Dobre sa mám, dobre sa o mňa starajú…

Ešte sa na ňu dobre pamätám. Všimla som si ju v kaplnke, nikdy tam nechýbala. Biela, bielučká, nachýlená k zemi, malá a drobná, len taká hŕstka jej bola. Sedela ticho, sústredene, odovzdane.
Potom som ju videla v záhrade. Pracovala vytrvalo, pokojne, ticho. A tak žila aj svoj dlhý a ťažký život.
Ona sama ho tak nikdy nenazvala. Vždy sa mala „dobre“ a starala sa o dobro druhých. Žena, matka, volala sa Mária.
Dala život desiatim deťom. Najmladší syn sa narodil, keď mala už štyridsaťšesť. Nebolo ľahké v tomto veku prijať dieťa, donosiť a porodiť ho. „Veď ho už nevychováte!“ – povedal jej lekár. Netajila, že si veru neraz poplakala. A vychovala ho, hoci náhle stratila manžela, keď mal Paľko iba tri roky. Keď dospel a bolo sa treba starať o mamu, robil to rád.
Aj keď bola nepatrnej postavy, ducha mala silného a iným bola povzbudením i oporou. „Keď zomrel môj Jožko, len u nej som našla posilu, až taká pokojná som od nej odchádzala.“, priznáva susedka.
„Ako dievča som k nim veľmi rada chodievala, teta mala stále úsmev na tvári“ – spomína priateľka jednej z jej dcér. „Silu naša mama čerpala z viery, aj mne tak hovorievala, keď som ovdovela, že to už tak musíme prijať: Pán Boh dopustí, ale neopustí, pomôže.“
Do kaplnky prestala chodiť, až keď ju chrípka položila do postele. Zostala už slabá. Pán Ježiš teraz prichádzal ku nej cez obetavé ruky pána farára každý prvý piatok. Na jeho otázku, ako sa má, mala stále tú istú odpoveď: „Dobre sa mám, dobre sa o mňa starajú.“
Dobre sa o ňu starali, nebola ani chvíľu sama, niekedy sa aj tri dcéry u nej zišli. Pomodlili sa spolu ruženec, litánie, hodinky k Panne Márii, zaspievali si spolu. Keď starká zadriemala a dcéry porobili, čo bolo treba, trochu sa zarozprávali.
Starká precitla, na všetkých sa povypytovala, starala sa, či má každý, čo potrebuje. Po chvíli povedala: „No, už sme sa dosť povyprávali, poďme sa pomodliť!“
Takto prežívala posledné tri roky života. Tichúčko, bez sťažovania, bez vzdychania. A tak i posledné hodiny. S ružencom v ruke, s modlitbou na perách, v kruhu svojich najbližších tichúčko vydýchla. Dožila sa 91 rokov.

Ešte aj svojou pokojnou smrťou bola povzbudením pre svoje deti, ktoré mali zvláštny pokoj vo svojich dušiach. „Keď takto vyzerá smrť, tak sa jej nemusíme báť!“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *