Veria ľudia 21. storočia v zázračnú moc medailónu?

Medaila Nepoškvrneného Počatia, ktorú ľudia  dva roky po jej „odovzdaní svetu“ vďaka nespočetným milostiam obrátenia a uzdravenia začali nazývať Zázračná medaila, má nielen nadprirodzený pôvod – je vytvorená presne podľa pokynov Panny Márie, ale jej symbolika v sebe ukrýva súhrn celej mariológie v súlade s 2. vatikánskym koncilom.

Ako sa táto medaila a úcta s ňou spojená dostala medzi ľudí? Jej vznik sa veľmi nápadne podobá príbehu, ktorým Pán Ježiš svätej sestre Faustíne Kowalskej dal usmernenia k namaľovaniu obrazu Božieho milosrdenstva i s ním spojené prisľúbenia. 

99 rokov pre narodením sestry Faustíny sa  2. mája 1806 v chudobnej roľníckej rodine Labouré, v malej francúzskej dedinke  Fain-les-Moutiers, narodilo deviate z jedenástich detí – dievčatko menom Zoe. Už v útlom veku 9 rokov jej zomrela mama. Vtedy sa malá Zoe v úprimnej detskej túžbe po matke, natrvalo a neodlúčiteľne primkla k svojej Nebeskej Matke – Panne Márií.

Od mladého veku túžila po rehoľnom živote a tejto túžbe podriaďovala svoje konanie. Na svätú omšu chodila tak často ako jej to okolnosti dovoľovali, pravidelná modlitba bola samozrejmosťou a okrem piatkového pôstu sa postila aj v stredu. Hoci nevedela čítať a písať, bola bystrím, pohľadným a šikovným dievčaťom, ktoré dostávalo ponuky na sobáš. S víziou inej budúcnosti tieto ponuky skromne odmietala. 

Elisabeth Charpyová: 15 dní so svätou Katarínou Labouréa Zázračná medaila

21. apríla 1830 vo veku 24 rokov vstúpila do kláštora Spoločenstva Dcér kresťanskej lásky. Prijala rehoľné meno Katarína. Voľba rehoľného spoločenstva nebola náhodná, alebola odpoveďou na živý sen, v ktorom ju sv. Vincent de Paul povzbudil, aby vstúpila k vincentkám.

Videnie, ktoré sa udialo večer 27. novembra 1830, v ktorom sa sestre Kataríne Panna Mária zjavila v podobe, v akej ju poznáme na Zázračnej medaile nebolo jediné. Sv. Katarína Labouré mala v tomto roku videnie Pána Ježiša v Eucharistii i ako Krista Kráľa. Tiež sa jej ešte niekoľko krát zjavila Panna Mária.

Novembrové zjavenie sestra Katarína opísala takto: „Panna Mária sa zjavila vo výške obrazu sv. Jozefe. Stála. Držala zlatú guľu. Na nej bol malý krížik. Guľa predstavovala zemeguľu. Ruky držala voľne vo výške pásu. Oči mala obrátené k nebu. Tvár mala krásnu. Ťažko by som ju vedela opísať. Zrazu som zbadala na rukách prstene. V každom boli primerane veľké drahokamy. Najväčšie drahokamy vrhali najsilnejšie lúče, najmenšie najslabšie. Lúče sa rozširovali tak, že dolu splývali. Nohy som nevidela. Počula som vnútorný hlas: „Táto guľa predstavuje celý svet, hlavne Francúzsko… a každého človeka zvlášť. Krása a jas lúčov je symbolom milostí, ktoré rozdávam všetkým, čo ma o ne prosia. Drahokamy, ktoré nevysielajú lúče predstavujú milosti, ktoré si ľudia zabúdajú prosiť.“

Potom sa okolo Panny Márie utvoril oválny obraz. V polkruhu bol nápis: Ó, bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame.  Napísaný bol zlatými písmenami. Potom som počula vnútorný hlas: “Daj zhotoviť takúto medailu. Tí, čo ju budú nosiť s dôverou, dostanú mnoho milostí.“

Obraz sa otočil. Sv. Katarína hovorí: „Na druhej strane medaily som videla písmeno M, nad ním kríž. Opieral sa o krátku priečku. Pod písmenom M boli presväté Srdcia Ježiša a Márie. Rozoznala som ich dobre, lebo na jenom bola tŕňová koruna a druhé bolo prebodnuté mečom.“

Sv. Katarína Labouré splnila Máriinu požiadavku. S veľkými ťažkosťami sa dva roky po zjavení v roku 1832 podarilo vyraziť prvé medailóny Nepoškvrneného počatia. Sestry vincentky ich začali šíriť medzi ľuďmi.  V tom čase v Paríži zúrila cholera a mnoho ľudí bolo uzdravených práve na príhovor Nepoškvrneného počatia. No zázraky sa netýkali len fyzického uzdravenia. Ľudia pociťovali zvláštnu ochranu Panny Márie a mnoho hriešnikov sa obrátilo. Všetky obsiahnuté milosti pripisovali medaile, ktorú ľud od februára 1834 začal nazývať zázračnou.

Ani po takmer 200 rokoch neochabuje dôvera ľudí v Zázračnú medailu – v Medailu Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Veľkým obhajcom Nepoškvrneného Počatia bol Ján DunsScotus, ktorý už v roku 1305 uskutočnil na univerzite v Paríži o ňom cirkevnú dogmu. 8. decembra 1854 pápež Pius IX. slávnostne vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie a pápež Ján Pavol II. v roku 1993 vyhlásil Ján DunsaScotusa za blahoslaveného.

Mnoho ľudí sa presvedčilo  o účinnosti a sile Zázračnej medaily. Nosenie kartičky so Zázračnou medailou alebo prívesku nemá byť „poverčivým talizmanom“. Nosenie medaily nám má neustále pripomínať milujúcu Matku, ktorá drží nad nami svoju ochrannú ruku a chce nás zahŕňať milosťami. Len musíme s vierou a dôverou prosiť.

Nie každá kniha sa dočká svojho 2. vydania. No sú veľmi dobré a úspešné knihy, ktoré majú aj svoju 4. či 5. reprízu. No knižka, v ktorej je opísaný pôvod Zázračnej medaily a skutočné príbehy s ňou spojené vyšla už vo svojom 14. vydaní.

Karl-Maria Harrer, Peter Matuška: Zázračná medaila

Na základe množstva milostí, obrátení a obnovy kresťanského života Cirkev uznala nadprirodzený pôvod Zázračnej medaily. Cirkev nie je proti noseniu požehnaných medailí, ak sa nosia v duchu pravej zbožnosti. Samozrejme, je potrebné rozlišovať, aby v kresťanskom živote vedľajšie nenahradilo podstatné; aby pobožnosti a sväteniny neboli nadradené sláveniu liturgie a sviatostiam. Mariánska úcta nás má privádzať ku Kristovi. K tomu cieľu nás usmerňuje samotná Panna Mária, ktorej všetko konanie vždy poukazuje na Boha Syna – Ježiša Krista.

Viac kresťanských kníh nájdete na Zachej.sk.

3 thoughts on “Veria ľudia 21. storočia v zázračnú moc medailónu?

  • 3. februára 2019 at 21:36
    Permalink

    uzasne svedectva, Bohu vdaka

    Reply
  • 1. februára 2019 at 12:59
    Permalink

    V súvislosti s touto Medailou by som sa chcela krátko podeliť so svojim svedectvom. Približne pred dvoma rokmi som sa stala novoobráteným kresťanom a začala som intenzívne čítať Sväté Písmo. Keď som ho dočítala, zrazu vo mne zostal pocit, že v Písme nie je zmienka o tom, že sa mám obracať na Pannu Máriu a začala som pochybovať, či je správne modliť sa k nej a utiekať sa k nej. Bola som presvedčená, že katolícka Cirkev sa mýli a dokonca som ostatných presviedčala, aby sa nemodlili k Panne Márie. Zároveň som však prosila Ducha Svätého aby mi zjavil Pravdu o nej, nech by bola akákoľvek. Vtedy ma Duch Svätý naviedol na časť Evanjelia, ktoré popisuje svadbu v Káne Galilejskej. V tejto udalosti totiž zjavne Pán Ježiš najprv nemal v úmysle vykonať zázrak, ale nakoniec na príhovor Panny Márie, ktorej bolo ľuto hostiteľov, zázrak nakoniec vykonal. Uvedomila som si, že toto Evanjelium svedčí o pravej roli Panny Márie, ktorá je príhovorca. Okamžite som sa rozhodla, že si kúpim Zázračnú medailu a začnem ju nosiť. Išla som do predajne v centre mesta a večer pred spaním som si ju išla zavesiť na krk. V tom momente akoby ma niečo udrelo priamo do srdca a na ľavej ruke sa mi objavila modrina, na chvíľu som tiež stratila dych a srdce mi začalo silno búšiť. Vedela som, že je to útok od diabla, ktorý veľmi zúril, že chcem dôverovať Panne Márii, po tom čo ma úspešne pred tým oklamal. Povedala som nahlas: „Nie – nedám tú medailu dole a ty musíš odísť, lebo dôverujem Panne Márii a budem sa k nej utiekať aj modliť, odíď odo mňa!“. Vtedy som pocítila úľavu a modrina na ruke mi zmizla. Odvtedy mi Panna Mária už niekoľko krát pomohla – dokonca mi zachránila život pri hroziacej čelnej zrážke s autom, ochránila ma pri iných útokoch, dala mi pocítiť svoju pomoc v mnohých situáciách, za čo jej nesmierne ďakujem. Veľmi ďakujem Duchu Svätému, že ma doviedol v Pravde a je mi ľúto mojich spolubratov z iných denominácií, ktorí úplne zbytočne rozvíjajú odpor k nej, pričom sa sami oberajú o množstvo milostí a ochrany.

    Reply
    • 3. februára 2019 at 18:13
      Permalink

      Dakujeme za svedectvo p. Zuzana. Je to velmi zaujimave citat ako rukolapne diabol bojuje. Ja nemam svedectvo o Zazracnej medaile, ale o modlitbe k Panne Marii – sv. ruzenec. Mam velke utrpenie sposobene ludmi, ktory ma vyuzivali a pre ktorych ako mi dali vediet nemam hodnotu uz niekolko rokov. V zufalstve som hladala akukolvek zazracnu modlitbu, priznam sa, ze som vyskusala cely zoznam novien – k roznym svatcom. No vysledok ziaden. Zacala som sa pravidelne modlit 3 sv. ruzence kazdy den a v priebehu 2-3 mesiacov som citila pokoj. Avsak diabol sa ma nechcel vzdat a ja som v zufalstve, ze kriz ma neopusta ba naopak, este je vsetko horsie a tak pri jednej modlitbe sv. ruzenca som zacala plakat, nadavat az som hodila sv. ruzenec o stenu. Viem, ze som to nebola ja, ale diabol, ktory ma vnutorne presviedcal, aby som vytla so sv. ruzencom a nemodlila sa uz. No ja som naopak po kratkom case zistila, ze nic ine nemam, cim by som sv. ruzenec nahradila. Nepijem, nefajcim, nedrogujem, nemam rada hlucne zabavy ci spolocnost a tak asi diabol toho vela nemal na mna (aj ked diabol je neskutocne vynaliezavy klamar a ktovie co na mna pripravuje v buducnosti) , takze som sa vratila po kratkom case znovu k sv. ruzencu a P. Marii a pokracujem v tom uz druhy rok. Moja bolestiva situacia sa nezmenila, ba naopak, ked si myslim, ze uz cez jedneho cloveka diabol stichol ihned sa ozve cez ineho cloveka, ktory mi robi nezavinene peklo zo zivota, ale motlitby k P. Marii sa neopustam a verim, ze nakoniec jej srdce v mojich utrpeniach zvitazi.

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *