Aký je postoj Cirkvi k vyvolávaniu duchov?

V Biblii sa píše: „Neobracajte sa na vyvolávačov duchov a veštcov! Nevpytujte sa ich: poškvrnili by ste sa tým. Ja, Pán, som váš Boh!“ (Lv 19, 31). „A osobu, ktorá sa obráti na vyvolávačov duchov a na veštcov a bude s nimi modlárčiť, proti takej osobe obrátim svoju tvár a vyhubím ju z jej ľudu. Ukážte, že ste svätí, a buďte svätí, lebo ja som Pán, váš Boh“ (Lv 20, 6-7). Podobne je to vyjadrené v knihe Deuteronómium: „Nech niet medzi vami nikoho,… kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi…“ (Dt 18, 10-12b). V Starom zákone sa prestúpenie týchto zákazov trestalo ukameňovaním.
Cirkev vždy odsudzovala každý kontakt s duchmi, nech sa už uskutočňuje pod akýmkoľvek názvom. Dekrét svätého Ofícia z r. 1865 prehlásil za nedovolené, heretické a pohoršujúce vyvolávanie duchov mŕtvych. V r. 1887 Svätá Penitenciária zakázala zúčastňovať sa špiritistických seans hoci len pasívne. V r. 1917 bola Svätému Ofíciu predložená otázka: Je dovolené zúčastniť sa akejkoľvek špiritistickej seansy a vypytovať sa duchov alebo duší a iba pasívne počúvať ich odpovede a pozerať sa, s úmyslom, že nechceme mať nič do činenia so zlými duchmi? Pápež Benedikt XV. dal osobne na túto otázku úplne zápornú odpoveď.
Citujem z dekrétu Posv. Ofícia z 24. 4. 1917: „Praktizovanie špiritizmu je úplne nedovolenou poverou, pretože nie je podľa Božieho poriadku vecí, aby Boh posielal dobrých duchov na uspokojenie ľudskej zvedavosti. Ak nejakí duchovia dávajú odpovede na rôzne otázky, môžu to byť iba zlí duchovia, ktoré sa usilujú vstúpiť do kontaktu s ľuďmi iba preto, aby im škodili a nabádali na zlé. Taktiež Cirkev úplne zakázala akúkoľvek účasť na špiritistických seansách.“
Katechizmus katolíckej Cirkvi prináša jasné stanovisko: „Treba odmietnuť všetky formy veštenia: uchyľovanie sa k satanovi alebo k zlým duchom, vyvolávanie mŕtvych alebo iné praktiky, o ktorých sa mylne predpokladá, že „odhaľujú“ budúcnosť“ (KKC 2116). Katechizmus tiež pripomína: „Špiritizmus je často spojený s vešteckými a magickými praktikami. Preto Cirkev upozorňuje veriacich, aby sa ho chránili“ (KKC 2117).
Taliansky exorcista , čiže ten, ktorý vyháňa zlých duchov, Raul Salvucci píše: „My, ktorí sa zaoberáme touto oblasťou z poverenia Cirkvi, nemáme pochybnosti: vždy a v každej forme je to satan, ktorý sa maskuje formou vyvolávaných duší, aby sa mohol dostať do kontaktu s ľuďmi a tak ich môcť zasiahnuť.“ Ďalej spomína prípad istej slečny, ktorá bývala sama. Záhadné javy, ako odtlačky horiacich rúk, predmety, ktoré sa premiestňovali atď. znepríjemňovali jej život. Po smrti matky sa nevedela vyrovnať so samotou a začala vyvolávať matkinho ducha. Keď sa spomínaný exorcista pýtal tejto slečny, či jej matka bola zbožná, povedala mu, že každý deň chodila na sv. omšu a pokojne zomrela, pred smrťou prijala sviatosť pomazania nemocných. On jej na to povedal: „Nie je možné, aby to, čo teraz premieňa váš život na peklo, spôsoboval duch vašej matky, ktorú ste mali tak rada a ktorá teraz prebýva v Božom svetle.“ Keď ju potom vyzval, aby sľúbila, že prestane s vyvolávaním, vykonal exorcizmus a všetko prestalo.
Napokon ešte dodáva: „Pre nás je neprijateľné domnievať sa, že by sa naši blízki, ktorí zomreli zmierení s Bohom, mohli zjavovať na špiritistických sedeniach: sú to zlí duchovia, ktorí využívajú duše mŕtvych, ktoré nezomreli v Božej milosti a sú teraz v ich rukách. Veľa ľudí, ktorí stratili svoju duchovnú rovnováhu, zničili svoje rodiny a vlastné podniky, pretože sa zúčastnili špiritistických seans. Akýkoľvek kontakt s duchmi je vždy zničujúci. V mnohých prípadoch sa dôsledky prenášajú na deti a niekedy aj na ich potomkov.“ Toľko z úst exorcistu Raula Salvucciho. Keďže vyvolávanie duchov je hriechom, je nepravdepodobné, aby duše zomrelých, ktoré sú už pri Bohu, porušovali jeho zákony.

Ovocie vyvolávania duchov:

•  Nesprávne chápanie večnosti, viera v reinkarnáciu.

•  Nebezpečné dôsledky na psychické zdravie. Psychiatrické kliniky poznajú mnohé prípady narušení osobností ako dôsledok praktizovania špiritizmu. Keďže telo človeka je úzko späté s psychikou človeka, dôsledky sa môžu prejaviť aj na telesných poruchách zdravotného stavu. Stav tranzu, do ktorého upadá pri každej seanse aspoň jeden z účastníkov, cez ktorého údajný duch hovorí, môže spôsobiť rozdvojenie osobnosti – čiže schizofréniu. Duch môže potom nastálo prebývať v psychike človeka.
Profesor Bender, psychológ na Univerzite vo Freiburgu píše: „Tisíce ľudí opiera svoje nádeje na zvodných tvrdeniach ľudí praktizujúcich špiritizmus a v dôsledku toho sa stávajú závislými na radách, ktoré títo získavajú „z druhej strany“. Mám veľký počet pacientov, ktorí trpia na vážne psychické poruchy spôsobené zaoberaním sa takýmito praktikami“. Avšak to, čo hovoria vyvolaní „duchovia“, je niekedy až banálne. Napríklad Arthur Conan Doyle zapísal jedno také posolstvo, v ktorom údajný duch hovoril, že planétu Mars obývajú bytosti dokonalejšie ako ľudia, že tam nie je fyzická bolesť atď.
•  Nakoniec je tu nebezpečenstvo rozličných zviazaností zo strany diabla, ktoré môže v niektorých prípadoch prejsť až do posadnutosti, kde sa už vyžaduje vykonanie exorcizmu, čiže vyháňanie diabla kňazom, ktorého na to poverí biskup.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *