Bola som nezamestnaná

Možno sa vám moje svedectvo bude zdať banálne, ale pre mňa je dôkazom toho, ako sa Boh o nás stará.
V roku 2010 a prvé 2 mesiace roku 2011 som bola nezamestnaná. V práci mi povedali o výpovedi už v septembri 2009, ale do konca roka som mala ešte výpovednú lehotu. Dostala som aj 3-mesačné odstupné, keďže som v tej firme robila viac ako 10 rokov. Na začiatku som bola plná optimizmu, že nebude problém zohnať si nejakú prácu, aj keď bola práve hospodárska kríza. Začala som zhánať hneď v septembri 2009. A ešte zopár dôležitých informácií. Mala som (a ešte aj mám) vlastný 2-izbový byt skoro v centre mesta, tehlový, ktorý som zdedila po tete. A mala som tiež hypotéku. Bývam, tam sama, lebo som slobodná. Za byt som platila skoro 180E a hypotéku 120E.  V byte som mala podnájomníčky, od ktorých som dostávala 150E. V tom istom vchode býval aj môj brat v byte po rodičoch, tiež je slobodný, takže ho platil sám a mal tiež hypotéku, aj keď menšie splátky.
Ako išiel čas, opúšťal ma optimizmus. Prvý polrok som mala ešte podporu, ešte sa to dalo, keďže som mala predým dobrý plat. Finančná pomoc od brata neprichádzala do úvahy, lebo nemal na to, aby utiahol 2 byty a dve hypotéky. Niekedy v lete 2010 sa mi podarilo zohnať prácu šičky poťahov do áut, ale vydržala som tam len 3 týždne, pretože som nespĺňala normy. Čudujem sa, že to so mnou vydržali až 3 týždne, pretože zo začiatku mi to naozaj nešlo. Na hypotéku som mala poistku pre prípad nezamestnanosti. Prvý polrok som to ani nevyužila, pretože ako som spomínala, mala som dobrú podporu. Ale po pol roku som to začala vybavovať. Mali mi platiť poistku 1 rok, ale zaplatili mi len za 3 mesiace, pretože som robila tú šičku a odtiaľ som odišla v skúšobnej dobe. A oni tam majú v zmluve taký paragraf, že keď odídem z práce v skúšobnej dobe, nemám nárok na vyplácanie poistky. Nepátrali po tom, ako to v skutočnosti bolo, že tá práca bola dôkazom toho, že chcem pracovať a nie naopak. Bola som sklamaná, ale aj tie 3 mesiace potešili.
Po polroku som nedostala z úradu práce ani cent, pretože som mala podnájomníkov a oni tam tiež majú svoje paragrafy … Chcela som priznať podnájomníkov z dvoch dôvodov: jednak som ich už mala nahlásených na daňovom úrade a oni by si to i tak zistili, ale hlavne som chcela byť čestná. Po otcovi som zdedila čestnosť a nedokážem klamať a nedokázala by som ukradnúť ani cent, dokonca ani od štátu. Nechcela som dostávať sociálku nečestne. Povedala som Bohu: Ja som sa zachovala podľa tvojich pravidiel a Ty sa na oplátku o mňa postaraj.
A Boh sa postaral. Niekedy v lete som dostala pekný preplatok za byt, čo pokrylo asi  1 – 2 mesiace. Na jeseň sa mi zase ponúkla brigáda – robila som asistenciu dvom postihnutým. Stále, keď som si myslela, že už je koniec, tak sa niečo objavilo. No aj napriek tomu v januári 2011 som už zase nevedela ako ďalej. Mala som len 2 príjmy: podnájomníčky a tú brigádu. Ale to nestačilo na byt, hypotéku a stravu. Zase som začala pociťovať núdzu. Zaujimavé na tom všetkom bolo, že napriek nezamestnanosti som mala relatívne bohaté Vianoce. Mala som peniaze aj na skromné vianočné jedlo a dokonca aj na nejaké drobnosti ako darčeky. Ale v januári som už fakt rozmýšľala, že čo ďalej. A v tom prišiel výpis z banky. Pozerala som na to ako na zjavenie a nechápala. Na sporiacom účte som zabudla na asi 200-300E. Ostatné peniaze som už predtým vybrala a možno prozretelne som tam nechala nejakú rezervu. Bola som z najhoršieho vonku. Potom od marca som už nastúpila do práce.
A ešte jedna pekná príhoda z toho obdobia. Samozrejme som sa veľa modlila za prácu a poprosila som o modlitbu aj rodinu a spoločenstvo. Veľa ľudí sa za mňa modlilo, keďže som mala hypotéku a bývala som sama, ako som spomínala na začiatku. Koncom roka, možno niekedy v novembri brat spomenul, že možno aj on bude bez práce. Bol by to problém aj pre mňa, jednak mi je blízky a nechcem mu zle a za druhé z istých rodinných dôvodov mám podiel aj na jeho byte, takže keby nevládal platiť byt a hypotéku, dotklo by sa to aj mňa. Povedala som bratovi, aby sa aj on modlil za svoju prácu, že sa budem aj ja modliť za neho, ale že modlitby možno budú mať väčší účinok, keď sa bude modliť aj on. Brat nie je velmi veriaci, v Boha možno verí, dostal kresťanskú výchovu, ale momentálne do kostola nechodí. On mi na to povedal, že za mňa sa modlí toľko ľudí a efekt žiadny. Zamyslela som sa nad tým, trošku mal pravdu, toľko ľudí sa za mňa modlilo a práca nebola ešte ani vo výhľade. Začala som reptať voči Bohu, že sa o mňa nestará a že nemám od neho odozvu. Poznáte to, ten pocit, keď Boh mlčí. Voláte k Nemu a On nič. Ani nie do týždňa som išla do kostola a Boh prehovoril. Na moju konkrétnu situáciu, nedalo sa to prehliadnuť, bolo to celkom jasné. Boli nasledujúce čítania:

Žalm 121:
Svoj zrak upieram na vrchy, príde mi odtiaľ pomoc? Pomoc príde od Pána, ktorý stvoril nebo i zem.Nedovolí, aby sa ti noha zachvela, nezdriemne ten, čo ťa stráži.  … Pán ťa stráži, Pán je tvoja záštita po tvojej pravici. Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého, Pán ti bude chrániť život. Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod odteraz až naveky.
K tomu ani nie je čo dodať, snáď len, že hrubšia časť je refrén.
Evanjelium:
LK 18: Podobenstvo o sudcovi a vdove. – 1Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať. 2„V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. 3Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: »Obráň ma pred mojím protivníkom.« 4Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: »Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, 5obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.«“ 6A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! 7A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? 8Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“
Boh mi dal jasne najavo, že nemám ochabovať v modlitbe a že vypočuje moje prosby, ktoré som k Nemu naozaj volala dňom i nocou, pretože často som sa v noci budila a prosila Ho o pomoc strelnými modlitbami. Celé to evanjelium bolo ako keby pre mňa, slovo za slovom. Veľmi ma to povzbudilo a nabrala som druhý dych.

Ešte by som chcela spomenúť, že ako sa hovorí, v núdzi poznáš priateľa, tak ja som vtedy naozaj poznala svojich priateľov. Okrem modlitieb, ktoré som spomínala, mi ponúkali aj konkrétnu pomoc. Často prichádzala pomoc aj od takých, od ktorých som to vôbec nečakala. Napríklad bratranec, ktorý je na invalidnom dôchodku, mi ponúkol finančnú pomoc, aj keď viem, že aj oni žijú len z ruky do úst. Tiež kamarátka, ktorá bola práve vtedy na materskej. Známy mi požičal počítač z ich firmy, aby som sa mohla učiť programovanie (som programátorka). Ten známy ma dokonca aj učil v tomto smere, obetoval svoj čas, hoci má rodinku a nemá času velmi nazvyš. Aj tie postihnuté, ktorým som robila asistenciu, sa snažili mi dávať veľa hodín, aby som si čo najviac zarobila (samozrejme všetko som si čestne odrobila J).
Túžila som napísať toto svedectvo na povzbudenie tým, ktorí sú práve nezamestnaní. Viem, ako tým trpia, sama som tým prešla. Samozrejme som ho chcela napísať aj z vďačnosti k Bohu.

Boh sa stará, aj keď sa to nám práve nezdá.
Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *