Svätci a biblia o očistci

Povedzme si rovno, že je náročné pochopiť výroky niektorých svätcov, ktorí tvrdili, že je lepšie sa modliť za duše v očistci, než za hriešnikov. Pre naše racionálne myslenie to znie nepochopiteľne, ale Božie myslenie je iné ako naše ľudské.

Duše v očistci sa za nás spätne prihovárajú… za naše duše, duše našich blízkych, hriešnikov a prakticky všetky úmysly, ktoré nesieme vo svojom srdci. Týmto sa veci okolo nás dávajú oveľa rýchlejšie do pohybu. Prosby vyslobodených duší z očistca sú veľmi účinné a tieto duše sa za nás prihovárajú po celý zvyšok nášho života, prípadne i následnom očistci.

Sv. Páter Pio z Pietrelciny mal mnoho zjavení duší, ktoré prichádzali požiadať o pomoc svätých omší, aby mohli opustiť očistec. Raz slúžil svätú omšu za otca jedného spolubrata. Na konci svätej omše povedal P. Pio spolubratovi: „Dnes ráno vstúpila duša tvojho otca do neba.“

Spolubrat mal z toho veľkú radosť, ale povedal P. Piovi: „Môj otec zomrel pred tridsiatimi dvoma rokmi!“

„Syn môj,“ odpovedal P . Pio, „pred Bohom sa za všetko platí!“ a je to svätá omša, ktorá nám zabezpečuje cenu nekonečnej hodnoty: Telo a Krv Ježiša, nepoškvrneného Baránka (Zj 5,12).

Čo nám Písmo sväté hovorí o očistci:

2. Mach 12, 39-45

Na druhý deň vyšli Júdovi ľudia, aby odniesli telá padlých, lebo už bolo nanajvýš treba, a uložili ich vedľa ich príbuzných do otcovských hrobov. Tu našli pod oblekom u každého z padlých amulety modiel z Jamnie, čo zákon Židom zakazuje. Všetkým bolo zrejmé, že padli pre túto príčinu. Všetci velebili Pána ako spravodlivého sudcu, ktorý vyjavil tajnosti. Potom sa začali modliť a prosili, aby im toto previnenie, ktorého sa dopustili, bolo úplne odpustené. Šľachetný Júda napomínal však ľud, aby sa chránil hriechov, keď na vlastné oči videli následky hriechu u padlých. Potom urobili medzi mužstvom zbierku, ktorá vyniesla dvetisíc drachiem striebra. Tieto poslal do Jeruzalema, aby bola prinesená obeta za hriechy. Bol to veľmi krásny a šľachetný skutok, lebo myslel na vzkriesenie. Veď keby sa nebol nádejal, že padlí raz budú vzkriesení, bolo by bývalo zbytočné a nerozumné modliť sa za mŕtvych. Pamätal tiež, že je veľmi krásna odmena prichystaná pre tých, čo nábožne zosnuli.

Matúš 5, 22-26

No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: »Hlupák,« pôjde pred veľradu. A kto mu povie: »Ty bohapustý blázon,« pôjde do pekelného ohňa. Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.

1. Kor 3, 10-15

Podľa Božej milosti, ktorú som dostal, položil som ako múdry staviteľ základ a iný na ňom stavia. Ale každý nech si dáva pozor, ako na ňom stavia. Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus. Či niekto na tomto základe stavia zo zlata, striebra, drahých kameňov, dreva, sena či slamy, dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, lebo sa zjaví v ohni a oheň preskúša dielo každého, aké je. Čie dielo, ktoré naň postavil, zostane, ten dostane odmenu. Čie dielo zhorí, ten utrpí škodu, on sa však zachráni, ale tak ako cez oheň.

1. Petrov 3, 18-20

Veď aj Kristus raz navždy trpel za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu. Bol usmrtený v tele, ale Duchom oživený. V ňom prišiel a kázal aj duchom, čo boli vo väzení. Oni kedysi veriť nechceli, keď Božia trpezlivosť za Noemových dní vyčkávala, kým sa staval koráb, v ktorom sa zachránili z vody len niekoľkí, spolu osem ľudí.

1. Jánov 5, 17

Každá neprávosť je hriechom, ale je aj hriech, ktorý nevedie k smrti.

Tridentský katechizmus (Catechismus ex decreto Concilii Tridentini) učí:

Je očistný oheň, kde duše zbožných sú určitý čas trápenia a tak očistené, aby mohli vojsť do večnej blaženosti, kam nič poškvrnené nevchádza.

Videnia svätcov o očistci:

V živote bl. Henricha Suso čítame, že už v mladosti uzavrel so svojím spolubratom túto zmluvu: „Kto z nás prežije toho druhého, urýchli príchod do neba toho, kto odišiel na večnosť, tým, že za neho bude slúžiť každý týždeň svätú omšu.“ Spolubrat bl. Henricha zomrel v misiách ako prvý. Blahoslavený si spomenul na sľub o niečo neskôr. Pretože bol zavalený v intenciách, nahrádzal týždenné omše modlitbou a kajúcimi skutkami. Ale priateľ sa mu zjavil a vytkol mu to: „Nestačia mi tvoje modlitby a pokánia. Potrebujem Ježišovu krv, pretože naše dlhy a naše viny splácame Ježišovou krvou“ (Kol 1,14).

V jednom svojom kázaní uviedol sv. farár z Arsu príklad kňaza, ktorý slúžil svätú omšu za svojho zosnulého priateľa a po pozdvihovaní sa takto modlil: „Svätý, Večný Otče, urobme výmenu: Ty máš v očistci dušu môjho priateľa, a ja mám vo svojich rukách telo tvojho Syna. Vysloboď môjho priateľa, a ja ti obetujem Tvojho Syna so všetkými zásluhami jeho umučenia a smrti.“

Sv. Magdaléna de Pazzi, slávna karmelitánska mystička, mala vo zvyku obetovať Ježišovu krv za duše v očistci a v jednej extáze jej Ježiš ukázal, koľko duší je naozaj vyslobodených obetou božskej krvi. Ani tomu nemôže byť inak, pretože – ako učí sv. Tomáš Akvinský – jedna kvapka Ježišovej krvi môže spasiť od každého hriechu celý svet.

Sv. Augustín hovorí: „Oheň očistca je horší a horúcejší ako ktorýkoľvek trest pozemský, tiež tvrdí, že očistca tresty sú väčšie než muky mučeníkov. Zmieňuje: „Modlitba je kľúč, ktorým sa dušiam v očistci otvára brána neba. Ak chceš, aby sa Boh nad Tebou zľutoval, maj tiež zľutovanie so svojím blížnym v očistci!“

Ct. Klára Moesová: „Za očistec môžeme ďakovať len nekonečnému milosrdenstvu Božiemu. Keby zľutovanie Božie nebolo väčšie ako Jeho Spravodlivosť, koľkých dušiam by bolo odopreté šťastie dostať sa do očistca!“ „Ako mi bolo dopriate poznať, sú sväté omše, sv. prijímanie a obetovanie najdrahšej Krvi Kristovej najúčinnejšími prostriedkami na uľavenie múk duší v očistci. Čím častejšie som nebeskému Otcovi obetovala najdrahšiu Krv Jeho jednorodeného Syna, tým znesiteľnejšie a miernejšie boli ich tresty. Obyčajne sa stávalo, že duša, za ktorú som obetovala Krv Kristovu, bola aspoň štvrť hodiny zbavená múk očistcových. Po uplynutí tejto doby začali bolesti znova, nezvýšili sa však, naopak u mnohých sa zoslabili.“

Sv. Katarína Janovská: „Kto v tomto živote robí pokánie za svoje hriechy, zaplatí niekoľkými haliermi dlh mnohých tisícov dukátov. Ak však odkladá s pokáním až na večnosť, platí nepatrný dlh niekoľkých halierov mnohými tisíckami dukátov.“ (Lebo tresty na večnosti sa nedajú porovnať s trestami tu na zemi …)

Sestra Nativitas: „Mnohí sú v očistci aj pre malé viny, napr. pre zbytočné reči, náladovosť, netrpezlivosť a podobné nedokonalosti.“ Pán mi vnukol, že možno dušiam v očistci účinne prospieť, keď za ne obetujeme napríklad aj krátko Bohu Otcovi všetky muky, ktoré Spasiteľ vytrpel v záhrade Getsemani. Už jediný taký povzdych je ceny nesmiernej!“

Sestra Maria Latastová: „Utrpenie, spôsobené odňatím možnosti patriť Bohu, prevyšuje všetko, čo si možno predstaviť. V tomto stave ešte len duša spoznáva, čo to je – mať Boha.“

Sv. Tomáš Akvinský: „Pokánie za blížneho konané je Bohu milšie, než keď sa kajáme za seba.“

Sv. Farár Vianney: „Keby sme vedeli, akú moc majú tieto dobré duše v očistci nad Srdcom Božím, a keby sme vedeli, akých milostí je možné získať ich príhovorom, nezabúdali by sme toľko na ne. Musíme sa za ne veľa modliť, aby aj ony za nás mnoho prosili.“

Bl. Katarína Emmerichová: „Ak sa niekto modlí či trpí za duše v očistci, prospieva im hneď táto obeť a sú tak rady, tak šťastné a tak vďačné! Ak som za ne obetovala svoje bolesti, vždy sa za mňa prihovárali.“

Marie Lindmayerová: „Ak prosíme dušičky o pomoc, bývame čoskoro vypočutí, nie však preto, že nás dušičky vypočuli, ale že nám Boh vyhovel pre svoju nesmiernu lásku k dušiam v očistci, lebo Boh ich veľmi miluje.“

Sv. Hieronym: „Večnej blaženosti sme tým bližšie, čím viac súcitu a lásky máme k dušiam v očistci. „Napísal tiež: „S každou zbožne slúženou svätou omšou vychádza mnoho duší z očistca a spejú do neba. To isté je možné povedať o omšiach, ktorých sa zbožne zúčastňujeme.“

Sv. Faustína: opisuje túto skúsenosť vo svojom Denníčku takto: „Uzrela som anjela strážcu, ktorý mi kázal, aby som ho nasledovala. Čoskoro som došla na hmlisté miesto, ktoré bolo naplnené ohňom, kde trpeli mnohé duše. Tieto duše sa vrúcne modlili, ale pomôcť si už nemohli. Plamene, ktoré ich pálili, sa ma nedotkli. Môj anjel strážca ma neopúšťal ani na chvíľu. Opýtala som sa tých duší, aké je ich najväčšie utrpenie. Odpovedali mi jednoznačne, že ich najväčším súžením je túžba po Bohu… Začula som vnútorný hlas, ktorý mi povedal: ,Moje milosrdenstvo to nechce, ale spravodlivosť to prikazuje‘“ (20).

Modlitba sv. Gertrúdy za duše v očistci

Večný otče, obetujem Ti Najsvätejšiu Krv Ježiša Krista, v spojení so všetkými omšami slúženými v tento deň po celom svete, za všetky sväté duše v očistci, za všetkých hriešnikov v Tvojej katolíckej Cirkvi, v mojej vlastnej krajine a v mojej vlastnej rodine. Amen.

Niečo viac o očistci:

Daniel

Katarína Janovská

Zdroj: Milujte sa.org, Fatym.com, Sväté písmo, Utrpenie a radosti očistca – TE DEUM, obrázok: Pixabay

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *