Kráľ všetkého vtáctva

Raz jeden gazda našiel v lese zranené orlie mláďa. Odniesol ho domov, liečil ho a dal na dvor medzi sliepky. Mladý orol s nimi hrabal zem a podobne hľadal červíky. Kikiríkal a kotkodákal. Dokonca sa naučil aj trepať krídlami ako ony. Šiel okolo drevorubač a spýtal sa gazdu:

„Prečo je orol, kráľ všetkého vtáctva, zavretý na dvore so sliepkami?“

Statkár odpovedal:

„Našiel som ho v lese zraneného. No priučil sa správať len rovnako ako sliepky. Lietať sa nenaučil. Osvojil si spôsoby, aké majú sliepky, a preto už nie je orol.“

Drevorubač odvetil:

„Je od teba chvályhodné, že si sa ho ujal a vyliečil ho. Prežil vďaka tvojej pomoci a na dvore zapadol medzi ostatných. Ale napriek tomu všetkému má stále srdce orla a určite je schopný sa naučiť lietať. Čo keby sme to vyskúšali?“

„Nerozumiem ti. Keby chcel lietať, tak už by to urobil. Ja mu v tom nebránim.“

„Máš pravdu. V lietaní mu nebrániš. Je to však orol, tak čo keby sme ho skrátka lietať naučili?!“

„Prečo na tom tak trváš? Veď sa chová ako sliepky, už to nie je orol. Čo sa dá robiť?! Niektoré veci sa jednoducho zmeniť nedajú.“

„Je pravda, že sa v posledných mesiacoch správa ako sliepka. Ale zdá sa mi, že sa príliš sústredíš na jeho ťažkosti s lietaním. Prečo by sme sa teraz nezamerali na to, že má orlie srdce a možnosť naučiť sa lietať? Namiesto ťažkostí uvažujme o možnostiach. Dajme mu šancu. Vyskúšame to?“

„Dobre.“

Druhý deň vzal spokojný drevorubač orlíča nežne do rúk, odniesol ho na neďaleký kopec a povedal mu: „Tvoje miesto je na nebi, nie na zemi. Roztiahni krídla a leť! Dokážeš to.“

Ale orol sa nedal presvedčiť. Bol zmätený, a akonáhle dole uvidel sliepky, zoskočil k nim na dvor. Drevorubač sa však nenechal odradiť. Skúsil to s ním znova. Prešiel s ním kus cesty a došli k útesu. V diaľke boli krásne hory. Muž mu nahlas, ale jemne povedal:

„Neprekvapuje ma, že máš strach. To je normálne. Ale uvidíš, že sa to oplatí skúsiť. Prekonáš ohromné ​​vzdialenosti, spriatelíš sa s vetrom a spoznáš srdce ostatných orlov.“

Orol sa rozhliadol. Najprv sa pozrel do rokliny a triasol sa od strachu, no potom vzhliadol k nebu. Ešte nikdy nelietal. Možno zahynie. Možno by sa mal vrátiť späť. Potom ho muž zdvihol hore a nežne pohladil.

„Nepozeraj sa dole.“, povedal mu muž.

„Pozeraj sa hore; k nebu. Choď za slnkom. Daj do toho trochu viery.“

Mladý orol pomaly roztiahol krídla a s víťazným výkrikom sa vzniesol k nebu.

Na farmárovom dvore začuli sliepky triumfálny výkrik, ktorý stúpal až k nebesiam. Roztriaslo sa im perie a pozerali sa na seba úplne bez slov. Vo vnútri srdca dúfali, že im raz orol rozpovie, aké nádherné je vzlietnuť k výšinám.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *