Kam siahajú počiatky Popolcovej stredy?

Katolíci po celom svete poznajú deň Popolcovej stredy a jemu zodpovedajúcu liturgiu, ktorou začína obdobie pôstu. V tento deň kňaz popolom robí kríž na čelo každého z nás a  hovorí slová: „Kajajte sa a verte evanjeliu“ alebo „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš.“

Je to silná pripomienka našej smrteľnosti a výzva k pokániu, naliehajúca na nás, aby sme sa odvrátili od našich hriechov, aby sme žili svoj život cnostne.

Spočiatku bol tento rituál oveľa viac vyhradený pre „verejných hriešnikov“, ktorí boli povinní vykonať verejné pokánie, aby mohli byť prijatí späť do spoločenstva.

V napodobňovaní prorokov zo Starého Zákona títo kajúcnici nosili vrecovinu po celú  pôstnu dobu spolu s popolom na hlave. Denný misál sv. Andreja vysvetľuje presne to, čo sa dialo v túto stredu.

V tomto zvyku máme pozostatky starobylého obradu. Tí kresťania, ktorí boli vinní z vážnych nedostatkov, museli podstúpiť verejné pokánie.

Biskup na popolcovú stredu obliekol kajúcnikov, ktorí mali nosiť vrecovinu počas pôstnych štyridsiatich dní a posypal ich hlavy popolom získaným z palmových listov, ktoré boli použité v predchádzajúcom roku v procesii na Kvetnú nedeľu. Potom, kým veriaci spievali Sedem kajúcnych žalmov, „kajúcnici boli vylúčení zo spoločenstva kvôli svojim hriechom, rovnako ako Adam bol vyhnaný z raja kvôli svojej neposlušnosti.“

Nemali povolené odkladať svoje kajúce oblečenie alebo znovu vstúpiť do kostola pred zeleným štvrtkom, kedy získali zmierenie skrze namáhavú prácu a pokánie a sviatostným vyznaním a rozhrešením.

Vrecovina je všeobecne opísaná ako kus hrubej tkaniny, ktorá bola pôvodne nosená priamo na koži, čo spôsobovalo nepríjemné a bolestivé nosenie. Neskôr sa táto tkanina nosila len na vonkajšom oblečení na verejnosti, všetkým na očiach, no ako menej bolestivá známka ich pokánia.

Nakoniec sa vrecovina  už nepoužívala a popol bol predpísaný všetkým veriacim a vyzýval každého, aby v priebehu Pôstneho času vynaložil všetko úsilie na pokánie a uveril v evanjelium.

Zdroj: aleteia.org, Obrázok: Tamtiež

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *