Prípad zo súdu

Pred pár rokmi som pracovala na súde ako zapisovateľka. Funkcia, ktorá nemá pre ľudí, ktorí sú účastníkmi prebiehajúceho konania, žiaden význam. Na súde prebehlo konanie, v ktorom jedna pani nedopadla zrejme podľa svojich predstáv.

Jedného dňa, pri vychádzaní z kostola, vonku stála spomínaná pani. Keď ma uvidela, začala na mňa vulgárne kričať, obviňovať ma ako príčinu svojej prehry na súde, že mám v tom prsty, a iné nepríjemné veci. Situácia bola pre mňa veľmi nepríjemná, nakoľko všetci ľudia vychádzali von z kostola a mali divadlo. O nejakej obrane sa nedalo vôbec uvažovať.

Keďže som povahovo dosť citlivá, modlitba bola mojou jedinou útechou. Vo Sv. písme ma oslovil citát: „Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú!“ (Lk 6, 27-28).
Pustila som sa do duchovného boja. Obetovala som za pani Máriu sväté prijímania, modlitby, prosila Pána, aby mi dal oči, akými ju vidí On, lebo aj ona je Bohom milované Božie dieťa. Veľa som jej žehnala. Výsledok sa nedostavoval. Všimla som si však, že síce do kostola nechodí, ale každý deň odprevádza svoju svokru na sv. omšu. Sama vždy ostala vonku pred chrámom, ale pred svätým prijímaním prišla ku svokre, odviedla ju na sv. prijímanie, sama neprijímala a potom znovu vyšla pred chrám, kde ju počkala a odviedla domov. V tejto jej dlhotrvajúcej obetavosti bolo vidieť, že aj v jej srdci je niečo dobré, priam obdivuhodné. A tak moje modlitby pokračovali, Boh pomaly mení moje srdce, časté myšlienky na ňu ma privádzali k tomu, že som si šepkala: „Mária, keby si vedela, ako ťa mám rada. A čím viac sa hneváš, a nemôžeš na mňa pozerať(keďže pred chrámom sme sa stretávali často), tým moja láska viac rastie.“

Až jedného dňa, sedím si v kostole, prisadla si ku mne pani Mária. Nahlas, skoro v afekte vykríkla: „Ja sa už viac nedokážem hnevať, už mám toho dosť.“ Zase malé divadielko. Mne sa však rozbúchalo srdce, začala som plakať a ona ma objímala. Bola som veľmi milo potešená z Božieho pôsobenia. Zanechalo to vo mne trvalú nádej, že naozaj možno milovať všetkých tak, ako miluje Boh.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *