Život Cirkvi vo svete 49/2018

Obsah

Vatikán ide do Marrákešu s vysoko postavenou delegáciou

„Ľudské práva a demokracia v najhlbšej kríze od r. 1945

Kardinál Peng: „Je lepšie zomrieť hladom“

Nikaragua: Útok kyselinou na kňaza v katedrále

Poslanec veci odkrýva a šípy varovania dobre triafajú

Naša homília: „Hľa, prídu dni – hovorí Pán“

Legendy o svätom Mikulášovi

Rakúsko: Sláviť sv. Mikuláša ako patróna detí

Pápež: Ľudská túžba po modlitbe – tajomstvo vesmíru

Keď „New York Times“ ignoruje pápežove výpovede

Facebook znova blokuje poslanca pre kritiku islamizmu!

Arcibiskup Viganò: Vyhlásenie k sporu o dedičstvo

„V mojom živote ešte nebola takáto situácia v Cirkvi“

Taliansko chce kríže a betlehemy vo všetkých triedach!

Kardinál Wuerl mal „veľkú dôveru“ v spásu zločinného kňaza

Müller: „Benedikt XVI. je teológ ako cirkevní otcovia“

Náuke verní katolíci odsudzovaní ako ´fundamentalisti´

Biskup Barron: „My sme antisocialisti“

Bulhari proti obmedzovaniu praktizovania viery

Kardinál varuje pred zneužitím krížov v Bavorsku

Rúhavá scéna v milánskej opere La Scala?

Smie sa Ježiša urážať?

Mediálne poklonkovanie duchu doby

Keď sa Cirkev lúči s kostolmi

Mladí z celej Európy začínajú revolúciu pro-life!

Honduras: Detaily o prípade biskupa Pinedu

Po vatikánskej vizitácii rehoľa pred rozpustením

„Pokorní budú v Pánovi rásť v radosti a najbiednejší z ľudu budú plesať v Svätom Izraela. Veď zmizol násilník a zhynul posmešník a vyhubení sú, čo bdeli nad zločinom, čo obvinili človeka pre slovo, čo sudcovi v bráne kládli osídla a pre nič odmietli spravodlivého. …
Zblúdení duchom pochopia múdrosť a odbojníci prijmú poučenie.“ (Iz 29, 19-21, 24)

* * * * *

Vatikán ide do Marrákešu s vysoko postavenou delegáciou

Vatikán, 78.12.2018 (kath.net/KAP) 024 284 – Vatikán bude na migračnom summite OSN v Maroku na budúci týždeň zastúpený vysoko postavenou delegáciou. Štátny sekretár – ako najvyšší predstaviteľ Vatikánu po pápežovi – kardinál Pietro Parolin podľa talianskeho denníka „Corriere della Sera“ zo stredy povedal, že na konferenciu 10. a 11. decembra do Marrákešu pocestuje osobne.
Vysvetlil aj, že Svätý stolec podstatne spolupracoval na pakte o migrácii.
„Aj bez právnej záväznosti je tento dokument „dobrým rámcom spoločného prístupu k migrácii“, zdôraznil kardinál Parolin. K neúčasti Talianska na konferencii v Marrákeši sa kardinál vyjadril s poľutovaním a povedal:
„To, že sa na nej nezúčastnia viaceré štáty, však neoslabí nasadenie medzinárodného spoločenstva. Na migráciu ako aj na klimatické zmeny sú potrebné globálne a spoločne vypracované odpovede. Namiesto toho, aby sa zdôrazňovali problematické stránky migrácie, je potrebné silnejšie osvecovať jej pozitívne aspekty. Migrácia, ak nie je vynútená, zostáva jedným zo základných ľudských práv,“ vyhlásil kardinál Parolin. –zg-

„Ľudské práva a demokracia v najhlbšej kríze od r. 1945

Vatikán-Rím, 06.12.2018 (KAP) 024 283 – Ľudské práva sú podľa medzinárodne uznávaného viedenského odborníka na túto oblasť Manfreda Nowaka v súčasnosti tak ohrozené ako ešte nikdy od r. 1945.
„Nachádzame sa v najhlbšej kríze ľudských práv, demokracie a právneho štátu od konca druhej svetovej vojny,“ povedal riaditeľ Inštitútu Ludwiga Boltzmanna pre ľudské práva a bývalý spravodajca OSN pre prípady mučenia, pre portál „Vatican News“ vo štvrtok. Práva boli porušované aj v minulých desaťročiach, „ale teraz sú spochybňované dokonca v ich základe“, ako varoval expert krátko pred 70. výročím Všeobecnej deklarácie ľudských práv 10. decembra a v súvislosti s aktuálnou debatou o migračnom pakte OSN.
V reakcii na bolestné skúsenosti dvoch vojen, vážnej hospodárskej krízy v 30. rokoch a fašizmu boli v r. 1945 založené organizácie ako OSN, EÚ, Rada Európy a mnohé iné. „Sloboda od vojny a násilia, sloboda od núdze a chudoby na základe dôstojnosti a ľudských práv, to sú podstatné ciele OSN, ale aj iných organizácií,“ povedal Nowak.
Dnes sa však tento všeobecný konsenzus spochybňuje. Kladú sa otázky ako „Potrebujeme ľudské práva?“, „Nie sú autoritatívne štáty alebo neliberálne demokracie lepšie ako slobodné demokracie?“, alebo „Potrebujeme ešte právny štát, najmä ak ide aj o utečencov a migrantov?“ kritizoval Nowak. Pritom práve tieto práva zabezpečili prinajmenšom ľuďom v EÚ 70 rokov mieru.
„Dôležitejšie ako kedykoľvek teraz je, aby sme idey a ciele ľudských práv a demokracie nasiali do mozgov, ale aj do sŕdc ľudí. To sa musí začať už v materskej škôlke a ozrejmovať, že ľudské práva sú základom pokojnej, ale aj prosperujúcej spoločnosti a hodnoty ako mier, tolerancia, ľudské práva a demokracia sú aj hodné, aby sa žili.“

„Prehratá historická šanca“
Príčin súčasnej krízy ľudských práv je podľa experta veľa. Tak svet premeškal po konci komunizmu vytvorenie vo Všeobecnom vyhlásení ľudských práv a v dokumentoch OSN zakotveného poriadku na základe ľudských práv, demokracie a právneho štátu. „Túto historickú šancu sme prehrali, pretože sa neslávilo primárne víťazstvo demokracie a ľudských práv nad komunizmom, totalitarizmom a diktatúrou, ale vlastne iba konečné víťazstvo kapitalizmu nad komunizmom. To bolo príliš úzko chápané.“
V nasledovnom „neoliberálnom svetovom poriadku“ a „uvoľnení globalizácie“ vidí expert hlavnú príčinu toho, že priepasť medzi chudobnými a bohatými tak ako pred prvou svetovou vojnou znova nabral nesmierne rozmery. To podkopáva sociálny zmier medzi ľuďmi a základy demokracie. …“

Násilie a brutalita rastú
Toto vákuum zaplňuje kriminalita, obchod s drogami a zbraňami a vedie to k terorizmu a ozbrojeným konfliktom. „Dnes máme viac konfliktov ako kedykoľvek od konca vojny, menej medzinárodných, ale veľmi veľa občianskych vojen s nezvyklou brutalitou.“
„Tento turbo-kapitalizmus“ má však účinky aj na klimatické zmeny. A tie zasa spôsobujú chudobu, ľudia už neuživia svoje rodiny a sú nútení opúšťať domovinu. V súčasnosti je na svete viac utečencov ako kedykoľvek od r. 1945. Až 65 miliónov ľudí je vyhnaných z domova. Mnohí musia žiť v susedných krajinách a nie sú tam vítaní,“ povedal Nowak. –zg-

Kardinál Peng: „Je lepšie zomrieť hladom“

Afrika, 6.12.2018 (kath.net) 024 282 – Kardinál Polycarp Peng, arcibiskup Dar-es-Salaamu, vyzval vládu Tanzánie, aby neprijímala nijakú pomoc zo Západu, ktorá je podmienená homosexuálnou ideológiou. Informuje o tom CISA, katolícka spravodajská agentúra Afriky. Túto požiadavku vyslovil kardinál už v novembri v homílii:
„Stiahnu nám svoju podporu, ak budeme proti homosexualite. Je však lepšie umrieť hladom, ako dostať pomoc a byť prinútení k veciam, ktoré sú zamerané proti Božej vôli.“ Kardinál Peng tiež pripomenul, že hriech homosexuality bol príčinou zničenia Sodomy a Gomory a povedal:
„Tieto veci sú celkom proti Božiemu plánu pri stvorení a nemali by sa akceptovať. Akceptovať homosexualitu je popieraním Boha.“ –zg-

Nikaragua: Útok kyselinou na kňaza v katedrále

Managua, 6.12.2018 (kath.net/Fides) 024 281 – V stredu popoludní zaútočila v nikaragujskej Manague na 59-ročného vikára katedrály, farára Mária Guevareho 24-ročná žena a obliala mu tvár a telo kyselinou. Stalo sa to počas spovedania. Ako oznámila Arcidiecéza Managua, rektor katedrály zraneného kňaza okamžite dopravil do nemocnice. Hoci má veľmi vážne popáleniny, jeho stav sa zdá byť stabilizovaný. Ženu ľudia v kostole chytili a odovzdali polícii. Arcidiecéza prosím o modlitby za uzdravenie farára Mária Guevareho a vyzýva všetkých veriacich k modlitbám „za všetkých našich kňazov v dňoch pred slávnosťou Nepoškvrneného počatia Panny Márie“. –zg-

Poslanec veci odkrýva a šípy varovania dobre triafajú

Wiesbaden, 7.12.2018 (kath.net/pm) 024 280 – Nie prvý raz zablokoval Facebook nemeckého poslanca CDU z Hessenska a odborníka na integráciu Ismaila Tipiho. A nie prvý raz je dôvodom obrázok nenávistného kazateľa Pierra Vogela v mykine so symbolmi IS. Pre Tipiho je to cielený útok salafistov, aby ho umlčali.
„Fotografia je stará. Salafisti to už druhý raz využili, aby ma dali na Facebooku zablokovať. To pre mňa znamená, že som na dobrej ceste a šípy dobre triafajú. Stále znova dávam správy o islamských nenávistných kazateľoch ako Pierre Vogel, či Abul Baraa. Stále znova varujem pred ich nenávistnou štvavou propagandou. Nedávno som písal o ich tzv. pútnických cestách a bezpečnostné orgány som vyzval, aby tieto cesty preverili – z právneho aj daňového hľadiska. Zdá sa, akoby im to naháňalo strach,“ domnieva sa Tipi. „Salafisti znervózneli. Oni sami propagujú tieto cesty do Mekky a Mediny. Cestujú tam s viac ako 200 mladými, aby ich pod očami nemeckých bezpečnostných orgánov regrutovali a radikalizovali. Pri 2500 eur na osobu v priemere je to už 500 000 eur. Ak tieto cesty urobia 6 krát do roka znamená to príjmy asi 3 miliónov eur. Robia lukratívny obchod a to na úkor náboženského cítenia mladých ľudí,“ vyhlásil politik. „Teraz si však kladiem otázku: uvádzajú riadne tieto príjmy a zdaňujú ich? Kontrolujú sa príjmy a honoráre salafistov? Myslím si, že práve pred tým majú títo nenávistní kazatelia a štváči strach.“
Pre Tipiho je to znamenie, že je na správnej ceste. Salafisti sú po zákaze verbovania na svoje akcie po celej krajine a reklamy na kúpu literatúry, sú na takéto príjmy na regrutovanie mladých odkázaní. –zg- (Viac aj v správe nižšie.)

Naša homília
„Hľa, prídu dni – hovorí Pán“

Einsiedeln, 6.12.2018 (kath.net) 024 279 – Kath.net ďakuje J. E. arcibiskupovi Thomasovi E. Gullicksonovi, apoštolskému nunciovi vo Švajčiarsku za povolenie uverejniť jeho kázeň z 1. adventnej nedele v Chráme sv. Petra a sv. Pavla v Zürichu pri sídle Rádu rytierov Svätého hrobu v Jeruzaleme.
Jer 33, 14-16; 1 Sol 3,12-4,2; Lk 21,25-28, 34-36

Pochválený buď Ježiš Kristus!
„Hľa, prídu dni“. Kľúčové slová pre ústrednú myšlienku a primárny úmysel modlitby v Advente! „Hľa, prídu dni“. … „Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka.“ … To treba premeniť na neustále úsilie byť otvorenými pre to, čo Pán Pánov dnes od nás chce, čo je dnes Božia vôľa.
Náš materialistický svet kladie veľký dôraz na konkrétne výsledky, ktoré sú viditeľné a prírodovedecky zmerateľné. Za tým je pohľad na realitu, ktorá je nielen obmedzená, ale priam nedostačujúca, okyptená a zdeformovaná. Náš svet potrebuje Krista, toho, ktorý príde. Plná pravda a dôstojnosť človeka potrebujú pre tento pozemský svet víziu, ktorá je širšia a väčšia. Na šťastný a naplnený ľudský život treba viac ako to, čoho sa dokážem dotknúť, čo môžem vidieť, cítiť a ústami okúsiť.
Všetky pokusy všetko, čo existuje obsiahnuť iba prírodovedeckými pojmami sú nedokonalé a obmedzené. Fascinácia tohto čisto materialistického svetonázoru nezodpovedá našej dôstojnosti. Človek je korunou stvorenia a bol vykúpený krvou Božieho Syna na kríži na Golgote. Náš obdiv krásy stvorenstva musí odzrkadľovať dĺžku a šírku nášho určenia, t. j zodpovedať plánu spásy, ktorý Stvoriteľ a Vykupiteľ pre nás a pre tento svet má.
Ako deti sme boli nadšení domorodcami, ktorý žili z lovu a chytania rýb. Boli sme nadšení národmi, ktorým sa podarilo s úplne obmedzenými prostriedkami uskutočniť veci, ktorých dnes už nie sme schopní. Obdivovali sme tieto kmene, ktoré síce „žili z ruky do úst“, ale napriek tomu boli schopné, aj keď bez plnosti ľuďom daných možnosti, zabezpečiť prežitie svojho rodu. Obklopení mnohými duchmi a démonmi žili bez Boha a Otca Ježiša Krista. Bez ohľadu na naše detské nadšenie pre isté talenty, ktoré im dovoľovali život v súlade v prírodou, neboli to ešte nijaké vyvinuté kultúry, ale skôr zaostalé kultúry.
To, čo môžeme povedať o primitívnych národoch aj s obdivom voči istým dosiahnutým úspechom, to možno povedať aj o veľkých ateistických ideológoch dnešnej doby. Oni vylučujú Boha zo svojho života, pohŕdajú Katolíckou cirkvou a útočia na ňu. To isté možno povedať aj o praktických ateistoch bez toho, že by sa k nám chovali nepriateľsky. Títo skôr mierumilovní ateisti žijú často uväznení v osídlach svojich elektronických prístrojov, visia na svojich smartphonoch alebo neviem na čom ešte. Zostáva im zatvorená plnosť ľudských skúseností, ktoré ešte ľudský život ponúka: Stretávanie s Bohom a jeho Evanjeliom v Cirkvi. Kultúra bez očakávania Pána, ktorý príde, aby nás vykúpil, zostáva úbohou zaostalou kultúrou.
Dnes hovoríme najmä o rytierskej cnosti bdelosti. Bdelosti, ktorá sa zameriava na koniec časov, na deň Posledného súdu. Je správne, že naším určením je nebo a večnosť. Náš život nie je obmedzený na to každodenné. Moja kvalita života nie je ohraničená hrobom. Ja nežijem iba „z ruky do úst“, ale moje dni – či už ich je málo alebo veľa – sú zamerané na Boha, na Ženícha, ktorý príde. Ja som stvorený, aby som naveky žil v Božej radosti. Je pravda, že v Kristovi som oslobodený sám od seba a uvedený na cestu, ktorá vedie do slávy. Cítim sa celkom spojený s múdrymi pannami, ktoré očakávajú Ženícha s horiacimi lampami a vo vrecku majú ešte fľašku oleja ako rezervu.
Keď hovoríme o spravodlivom sudcovi zo Svätého písma, je naša reč rečou plnou prísľubu a nádeje. Starý zákon hovorí prorockým spôsobom o Božom vyslancovi, ktorý príde, aby všetko uviedol do poriadku.
„Hľa prídu dni …“ Svoju nádej musíme naozaj vsadiť na deň Súdu. Želám vám úspech v tejto oblasti v roku, ktorý sa dnes večer začína. Želám vám novú horlivosť pre Boha a jeho Cirkev. Želám vám vernú vytrvalosť v napomáhaní pravej viery na miestach jej pôvodu a v príprave sŕdc Božieho ľudu, aby svojho Pána očakával všade a v každom čase. Toho Pána, ktorý znova príde v sláve, aby navždy nastolil spravodlivosť.
Vám však nech dáva Pán rásť a stať sa bohatými v láske k sebe navzájom a ku všetkým, ako aj my milujeme vás, aby vaše srdcia boli upevnené a vy ste boli bez hany, posvätení Bohom, naším Otcom, keď Ježiš, náš Pán, príde so všetkými svojimi svätými. Pochválený buď Ježiš Kristus!“

Legendy o svätom Mikulášovi

Bari, 6.12.2018 (kath.net/kathpedia) 024 278 – O osobe svätého Mikuláša sa rozpráva mnoho legiend a rovnako je tu aj bohatá paleta zvykov.
Mikuláš sa stal biskupom Myry okolo r. 300 a v r. 310 sa dostal do zajatia. V r. 325 mal vystúpiť aj na Nicejskom koncile Cirkvi. O jeho prítomnosti na koncile však možnom pochybovať, lebo jeho meno sa nespomína na nijakom starom zozname biskupov na koncile.
Známa legenda rozpráva o peňažnom dare, ktorý tajne vhodil do okna, aby zabránil, že by otec musel dcéry pre chudobu vydať na prostitúciu.
Sv. Mikuláš mal bojovnú povahu a rozhodne vystupoval proti mylnej náuke arianizmu. Arianizmus je christologické účenie alexandrijského biskupa Areia, ktorý nepriznáva Kristovi rovnocennosť s Bohom. V r. 325 to odsúdil Prvý nicejský koncil. Areius vystúpil v teologických diskusiách s názorom, že pred stvorením sveta stvoril Boh Otec Krista ako prostredníka medzi sebou a tvorstvom a že teda obaja nie sú rovnakej podstaty.
Podľa legendy dal Mikuláš Areiovi facku na Prvom nicejskom koncile a mal prudkú diskusiu aj s priateľom biskupom Theognisom z Nice, pretože ten sa prikláňal k Areiovi. Biskup Theognis nakoniec podpísal Nicejské vyznanie viery. Ondrej z Kréty neskôr citoval sprostredkovateľa sv. Mikuláša: „Nenechajme nad naším hnevom zájsť slnko.“

Istý vznešený muž sa tak finančne zruinoval, že bolo ohrozené prežitie jeho rodiny. Rád by bol aspoň tri zo svojich dcér vydal, aby ich zabezpečil. Ale bez primeraného vena nebolo možné uzavrieť manželstvo. Nakoniec nevidel iné východisko, ako že dcéry si budú zarábať v prístave ako prostitútky. Z tejto zlej situácie sa však dievčatá zachránia tým, že im biskup Mikuláš tri noci za sebou vhadzuje guľky zlata cez okno na postele. Tým im zabezpečí veno a umožní sobáš. Aby ho nespoznali, prichádza tento dobrodinec k domu vždy v noci. Tretiu noc sa však otcovi podarí biskupa vystriehnuť a poďakovať sa mu.

Mikuláš zachránil aj troch neprávom na smrť odsúdených tak, že sa vo sne zjavil cisárovi a prosil o ich oslobodenie. V inej verzii ich Mikuláš zachránil tak, že strhol meč kata.

Aby zachránil loď, ktorá sa v búrke potápala, a ktorá vyšla z Efezu, a mala na palube troch pútnikov, šli z Efezu a mali doviezť svätý olej pre kresťanskú kaplnku, prišiel sv. Mikuláš na palubu, utíšil búrku a loď dopravil bezpečne do prístavu.

Záchrana pred búrkou. V čase, keď bol biskupom Myry plavili sa námorníci loďou cez Stredozemné more. Jedného dňa vypukla strašná búrka. Nebo úplne stemnelo a vlny besneli. Búrka schvátila aj lodné plachty a roztrhala ich na márne kúsky. Potom sa zlomil ešte aj stožiar. Vlny trieskali do lode a loď sa pomaly plnila vodou. V núdzi volali námorníci o pomoc. Dokonca aj najsilnejší kormidelník zaliezol do najzadnejšieho kútika lode a začal sa modliť: „Bože pomôž nám, aby sme sa nepotopili!“ Zrazu stál pri kormidle lode cudzí muž. Priateľsky kývol zúfalým námorníkom a povedal im: „Nemajte strach!“ Potom loď bezpečne dopravil cez vlny a zachránení pristáli pri brehu. Keď loď v prístave upevnili a vystúpili, neznámy záchranca zmizol. Tak všetci bežali ku kostolu v Myre, aby sa Bohu poďakovali za zázračnú záchranu. Tam stretli aj biskupa Mikuláša a boli prekvapení, keď spoznali, že on bol tým cudzím záchrancom, ktorý ich loď bezpečne doviedol do prístavu. Tu padli pred biskupom Mikulášom na kolená a z celého srdca mu ďakovali. Biskup im však povedal:
„Nie mne máte ďakovať, ale Ježišovi. On je stále pri vás, aj v nebezpečenstve a núdzi. Ak budete dôverovať Ježišovi, už nemusíte mať nijaký strach!“

Traja chlapci padli pri hľadaní práce do rúk mäsiara, ktorý ich strčil do kotla a chcel ich spracovať na klobásy. Už boli rozrezaní na časti, keď sa o tom dozvedel biskup a znova ich oživil.

Počas hladomoru v Myre, pristála v jeden deň loď z Egypta s obilím. Novina sa rýchlo rozniesla a ľudia sa zbehli do prístavu, aby si kúpili zrno. Chceli za to dokonca veľa zaplatiť. No námorníci neboli ochotní im niečo predať, lebo náklad bol určený pre cisára. Tak sa biskup Mikuláš vybral k námorníkom sám: „Pomôžte predsa tým chudobným ľuďom!“ úpenlivo ich prosil. – „A čo povieme cisárovi?“ odvetil kapitán. „Potrestajú nás, ak bude niečo chýbať.“ – A biskup na to: „To nech nie je vaša starosť. Zveďte všetko na mňa. Nemajte strach.“
Pretože biskup Mikuláš hovoril tak presvedčivo, nakoniec ustúpili. Odvliekli vrecia s obilím z lode na breh a biskup sa postaral, aby sa obilie ľuďom spravodlivo rozdelilo. Všetci sa najedli a boli sýti. Loď sa však plavila ďalej do Konštantínopolu. Keď tam skontrolovali náklad, námorníci s prekvapením zistili, že nechýbalo ani jediné zrnko. V Myre zakúpené obilie však stačilo na celé dva roky a mohlo sa dokonca použiť ešte aj na siatbu.

Istý otec putoval so synom do Myry, aby Cirkvi daroval vzácny kalich. Keď si to premyslel, zdal sa mu kalich príliš vzácny a dal zhotoviť lacný kalich. Počas plavby do Myry poprosil otec syna, aby prvým kalichom načerpal trocha vody z mora. Syn však pritom spadol cez palubu a zmizol vo vlnách. Keď otec nakoniec prišiel do Myry a chcel druhý kalich postaviť na oltár v Kostole sv. Mikuláša, ten stále znova padal na zem. Úplne prekvapujúco stojí zrazu pri ňom jeho syn s prvým kalichom a hovorí, že ho zachránil sv. Mikuláš. Na to otec obetuje na oltári oba kalichy. –zg-

Rakúsko: Sláviť sv. Mikuláša ako patróna detí

Viedeň, 05.12.2018 (KAP) 024 277 – Združenie „Katolícka mládež Rakúska“ v stredu pripomenulo, že svätý Mikuláš je patrónom detí. Vo vyhlásení zdôrazňuje spolková predsedníčka združenia Stephanie Schebeschová pripomenula, že sv. Mikuláš je ústredným vzorom žitej viery a uviedla:
„Posolstvo biskupa z Myry je dnes aktuálnejšie ako kedykoľvek predtým. Postavil sa na stranu najslabších v spoločnosti a skromne a nenápadne pomáhal tam, kde to bolo potrebné a vždy mal otvorené uši pre potreby svojich blížnych. Svätý Mikuláš sa ujal zvlášť potrieb a želaní detí, činorodo sa intenzívne na ich potreby angažoval a dnes je ich patrónom.“
„Katolícka mládež“ ako jedna z najväčších detských organizácií sa rovnako ako sv. Mikuláš aktívne zasadzuje za deti a ich práva. Upozorňuje tak, ako sv. Mikuláš, aj na chudobu detí.
„Ešte stále je v Rakúsku 324 000 detí a mladistvých ohrozených chudobou. Tu treba naliehavo konať a namiesto úsporných opatrení sú potrebné účinné opatrenia na boj proti chudobe detí,“ povedala pani Schebeschová.
Pripomenula tiež, že svätý Mikuláš je obrazom zmyslu nášho sebachápania ako mládeže. „Spolu s ním stojíme na strane detí. Deň svätého Mikuláša je mimoriadny deň, ktorý nevzbudzuje strach, ale mal by byť naplnený radosťou.“ …
Pomocou návrhov textov a piesní, informácií a podnetov ako osláviť tento deň radostne a bez strachu chce podnietiť združenie rodičov a učiteľov ako aj farských pracovníkov a upozorniť na zvláštnosť tejto postavy svätca. Možno si to pozrieť aj objednať materiály na www.jungscharshop.at .

Tisíce kostolov zasvätených sv. Mikulášovi
Úcta k biskupovi z Myry sa od stredoveku rýchlo rozšírila. Stal sa patrónom detí, lodníkov, obchodníkov a pomocníkov v núdzi, no obracali sa na neho aj zlodeji. Od 16. storočia vystupuje postava sv. Mikuláša ako nositeľa darčekov pre deti. Pri tejto úlohe ho mali sprevádzať často aj nepríjemné postavy ako škriatok či čert.
Aký obľúbený bol biskup z Myry, sa ukazuje aj v tom, že mu zasvätili tisícky kostolov.
„Krstné meno Mikuláš bolo najčastejším menom v stredoveku. V niektorých mestách sa tak volala aj štvrtina mužov,“ hovorí germanistka Rita Heuserová. „A keďže sa z krstných mien v neskorom stredoveku vyvíjali aj priezviská, bola v Nemecku väčšina priezvisk odvodených od Nikolaus,“ povedala vedkyňa, ktorá skúma pôvod mien a v súčasnosti pracuje na lexikóne nemeckých priezvisk.
Odvodené sú od toho desiatky priezvisk ako Nickel, Ni(e)tzsche, Klaus, Klaas alebo Klose. Takmer 300 000 priezvisk v nemeckej oblasti povchádza z mena Mikuláš. Pritom zistila freiburská jazykovedkyňa Kathrin Drägerová, že hlavné oblasti šírenia tohto mena nie sú, ako sa predpokladalo, závislé od centra kultu svätca, ale šíria sa aj do iných regiónov. –zg-

Pápež: Ľudská túžba po modlitbe – tajomstvo vesmíru

Vatikán, 5.12.2018 (RV) 024 276 – Pri generálnej audiencii 5. decembra pápež František začal nový cyklus katechéz, venovaný modlitbe „Otče náš“. Ježiša predstavil ako muža modlitby a pozval veriacich osobne si vyprosovať tento dar slovami apoštolov: „Pane, nauč ma modliť sa“. Viac na:

https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-12/papez-frantisek-tuzba-po-modlitbe-je-nepreniknutelne-tajomstvo.html

Keď „New York Times“ ignoruje pápežove výpovede

New York, 5.12.2018 (kath.net) 024 275 – „Katolícka liga“ v USA kritizovala médiá, ktoré ignorovali najnovšie výpovede pápeža Františka na tému homosexualita. V novej knihe vyjadril pápež František starosti z homosexuálov v Cirkvi a jasne uviedol, že homosexuáli by sa nemali vysväcovať na kňazov.
„V našich spoločnostiach sa dokonca zdá, že homosexualita je móda a táto mentalita ovplyvňuje istým spôsobom aj Cirkev,“ napísala hlava Cirkvi. Podľa interview František si robí starosti kvôli homosexuálom medzi klérom a v kňazských seminároch.
Bill Donahue, prezident „Katolíckej ligy“ vidí ignorovanie týchto pápežových výpovedí ako jasné ututlávanie: „Keď ide o to, podávať správy o tom, čo hovorí pápež František o sexualite, reakcia mainstreamových médií priam vyráža dych. Kedykoľvek povie niečo, čo tieto médiá nezaradia ako liberálne, tak jednoducho o tom nepodajú správy.“
Výpovede Františka, že pre homosexuálov nie je v seminároch nijaké miesto, podľa Donahuea „nepasujú do správ mainstreamových médií o progresívnom pápežovi“. Preto sa jednoducho neuvádzajú. V USA veľké ľavicovo-liberálne médiá ako „New York Times“, „Washington Post“ alebo „Los Angeles Times“ tieto výpovede proste odignorovali. –zg-

Facebook znova blokuje poslanca pre kritiku islamizmu!

Facebook sa opakovane pokúša zabrániť vysloveniu názorov demokraticky zvoleného poslanca a salafisti a radikálni islamisti šíria nenávisť a štvanie a môžu sa na Facebooku slobodne vyjadrovať!

Wiesbaden, 5.12.2018 (kath.net/pm) 024 274 – „Je to škandál. Facebook mi 24 hodín po uvoľnení z blokovania znova zavrel účet tento raz na 3 dni! Príčinou je fotografia, ktorú som uverejnil už v r. 2015 a ktorá ukazuje nenávistného kazateľa Pierra Vogela v pulóvri s kapucňou so symbolmi IS. Vtedy ma Facebook za to zablokoval! Po viacerých sťažnostiach a otvorenom liste Markovi Zuckerbergovi pripustili chybu a ospravedlnili sa mi za zablokovanie. A teraz toto,“ hovorí rozhorčene nemecký hessenský poslanec a odborník na integráciu strany CDU Ismail Tipi.
Najhoršie na tom je, že Tipi túto fotografiu nanovo neuverejnil!
„To znamená, že niekto cielene hľadal dôvod, aby ma mohli znova zablokovať. Teraz sú to už tri dni. Facebook varuje, že pri ďalšom „priestupku“ na zablokuje na 7 dní a potom aj na dlhšie! Salafisti sa pokúšajú túto medzeru na Facebooku využiť pre seba tak, že hlásia na Facebook moje staré uverejnenia. A Facebook ma jednoducho zavrie bez toho, že by skontroloval, že ide o prácu osvety slobodného a priamo zvoleného poslanca!“
Facebook má pritom ako celosvetový podnik veľký počet zamestnancov a mnoho možností. Pre Tipiho to znamená, že Facebook má aj povinnosť podporovať boj proti každej forme extrémizmu. V r. 2015 ešte Tipi dúfal, že Facebook sa pripustením chýb poučil. Ale zdá sa, že opak je pravdou.
„Neverím, že tu pôsobia iba algoritmy a počítač. Za tým sa skrýva niekto, kto ma chce cielene umlčať! Nie je predsa možné, aby ma Facebook znova zablokoval za niečo, za čo sa už ospravedlnili. Nie je možné, aby sa ľudia, ktorí hovoria jasnou rečou, takýmto spôsobom umlčovali. Facebook sa opakovane pokúša zabrániť vysloveniu názorov demokraticky zvoleného poslanca a salafisti a radikálni islamisti šíria nenávisť a štvanie a môžu sa na Facebooku slobodne vyjadrovať! Nechápem, že je možné takto umlčať poslanca spolkovej krajiny. To nie je demokratické. Facebook tým bráni mojej práci vysvetľovania vecí ľudom ako politika. Ja cítim občiansku povinnosť spoločnosť a politikov stále znova varovať pred salafistami, radikálnymi islamistami a džihádistami. No toto, žiaľ, Facebook asi vôbec nezaujíma,“ hovorí Tipi.
„Chcel by som raz jasne vysloviť nasledovné: Ja sa nenechám v mojej práci odradiť urážkami, nadávkami, či dokonca hrozbami zabitia a ani zatvorením môjho účtu na Facebooku. Ja som sa ešte v živote nikdy nevzdal pri nijakých výzvach. Cestu stiahnutia sa naspäť nepoznám a budem v mojom boji v právnom štáte proti každému extrémizmu pokračovať. Tu by som chcel znova podčiarknuť: Ja nemám strach ani pred hrozbami zabitia, ani sa nenechám zastrašiť nejakými miliardármi, majiteľmi sociálnych médií, alebo skupinami,“ vyhlásil Ismail Tipi na záver. –zg-

Arcibiskup Viganò: Vyhlásenie k sporu o dedičstvo

Miláno, 5.12.2018 (kath.net/jg) 024 273 – Arcibiskup Carlo Maria Viganò vo vyhlásení zaujal postoj v spore o dedičstvo so svojím bratom. Obvinenia vznesené voči nemu, že sa dopustil podvodu, krádeže, či sprenevery, odmieta ako neodôvodnené. Informuje o tom National Catholic Register.
Súd v Miláne odsúdil arcibiskupa Vigana v októbri 2018, aby svojmu bratovi ktorý žije ako katolícky kňaz v Chicagu, zaplatil takmer 2 milióny eur z dedičstva rodičov. K tomu sa pridávajú právne poplatky. Vo vyhlásení z 3. decembra arcibiskup Viganò uvádza, že peniaze už poukázal bratovi Lorenzovi. Brat ani on sa kvôli rozhodnutiu súdu neodvolajú.
Obaja bratia spravovali dedičstvo spoločne. Rodičia boli priemyselníci a šiestim deťom odkázali viac ako 26 miliónov eur. Problémy sa začali už v r. 2008, po tom, čo sa deti dohodli, že majetok použijú na charitatívne účely a podporu Katolíckej cirkvi. Z peňazí postavili o. i. karmelitánsky kláštor v Burundi a noviciát pre misijnú kongregáciu v Burkina Faso.
V novembri 2008 opustil Lorenzo Viganò zrazu – bez toho, že by niekoho informoval – Taliansko a usadil sa v Chicagu. Tvrdil, že Carlo Maria Viganò ho „chcel dať uniesť, alebo zajať“, obvinenie, ktoré vzniesol aj na súde. Lorenzo Viganò podnikol tento krok bez povolenia cirkvi. Podľa informácií v National Catholic Register odmietol aj odpovedať na otázky cirkvi.
V r. 2010 začal Lorenzo Viganò proces proti bratovi. Podľa vyhlásenia arcibiskupa Carla M. Vigana odmietal všetky pokusy sprostredkovania zo strany rodiny. Lorenzo Viganò si robil nároky na 40 miliónov eur – sumu, ktorá dedičstvo zreteľne presahovala. Súd v Miláne tieto nároky aj s inými požiadavkami Lorenza odmietol a vyhlásil, že dostal sumu, ktorá mu patrila. –zg-

„V mojom živote ešte nebola takáto situácia v Cirkvi“

Biskup Andreas Laun, Salzburg

Salzburg, 4.12.2018 (kath.net) 024 272 – Chcel by som najprv povedať, že s kritikou kardinála Gerharda L. Müllera a biskupa Atanáza Schneidera v oblasti správania sa Ríma voči prenikaniu homosexuality do náuky Cirkvi a jej trpeniu v Cirkvi úplne súhlasím, a rovnako aj s odmietaním migračného paktu OSN a tým aj s ich kritikou oficiálneho stanoviska Vatikánu. Je mi to ľúto, ale ešte nikdy v mojom živote nebola v Cirkvi taká situácia ako dnes. K tomu pridávam dve témy, ktoré nemajú priamo do činenia s vierou, ale zamestnávajú verejnú mienku a diskutujú sa aj v cirkvi.
Cirkev má poslanie byť stĺpom a oporou pravdy (1 Tim 3, 15) vzhľadom na Boha a jeho prikázania. Ale nie pravdy v medicíne a fyzike, nie pravdy v prírodných vedách. Napriek tomu vedia aj kresťania o súvislostiach v meteorológii a biológii. To, že rozmýšľajú o počasí predpokladá dokonca Ježiš (Lk 12, 54) a očividne to chce, ale oni nemajú viac a lepších vedomostí o tom a o iných oboroch len preto, lebo kresťania. To platí aj pre biskupov, ktorí by nemali hovoriť o otázkach, na ktoré nie sú kompetentní. Pripúšťam, že nie je ľahké dodržiavať rozlišovanie kompetencií v každej oblasti. Nechcem tu túto otázku vyriešiť. No Cirkev, ani pápež, by nemali hovoriť o klimatických zmenách, pretože o tom nevie viac ako každý iný človek.
Dovolím poznamenať: Ja neverím, že sa klíma zmenila, lebo chodíme menej bicyklami a veľa autami. Nikomu sa nezakazuje myslieť v tom inak ako ja a nikto mi nemusí túto otázku veriť, lebo som biskup. Ja to hovorím len preto, že som človek, že poznám odborníkov, ktorí to tiež hovoria a že som sa naučil, že celý Salzburg kedysi, v dobe ľadovej, bol pod ľadom a teraz tam dokonca dozrievajú figy bez zmeny dopravných prostriedkov. Z toho vyplýva, že klimatické zmeny sú proces, ktorému ešte stále presne nerozumieme.
Rovnako odhliadnuc od mojej biskupskej vysviacky som rozhorčený ako stále viac rastie záplava plastov a že aj „zelení“ kresťania balia svoje zbožné publikácie do plastu bez pomyslenia na zvieratká, ktoré z tohto odpadu hynú a aj na seba, keď odborníci už nachádzajú čiastočky plastov aj v našich žalúdkoch. Zdraví chcú zostať predsa kresťania aj pohania, či nie? Nebolo by ľahké pre vlády vydať príslušné zákazy? Bio aj u kníh, ktoré dnes balia do plastových obalov atď. Nemusíme mať doktorát na to, aby sme vedeli, prečo v moriach plávajú obrovské koberce plastov, ktoré sa sami nerozložia. Teda zastavme autá pre smog a vzduch na dýchanie a zastavme záplavu plastov na ochranu morí a zvierat a nás samých.

Taliansko chce kríže a betlehemy vo všetkých triedach!

Taliansko, 3.12.2018 (LifeSiteNews) 024 271 – Uprostred toho, čo talianske médiá opisujú ako „otvorenú vojnu“ proti školským betlehemom, talianske ministerstvo udrelo proti „politickej korektnosti“ a vydalo povolenie umiestniť kríže a betlehemy v štátnych školách.
„Kríž s Ukrižovaným je pre mňa symbolom našej histórie, našej kultúry a našich tradícií,“ povedal minister školstva Marco Bussetti, v príhovore na výročnom kongrese Federácie katolíckych škôl v Ríme. „Nechápem, ako by to mohlo spôsobovať problémy v našich školských triedach, naopak, môže to pomôcť deťom uvažovať o našej histórii.“

Bussetti nie je sám
Keď škola v centre Terni, severovýchodne od Ríma zrušila tradičné jasličkové predstavenie, aby sa rešpektovali deti z iných kultúr, taliansky minister vnútra Salvini rázne označil toto opatrenie ako idiotinu podľa správy „Voice of Europe“.
„To nie je iba o náboženstve, ale o histórii, koreňoch, kultúre. Ja sa nevzdám.“ uviedol Salvini na Facebooku a dodal: „Nech žijú naše tradície a nech sa šíria!“
Predstaviteľka populistickej strany Lega, Valéria Alessandriniová ako prvá upozornila Talianov na situáciu v Terni:
„Iba rešpektovaním našich vlastných tradícií … môžeme iným objasniť, že každý je slobodný praktizovať vlastnú vieru, ale že sa tiež vyžaduje, aby aj druhí rešpektovali históriu a kultúru krajiny, v ktorej žijú. Dúfam, že deti a mladí ľudia v školách budú mať povolené zdieľať so spolužiakmi a rodičmi najkrajšie, najintenzívnejšie a najvýznamnejšie momenty Vianoc.“
Už roky pôsobia isté sily, ktoré požadujú odstránenie všetkých výrazov kresťanstva z talianskych škôl, aby sa rešpektovali iné kultúry. V r. 2009 Európsky súd pre ľudské práva rozhodol proti krížom s Ukrižovaným v talianskych triedach. –zg-

Kardinál Wuerl mal „veľkú dôveru“ v spásu zločinného kňaza

USA, 3.12.2018 (LifeSiteNews) 024 270 – V roku 2001 v homílii na pohrebe kňaza, ktorý páchal sexuálne zneužívanie a vyrábal detské porno, vtedajší biskup Donald Wuerl ubezpečil veriacich, že môžu mať „veľkú dôveru“ v jeho spásu. Článok, ktorý objavila Lauretta Brownová v septembri v novinách Pittsburgh Post-Gazette o smrti kňaza Georgea Zirwasa uvádza, že dokonca aj keď bol kňaz „zbavený úradu z nezverejnených dôvodov“ v r. 1996, terajší kardinál Wuerl vtedy „ani na chvíľku nezaváhal, či by mu mal vystrojiť kresťanský pohreb s omšou“.
Správa Grand Jury o obrovskom počte zneužívaní z tohto leta z Pennsylvánie odhalila, že Diecéza Pittsburgh, kde bol Wuerl predtým biskupom, dostala veľa sťažností, že kňaz zneužíval maloletých chlapcov.
Správa Grand Jury uviedla, že diecéza vedela o sťažnostiach na Zirwasa už v r. 1987. Ďalšie sťažnosti prišli aj v r. 1987-1995. No Zirwas naďalej pôsobil ako kňaz a bol prekladaný do rôznych farností. Zirwas vyrábal dokonca detskú pornografiu. Bol v skupine kňazov, ktorí používali biče, násilie a sadizmus pri znásilňovaní obetí! Keď ho nakoniec suspendovali „z osobných dôvodov“ v novembri 1995, Zirwas sa presťahoval na Floridu a potom na Kubu. Na Kube bol zavraždený gejom – prostitútom. Zirwasa (47) našli obeseného v Havane s dome, kde býval s kubánskym partnerom a s prúdom anglicky hovoriacich turistov, ktorí platili 15 dolárov za noc v izbe.
„Jednu vec, ktorú vieme je, že George Zirwas odpovedal na Božie volanie, keď sa stal kňazom,“ vyhlásil Wuerl na pohrebe. Pochválil aj Zirwasovu „láskavosť“. Čo je však ohromujúce – Wuerl povedal, že pohrebná liturgia „vyjadruje veľkú dôveru, že otec George zažije nový život v Kristovi“. A dodal, že „tí, ktorí ho poznali, sa teda môžu modliť s veľkou dôverou, že tento kňaz, ktorý hlásal Evanjelium … teraz dosiahne naplnenie tohto Evanjelia – večný život“.
Noviny Pittsburgh Post-Gazette tiež informovali, že Wuerl ocenil kňazovu oddanosť voči rodine a jeho matke a potom sa usiloval utešovať tých medzi asi stovkou smútiacich, „ktorí by sa mohli obávať o stave jeho duše po smrti“.
Kardinál Wuerl je v súčasnosti veľmi kritizovaný katolíkmi aj nekatolíkmi, že nielenže nekonal pri obvineniach zo zneužívania v Pittsburghu, ale že aj trval na tom, že „nevedel“ nič o zločinnom zneužívaní seminaristov, ktoré páchal jeho predchodca, bývalý kardinál Theodor McCarrick.
Nakoniec v októbri podal odstúpenie pápežovi Františkovi tri roky pred dosiahnutím veku 75 rokov, ale pápež ho neprijal. Kardinál Wuerl naďalej zostáva apoštolským administrátorom Arcidiecézy Washington, D.C. –zg-

Müller: „Benedikt XVI. je teológ ako cirkevní otcovia“

Regensburg, 4.12.2018 (kath.net) 024 269 – „Benedikt XVI. má celkom mimoriadnu úroveň, nie je to len teológ vo zvyčajnom zmysle slova, ale je to teológ na úrovni cirkevných otcov.“ Povedal to kardinál Gerhard Ludwig Müller na slávnostnom akte 10. výročia založenia Inštitútu pápeža Benedikta XVI. v bavorskom Regensburgu, ako informovali noviny „Passauer Neue Presse“. Kardinál Müller tento inštitút založil v dobe, keď bol biskupom Regensburgu. Ešte pápež Benedikt XVI. ho povolal za prefekta Kongregácie pre náuku viery, no pápež František tento jeho zodpovedný post v Cirkvi po piatich rokoch bez uvedenia dôvodov nepredĺžil, ako je zvyčajné.
„Benedikt XVI. sa nielenže zaoberal cirkevnými otcami a čerpal z ich ducha – on túto úroveň aj sám dosiahol a to bol záväzok pre nás v Regensburgu. Z tejto súvislosti sa pomaly vyvinula myšlienka, že Diecéza Regensburg je miestom, kde sa má jeho dielo zabezpečiť a postaviť do systematickej súvislosti. Z toho potom vznikol diecézny inštitút, ktorý vydáva jeho diela.“
Súčasný riaditeľ inštitútu, Christian Schaller, sa vyslovil: „Inštitút má ešte 30 000 Benediktových listov a ich vyhodnotenie sa neskončí za môjho života. No tieto listy sú pokladom, ktorý ešte treba vykopať“. –zg-

Náuke verní katolíci odsudzovaní ako ´fundamentalisti´

Peter Kwasniewski

USA, 28.11.2018 (LifeSiteNews) 024 268 – Kardinál Jozef Ratzinger mal 18. apríla 2005 homíliu na slávnostnej votívnej svätej omši za zvolenie rímskeho pápeža, ktorá musela vyslať vlny šokov cez prítomných 114 kardinálov voličov pápeža:
„Koľko doktrinálnych víchrov sme tu mali v týchto desaťročiach, koľko ideologických prúdov, koľko myšlienkových štýlov! Myseľ mnohých kresťanov bola zmietaná týmito vlnami, zmietaná z jedného konca na druhý – od marxizmu k liberalizmu a k libertínizmu, od kolektivizmu k radikálnemu individualizmu, od ateizmu k náboženskému mysticizmu, od agnosticizmu k synkretizmu.“
J. Ratzinger vtedy varoval pred „diktátorstvom relativizmu“ a povedal:
„Katolíci nesmú zostať nezrelí vo viere, v stave pocitu menejcennosti, lebo riskujú, že budú zmietaní sem a tam doktrinálnym víchrom.“
Je veľmi zlovestné, že „mať jasnú vieru v zmysle náuky Cirkvi“ dnes mnohí označujú ako formu „fundamentalizmu“.
Stále ešte trpím po-synodálnym stresom, ktorý sa v súčasnosti stal bežným rysom života veriacich a moje myšlienky sa vracajú k tejto homílii a k článku z r. 2001, ktorý ma vtedy rušil a ruší ma doteraz. Mal názov „Existuje taká vec ako katolícky fundamentalizmus?“ a napísal ho katolícky biskup Peter Henrici, SJ, pre žurnál Communio. Keď som prvý raz videl tento článok pomyslel som si: Iste, Henrici, ako Karl Keating a iní apologetici, ukazuje ako sú katolicizmus a fundamentalizmus v opozícii.
Henrici vysvetlil spôsoby, akými sa veriaci katolíci „previňujú“ intelektuálnym a duchovným zlom nazvaným „fundamentalizmus“ — téma, ktorú si pápež František prisvojil. Kritizuje tých, ktorí chcú pevne lipnúť na istote, ktorí citujú Katechizmus Katolíckej cirkvi, alebo iné cirkevné dokumenty bez uvedomenia si, že takéto veci musia mať „sprostredkované“ svojimi biskupmi. … Čo som videl v tomto článku, to som poznal z krízy modernistov začiatku 20. storočia – implicitná negácia reality Magistéria Cirkvi doplnená popieraním toho, že katolícki veriaci sú schopní istej znalosti právd, od ktorých závisí naša spása. … Podľa Henriciho katolíci, ktorí trvajú na nemeniacej sa dogme sa mýlia, lebo dogma v skutočnosti vždy podlieha „vývoju“. To je absolútne nesprávne. Sú dogmy viery, jasne stanovené v Písme, alebo vyslovené koncilom pod vedením Ducha Svätého a vždy sa učili presne tými slovami, akými boli stanovené. Niekedy Magistérium dodalo ďalšie vysvetlenia alebo ilustrácie, ale originálny jazyk a obsah zostali stále po stáročia, boli opakované a nikdy sa im neprotirečilo. Jasne to vidíme v dokumentoch ako tridentské vyznanie viery spred 500 rokov, alebo Krédo Božieho ľudu Pavla VI. Každá dogma je „fundament“, pravý základ, na ktorom je bezpečne postavený dom Cirkvi, skala, na ktorej pokrstený človek môže pevne stáť.
Je iróniou, že biskup Henrici apeloval na Druhý vatikánsky koncil, aby podporil jeho postoj. Ale Druhý vatikánsky koncil má váhu len ak má ekumenický koncil Cirkvi váhu a každý koncil má váhu, iba ak všetky také koncily majú váhu. …
Vráťme sa k súčasnej realite. Byť katolík znamená mať privilégium nasledovania Ježiša Krista, cesty, pravdy a života, ktorý nám dáva kresťanskú morálku, ubezpečuje nás, že poznáme pravdu o Bohu a o človeku a sprostredkuje nám Boží život v liturgii a sviatostiach. Vďaka Bohu v kresťanstve nie je nič vágne, ani relatívne. Liturgia, dogmy a morálka sú úžasné dary Ducha Svätého, Ducha pravdy, ktorý nás oslobodzuje od hriechov a omylov, ktoré ničia inteligenciu človeka, jeho integritu, počestnosť a večnú spásu. … –zg-

Biskup Barron: „My sme antisocialisti“

Los Angeles, 4.12.2018 (kath.net) 024 267 – Pomocný biskup Los Angeles Robert Barron, najvplyvnejší biskup USA, v nedávnom interview pre „Wall Street Journal“ zdôraznil, že katolícka cirkev nemá nič do činenia so socializmom, ale podporuje „silné trhové hospodárstvo“, ktoré je zaviazané intenzívnej morálnej citlivosti a dodal: „My sme antisocialisti“.
Biskupa Barrona považujú za najvplyvnejšieho biskupa, keďže má s 1,6 milióna fanúšikov na Facebooku a 130 000 nasledovníkov na Twitteri. Jeho videá na YouTube si otvorili ľudia doteraz už 34 miliónov krát.
„Iba pápež František je u anglicky hovoriacich katolíkov populárnejší,“ napísal k tomu „Wall Street Journal“.
Biskupa Barrona považujú za konzervatívneho a v kauze „Viganò“ sa napríklad celkom jasne postavil na stranu biskupov, ktorí požadujú vyšetrenie a vysvetlenie prípadov zneužívania a ich zatajovania. –zg-

Bulhari proti obmedzovaniu praktizovania viery

Sofia, 29.11.2018 (LifeSiteNews) 024 266 – Zväz bulharských cirkví „ADF International“ a Koalícia bulharských cirkví splnili formálnu požiadavku generálneho sekretára Rady Európy, aby sa urobila revízia navrhovaného bulharského zákona o cirkvách, o ktorej sa diskutuje v bulharskom parlamente.
Už celé týždne tisíce kresťanov sa každú nedeľu zhromažďuje v Sofii pred parlamentom, aby protestovali a modlili sa proti návrhu zákona a reštrikciám, ktoré by uložil na praktizovanie náboženstva.
„Nikto by nemal byť prenasledovaný alebo sužovaný pre svoju vieru,“ povedal Viktor Kostov, a sofijský právnik v „ADF International“ – zväze, ktorý reprezentuje bulharské cirkvi.
„Nový zákon o náboženstvách v Bulharsku obmedzuje náboženské menšiny v slobodnom schádzaní sa na bohoslužby, v teologickom vzdelávaní a prijímaní fondov zo zahraničia. Ak bude prijatý, potlačia sa misionárske a duchovné aktivity cudzincov.“
Zákon predpisuje, aby cirkvi mali najmenej 3000 členov, ak majú byť registrované. Kazatelia, rehoľníci a iní cudzinci sa musia zaregistrovať, inak môžu sláviť bohoslužby len s hrozbou pokút.
Premiér Boiko Borisov a Hnutie za práva a slobodu si vypočuli námietky rôznych cirkví. Politické strany potom navrhli prepracovanie zákona pred druhým čítaním. … –zg-

Kardinál varuje pred zneužitím krížov v Bavorsku

„Aj mešita sa môže stať novým znamením v nejakej mestskej štvrti.“

Rím-Mníchov, 3.12.2018 (kath.net/KAP) 024 265 – V súvislosti s výnosom bavorského premiéra Markusa Södera (CSU), aby sa od 1. júna 2018 povinne zavesili kríže vo vchodoch budov bavorských štátnych orgánov, sa teraz kardinál Gianfranco Ravasi vyslovil proti tomu, aby sa z kríža robil nástroj politikov:
„Kresťanský symbol sa nesmie zneužívať na politické účely. To chcem jasne a jednoznačne vyhlásiť. Náboženské znamenia, ktoré patria ku kultúrnemu dedičstvu národa, možno znova zaviesť vo verejných priestoroch, iba ak sa rieši aj oddelenie viery od politiky,“ povedal predseda Pápežskej rady pre kultúru pre rímsky denník „Il Messaggero“ zo soboty.
Ku konkrétnej prítomnosti krížov a betlehemov kardinál povedal, že to má zmysel tam, kde je spoločenstvo, ktoré sa v týchto symboloch aj spoznáva.
K otázke premenenia kostolov na mešity sa kardinál Ravasi vyslovil, že ak je zo strany islamského spoločenstva potreba mať modlitebňu, tak by sa malo mešitu postaviť. „To je menej náročné, ako premeniť nepoužívané kostoly na mešity. Na to sú oba bohoslužobné priestory príliš rozdielne. Aj mešita sa môže stať novým znamením v nejakej mestskej štvrti. To je prípad už v mnohých amerických mestách,“ povedal kardinál. –zg-

Rúhavá scéna v milánskej opere La Scala?

Miláno, 3.12.2018 (kath.net) 024 264 – Pred otvorením divadelnej sezóny 2018-2019 nastal v známej milánskej opere La Scala zasa raz rozruch okolo plánovaného predstavenia a spustili sa obvinenia z rúhania. Sezóna sa má začať predstavením „Attila“ od Giuseppe Verdiho 7. decembra. Pritom tam režisér Davide Livermore dal aj scénu, v ktorej sa socha Panny Márie hádže na zem. Informoval o tom rakúsky denník „Presse“.
Starosta jednej lombardskej obce apeloval listom na intendanta La Scaly Alexandra Pereiru, aby túto rúhavú scénu, ktorá sa koná dokonca v bordeli, vyškrtol. Podľa správ tlače tam jedna žena v zlosti šmarí na zem sochu Božej Matky.
„Ako veriaci a ako hudobník žiadam, aby bola vyčiarknutá táto rúhavá scéna, ktorú si nezaslúži La Scala, ani Verdi, ani celé Taliansko,“ napísal starosta. –zg-

Smie sa Ježiša urážať?

Komentár: Biskupský vikár Klaus Baschang

Karlsruhe 3.12.2018 (kath.net) 024 263 – Smie sa Ježiša urážať? Ako vieme, stalo sa to. „Pažravcom a pijanom“ ho nazvali (Mt 11,19) a on neodporoval. Dokonca ho ukrižovali. A on sa proti tomu nebránil. Dokonca sa modlil: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia,“ (Lk 23,34). Ako by vyzeral svet, keby sa už vtedy trestala urážka Boha podľa trestného zákonníka? Prirodzene pre veriacich je Boh nad všetky urážky povznesený. Ale verejný pokoj môže byť narušený, ak sa ľudia rúhajú Bohu, svätcom a tomu, čo je sväté.
V októbri potvrdil Európsky súd pre ľudské práva peňažnú pokutu rakúskej vedúcej seminára. Proroka Mohameda nazvala pedofilom. Či ním bol, alebo nie, nehrá úlohu. Žena ho urazila, zranila cítenie veriacich islamu. Ako by to tento súd rozsúdil, keby išlo o Božie synovstvo Ježiša Nazaretského? Nesmú sa už náboženstvá k chybným náukám iných náboženstiev vôbec vyjadrovať? Už sa nesmie konať teologický spor?
Zariadenie evanjelickej diakonie vypísalo voľné miesto s podmienkou príslušenstva ku kresťanskej cirkvi. Žena bez členstva v cirkvi sa napriek tomu o miesto uchádzala. V zmysle podmienky ju nepozvali na pohovor. Cítila sa diskriminovaná a diakonskému zariadeniu uložili pokutu. Bolo by to možné aj opačne? Že by sa zamestnávateľ diakonie cítil diskriminovaný, lebo žena vedome poslala prihlášku na súbeh napriek podmienke?
V spore náboženstiev nejde o fyzikálne merateľné stavy vecí na okraji spoločenského života v nejakom pozadí. Ide o osobný postoj, na ktorom ľudia zakladajú svoj plán života. Ide o sebavedomie, ktoré čerpá svoju silu a orientáciu z vedomia pôsobenia Boha. Ide o vnútorné pocity, ktoré riadia viditeľné správanie. Dá sa o tom sporiť na súde?
Táto otázka sa natíska, pretože migračný pakt s istotou urýchli migráciu ponad hranice kultúr. Kultúrna mnohorakosť porastie. Pritom vôbec nejde iba o pizzu, či hotdogy. Treba preveriť, ktoré zásadné postoje života sa spolu znášajú. Kto príde zo spoločnosti, ktorá ešte nepozná štátny právny poriadok, má skôr sklon vybojovať si právo päsťou, alebo s nožom v ruke, ako človek vychovaný v demokratickej spoločnosti a touto kultúrou formovaný. Vlny utečencov môžeme zastaviť iba obmedzene. No musíme nutne hovoriť o podmienkach ich prijímania. A síce primárne v záujme ľudí, ktorí hľadajú nový domov. Je absolútne hlúpe pritom hovoriť o upevňovaní sa za hradbami. Musí byť jasné, ktorá prichádzajúca kultúra sa musí prispôsobiť kultúre prijímacej krajiny. To nie je ľahký proces, pretože vo formovaní kultúry sa prejavujú skúsenosti a poznatky stáročí. Presne tento rozmer chýba migračnému paktu OSN tak, ako tento rozmer doteraz už chýbal v národnej politike.
Poznáme prípad Asie Bibiovej. … Kultúra pomsty tu stojí proti kultúre odpúšťania, ako sa vyvinula z kresťanskej viery. Aj ten, kto nemá kresťanskú vieru, sa dostane do súkolia zmiešania oboch kultúr. Ku kultúre pomsty patrí aj ignorovanie súdnych rozsudkov davom, ktorý sa nezastaví ani pred štátnymi autoritami. Ku kultúre odpúšťania patrí aj náhľad, že treba rešpektovať štátne zákony, aj keď nezodpovedajú vlastným pocitom.
Pre náboženstvá z toho vyplýva, že musia rozumne odôvodniť za čím stoja, aký úžitok môžu ľudia zo života v príslušnom náboženstve očakávať, aké praktické následky z toho vyplývajú pre spoločnosť. Skrátka musia odkrývať vnútornú logiku viery. Alebo slovami Anselma z Canterbury (1033-1109): fides quaerens intellectum (viera musí byť z poznania a rozumom sa odôvodňovať). Cirkevný otec sv. Augustín (354-430) tým Anselma postavil na začiatku raného stredoveku na základňu histórie civilizácie a slobody Západu. Tá sa nesmie vydať napospas kultúre pomsty. Je úlohou cirkví v ďalšej diskusii o migrácii na tento ústredný bod poukazovať.
Klaus Baschang bol od r. 1976 vrchným radcom Evanjelickej krajinskej cirkvi v Badene. V r. 1991-1998 bol zástupcom biskupa.

Mediálne poklonkovanie duchu doby

Viedeň, 3.12.2018 (kath.net) 024 262 – Kto píše proti duchu doby, musí rátať s konzekvenciami. Túto skúsenosť nadobudol už aj známy komentátor rakúskeho denníka „Presse“ Martin Leidenfrost. Po komentári kritizujúcom homosexuálne hnutie sa začali zvyčajné rituály pohoršovania sa žurnalistov, politikov a aktivistov gejov. Čo sa stalo? Martin Leidenfrost nedávno písal o tom, že práva homosexuálov upadajú na „smrteľne vážnu štátnu doktrínu“, alebo že homosexuálne páry sa stali „ikonou našej doby“:
„Tam kde veriaci predtým kráčali po uliciach, aby si uctili Božie Telo, modlia sa teraz do latexu vtesnené mužské zadky. Pochod Gay-Pride je priam procesiou skorého 21. storočia. Tempo, akým sa táto exotická ideológia presadzuje je desivé. Deptá ma svojvôľa s akou práve na homosexuálov padol lós, aby dvíhali oštep vzbury človeka proti prírode.“ Šéf novín „Presse“ Rainer Nowak sa očividne vyplašil a rubriku komentárov Leidenfosta zrušil. –zg-

Keď sa Cirkev lúči s kostolmi

Kardinál Ravasi: Mnohí ignorujú, že veriaci sú menšinou

Rím, 02.12.2018 (KAP) 024 261 – Sníva o tom kdejaký farár – o kostole, v ktorom ľudia čakajú v rade na miestečko a veľkoryso otvárajú svoje peňaženky. Tak sa to deje každý večer neďaleko rímskej Fontány de Trevi. Ibaže kaplnka na ulici Via dei Maroniti už nie je Božím domom, ale reštauráciou. Nesie názov „Sacro e Profano“ – Sväto a profánne. Tento chrám lahôdok jasne predvádza tému konferencie expertov v Ríme o zmene účelu kostolov. „Boh tu už nebýva?“ Ide o využitie už nepoužívaných kostolov. Konferenciu organizovala Univerzita Gregoriana, Pápežská rada pre kultúru a Biskupská konferencia Talianska.
Veľmi triezvo pritom vyznieva diagnóza kardinála Gianfranca Ravasiho, predsedu Pápežskej rady pre kultúru, ktorý na konferenciu vo štvrtok a piatok pozýval:
„Mnohí duchovní žijú ešte stále tak, akoby sme žili v dedine, v ktorej v nedeľu ráno, keď zvonia zvony, ľudia bežia do kostola. Nie je to nijaký pravý ateizmus, ale istá forma náboženskej apatie vo väčšine západných krajín. Či Boh existuje, alebo nie, je jedno. To však vedie k tomu, že každý si vybuduje svoj vlastný morálny systém, ako je o tom presvedčený a ako sa mu to hodí. Dokonca aj keď sa niekto v prieskumoch označí ako kresťan, vypovedá to väčšinou málo,“ opísal taliansky kardinál vládnuce povedomie. A povedal, že v súčasnosti potrebujeme menej kostolov. Kardinál dodal, že pred nedávnom napísal na Twitter: „Bol som pocestný a prichýlili ste ma“ a dostal veľmi mnoho prudkých reakcií.
„Veľká väčšina už ani len nepochopila, že som citoval Evanjelium sv. Matúša 25,43!“
Ako možnú reakciu vidí kardinál dve alternatívy. Jedna je správanie sa mnohých protestantských cirkví: prispôsobiť sa trendu, stiahnuť sa a obmedziť na minimum náboženských a morálnych výpovedí. To však považujem za nesprávne. „Prítomnosť veriacich, aj keď ich je málo, musí byť výkrikom a nie šepkaním. Lepšie je týmto spôsobom zachovať jadro kresťanského posolstva – desať prikázaní, Horskú kázeň, pravdu o živote a smrti,“ povedal Ravasi.
K tomu by sa to však muselo hlásať tak, aby sa tomu dnes aj rozumelo – príslušným jazykom a médiami. Pápež František nám v tom ide príkladom, keď hovorí jednoduchými krátkymi vetami, keď ako Ježiš používa niečo vypovedajúce obrazy a vo virtuálnom svete opisuje to hmatateľné.“
Čo teda s nevyužívanými kostolmi? Medzitým dospel tento problém už aj do katolíckeho Talianska, kde je štatisticky na jednu pizzeriu 1,5 kostola. Taliansko má 67 000 kostolov. Generálny sekretár Konferencie biskupov Talianska hovorí o tom, že kostoly majú pre Taliansko charakter identity a trvá na dôstojnom využívaní nadbytočných nehnuteľností.
Prednosť sa dáva kultúrnemu využitiu kostolov ako koncertné sály, alebo knižnice, ako zdôrazňuje biskup Russo. Príkladom by bol Kostol sv. Pankráca vo Florencii: Od r. 1986 je v gotických múroch Múzeum Marino Marini. Nešťastný je biskup Russo, keď bývalé kostoly slúžia na necirkevné svadby. Tak sa to deje vo Villa Lais v Ríme – tam si páry hovoria svoje áno v romantickej kaplnke pod zrakom Božej Matky s matrikárkou pri civilných sobášoch.
Stav sekularizácie je v krajinách rôzny. Predseda Rady európskych biskupských konferencií (CCEE), kardinál Angelo Bagnasco, preto radí hľadať spoločne kritériá na príslušné národné riešenie. Z 250 účastníkov kongresu z 36 krajín bolo Nemecko krajinou s relatívne bohatými skúsenosťami v tejto oblasti.
V Nemecku sprofanovali od r. 2000 už viac ako 500 katolíckych kostolov, ako povedal Pavel Malecha z Apoštolskej signatúry. Tretinu zbúrali, ostatné predali alebo zmenili ich účel. Rovnaký počet kostolov príde na trh aj v Holandsku v budúcom desaťročí. Právnik poukázal aj na to, že sprofanizovaný kostol už nepodlieha cirkevnému právu. Biskupi by sa mali predtým ubezpečiť, čo sa s objektom stane, či tam nebude napr. nočný klub, či salón krásy. Neskôr by už bolo neskoro, preto je výhodné mať dobré vzťahy s miestnymi občianskymi orgánmi.
Na sprofanovanie treba myslieť aj pri hnuteľných predmetoch. Pripomína to Maud de Beauchesne-Cassanetová, odborníčka na sakrálne umenie pri Biskupskej konferencii Francúzska. Relikvie svätcov nesmú skončiť na trhu umeleckých predmetov. Treba plánovať včas, čo sa má stať s obrazmi, sochami, spovednicami, alebo krstiteľnicami. Mnohé možno dať do múzea, iné darovať chudobným krajinám. A čo s ornátmi? Secondhand je zničujúcou myšlienkou!
Pápež František takisto vyslovuje neobalene tvrdé reality. To, že stále viac kostolov nie je už potrebných práve na dedinách kvôli nedostatku veriacich a kňazov, je „znamením doby“. „Dôležitejšie je uvádzať do pohybu procesy, ako vlastniť priestory,“ napísal v posolstve kongresu.“ Napriek tomu varoval, že predaj kostolov „nie je prvým a jediným riešením“.
A už vôbec ním nie je model „Sacro e Profano“, kde je víno namiesto svätenej vody a šťavnaté tuniakove filé na pomarančovej šťave namiesto suchých slov kázne. –zg-

Mladí z celej Európy začínajú revolúciu pro-life!

Viedeň, 1.12.2018 (kath.net/Jugend für das Leben) 024 261 – V nedeľu 25. novembra zorganizovalo rakúske združenie a „Mládež za život“ pod heslom „Join the Pro-Life Revolution“ (Pripojte sa k revolúcii za život) kongres v Európskom dome vo Viedni. Po doteraz najväčšom Pochode za život s vyše 2000 účastníkmi sa na podujatí zúčastnila stovka mladých z celej Európy.
„Téma potrat je aktuálne najdôležitejšou a najnaliehavejšou témou, ktorou sa musíme zaoberať! Podľa odhadov WHO sa každý rok usmrtí potratmi 56 miliónov detí! To je 56 miliónov žien ktoré sú klamané a podvádzané – rozsah, aký je nepredstaviteľný,“ vyzýva ľudí Thomas Brüderl, predseda združenia „Mládež za život“ a hovorí:
„Stále viac mladých sa na celom svete chce chopiť iniciatívy na ochranu života. My sme vyrástli. Hnutie ´Pro-Life´ je také silné a mladistvé ako ešte nikdy! Už teraz sme dosiahli istý vplyv. My ešte zažijeme, že sa potrat zruší!“

„Dokážeme ukončiť najväčšiu krízu ľudstva našej doby!“
„My sme generácia pro-life. My zmeníme našu kultúru a ukončíme najväčšiu krízu ľudstva našej doby,“ vyhlásila Bethany Janzenová z amerického združenia „Študenti Ameriky za život“ a vyzvala: „Otázkou je, či odpovieme na túto výzvu? Odpovieš TY na túto výzvu?“ Janzenová je bývalou regionálnou koordinátorkou hnutia za život v Rocky Mountains (Skalistých horách) a teraz trávi rok v Rakúsku.

Revolúcia Pro-Life zachvacuje celú Európu
Na podujatie za život prišli hostia okrem nemeckej oblasti aj z Dánska, Írska, Španielska a Anglicka. Už sa nechcú dlhšie mlčky prizerať, ako sa na celom svete usmrcujú milióny detí v materinskom tele potratom. Z tejto motivácie vzniká hnutie pre budúcnosť Európy. Kongres to jasne ukázal. Cieľom je vytvoriť celoeurópske hnutie za život. Medzi mladými a študentami má vzniknúť hnutie, ktoré spôsobí zásadnú zmenu myslenia a vytvorí novú generáciu pro-life.

Európa potrebuje úplný obrat
Nespočetné ženy a rodiny sú postihnuté potratom. Potrebujeme revolúciu za život. Grandióznym Pochodom za život vo Viedni, ktorý mládež podporovala všetkými silami, sa cítia členovia združenia opäť posilnení vo svojom nasadení. Okrem toho sa im dostáva zo strany politikov a cirkvi stále viac pozornosti. –zg-

Honduras: Detaily o prípade biskupa Pinedu

Tegucigalpa, 30.11.2017 (kath.net/jg) 024 260 – V prípade odstúpeného pomocného biskupa z honduraskej Tegucigalpy Juana Josého Pinedu Fasquella vyšli na svetlo nové detaily. Informoval o tom National Catholic Register s odvolaním sa na spoľahlivú honduraskú spravodajskú stránku ConfidencialHN.com.
Pineda je obvinený z vážnych sexuálnych zločinov a sprenevery. Pápež František prijal v júli jeho odstúpenie.
Pineda bol na jar 2018 hlavou Arcibiskupstva Tegucigalpa, keď bol arcibiskup Oscar Rodriguez Maradiaga v nemocnici. Maradiaga je koordinátorom Rady kardinálov „C 9“, ktorá má radiť pápežovi Františkovi v reformách.
Pápež dal v máji 2017 vykonať vizitáciu arcibiskupstva. Jej výsledky nezverejnili a nevydali sa ani nijaké sankcie voči pomocnému biskupovi Pinedovi. A on nič nenapravil, ani neuhradil, hoci je obvinený aj zo sprenevery.
Obvinenia sa týkajú sprenevery financií vo výške 1,3 milióna dolárov, ktoré honduraská vláda poskytla arcibiskupstvu na charitatívne účely. Článok na ConfidencialHN.com uvádza, že Pineda navštívil početné farnosti a od kňazov si vyžiadal podrobné informácie o projektoch, ktoré sa mali tými peniazmi financovať. Ani jeden z projektov nebol realizovaný. Článok obviňuje Pinedu, že použil ako medzičlánok istú inštanciu, aby zakryl pôvod peňazí.
Cirkev použitie peňazí nikdy poriadne nepreverila. Pineda ich „spravoval osobne“. Kardinál Maradiaga je z obvinení vyňatý, lebo bol sám obeťou Pinedovej manipulácie.
V článku sa ďalej uvádza, že pomocný biskup používal peniaze na dary svojim homosexuálnym milencom. Kupoval im nehnuteľnosti, autá a motorky. Jeden z nich – mexický laik Erick Cravioto Fajardo – dokonca vystupoval ako kňaz, aby mal na auto od Pinedu úľavu na dani.

Sexuálne zneužívanie
Pomocný biskup Pineda mal aj sexuálne zneužívať maloletých seminaristov. Svedok pri vatikánskej vizitácii uviedol, že Pineda prenocoval s dvomi mladistvými v izbe, kde bola jedna posteľ a pohovka. Pohovka bola na druhý deň ráno ešte nedotknutá, teda biskup musel spať s oboma v jednej posteli.

Ututlávanie
V ďalšom článku na ConfidencialHN.com sa Pineda obviňuje, že v prípade kňaza Germana Floresa veci ututlával. Floresa je obvinený, že znásilnil viaceré mladé dievčatá. Pineda ho preložil na inú faru a potom sa pokúsil všetkých zúčastnených umlčať. Sestra jednej Floresovej obete ho nakoniec udala na príslušnom cirkevnom orgáne. Príslušný biskup José Canales Motino kánonickému procesu zabránil a Floresa ukryl. Dodnes vie iba on, kde sa kňaz skrýva, ako napísal ConfidencialHN.com.

Po vatikánskej vizitácii rehoľa pred rozpustením

Vatikán, 30.11.2018 (kath.net/LSN/jg) 024 259 – Po tom, čo dostali od biskupa a Vatikánu ultimátum podriadiť sa novej komisárke, alebo odísť z rehole, chcú takmer všetky členky Kongregácie malých sestier Márie, Matky Vykupiteľa, radšej odísť, ako sa podriadiť vatikánskym nariadeniam, ktoré by podľa nich reholi narobili veľké škody. Rozhodlo sa tak až 34 z 39 sestier po tom, čo Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločenstvá apoštolského života zosadila generálnu predstavenú a nasadila tri komisárky.
Sestry ich odmietajú, lebo sa nehodia k charizme rehole, ktorá sa orientuje tradíciou. Komisárky vykonali vizitáciu a predložili návrh zmien.
Vatikán vyčíta kongregácii, ktorá sa vo Francúzsku stará o domovy starých ľudí, že sestry žijú „nevhodný autoritarizmus“, v myslení sú „príliš klasické“ a vzhľadom na charizmu rehole „príliš málo flexibilné“.
Problémy pre sestry sa začali v r. 2016, keď Thierry Scherrer, biskup z Lavalu, chcel vymaniť jeden domov zo správneho združenia. Sestry boli proti tomu, aj riaditeľ domova.
Biskup Scherrer nariadil vizitáciu rehole. Výsledok bola veľmi negatívna správa o spoločenstve sestier a o vedení, čo sestry odmietli a zdôraznili, že sú s vedením rehole spokojné. Správa je podľa nich „karikatúrou“ ich spoločenstva živená negatívnymi predsudkami.
Sestry a biskup Scherrer potom požiadali Vatikán, aby konflikt urovnal. Vatikánska kongregácia reagovala v septembri 2017 tak, že zosadila matku Marie de Saint Michel, generálnu predstavenú a majsterku noviciek a vylúčila ich z domovského kláštora. Kongregácia na to nasadila tri komisárky. Sestry viackrát neúspešne protestovali aj na najvyššom súde – apoštolskej signatúre.
Predsedníčkou komisárok je sr. Geneviève Médevielle, profesorka na Institute Catholique de Paris. Popiera, že by chcela meniť charizmu sestier. Ak budú zmeny, tak iste nie v charizme, ako povedala. …
V septembri 2018 poslal kardinál João Braz de Aviz, prefekt kongregácie pre rehole sestrám ultimátum – alebo prijmú hlavnú komisárku, alebo opustia rehoľu.
Dňa 7. novembra uverejnili sestry vyhlásenie, že takmer všetky rehoľu radšej opustia. Napísali, že dospeli k „morálnej istote“, že apoštolská komisárka spôsobí reholi veľké škody vzhľadom na charizmu aj jej realizáciu v praktickom rehoľnom živote. Podali mnohé návrhy na objasnenie a upokojenie situácie, na ktoré však vôbec nedostali odpoveď.
Po porade s kompetentnými osobami a po mnohých modlitbách sa rozhodli rehoľu opustiť, ako uviedli. … –zg-

Naša príloha
Migračný pakt OSN je podvodný balík

Komentár biskupa Andreasa Launa zo Salzburgu

Krajiny, ktoré v histórii aj v súčasnosti nadobudli intenzívne skúsenosti s islamským prisťahovalectvom, sa z dobrého dôvodu stavajú proti paktu.
Biskup Atanáz: „Jav tzv. prisťahovalectva je riadený medzinárodnými mocnosťami a dlho pripravovaný plán na zmenu kresťanskej a národnej identity európskych národov.“

Salzburg, 1.12.2018 (kath.net) 024 258 – Väčšina ľudí už o tom počula, no čo pakt presne obsahuje, nevie takmer nikto. U väčšiny ľudí tak vzniká emocionálny posudok: Sme jednotní v tom, že masová migrácia je problém. Želám si riešenie, no nevieme, aké by malo byť. Najmä kresťania hovoria, že predsa treba pomáhať. No otázkou je, či nie je Cirkev zneužívaná aj na celkom iné plány, ako si myslí biskup Atanáz Schneider z Kazachstanu!: „Za migráciou stojí plán vymeniť európske národy“. To by sa malo brať vážne a neodbiť to ako „sprisahaneckú teóriu“. Akoby už často neboli hrozné a úspešné plány v politike, ako napríklad zničenie Rakúska-Uhorska, lebo to bola katolícka krajina!
No mnohí si zľahka myslia: Ak to OSN zvažuje a plánuje, bude to asi dobré a potom sa uvidí. Vlastne to môže byť iba lepšie. Mala by sa tak vytvoriť riadená migrácia.
Skutočne? Počúvame, že hranice musia byť „priepustné“ a že pakt vytvorí právo na migráciu a bude ju tak súčasne napomáhať. Teda právo na prisťahovanie.
No už počúvame, že mnohé krajiny pakt nepodpíšu. Vyšehradská štvorka, aj Slovinsko, Chorvátsko a Rakúsko, rovnako Dánsko, USA a Austrália pakt odmietajú. Najmä krajiny, ktoré v histórii aj v súčasnosti nadobudli intenzívne skúsenosti s islamským prisťahovalectvom, sa z dobrého dôvodu stavajú proti nemu. Sú to najmä krajiny Vyšehradskej štvorky a aj Rakúsko, ktoré dokázalo úspešne odolať dvom tureckým obiehaniam. Nad týmto frontom odmietania by sme sa mali zamyslieť. Preto platí len málo, že rakúsky prezident, aj kardinál Schönborn vládu kvôli odmietaniu paktu kritizovali.
V podstate očakávame riešenie najdôležitejších spoločenských problémov súčasnosti a budúcnosti – tak či onak – hoci mnohí považujú pakt za katastrofu.
Hybnou silou paktu bola a je Angela Merkelová s jej slávnou vetou: „Wir schaffen das!“ (My to zvládneme), ktorá vyvolala veľkú migráciu tisícov ľudí do Európy bez hraničných kontrol.
Paktu predchádzala iniciatíva Baracka Obamu. Na jeho popud začalo OSN od r. 2016 práce na „Globálnom pakte o migrácii“. Tie nadviazali na štúdiu z r. 2000 na tému „Nahradenie obyvateľstva prisťahovalectvom“. To malo byť riešením úbytku populácie a prestarnutosti ľudí v Európe.
Súčasný text vypracovali úradníci a schválili ho diplomati členských štátov OSN v júni 2018. Podivuhodné je: Text a jeho ciele sa nikdy nediskutovali v parlamentoch štátov v OSN, ani v médiách sa kriticky neanalyzovali! Nemá teda demokratickú legitímnosť. K tomu sa hodí, že ho ťažko možno nájsť dokonca aj na internete.
Dôležitejšie je vidieť, že pakt považuje každú migráciu za dobrú. Rozvinutý svet má otvoriť všetky hranice, pracovné trhy, ponúkať prichodiacim sociálne výhody a vydať im potrebné dokumenty. Vlády už nemôžu určovať, kto môže prísť do krajiny. Hovorí sa síce o „bezpečnej, riadenej a regulovanej migrácii“ pod dohľadom OSN, ale kritici hovoria, že tým sa „podkope právo sebaurčenia a suverenity štátov“. Pojmy veľa neznamenajú – aj diktatúra môže byť „bezpečná a riadená“. Starosti vyvoláva aj to, že každá kritika paktu sa chce odstrániť upieraním finančných prostriedkov príslušným štátom, ba dokonca trestaním kritikov.
Pred podpisom by si mali všetci dôkladne preveriť, kto sú pôvodcovia idey a realizátori paktu. Popri Merkelovej počúvame aj meno G. Sorosa a aj to by malo vzbudiť nedôveru. Kritické hlasy by sa mali brať vážne. Témou kritiky by mali byť aj záležitosti, ktoré chýbajú: v pakte sa hovorí predovšetkým o právach migrantoch, sotva však o ich povinnostiach. Ani islam a šaría sa nespomínajú a to napriek skúsenostiam s moslimami v Európe. Istý nemecký kritik povedal, že poslanci sú takí naivní, ako tie selfie pani Merkelovej s mladými moslimami v r. 2015.
A Klaus Hildebrandt, známy konzervatívny historik, napísal:
„Kto sa tak preráta v téme migrácia ako naša kancelárka, mal by najmä hľadieť, aby sa k nám nepustilo ešte viac moslimov. Mám dojem, že naši politici venujú málo času zaoberaniu sa islamom komplexne. Treba rátať s tým, že pakt bude voľnou vstupenkou na ďalšie invázie z islamských krajín. Ak by zástupcovia vlády 10./11. decembra pakt podpísali, bol by to koniec nášho Nemecka, za ktoré všetci pracujeme a na ktoré sme takú hrdí. Neviem sa zbaviť pocitu, že iracionálna, ba hlúpa politika, má veľa do činenia s genderizmom a chorobným poženšťovaním – aj armády – napomáhaným aj stranou CDU. Ak budú v demokracii rozhodovať menšiny, bude to nebezpečné a my to ako národ vzdáme.
Spolková vláda sa nezdráha obyvateľstvo vzhľadom na obsah paktu a jeho záväznosť klamať a podvádzať. To, že Merkelovou riadený rozkol Európy sa migračným paktom nanovo podnecuje, Merkelovej systému, ako sa zdá, vôbec nevadí.“ …
Kritici varujú, že údajne nezáväzný pakt OSN bude mať viac ako záväzné následky. Ešte vo februári 2017 mimoriadny poverenec OSN pre migráciu poukázal na to, že obyvateľstvo Európy do r. 2050 stratí 30 miliónov ľudí, zatiaľ čo v tom čase obyvateľstvo Afriky porastie o 1,2 miliardy ľudí. Teda bude tu tlak na prisťahovalectvo do Európy najmä z Afriky. Záplava ľudí iných národov a kultúr ovládne Európu a domácich priam utlačí. A tak si musíme položiť otázku: chceme to my, Európania, naozaj?
Ale je tu aj niečo dobré, čo však nehovorí za pakt. Politici, ktorí túto neviazanú migráciu podporujú, ako sa zdá, spoznali dva obrovské problémy starej Európy: demografickú zimu a prestarnutosť spoločnosti. Ich reakcia je: totálna sloboda imigrácie. Ale, a to je tragické, spoznávajú aj nebezpečia a zlá, no nepripúšťajú, že tieto zlá roky napomáhali a iným národom chceli nanucovať. Zatiaľ čo ľutujú bezdetnosť mnohých, intenzívne sa odporúča antikoncepcia už deťom v škole. A hovoria im, že ak zlyhá, možno to napraviť potratom. O utrpení žien sa však hovoriť nesmie. Už mladistvých súčasne učia, aké normálne a pekné je byť homosexuálom a zavádza sa a krajinám sa nanucuje aj homosexuálne „manželstvo“ a umožňuje sa im aj adopcia detí, pričom sa ignorujú psychologické poznatky. Normálna rodina muža a ženy sa tým veľmi relativizuje, z manželskej vernosti sa vysmievajú, nevera a druhé manželstvo, či iné spolunažívanie sa vo filmoch a televíznych reláciách predvádza ako niečo normálne v živote. Odkiaľ majú prísť mladí ľudia v takej spoločnosti? Pápež Ján Pavol II. mal pre to pojem „kultúra smrti“. A má pravdu – národy, ktoré nezachovávajú seba a svoj vlastný život podľa svojej kultúry, neprežijú a prázdnotu, ktorú zanechajú, zaplnia a zachvátia iní ľudia a ich krajiny – plánovane a s podporou orgánov a zákonov OSN.
Má byť na problémy reakciou prisťahovalectvo? Nie, terapia musí riešiť nami vytvorené choroby – odmietnutie potratu, odmietnutie antikoncepcie, ktorej škodlivé účinky sú dávno známe a siahajú až po otrávenie vôd zvyškami antikoncepčných piluliek, čo robí mužov neplodnými. Aj odmietnutie propagácie homosexuality by bolo potrebné, ako aj zákaz umelého oplodnenia a namiesto toho sa má premýšľať o tom, ako znova zatraktívniť manželstvo a rodinu, aby sa mohlo žiť bez chudoby.
Imigrácia ako riešenie problémov kultúry smrti pripomína rozprávku o Kocúrkovanoch, ktorí postavili radnicu bez okien. Potom sa pokúšali nosiť svetlo dovnútra vedrami, čo však nešlo. Potom odkryli strechu, ale dážď urobil radnicu nepoužiteľnú.
Európa sa stala temnou, ale namiesto vbudovania okien, sa odkrýva strecha. Cudzie národy Európu nevrátia naspäť, ale urobia z nej inú krajinu, v ktorej už nanajvýš pekné budovy a diaľnice budú pripomínať starú Európu a možno enklávy, v ktorých ešte žijú pôvodní obyvatelia, ktorí hovoria starým jazykom, lebo novému už nerozumejú.
Európa musí nájsť odvahu skutočne sa pozrieť na realitu a rozhodnúť sa k zvratu. Počínajúc analýzou zla, ktoré sa trpí, napomáha, a ktoré sa zaviedlo, musíme vyvinúť programy boja proti nemu a týmto spôsobom nanovo začať. K obnove by malo patriť aj to, aby sa už nezosmiešňovala viera kresťanov ani nezamlčiavala, ako to zvyknú robiť mnohí prominenti, pretože sa im to zdá politicky korektné. Áno, mali by sme sa znova obrátiť k živému Bohu Svätého písma, chápať jeho zákon ako program humánnej ekológie v prospech života, ako to naskicoval pápež Benedikt XVI. Potom by sme mali aj skutočne právo hovoriť o európskych hodnotách a našej štáto-právnosti namiesto toho, aby sme v akomsi opojení vyhlasovali perverznú ideu ľudského práva na potrat. Naše predpovede počasia dokážeme spoľahlivo pripravovať, ale tento program zvratu a reformy údajne nechápeme?
Musíme zamurované okná nášho európskeho domu konečne znova otvoriť a prestať temnotu vyhlasovať za nádherné svetlo ako tí vazali nahého kráľa, ktorí oslavovali jeho krásne šaty. Alebo – Kocúrkovania pozdravujú!
Neobmedzená imigrácia neotvára nijaké okná a neprináša svetlo naspäť do Európy, svetlo detí, svetlo mládeže, svetlo rozumu a ešte dôležitejšie svetlo viery! Doteraz prijímali prisťahovalcov najmä kresťania a poskytovali im všetku pomoc – ubytovanie, výuku jazyka a prácu. Mnohí sa chcú integrovať, to nesmieme popierať. No aj keby boli iba priateľskí prisťahovalci, boli by len kvapkou na horúci kameň a okrem toho štatistika ukazuje, že mnohí prichádzajú s celkom inými motívmi. Chcú Európu islamizovať a kultúrne si ju prisvojiť a to nie iba priateľskými prostriedkami presvedčovania.
Pomocný biskup Atanáz Schneider z Kazachstanu v rozhovore pre taliansky časopis „Il Giornale“ to vyjadril jasne:
„Jav tzv. prisťahovalectva je riadený medzinárodnými mocnosťami a dlho pripravovaný plán na zmenu kresťanskej a národnej identity európskych národov. Tieto mocnosti používajú enormný potenciál Cirkvi a jej štruktúry na ešte účinnejšie dosiahnutie svojho anti-kresťanského a anti-európskeho cieľa. K tomuto účelu zneužívajú pravé chápanie humanity a dokonca aj kresťanské prikázanie lásky k blížnemu.“
Európa sa musí brániť. Prvým krokom by bol koniec samocenzúry v spravodajstve a potrebná ochrana tým, ktorí otvorene o veciach hovoria. Úlohou kresťanov by pritom bolo neprerušovať dialóg v spravodlivosti a láske. Marka d`Aviana alebo aj sv. Jána Kapistránskeho s ich posolstvom Cirkvi a svetu musíme nanovo objavovať a nikdy nezabudnúť. Ich pamätníky stoja – Bohu vďaka – na ústredných miestach vo Viedni.

* * * * * * *

K DUCHU SVÄTÉMU: Pane, zošli svojho Ducha a obnovíš tvárnosť zeme! Pane, obnov svoje prvé Turíce. Ježišu, udeľ všetkým milovaným kňazom dar rozlišovania duchov, obdaruj ich všetkými svojimi darmi, rozmnož ich lásku, urob z nich neohrozených apoštolov a pravých svätých medzi ľuďmi.
Duchu Svätý, Bože lásky, príď ako mocný vietor do našich katedrál, do večeradiel, do najbohatších domov práve tak, ako do najpokornejších príbytkov. Naplň celú Zem svojím svetlom, svojou útechou a svojou láskou! … Príď a povzbuď ľudí v tejto dobe takej plnej úzkostí, osvetli neistú budúcnosť mnohých, upevni tých, ktorí ešte váhajú na Božích cestách.
Duchu svetla, rozptýľ všetky temnoty zeme, uveď blúdiace ovce do Božieho ovčinca, pretrhni oblaky prikrývajúce tvoje tajomné svetlo. … Naplň všetky srdcia svojimi premnohými a vzácnymi darmi, ó božský plod obety Kalvárie, … (Krátené: Marthe Robinová, Turíce 26. mája.1939)

K FATIMSKEJ PANNE MÁRII:
Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, s hlbokou úctou sa ti klaniame, Obetujeme ti najsvätejšie Telo, krv, dušu a božstvo nášho Pána Ježiša Krista, prítomného vo svätostánku. Pre jeho nekonečné zásluhy ťa prosíme, odpusť nám všetky hriechy. A nielen nám, ale aj všetkým našim priateľom i nepriateľom.
Pokorne ťa prosíme, odpusť nám všetky urážky, ktorých sa ti denne od nás dostáva. Odpusť nám aj tie, ktorými sme urazili Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, ktoré ťa tak veľmi miluje.
Jej prostredníctvom ti obetujeme naše modlitby, obety a všetky dobré skutky ako náhradu za neprávosti, spáchané proti jej Nepoškvrnenému Srdcu.
Obetujeme ich tiež za našu mládež, jej rodičov a vychovávateľov. Prijmi ich aj za obrátenie hriešnikov, pohanov a našich bratov žijúcich v blude.
Vrúcne ťa prosíme, daj nám svätých kňazov, biskupov a apoštolov. Zveľaďuj a chráň svoje dielo, aby sme jednotne a horlivo pracovali za rozšírení Božieho kráľovstva na zemi. Nech sa vždy stane tvoja svätá vôľa.
Odovzdávame sa ti, obetujeme a zasväcujeme v spojení s Nepoškvrneným Srdcom Panny Márie.
Dopraj nám všetky milosti. Daj, aby sme ťa lepšie poznali a z lásky ti slúžili. Zmiluj sa nad dušami v očistci.
Nakoniec ti vrúcne ďakujeme, za všetko, čím si obdaril našu dušu a naše telo.
Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, buď nám spásou. Kráľovná presvätého ruženca, oroduj za nás. Amen.
(S povolením cirk. vrchnosti Nitra č.1285/46)

Sv. MICHAL ARCHANJEL,
bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

SLÁVNE KNIEŽA NEBESKÝCH VOJSK, svätý Michal archanjel,
chráň nás v boji a hroznom zápase, ktorý vedieme proti kniežatstvám a mocnostiam, proti vládcom tohto temného sveta a proti zlým duchom.
Príď na pomoc ľuďom, ktorých všemohúci Boh stvoril nesmrteľných na svoj obraz a podobu a ktorých draho vykúpil z moci satana.
Bojuj dnes Pánov boj s légiami svätých anjelov, tak ako si kedysi bojoval proti Luciferovi, vodcovi pyšných duchov a všetkých odbojných anjelov, ktorí boli proti tebe bezmocní a už nebolo pre nich miesta v nebi.
Učiň, aby anjel odpadlík, ktorý sa zmenil na anjela temnosti, a ešte sa stále plazí po zemi, aby nás zničil, bol zvrhnutý do priepasti spolu so svojimi nasledovníkmi. Dnes tento prvý nepriateľ ľudstva a vrah od počiatku znova nadobudol sebadôveru. Prestrojený za anjela sveta chodí so zástupmi skazených duchov, napáda zem a vyhladzuje meno Boha a Krista, plieni, zabíja a posiela do večnej záhuby duše, ktorým bola určená koruna večného života.
Tento skazený had je ako nečistý prúd, ktorý vlieva do ľudí so zvrátenou mysľou a spustnutým srdcom jed svojej zloby, ducha klamstva, bezbožnosti a rúhania a smrteľný dych nečistoty, neresti a ohavnosti. Títo prefíkaní nepriatelia ľudstva zaplavujú blenom a palinou Cirkev, nepoškvrnenú Baránkovu nevestu, a dotýkajú sa jej posvätných pokladov.
Ponáhľaj sa, nepremožiteľné knieža, na pomoc Božiemu ľudu proti vpádom zatratených duchov a dožič mu víťazstvo. Amen.

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom. Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista. Amen.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *