Taký malý zázrak

V piatok (pár mesiacov dozadu) sme sa s dcérkou vrátili z 10-dňovej hospitalizácie v Bratislave. Boli to veľmi náročné dni na oddelení detskej onkológie dcérka začínala novú liečbu ja som bola veľmi unavená a nevyspaná…
V sobotu ráno sme utekali na pohotovosť lebo dcérka hnačkovala a dostala teploty. Našťastie to bolo celkom dobre a mohla pokračovať v liečbe doma. Na to začal v noci z nedele na pondelok zvracať aj malý synček a úplne sa dehydroval. Štyri pluska v moči zmanenali jasnú hospitalizáciu…No ako nechať dvojročného drobca samého v nemocnici navyše prvýkrát bez mamy! Trhalo mi srdce no nevedela som sa rozdeliť a manžel musel do práce. Ráno sa mi podarilo pediatričku uprosiť aby ešte počkala že skúsim synčekovi doplniť chýbajúce tekutiny. No malý všetko grckal a odmietal piť tak som musela skúšať po lyžičkách a vlastne každých desať minút aspoň pol deci…O druhej poobede bol výsledok stále hrozivý „tri plusky“ . Nezvládala som to a začala som sa úpenlivo modliť…veľmi, veľmi som chcela aby do tej nemocnice bezo mňa nemusel. O pol piatej podvečer som zbalila malému veci a išli sme s manželom na príjem do nemocnice uznali sme že to nezvládneme a synček potrebuje odbornú pomoc… Zobrali mu moč dokonca dvakrát a povedali nám že môžeme ísť aj s malým domov. Vraj je úplne v poriadku…Nemal ani jedno plusko! Najprv som si myslela že sa snáď pomýlili ale pani doktorka mi dala PH papieriky že si to môžem pre istotu skontrolovať ešte večer a na druhý deň ráno doma. Synček bol a je zdravý a črevná viróza ktorá nám nahnala
toľko strachu bola po pár hodinách preč. Viem že to Boh urobil pre nás a nášho synčeka taký malý zázrak a verím že urobí ešte jeden veľký a uzdraví našu dcérku.

 29.9.2009 Martina

5 thoughts on “Taký malý zázrak

  • 20. februára 2017 at 7:51
    Permalink

    Často sa čudujeme alebo dokonca závidíme iným, ako im všetko vychádza. Sú zdraví, darí sa im v škole, v práci, v manželstve, atď… A zasa v živote iných ľudí alebo rodinách sa deje všetko naopak. Postihuje ich jedno nešťastie za druhým v rôznych podobách. A tu nastáva zdanlivo logická otázka o Bohu. Keby existoval Boh nedopustil by toto alebo hento. Veľký OMYL ! Trochu odbočím, ale súvisí to s tým, čo chcem napísať. Už o detstva konáme zlo, ktoré si ani neuvedomujeme. Či už sú to myšlienky, skrytá nenávisť v srdci, nepekné úmysly, činy. Keď sa stávame dospelými sú to cigarety,alkohol,kým uzavrieme manželstvo, ak vôbec chceme žiť v manželstve, koľko partnerov vystriedame? Ako sa navzájom podvádzame? Prejavy zla majú rôznu podobu, a iróniou je to, že si to často ani neuvedomujeme, a ak aj áno tak sme nato ešte hrdí, lebo je to móde. Tak nejako chápeme slobodu. Robiť zlo, je oveľa ľahšie ako činiť dobro. A potom sa čudujeme, že sú tu nešťastia v rôznej podobe, v našom osobnom živote, ale aj vo svete. Svojím zlým konaním privolávame nešťastie na seba ale aj na svoje deti,na svoj rod z pokolenia na pokolenie . Za naším nešťastím môže byť správanie našich rodičov, predkov, manželov, blízkych ale aj naše správanie. Často si ani neuvedomujeme v akej tme žijeme, akí sme poblúdení, a to bez ohľadu nato, akí sme vzdelaní.

    Reply
  • 19. marca 2014 at 21:18
    Permalink

    …ak ste neveriaci, nemusíte urážať ľudí na tejto stránke a napádať ich svojimi komentármi. Každý z nás má slobodnú vôľu a má možnosť vybrať si blog alebo stránku na nete, ktorá je mu blízka. Vaše narážky nikomu neprospievajú a prepáčte… ani Vám. Počas liečenia našej dcérky som stretla veľa lekárov a mnohí z nich boli veriaci.Pomáhajú deťom bezprostredne, nenamýšľajú si a nerobia medzi deťmi rozdiely…jednoducho liečia prostredníctvom vedomostí, zručností a schopností, ktoré im nadelil Boh. Sú tam, kde sú potrební a pomáhajú tým, ktorí ich potrebujú. Ak máte pocit, že iným deťom nemá kto pomôcť a ani Boh im nepomáha, prečo strácate čas na nete? Logicky a reálne: ako lekár by ste im mohli pomôcť aj vy.

    Reply
  • 19. marca 2014 at 11:27
    Permalink

    Niekde chyba pokora, inde logika. Každý máme to svoje..no , ale keď už ste v takom skvelom prepojení na najvyššieho, tak ho prosím poproste, aby pomohol aj tým tisícom detí, ktoré denne umierajú hladom, smädom a chorobami… už keď to takto krásne funguje u Vás, tak neverím, proste neverím, že Boh, ktorý je SAMOZREJME láska, tak dovolí, aby deti trpeli…a hlavne tie, ktoré nemajú také vymoženosti ako tie Vaše, o ktoré sa žiaľ starajú lekári, ktorí by sa mohli starať viac o tie, ktorým Boh nejako zabudol pomôcť. Tak asi toľko…trošku reálneho pohľadu by ozaj nezaškodilo.

    Reply
  • 17. marca 2014 at 23:41
    Permalink

    hoci som to nemala pôvodne v úmysle, dovolím si dopísať pokračovanie môjho príbehu…5.mája 2014 bude presne 5 rokov, čo je dcérka na liečbe. Jej zdravotný stav je veľmi dobrý, ochorenie pomaličky ustupuje. Boh sprevádza naďalej naše kroky a vstupuje do životov aj našich detí, ktoré ho prostredníctvom nás spoznávajú.
    Utrpenie,bezmocnosť a strach o vlastné deti ma tiež naučili, čo znamená slovo „pokora“, ktorá tak veľmi stráda v predchádzajúcom komentári a možno aj v živote pisateľa. Rada by som svoje poznanie Boha objasnila a priblížila viac, no žiaľ mnohými vecami si musíme najprv „prejsť“, aby sme im rozumeli. Martina, 17.3.2014

    Reply
  • 12. marca 2014 at 16:20
    Permalink

    A opäť 🙂

    dni strávené v nemocnici, lekári ktorí makali aby bolo všetko ok…a bum, zachranil ho Boh 🙂 Keďže nechcem byť morbídny, tak radšej končím, ale potom dopíšte aj záver Vášho príbehu… držím palce, aby ten Váš Boh liečil aj dcéru.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *