Tvrdíte, že existuje aj tzv. náboženská mágia. Nie je to protirečenie? Veď náboženstvo vylučuje mágiu!

Na prvý pohľad takýto názov skutočne vyznieva ako protirečenie. Veď predsa náboženstvo a mágia sú dve odlišné skutočnosti, ktoré stoja navzájom proti sebe. A predsa je to možné! Nejde tu o náboženskú mágiu vo vlastnom zmysle slova ale o magický prístup k modlitbe, sviatostiam a sväteninám Cirkvi, ktorý je samozrejme škodlivý. Marí skutočný účinok Božej milosti, ktorú tieto úkony majú spôsobiť alebo sprostredkovať.
Takúto možnosť pripúšťa aj Pastiersky list toskánskych biskupov, v ktorom sa píše: „Je zjavné, že pravý význam náboženstva a predovšetkým kresťanský pojem liturgie nemá nič spoločné s týmito zložkami magického myslenia. Avšak subjektívne sa môže stať, že obidva prístupy existujú vedľa seba, a dokonca že uzavrú akýsi „tajný spolok“. Pretože pôvod mágie nie je v rozume ale v cite, môže dôjsť aj u veriaceho k takémuto rozpolteniu. V rozume si je vedomý, že koná kresťanské gestá, v ktorých, ako vie, pôsobí Boh a jeho milosť. Ale v rovine citu môže byť to, čo v ňom účinkuje, postojom magickým, viazaným len na prianie niečo získať alebo utiecť pred nejakou neosobnou silou, ktorej sa bojí. Podobne to platí aj o sviatostnom úkone, ak je chápaný automaticky a len ako vec, bez správneho ponímania Boha a sviatosti samotnej, alebo ak pri ňom chýba dispozícia viery a ak mu nezodpovedá život, ktorý táto sviatosť predpokladá.“ 1
Magický prístup k náboženským úkonom sa prejavuje v týchto prípadoch:

•  Ak človek nimi nehľadá Božiu milosť a posvätenie ale len čisto pominuteľné dobro. Spomeňme si, koľkí šoféri áut majú vpredu zavesený ruženec. Zrejme ani polovica z nich ho tam nemá zo skutočnej úcty k Panne Márii a preto, aby ho mali poruke a mohli sa ho modliť aj v aute. Ale domnievajú sa, že ak ho tam budú mať, Boh nedopustí, aby sa im stala nehoda. V podstate je tým ruženec postavený do pozície ochranného amuletu.
Do tejto skupiny ľudí patria aj liečitelia, ktorí tvrdia, že majú od Boha dar diagnostikovať a uzdravovať, a pritom sa aj modlia, ale ich cieľ je výlučne pominuteľný – telesné zdravie bez ohľadu na duchovný stav človeka a to za každú cenu. Nezaujímajú sa, ako človek žije, čo je Božia vôľa, či choroba nie je dôsledkom hriešneho spôsobu života človeka alebo či nemá vyšší zmysel a pod.

•  Ak človek pripisuje väčšiu moc vonkajším znakom náboženského úkonu, symbolom, ktoré používa alebo spôsobu, akým sa vykonáva, než samotnému Bohu a jeho milosti, ktorá v nich pôsobí. Aj v tomto prípade sa človek neusiluje o vnútorné priblíženie k Bohu, o čistotu srdca a plnenie jeho vôle, ale len o vonkajšie prevedenie náboženského úkonu, ktorý absolutizuje. A preto väčší dôraz kladie na počet modlitieb, úkonov, ich formálne prevedenie, než na vnútornú dispozíciu duše. Často pripisuje neprimeraný význam okrajovým prvkom. Tu možno zaradiť tzv. reťazové modlitby alebo ak niekto verí, že Boh mu pomôže len keď sa pomodlí presný počet modlitieb. Ale ak to neurobí, Boh sa bude naňho hnevať alebo ho dokonca potrestá.
My dobre vieme, že pri modlitbe, sviatostiach a sväteninách je potrebné dodržať aj istý vonkajší spôsob, ale to najdôležitejšie je postoj ľudského srdca, viery a dôvery Bohu a poslušnosť jeho vôli. K čomu vedie magický prístup k náboženským úkonom? K strachu a úzkosti. Pretože človek má strach, že ak sa mu nepodarí vykonať tento úkon presne do detailov alebo v určenom počte, jeho účinok nenastane. To je v úplnom protiklade s kresťanským poznaním o Bohu, ktorý je láska, a ktorý vie, čo potrebujeme, ešte skôr, než to vyslovíme.


Pastiersky list Konferencie biskupov Toskánska, Mágia, veštenie a démonské vplyvy , Jas, Zvolen 2001, s. 12-13.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *