Láska zakaždým bolí

Nestačí len povedať: “Milujem Boha.” Musíme tiež mať radi svojho blížneho. Svätý Ján hovorí, že luhár je ten, ktorý tvrdí, že miluje Boha, ale už nie svojho blížneho. Ako môžete milovať Boha, ktorého nevidíte, keď nemáte radi blížneho, ktorého vidíte, ktorého sa môžete dotknúť a s ktorým žijete? A preto je veľmi dôležité, aby sme si uvedomili, že láska, pokiaľ má byť ozajstná, musí bolieť. Musím byť ochotný dať čokoľvek a pritom nepoškodiť druhých a vlastne urobiť pre nich dobro. To vyžaduje ochotu dávať, aj keď to bolí. Inak nie je vo mne ozajstná láska a tým okolo seba neprinášam pokoj, lež príkorie.

Ježiša bolí jeho láska k nám. V jeho predstave sme boli stvorení pre väčšie činy – aby sme milovali a boli milovaní. Musíme sa, ako hovorí Písmo, do “Krista obliecť”. Boli sme stvorení, aby sme milovali tak, ako on miluje nás. Ježiš zo seba robí hladného, bezbranného bezdomovca, nechceného a hovorí: “Za to môžete vy.”

A na súdny deň povie tým po svojej pravici: “Čokoľvek ste urobili pre toho najmenšieho, robili ste pre mňa,” a povie tiež tým po ľavici: “Čokoľvek ste zanedbali a neurobili pre toho najmenšieho, neurobili ste pre mňa.”

Keď Ježiš na kríži zomieral, povedal: “Žíznim!” Ježiš prahne po našej láske a je to smäd za každého, za chudobných i bohatých bez rozdielu. Všetci túžime po láske iných, ktorí zídu z cesty, aby nám neuškodili a urobili pre nás dobro. To je význam pravej lásky: dávať aj keď nás to zraňuje.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *