Príbeh ceruzky

Chlapček pozoroval starú mamu pri písaní listu. Zrazu sa je spýtal: „Komu to tak dlho píšeš? Už si popísal dve strany?“
Starká zdvihla oči od písania a s úsmevom vnúčikovi odvetila: „Máš pravdu, napísala som už dve strany mojej dávnej priateľke z detstva… No nechcem ti teraz hovoriť o nej, ale naučím ťa niečo iné… Ceruzka, ktorou píšem je veľmi dôležitá. Bola by som rada, keby si aj ty bol ako ona, keď vyrastieš.“
Chlapček sa zarazene zadíval na ceruzku, nevidel však na nej nič zvláštne.
„Je to predsa úplne normálna ceruzka.“
„Aj obyčajná ceruzka ťa môže veľa naučiť. Táto ceruzka má päť dobrých vlastností, ktoré ti iste zaručia spokojnejší život, ak ich budeš mať aj ty.

Po prvé: Môžeš robiť veľké veci; nikdy však nezabúdaj, že existuje Ruka, ktorá vedie tvoje kroky. Tá ruka sa volá Boh a on ťa vždy povedie podľa svojej vôle.

Po druhé: Niekedy musím písanie prerušiť a ceruzku zastrúhať. Ceruzka pri tom veľmi trpí, napokon je však spokojná, lebo je opäť ostrá ako predtým. Preto sa nauč znášať bolesť, lebo bolesť nás robí lepšími.

Po tretie: Pri písaní ceruzkou môžeme kedykoľvek použiť gumu a vygumovať, čo sme napísali chybne. Nauč sa, že ak máme niečo napraviť, nemusí to pre nás znamenať nič zlé, práve naopak, môže to byť veľmi užitočné, aby sme nevybočili z cesty spravodlivosti.

Po štvrté: Nie je dôležité, z akého dreva ceruzku vyrobili, ani to, akú má farbu, dôležitá je tuha vo vnútri. Preto si vždy všímaj, čo sa deje v tvojom vnútri.

A napokon, po piate, ceruzka vždy po sebe zanechá stopu. Nezabúdaj, že všetko, čo v živote urobíš, zanechá stopu a preto si uvedomuj každý svoj krok.“
ceruzka

 

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *