Veria ľudia 21. storočia v zázračnú moc medailónu?

Medaila Nepoškvrneného Počatia, ktorú ľudia  dva roky po jej „odovzdaní svetu“ vďaka nespočetným milostiam obrátenia a uzdravenia začali nazývať Zázračná medaila, má nielen nadprirodzený pôvod – je vytvorená presne podľa pokynov Panny Márie, ale jej symbolika v sebe ukrýva súhrn celej mariológie v súlade s 2. vatikánskym koncilom.

Ako sa táto medaila a úcta s ňou spojená dostala medzi ľudí? Jej vznik sa veľmi nápadne podobá príbehu, ktorým Pán Ježiš svätej sestre Faustíne Kowalskej dal usmernenia k namaľovaniu obrazu Božieho milosrdenstva i s ním spojené prisľúbenia. 

99 rokov pre narodením sestry Faustíny sa  2. mája 1806 v chudobnej roľníckej rodine Labouré, v malej francúzskej dedinke  Fain-les-Moutiers, narodilo deviate z jedenástich detí – dievčatko menom Zoe. Už v útlom veku 9 rokov jej zomrela mama. Vtedy sa malá Zoe v úprimnej detskej túžbe po matke, natrvalo a neodlúčiteľne primkla k svojej Nebeskej Matke – Panne Márií.

Od mladého veku túžila po rehoľnom živote a tejto túžbe podriaďovala svoje konanie. Na svätú omšu chodila tak často ako jej to okolnosti dovoľovali, pravidelná modlitba bola samozrejmosťou a okrem piatkového pôstu sa postila aj v stredu. Hoci nevedela čítať a písať, bola bystrím, pohľadným a šikovným dievčaťom, ktoré dostávalo ponuky na sobáš. S víziou inej budúcnosti tieto ponuky skromne odmietala. 

Elisabeth Charpyová: 15 dní so svätou Katarínou Labouréa Zázračná medaila

21. apríla 1830 vo veku 24 rokov vstúpila do kláštora Spoločenstva Dcér kresťanskej lásky. Prijala rehoľné meno Katarína. Voľba rehoľného spoločenstva nebola náhodná, alebola odpoveďou na živý sen, v ktorom ju sv. Vincent de Paul povzbudil, aby vstúpila k vincentkám.

Videnie, ktoré sa udialo večer 27. novembra 1830, v ktorom sa sestre Kataríne Panna Mária zjavila v podobe, v akej ju poznáme na Zázračnej medaile nebolo jediné. Sv. Katarína Labouré mala v tomto roku videnie Pána Ježiša v Eucharistii i ako Krista Kráľa. Tiež sa jej ešte niekoľko krát zjavila Panna Mária.

Novembrové zjavenie sestra Katarína opísala takto: „Panna Mária sa zjavila vo výške obrazu sv. Jozefe. Stála. Držala zlatú guľu. Na nej bol malý krížik. Guľa predstavovala zemeguľu. Ruky držala voľne vo výške pásu. Oči mala obrátené k nebu. Tvár mala krásnu. Ťažko by som ju vedela opísať. Zrazu som zbadala na rukách prstene. V každom boli primerane veľké drahokamy. Najväčšie drahokamy vrhali najsilnejšie lúče, najmenšie najslabšie. Lúče sa rozširovali tak, že dolu splývali. Nohy som nevidela. Počula som vnútorný hlas: „Táto guľa predstavuje celý svet, hlavne Francúzsko… a každého človeka zvlášť. Krása a jas lúčov je symbolom milostí, ktoré rozdávam všetkým, čo ma o ne prosia. Drahokamy, ktoré nevysielajú lúče predstavujú milosti, ktoré si ľudia zabúdajú prosiť.“

Potom sa okolo Panny Márie utvoril oválny obraz. V polkruhu bol nápis: Ó, bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame.  Napísaný bol zlatými písmenami. Potom som počula vnútorný hlas: “Daj zhotoviť takúto medailu. Tí, čo ju budú nosiť s dôverou, dostanú mnoho milostí.“

Obraz sa otočil. Sv. Katarína hovorí: „Na druhej strane medaily som videla písmeno M, nad ním kríž. Opieral sa o krátku priečku. Pod písmenom M boli presväté Srdcia Ježiša a Márie. Rozoznala som ich dobre, lebo na jenom bola tŕňová koruna a druhé bolo prebodnuté mečom.“

Sv. Katarína Labouré splnila Máriinu požiadavku. S veľkými ťažkosťami sa dva roky po zjavení v roku 1832 podarilo vyraziť prvé medailóny Nepoškvrneného počatia. Sestry vincentky ich začali šíriť medzi ľuďmi.  V tom čase v Paríži zúrila cholera a mnoho ľudí bolo uzdravených práve na príhovor Nepoškvrneného počatia. No zázraky sa netýkali len fyzického uzdravenia. Ľudia pociťovali zvláštnu ochranu Panny Márie a mnoho hriešnikov sa obrátilo. Všetky obsiahnuté milosti pripisovali medaile, ktorú ľud od februára 1834 začal nazývať zázračnou.

Ani po takmer 200 rokoch neochabuje dôvera ľudí v Zázračnú medailu – v Medailu Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Veľkým obhajcom Nepoškvrneného Počatia bol Ján DunsScotus, ktorý už v roku 1305 uskutočnil na univerzite v Paríži o ňom cirkevnú dogmu. 8. decembra 1854 pápež Pius IX. slávnostne vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie a pápež Ján Pavol II. v roku 1993 vyhlásil Ján DunsaScotusa za blahoslaveného.

Mnoho ľudí sa presvedčilo  o účinnosti a sile Zázračnej medaily. Nosenie kartičky so Zázračnou medailou alebo prívesku nemá byť „poverčivým talizmanom“. Nosenie medaily nám má neustále pripomínať milujúcu Matku, ktorá drží nad nami svoju ochrannú ruku a chce nás zahŕňať milosťami. Len musíme s vierou a dôverou prosiť.

Nie každá kniha sa dočká svojho 2. vydania. No sú veľmi dobré a úspešné knihy, ktoré majú aj svoju 4. či 5. reprízu. No knižka, v ktorej je opísaný pôvod Zázračnej medaily a skutočné príbehy s ňou spojené vyšla už vo svojom 14. vydaní.

Karl-Maria Harrer, Peter Matuška: Zázračná medaila

Na základe množstva milostí, obrátení a obnovy kresťanského života Cirkev uznala nadprirodzený pôvod Zázračnej medaily. Cirkev nie je proti noseniu požehnaných medailí, ak sa nosia v duchu pravej zbožnosti. Samozrejme, je potrebné rozlišovať, aby v kresťanskom živote vedľajšie nenahradilo podstatné; aby pobožnosti a sväteniny neboli nadradené sláveniu liturgie a sviatostiam. Mariánska úcta nás má privádzať ku Kristovi. K tomu cieľu nás usmerňuje samotná Panna Mária, ktorej všetko konanie vždy poukazuje na Boha Syna – Ježiša Krista.

Viac kresťanských kníh nájdete na Zachej.sk.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *