Čo je zlé na hypnóze?

Podľa dokumentu Posvätneho ofícia z dňa 28. 7. 1847 použitie hypnózy na dosiahnutie nadprirodzených vecí a účinkov je zakázané (pozri Denzinger 2824-2825). Týmito nadprirodzenými účinkami sa myslí napríklad prijímanie odpovedí, odhaľovanie nepoznaných, skrytých, vzdialených vecí a poznanie minulých a budúcich udalostí. Jednoducho povedané, použitie hypnózy na okultné, magické a veštecké ciele je škodlivé a pre kresťanov nedovolené.
O použití hypnózy na terapeutické účely, podľa mojich informácií, neexistuje oficiálne stanovisko Cirkvi. Ale zo všeobecných princípov možno ľahko vyvodiť odpoveď aj na túto otázku. Hypnóza podľa skutočných odborníkov prináša tak veľa nebezpečenstiev a negatívnych dôsledkov na fyzické, psychické i duševné zdravie, že aj jej používanie na liečebné účely je stále blízkou príležitosťou k poškodeniu zdravia a duchovnej rovnováhy, a preto sa jej treba vyhnúť.
Hypnóza v celej svojej šírke je veľmi komplikovaný psychicko-duchovný fenomén, ktorého symptómy pomerne dobre poznáme, ale presne nevieme na akých princípoch fungujú. Dotýka sa totiž oblasti ľudskej psychiky, ktorá už hraničí s ľudským duchom, a preto možné cez ňu v niektorých prípadoch vyvolať mimoriadne duchovné prejavy podobné nadprirodzeným darom alebo charizmám, ako napríklad mimozmyslové vnímanie (poznanie skrytých, vzdialených, minulých alebo budúcich vecí). 1Ide o akúsi obdobu daru poznania a proroctva, alebo ešte lepšie povedané veštectva. Netreba však zabúdať, že podobné prejavy sa udávajú aj ako sprievodné znaky posadnutosti zlým duchom. V úvodných poznámkach najnovšieho rituálu exorcizmu sa píše: „Podľa osvedčenej praxe, za znaky ovládnutého démonom sa považujú: rozprávať neznámou rečou mnohými slovami alebo rozumieť rozprávajúceho, odhaľovať vzdialené a skryté veci, vykazovať silu presahujúcu vek alebo prirodzené schopnosti…“ 2
Hypnotický stav možno navodiť viacerými spôsobmi. Medzi najčastejšie patria dva: pomocou sugescie a pomocou tzv. magnetizovania. Kedysi sa hypnóza označovala ako „magnetický sen“ a aj súčasná psychológia považuje tieto pojmy za identické. O použití magnetizmu, ktoré vedie aj k vyvolaniu nadprirodzených schopností sa už 21. 4. 1841 Posvätné ofícium vyjadrilo: „Použitie magnetizmu, podľa toho, ako sa vykladá, je nedovolené.“ Podobný zákaz opätovne potvrdilo Posvätné Ofícium dňa 28. 7. 1847 a to najmä z dôvodu, že tu ide o aplikáciu „čisto prirodzených (fyzických) princípov a prostriedkov na čisto nadprirodzené veci a účinky“, čo slovami spomínaného dokumentu „nie je nič iné, ako plne nedovolené a heretické klamstvo.“ Vo vyhlásení sa ešte píše: „Na základe somnambulizmu (hypnotického spánku – pozn. autora) a čistej intuície… všade tárajú, že vidia neviditeľné veci a zo samej nábožnosti sa pokúšajú vytvoriť reči… prijímať odpovede, odhaľovať nepoznané a vzdialené veci a vykonávať iné povery toho druhu s nerozumnou opovážlivosťou… V otvorení sa (tomuto všetkému), kdekoľvek len sa zaoberajú umením alebo ilúziou, keď sú určené prirodzené prostriedky pre nie prirodzené efekty, nachádzajú (takíto ľudia – pozn. autora) úplnú zakázanú a heretickú škodu a škandál proti počestnosti mravov.“ 
Z uvedeného jasne vyplýva, že použitie hypnózy alebo akéhokoľvek iného prostriedku, na dosiahnutie nadprirodzených účinkov, akými sú aj dary proroctva, kardiognózie či poznania vecí skrytých, minulých a budúcich, je škodlivé a pre kresťanov aj nedovolené.
Avšak v poslednom čase sa hypnóza používa najmä v medicíne nie pre okultné a magické zámery, nie na vyvolanie mimoriadnych schopností, ale na terapeutické účely. Je v takom prípade jej použitie neškodné a pre kresťanov dovolené? Podľa mojich informácií oficiálne stanovisko a odpoveď Cirkvi na túto otázku neexistuje. Ale predsa ju môžeme nájsť, ak si uveríme niektoré všeobecne platné princípy a tiež a skúsenosti odborníkov.
Lekár a zároveň stály diakon Dr. Philippe Madre, s ktorým som sa osobne stretol v jednej zo svojich kníh napísal: „Liečenie hypnózou sa totiž ukazuje v značnom percente prípadov ako nebezpečné… Hypnóza je metóda založená na sugescii, čo nutne znamená, že pri nej dochádza, aspoň do určitej miery, k podmaneniu si jedného človeka druhým človekom. Takýto vzťah, hoci by bol nadviazaný iba z terapeutických dôvodov, môže (a často sa tak skutočne stáva) spôsobiť duševné poranenie a niekedy môže vyvolať pomätenosť, a to úplne nepredvídateľným spôsobom.“ 
Pri hypnóze sa vytvára tv. interpersonálna posadnutosť človeka človekom, ktorá sa postupne prenáša aj do bdelého stavu vedomia hypnotizovaného! Hypnoterapeut tak po čase môže uviesť pacienta do hypnózy z bdelého stavu aj proti jeho vôli.“ Uvediem dva príklady z vlastnej praxe, z času, keď som praktizoval hypnózu. Prvý súvisí s posthypnotickou sugesciou, čiže príkazom, ktorý je zadaný v hypnóze, ale ktorý sa má hypnotizovaný uskutočniť pri vedomí.
V jednu nedeľu, na ktorú som sa už niekoľko dní vopred dohodol s istou osobou presný čas hypnotického sedenia, sme sa v určenom čase nachádzali ešte vonku na ulici. Bolo to v zime. Dotyčný mi zrazu povedal, že on dnes nemá chuť. Ja som na to nedbal a začal som počítať do desať. Ešte som bol len v polovici, a už mi subjekt, ktorého sa očividne začala zmocňovať malátnosť, povedal: „No tak, dobre“ a súhlasil s uvedením do hypnózy.
Druhý príklad: V tom čase som hral v speváckom zbore v kostole. Raz mi jedna speváčka, s ktorou som robil nejaké hypnotické pokusy, povedala, že ona na ďalší deň na nácvik nepríde, lebo sa jej nechce. Keď som videl, že nemá rozumný dôvod, vážne som jej povedal: „Uvidíš, ešte budeš musieť bežať na nácvik“. Na ďalší deň sa objavila na nácviku a potvrdila mi, že hoci nechcela, musela prísť, pretože ju samé nohy nútili, aby bežala, hoci na to nemala žiaden dôvod.
Určitý stupeň závislosti na hypnotizérovi sa prejavuje spontánne aj bez toho, aby si to on sám želal, pretože hypnotizovaný podvedome prijíma slová a gestá hypnotizéra ako sugescie. Philippe Madre označuje hypnózu ako „patologický stav“, v ktorom je človek vydaný a ovládnutý vôľou hypnotizéra. O sugesciách píše: „Sugescia predstavuje vždy reálne nebezpečenstvo. Nezáleží na tom, či sa vykonáva ako divadelná show alebo s vedeckým zreteľom ako psychoterapia…“ 9
Prostredníctvom sugescií sa hypnotizovaný stáva čoraz viac závislý na vôli hypnotizéra, až napokon ich už svojou vôľou nemôže nijako ovplyvňovať. Upadá do stavu vysokej pasivity, kde prežíva, cíti, vidí a vníma to, čo si praje hypnotizér. Avšak v hypnóze dochádza aj napriek tejto závislosti k niektorým spontánnym javom. Ide najmä o ľahký vznik bohatých fantazijných prežitkov a halucinácií, ktoré nie sú cenzurované vyššími úrovňami kontroly, ďalej o skreslené prijímanie reality, mimotelové zážitky ako pri klinickej smrti a o reaktivovanie silných duševných traum a iných negatívnych vnemov v podvedomí, ktoré napokon prerazia svojimi účinkami až na úroveň bdelého vedomia. 10
Kihlstrom J. F. v knihe Psychologie píše: „Ľudia, ktorí boli hlboko zhypnotizovaní, popisujú oddelenie duše od tela, pocit splynutia s vesmírom a dojem, že získali vedomosti, ktoré nie sú zdeliteľné. Zdá sa, že tento stav je podobný mystickým zážitkom, ktoré popisujú ľudia, ktorí majú rozsiahly výcvik v meditácii.“ 11 Osobne sa priznám, že keď som kedysi praktizoval hypnózu, uspaný objekt mi neskôr povedal, že počas hypnózy vnímal, že je mimo svojho tela vzdialený niekoľko metrov.
Philippe Madre píše, že hypnotický stav „zodpovedá zvláštnemu prenosu informácií.“ 12 Pasivita človeka, ktorý je do nej ponorený, potlačenie vôle, rozlišovacieho úsudku a kritičnosti, ktorú pri vedomí používame, vytvára v hypnóze predpoklad ľahkého prenikania do ľudskej psychiky aj vnuknutí zlého ducha. Možno aj preto sú známe niektoré nečakané negatívne dôsledky čisto terapeutických hypnóz. Philippe Madre píše: „Takáto vláda nad psychicky oslabeným chorým môže vyvolať určitý prechodný stav, ktorý sa blíži posadnutosti, a ktorý nie je ani zďaleka blahodárny; niekedy môže dokonca prispieť k poškodeniu a pomäteniu niektorých oblastí subjektovej duše, a to nielen na prechodnú dobu.“ 13
Autor tiež uvádza paradox, že počas klinickej praxe pozoroval u niektorých ľudí nárast úzkosti po hypnoterapeutických sedeniach zameraných iba na citové uvoľnenie. Omnoho horšie účinky priniesla hypnoanalýza, v ktorej si pacient počas hypnózy má uvedomiť, prípadne nanovo prežiť kľúčovú negatívnu udalosť, ktorá je koreňom nejakého súčasného problému alebo ochorenia. Madre v tejto súvislosti dodáva: „Nespočetne krát prišli za nami osoby, ktoré prešli takýmito skúsenosťami a ktoré sa následne prebudili s rastúcim pocitom úzkosti, agresivity alebo viny. A to tu pritom hovoríme iba o výsledkoch lekárskej praxe nepochybne „slepej“, ktorá sa však napriek tomu pokladá za terapeutickú…“ 14
Vo Svätom Písme sa hovorí: „Ja som Pán tvoj Boh…“ „Milovať budeš, Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou mysľou, celou svojou dušou a zo všetkých síl…“ V podobnom duchu sa nesie aj zvolanie v úvode modlitby sv. ruženca: „Ježiš nech usporadúva naše myšlienky“.
Ak dovolím, aby mal vládu nad mojím duchom niekto iný, ako Boh, je to vždy riskantné a nebezpečné. Pri hypnóze má terapeut možnosť úplne ovládať telo pacienta, dokonca aj autonómne nervstvo, ktoré človek svojou vôľou neovplyvňuje. Okrem toho má hypnotizér takmer vysoký stupeň moci nad citovou stránkou človeka, nad jeho fantáziou a predstavivosťou, nad jeho myšlienkami i pamäťou. Vôľa hypnotizovaného je podriadená hypnotizérovi. Stupeň tejto závislosti je úmerný predovšetkým hĺbke hypnotického spánku.
Pri hypnóze ide v podstate o posadnutie človeka človekom! Znamená to, že počas nej (ale do istej miery aj mimo nej, po jej ukončení) sa hriešny tvor stáva pánom nad človekom namiesto Boha, čo nemôže ostať bez negatívnych dôsledkov, hlavne vtedy, ak sa takéto stavy navádzajú opakovane.
Zvláštne je, že počas hypnózy si niektorí vraj uvedomili traumatické skúsenosti z minulých životov. Takýto druh sa nazýva reinkarnáčná hypnóza, ktorú osobitne propaguje aj Raymon Moody v závere knihy Život pred Životom.
Keď nazrieme do histórie ľudstva, zistíme, že zážitky s duchmi, či už v šamanizme alebo v rozličných pohanských náboženstvách, ľudia získavali v tranze, ktorý nebol ničím iným ako hypnotickým stavom. Hypnóza je kanálom pre vstup človeka do sfér, v ktorých sa nedokáže bezpečne pohybovať.
Hypnóza sa niekedy stáva nástrojom, skrze ktorý môže človek vstúpiť do otvorenejšieho kontaktu s duchovným svetom. Zdá sa, že Boh, po tom, ako človek upadol do hriechu a stal sa veľmi zraniteľným, chcel ľudstvo ochrániť pred ďalšími priamymi konfrontáciami s diablom, a práve preto obmedzil možnosť ľudí bezprostredne vnímať a stýkať sa duchovnými bytosťami. Jedno takéto stretnutie sa stalo osudným pre celé ľudstvo. Hypnóza mi na tomto pozadí pripadá ako snaha človeka vlastnými silami dosiahnuť úroveň komunikácie, ktorú Boh na začiatku dejín zapečatil, a ktorá je za normálnych okolností pre nás neprístupná. Je to akoby človek chcel prekročiť prah Raja, ktorý Boh uzavrel svojimi anjelmi, pretože vedel, že by sme túto situáciu nezvládli.


Porov. RÝZL M., Hipnoza, LUNA, Wroclaw 1996, s. 15-16.

De exorcismis et supplicationibus quibusdam , Rituale romanum, Typis Vaticanis, Rím 1999, b. 16, s. 12.

Porov. RÝZL M., Parapsychologia, Fakty i opinie , ASTRUM, Wroclaw 1997, s. 54-55.

Denzinger 2823.

Denzinger 2824.

Denzinger 2825.

MADRE PH., Ale zbav nás od zlého, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 1993, s. 93.

MEINHOLD W., J., Veľká príručka hypnózy, FONTANA Kiadó, Šamorín 1992, s. 376.

MEINHOLD W., J., Veľká príručka hypnózy , s. 94.

10 Porov. MEINHOLD W., J., Veľká príručka hypnózy , s. 374-375.

11 KIHLSTROM J. F., v ATKINSONOVÁ R. L., ATKINSON R. C., SMITH E. E., BEM D. J., Psychologie , VICTORIA PUBLISHING, Praha 1995, s. 249.

12 MADRE PH., Ale zbav nás od zlého, s. 95.

13 Tamže.

14 Tamže s. 96.

One thought on “Čo je zlé na hypnóze?

  • 30. januára 2017 at 13:25
    Permalink

    Na hypnoze nieje nič nadprirodzené. Je to iba brána do nášho podvedomia. V hypnoze nieje zmenený stav vedomia,preto nemožno hovoriť o nadprirodzenom. Sú to iba chemické pochody v mozgu.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *