Otcove broskyne

Jeden otec mal pätoro detí. Raz doniesol domov krásne broskyne a každému z nich dal jednu. Večer, keď si deti posadali okolo stola, spytoval sa ich, čo urobili s broskyňou. „Veľmi mi pochutila, otecko. A preto­že je to také výborné ovocie, odložil som si z nej kôstku. Ja ju na jar zasadím a vypestujem z nej stromček. Až dorastie, môže doniesť veľa úžitku. „

„Ja som svoju zjedol,“ ozval sa mladší, ktorého poznali doma ako veľkého maškrtníka. „Aj sestra mi dala zo svojej polovicu. Aj tu som zjedol. Škoda, že som zahodil kôstku. Nevedel som, že jej jadro je chutné. “
„Veru, také ako mandľa,“ ozval sa tretí synček. „Otecko, ja som tu kôstku, čo brat zahodil, roztĺkol a zjedol. Broskyňu nie. Tu som predal a dostal som za ňu od kamaráta toľko, že si ich budem môcť zato kúpiť i viac.“
„A ako chutila tebe?“ opýtal sa otec dcérky.
„Ja som ju nezjedia. Rozdelila som ju mamičke a bračekovi. Oni majú broskyne radi a mne chýbať nebude.“
„A kde je tvoja?“ opýtal sa otec naj­mladšieho Jožka.
„Ja som ju zaniesol susedovmu Miškovi. Leží. Je chorý a bledý a má stále veľký smäd… Nechcel si ju vziať, ale položil som ju na perinu a chytro som odišiel.“
Keď otec pozorne vypočul Jožkovu reč, pritúlil ho k sebe a opýtal sa detí:
„Povedzte mi, deti, kto z vás  najlepšie využil darovanú broskyňu?“

Jožko mlčal.  Aj otec. Len slza, ktorá sa mu zaleskla v oku, prezrádzala radosť z Jožkovho skutku, ale aj z toho, že deti vedeli, kto konal najsprávnejšie.
broskyne

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *