočinok. Keby ste len tušili, milované duše, aké ľahké je Boha utešiť, skryť a dať mu odpočinok.

Tento Boh vás miluje nezmerateľnou Láskou. Potom, čo vás vyslobodil z okov hriechu, zasadil do vás nevýslovnú milosť duchovného povolania. Mystickým spôsobom vás priviedol do záhrady svojich potešení. Tento Boh, vás Vykupiteľ, sa stal vašim snúbencom. On Sám vás živí svojim prečistým Telom a svojou Krvou, ktorá hasí váš smäd. Vo mne nájdete odpočinok a šťastie.

Ach, dcérka! Prečo toľko duší pôsobí taký zármutok môjmu Srdcu potom, čo boli naplnené toľkým požehnaním a nežnosťami? Nie som snáď stále rovnaký? Zmenil som sa snáď voči vám? Nie! Nikdy sa nezmením, budem vás zaľúbene a nežne milovať až do konca.

Viem, že ste plní biedy, ale ani to vás nemôže vzdialiť od môjho najnežnejšieho pohľadu. Stále na vás s úzkosťou čakám, nielen preto, aby som uľahčil vašej biede, ale tiež preto, aby som vás naplnil svojim požehnaním.

Neodopierajte mi svoju lásku, keď vás o ňu žiadam. Je veľmi ľahké milovať Toho, ktorý je Láska sama. Ak vás žiadam o niečo, čo je drahé vašej prirodzenosti, dám vám oboje: milosť aj silu, aby ste mi mohli vyhovieť. Dovoľte mi vstúpiť do vašich duší, a pokiaľ tam nenájdem nič, čo je Ma hodné, povedzte mi pokorne a s dôverou: „Pane, Ty vidíš ovocie tohto stromu. Preto príď a povedz mi, čo má robiť, aby som niesol ovocie, po ktorom túžiš.“

Ak mi toto duša povie s naozajstnou túžbou dokázať mi svoju lásku, odpoviem: „Drahá duša, dovoľ mi zušľachtiť tvoju lásku…“

Poznáte ovocie, ktoré tak získate? Víťazstvo nad vašou povahou vynahradí urážky a odčiní vaše chyby. Pokiaľ nie ste urazení, keď sa vám dostane pokarhania a prijmete ho radi, získate premenu tiež pre duše zaslepené pýchou, ktoré sa pokoria a budú prosiť o odpustenie. Toto vykonám vo vašej duši, pokiaľ mi dovolíte slobodne pracovať. Záhrada nerozkvitne okamžite, ale vy prinesiete môjmu Srdcu veľkú útechu. Toto všetko som videl, keď som ustanovoval Eucharistiu a bol som preniknutý túžbou živiť duše. Neprišiel som na zem, aby som žil s dokonalými bytosťami, ale preto, aby som podopieral slabých a živil deti… Nechám ich rásť a budem posilňovať ich duše a uľavovať im v ich ťažkostiach a ich dobré úmysly mi prinesú útechu.

Ale medzi mojimi vyvolenými sú tiež takí, ktorí mi spôsobujú zármutok. Vydržia všetci? – taký výkrik bolesti sa derie z môjho Srdca. Chcem, aby duše počuli tento nárek. Večná Láska hľadá duše, ktoré dokážu hovoriť po novom o starých známych pravdách. Nezmerateľná Láska si praje v lone ľudstva vytvoriť nový tribunál rýdzeho Milosrdenstva a nie Spravodlivosti. Preto sa po celom svete množí posolstvo. Ktokoľvek chápe toto dielo, obdivuje ho, čerpá z neho a tiež napomáha ostatným získať z neho úžitok. Kto nepochopí, zostáva v duchu otrokom, umiera a je zatratený. Im patrí moje zatracujúce slovo, pretože prekážajú môjmu Božskému dielu a sú spoluvinníkmi Diabla. Pokiaľ odsudzujú, zamlčujú a zastierajú to, čo nepochádza od obyčajného tvora, ale od Tvorcu, ich detinskú myseľ napĺňa prefíkanosť. Tým, ktorých som nazval maličkými, vyjavím svoje vedenie, ktoré naopak skrývam pred pyšnými.

Duša, dovoľ mi, aby som sa do teba vylial. Uľav môjmu Srdcu, pretože stále niekto dusí moju Lásku…

Ježiš sa modlí v záhrade

Nikto skutočne neverí, že som sa naozaj potil krvou v tú noc v Getsemanskej záhrade a len niektorí chápu, že v tých hodinách som trpel oveľa viac, než pri ukrižovaní. Bolo to bolestnejšie, pretože mi bolo celkom jasne vyjavené, že hriechy všetkých sa stali mojimi vlastnými a že za každý musím zaplatiť. A tak ja, nevinný a čistý, som odpovedal Otcovi, akoby som bol skutočne vinný z podvodov a oplzlostí, ktoré ste spáchali vy, moji bratia. Zneuctili ste Boha, ktorý vás stvoril, aby ste sa stali nástrojmi nesmiernosti Stvorenia a neodchýlili sa od podstaty, ktorá vám bola daná, aby ste postupne dorástli v nahliadaní na mňa, vášho Stvoriteľa.

Preto som sa stal zlodejom, vrahom, cudzoložníkom, klamárom, páchateľom svätokrádeží, rúhačom, nactiutŕhačom a buričom, ktorý rebeluje proti Otcovi, ktorého som ja však vždy miloval.

Bol to práve tento kontrast medzi mojou Láskou k Otcovi a jeho Vôľou, ktorý zapríčinil potenie mojej Krvi. Ale bol som poslušný až do konca a pre Lásku ku každému z vás som sám seba zahalil vinou, aby som mohol vykonať Otcovu Vôľu a zachrániť vás z večného zavrhnutia.

Pochopte, že v tú noc som vytrpel oveľa viac, než sú ľudské agónie. A verte mi, že nikto nemôže utíšiť také utrpenie a muky, pretože som zároveň videl, ako každý z vás, zahľadený do seba, robí moju smrť v každom okamihu ešte krutejšou, aby som úplne zaplatil za vyše prehrešky. Chcem, aby znovu vyšlo na známosť, ako som miloval všetkých ľudí v tej hodine nevýslovnej samoty a žiaľu…

Ježiš koná Vôľu Otca

Predovšetkým chcem, aby ste si boli vedomí môjho utrpenia, horkosti, ktorú mi pôsobilo vedomie hriechov, to zatemnenie mysle človeka, ktoré spôsobilo jeho pobláznenie. Tieto hriechy sú spravidla prijímané ako ovocie prirodzených náklonností, ktorým – ako sa hovorí – človek nemôže svojou vôľou odporovať. V súčasnosti tak veľa ľudí žije v ťažkom hriechu, z ktorého obviňujú ostatných alebo osud, bez možnosti sa z tohto stavu vymaniť. To všetko som videl v Getsemanskej záhrade a poznal som veľkosť zla, ktoré bude musieť pojať moja duša. Koľko ľudí je takto stratených a ako veľmi som pre ne trpel!

Keď som apoštolom umyl nohy a stal sa ich Pokrmom, chcel som ich svojim príkladom naučiť vzájomnej podpore. Hodina, pre ktorú sa Syn Boží stal človekom a Vykupiteľom ľudského rodu a v ktorej mal preliať svoju Krv a dať svoj Život za svet, sa priblížila.

V tej chvíli som si prial ponoriť sa do modlitby a úplne sa vydať do Vôle Otca… Potom moja ľudská Vôľa premohla prirodzený odpor k nesmiernemu utrpeniu, ktoré mi náš Otec pripravil. Vidíte, že Otec trpel viac, než ja sám. Potom som medzi tie zatratené duše vydal svoju vlastnú Dušu, aby som napravil to, čo už bolo pokazené. Moja Všemohúcnosť môže všetko, ale chce len maličkosť – kúsok po kúsku. A túto maličkosť ja sám obetujem s nekonečnou Láskou.

Moje utrpenie… ako bezodná priepasť horkosti, ktorá sa za mnou uzavrela! Ako nesmierne sa mýli ten, kto si myslí, že jej môže porozumieť. Len si pomyslite na strašné muky môjho Tela.

Moja dcéra, mám pre teba ďalšie výjavy tých tragických udalostí, ktoré som prežíval a ktoré si prajem s tebou zdieľať, pretože si jednou z tých, ktorých mi Otec daroval v Záhrade. Drahé duše, učte sa od svojho Vzoru, že jedinou potrebnou vecou je – dokonca aj vtedy, keď sa vaša prirodzenosť búri – s pokorou a odovzdaním sa podrobiť a zveriť do Vôle Božej. Taktiež som chcel naučiť duše, že najdôležitejšie skutky je nutné pripraviť a oživiť skrze modlitbu. V modlitbe sa duša posilňuje pre tie najdôležitejšie veci a Boh s dušou komunikuje, dáva jej rady a inšpiruje ju, a to aj vtedy, keď si toho duša vôbec nie je vedomá.

Odišiel som do Záhrady s tromi zo svojich apoštolov, aby som im ukázal, že pri modlitbe ich majú sprevádzať a pomáhať im tri Mocnosti duše.

Majte na pamäti tri božské výsady, dokonalosti Boha: jeho Dobrotu, jeho Moc a jeho Milosrdenstvo a tiež Lásku, ktorú k vám prechováva. A pochopte, ako je treba odpovedať na divy, ktoré pre vás vykonal… V skrytosti a v súkromí, skrze modlitbu, mu dovoľte premeniť vašu vôľu, aby konala pre Boha viac, aby konala to najlepšie, aby ste sa mohli obetovať pre spásu duší – ako svojou apoštolskou aktivitou, tak pokorným skrytým životom. Vrhnite sa na zem pokorne ako stvorenia v prítomnosti svojho Stvoriteľa a žasnite nad jeho zámermi, ktoré s vami má – nech už sú akékoľvek, a odovzdajte svoju vôľu Tej Božskej.

Takýmto spôsobom som ponúkal sám seba k naplneniu diela vykúpenia sveta. Ach! Aká to bola chvíľa, keď som cítil, ako ma zaplavujú všetky muky a bolesti, ktorými som musel vo svojom utrpení prejsť: urážky, nadávky, údery korbáča, kopance, tŕňová koruna, smäd, kríž… To všetko sa odohrávalo pred mojimi očami v rovnakom okamihu, keď moje srdce mučila nesmierna bolesť, potupy, hriechy, ohavnosti, ktoré budú napáchané v priebehu času. Nielen, že som ich videl, ale všetky tieto hrôzy ma znovu zaplavovali a takto som sa postavil pred môjho Nebeského Otca, aby som vyprosil zľutovanie.

Dcérenka, ponúkol som sa ako ľalia, aby som utíšil jeho hnev a uzmieril jeho spravodlivé rozhorčenie. Jednako len, pod ťarchou toľkých zločinov a takého množstva hriechov, moja ľudská prirodzenosť zakúsila smrteľnú agóniu až do tej miery, že som sa potil Krvou.

Je možné, aby toto utrpenie a táto Krv bola pre tak veľa duší zbytočná?… Moja Láska bola pôvodom môjho utrpenia. Keby som to tak sám nebol chcel, kto by sa ma mohol dotknúť? Chcel som to, a aby som to dosiahol, použil som tých najkrutejších z ľudí.

Skôr, ako som trpel, sám v sebe som poznal všetky muky a mohol som dobre poznať ich mieru. A potom, keď som chcel trpieť, k tomu, že som všetko vedel a poznal, mal som tiež ľudské vnímanie toho všetkého. Všetko som to prijal.

O svojom utrpení nemôžem hovoriť dopodrobna. Inokedy som to robieval, ale vy tomu nemôžete rozumieť. Vďaka svojej ľudskej prirodzenosti nemôžete vôbec pochopiť nesmiernu hĺbku bolestí, ktoré som musel vytrpieť.

Áno, ja vás osvecujem, ale len po určitú medzu, ktorú nemôžete prekročiť. Len svojej Matke som dal poznať všetky svoje bolesti, a preto trpela oveľa viac, než ktokoľvek iný. Ale teraz sa svet dozvie viac, než som doteraz dovolil, pretože to takto chce môj Otec. Z tohto dôvodu v mojej Cirkvi vykvitá lúč lásky, pre všetky tie premenlivé okolnosti, ktoré ma viedli zo Záhrady na Kalváriu. Viac, než komukoľvek inému, som vyjavil svoje utrpenie svojim milovaným, ktorých som mal so sebou v Záhrade. Môžu upozorniť na niečo, čo zodpovedá mentalite dnešných pútnikov. A ak môžu, tak by mali. Preto by si mala napísať všetko, čo ti hovorím, maličká, pre seba i pre veľa iných, na úľavu dušiam a na slávu Najsvätejšej Trojice, ktorá si praje, aby moje utrpenie v Getsemanskej záhrade bolo zverejnené.

Moja duša je smutná až na smrť. Zatiaľ, čo smútok z fyzického poškodenia mohol spôsobiť smrť, chcel som tiež zakúsiť smútok ducha, ktorý predstavuje absolútnu neprítomnosť Božského vplyvu a zdrvujúcu prítomnosť príčin môjho utrpenia.

V mojom Duchu, ktorý prechádzal smrteľnou agóniou, boli prítomné všetky dôvody, ktoré ma prinútili priniesť Lásku na zem. Predovšetkým to boli prehrešky proti môjmu trpiacemu Božstvu v ľudskom tele, avšak s vedomím Boha. Vy nemôžete nájsť podobný druh utrpenia, pretože hriešnik – za pomoci môjho svetla – môže určitým jeho častiam zavše porozumieť nedokonale, ale napriek tomu nie je schopný poznať, čo hriech predo mnou znamená. Preto je jasné, že jedine Boh pozná vážnosť previnení, ktoré sú proti nemu páchané.

Jednako len, ľudstvo by malo byť schopné úplného poznania, skutočnej ľútosti a pokánia, ktoré je Božstvu dlžné. Ja to môžem človeku umožniť, kedykoľvek si bude priať. V skutočnosti to robím tým, že obetujem svoju múdrosť, ktorá bola so mnou, keď som ako človek – ľudská bytosť – niesol ťarchu urážok proti Bohu.

Toto bolo mojim prianím: aby si skrze mňa mohol kajúci hriešnik pred Bohom uvedomiť spáchané prehrešky a tiež ja, vo svojom Božstve, plne chápem, čím sa proti mne previnil.

To pre dnešok stačí. Nevieš, ako veľmi ma utešuje, keď sa mi úplne odovzdáš… Nie každý deň môžem hovoriť k dušiam… Dovoľ mi, aby som ti pre ne odovzdal svoje tajomstvá!… Nechaj ma využiť tvoje dni a noci!

Bol som smutný až na smrť, pretože všade som videl nesmierne množstvo spáchaných zločinov. A ak pre jediný z nich som mal prežiť neporovnateľnú smrť, čo som mal skúsiť pre všetky spolu? „Smutná je moja duša až na smrť…“ tento smútok spôsobil, že ma opustili všetky sily. Tento žiaľ sa sústreďoval v mojom Božstve a proti nemu smeroval príliv vín a zápachu duší rozleptaných všetkými druhmi zloby. Práve preto som bol zároveň terčom i šípom – ako Boh terč a ako človek šíp. Potom, čo som vstrebal všetok hriech, stál som pred svojim Otcom ako jediný vinník. Väčší žiaľ, než tento, nemôže existovať a ja som ho chcel prijať celý pre Otcovu Lásku a pre Milosrdenstvo k vám všetkým.

Pokiaľ človek na túto vec nedáva pozor, márne uvažuje o význame týchto slov, ktoré zahrňujú celu moju podstatu – ako človeka i ako Boha. Pozrite na mňa v tomto nesmiernom väzení ducha: Či si nezaslúžim lásku, keď som toľko bojoval a toľko trpel? Nezaslúžim si snáď, aby so mnou stvorenia počítali ako so svojim vlastným, keď som sa za ne celkom vydal – bez výhrad? Vy všetci pite z mojej nevyčerpateľnej studnice dobroty. Pite! Ponúkam vám svoj smútok v Záhrade, dajte mi svoj smútok, všetky svoje smútky! Z vašich smútkov si prajem vytvoriť kytičku fialiek, ktorých vôňa stále prúdi k môjmu Božstvu.

„Otče, ak je to možné, vezmi odo mňa tento kalich, ale nie moja, ale Tvoja Vôľa nech sa stane.“ Toto som povedal na vrchole horkosti, keď sa bremeno – naložené na mne – stalo tak zdrvujúcim, že sa moja duša nachádzala v tej najneuveriteľnejšej temnote. Povedal som to Otcovi, pretože potom, čo sa zhromaždila všetka vina, stál som pred Ním ako jediný hriešnik, na ktorého sa vylievala celá jeho Božská Spravodlivosť. Cítil som sa zbavený svojho Božstva, a tak tu stálo len moje človečenstvo.

Ach, Otče, vezmi odo mňa tento nesmierne horký kalich, ktorý si mi predložil a ktorý som prijal pre tvoju Lásku, keď som prišiel na tento svet. Dostal som sa až do bodu, kedy nepoznávam sám seba. Ty, Otče, ktorý ma miluješ, si urobil hriech mojim dedičstvom, a preto je moja prítomnosť pred Tebou neznesiteľná. Je mi známy nevďak ľudských tvorov, ale ako môžem vystáť svoju samotu? Ach, Bože, zmiluj sa nad mojou nesmiernou odlúčenosťou, v ktorej sa nachádzam. Prečo ma aj Ty chceš opustiť? Akú pomoc mám hľadať v tak nesmiernej prázdnote? Prečo si ma tiež Ty poslal na túto cestu? Dobre, odopieraš mi seba. Cítim, ako sa prepadám do tak strašnej priepasti, že dokonca necítim Tvoju ruku v tejto tak tragickej situácii. Tvoja mocná ruka ma drví a Krv, ktorá vyteká z môjho Tela, je toho svedectvom. Takto som kričal a padal. Ale potom som pokračoval: Otče Svätý, veď so mnou robíš len to, čo chceš. Môj život nie je môj, patrí úplne Tebe. Nechcem, aby sa naplnila moja Vôľa, ale Tvoja. Prijal som smrť na Kríži, prijal som tiež viditeľnú smrť svojho Božstva. Tak to je. Všetko toto by som mal dať Tebe a predovšetkým by som Ti mal obetovať úplné zničenie môjho Božstva, ktoré ma s Tebou zjednocuje. Áno, Otče, Krvou, ktorú vidíš, potvrdzujem svoje odovzdanie sa a svoje prijatie: Tvoja Vôľa nech sa stane, a nie moja…

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *