Vďaka Pánu Bohu, že nás má rád!!!

Od začiatku môjho života stál Pán Boh a Panna Maria pri mne, no ja som si to neuvedomovala. Bola som príliš zaujatá sama sebou svojim životom, najprv školu, potom vzťahom s mojim budúcim manželom. Ktorého mi zoslalo samo nebo, hoci som to pochopila až neskôr s pribúdajúcimi rokmi a okolnosťami. Ani neviem ako rýchlo nám život ušiel medzi jednotlivými etapami nášho manželstva. Pri povinnostiach, ktoré sme denne mali s pribúdajúcimi deťmi sme si ani nevšimli, neuvedomili ,aké mame vlastne šťastie a dar, že máme takého milujúceho Otca na nebesiach ,ktorý nás má nesmierne rád i keď mi si to nevšímame. Deň čo deň nás ochraňoval, viedol za ruku a mi sme boli ľahostajný. Človek si to vždy uvedomí až keď nastane v živote človeka nejaký zlom, tak sa to stalo aj mne. Roky nám ušli a Pán nám požehnal 5 detí, teraz hovorím chvála Bohu že ich máme. Hoci hneď od začiatku ich milujeme nadovšetko, sú náš život, ale dnes viem že Pán nám pomôže sa o nich postarať a v ňom máme 100%istotu.
Rok čo rok na preventívnych vyšetreniach ma moja doktorka posielala do nemocnice, ja som to odkladala, až sa už nedala prehovoriť a ja som musela ísť. S podozrením na rakovinu mi robili vyšetrenia a následne ma operovali. Chvála Bohu diagnóza sa nepotvrdila. Operovali ma na ženské veci a pred operáciou, sa ma pýtali či mám deti, vtedy som si uvedomila po prvý krát aké mám šťastie že mi Pán doprial deti, lebo po tejto operácií by som ich už nemusela mať. Od vtedy hlbšie som si uvedomila, ako ma má Pán nesmierne rád, ako veľa mi požehnal, hoci ja som si to ani nezaslúžila. Keďže zdravotný stav mi dovoľoval vrátiť sa do zamestnania, začal sa ten istý kolobeh, tá istá rutina, ako pred nemocnicou. Ale so zmenou že som si život začala viac vážiť, byť zaň vďačná. Úplne sa mi zmenil pohľad na môj život na moju rodinu, prácu. Všetko som inak vnímala, konečne som sa zobudila, otvorila som si oči, hlavne som začala viac ďakovať Bohu že nás má tak rád. A od malička, ako nás stvoril sa o nás stará ,vedie nás ,nedá nám aby sme zlyhali. Daroval nám tak nespočetne veľa rodičov, súrodencov, manžela, rodinu , deti…
Som strašne rada že od malička my Pán venoval toľkú pozornosť, lásku a hlavne dal mi možnosť tu byť, radovať sa s rodinou. Ďakujem za každý nový deň, a možnosť pre koho žiť.
A Boh je tak láskavý že nám požehnal ešte jedno dieťa 2 roky po operácií. Ale ja som v tej dobe zlyhala, bola som oslepená týmto svetom, starosťami a zľakla som sa tehotenstva, s manželom sme sa báli priviesť na tento svet 6 dieťa. Prispeli k tomu i doktori, ktorý nás nepotešili báli sa i o môj zdravotný stav, že dieťa nedonosím a odporučili nám interrupciu. A ako keby nestačilo ešte nás plašili že dieťa bude postihnuté. Mali sme podstúpiť vyšetrenia, ktoré to mali potvrdiť, alebo vyvrátiť, našťastie do toho vstúpil Boh, ktorý nám pomohol sa rozhodnúť a dal nám taký vnútorný pokoj, ktorý neviem opísať. Tie vyšetrenia som odmietla,
podpísala som doktorom papiere, že som rozhodnutá dieťa donosiť. Konečne z nás opadli všetky obavy a mali sme za sebou dva hrozné mesiace, začali sme sa na dieťatko tešiť, prijali sme ho už ako člena rodiny. Celá rodina sme začali modlitbovú reťaz o pomoc Panny Márie, nášho Boha a všetkých svätých. Dodávali nám taký vnútorný pokoj a silu, bolo to niečo nádherné, tak úzko sme ešte neboli spojený s Naším Pánom a s Máriou, dalo nám to veľa. Strašne radi sme sa modlili aj korunku k Božiemu milosrdenstvu a požiadala som aj o príhovor našich zosnulých otcov z oboch strán. Povzbudený sme čakali na termín narodenia nášho syna. Keď som ostala doma na materskej mala som veľa času na modlitbu i na premýšľanie, ďakujem za tento čas veľa ma to zmenilo a posunulo dopredu. Ďakujem, Pán je
tak dobrotivý, vie čo robí, len my si to veľa krát neuvedomujeme, Som strašne rád že on má pre nás stále čas a pochopenie i pre naše pády a našu neochotu ho počúvať. V ňom máme stáleho priateľa, ochrancu on nás vedie naším životom v dobrom a v zlom. Vďaka!!! Dnes si vychutnávam materstvo a celá naša rodina je šťastná, že nám pribudol taký zázrak v podobe nášho syna. Po pôrode mi ale nebolo všetko jedno, keď mi sestrička povedala že má vykrivené ústočka a bude s ním treba chodiť na cvičenia, aby sa mu to napravilo, mala som obavy čo všetko ešte zistia, ani mi ho dlhší čas neprišli ukázať. Naťahovalo sa to, ale mňa Pán podržal dal mi vnútorný pokoj ja som sa modlila Pane nech sa stane tvoja vôľa. Modlila som sa pokiaľ mi ho nedoniesli. Konečne medzi dverami sestrička s malým, veľmi som sa potešila, priznám sa s obavami som sa pozrela na jeho tváričku, ústočka už mal v poriadku. Pán ma vyslyšal, má nás nesmierne rád, pre mňa to je zázrak že náš syn je úplne zdravý a tie ústočka sa mu ešte ten deň napravili. Pán nás má rád on nás neopustí!

Pre mňa je to veľké svedectvo Pánovej lásky k nám. Teraz viem že Pán nie podľa  zásluh ale láskou nás má rád  a že jeho milosrdenstvo je bezhraničné. Kiež by sme celý život vydržali vo viere k nemu a k jeho Matke, ktorá nás neustále ochraňuje a vedie. Prepáčte za môj pravopis a nedokonalosť, píšem prvý krát.

Ďakujem za pochopenie vaša čitateľka Anna
Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *