Pán Ježiš o svojich kňazoch

Aby sa uskutočnil ideál, ktorý mal môj milovaný Otec o mojich kňazoch, bolo potrebné pôsobenie Ducha Svätého ako mocnej a nenahraditeľnej sily. Len On a jedine On môže obnoviť tvár zeme a spojiť srdce so Slovom, pretože Duch je nevýslovné puto lásky medzi Otcom a Synom: je to On, kto zjednocuje Cirkev, pretože On zjednocuje v láske Trojicu. On zjednocuje, pretože je Jednota a je Jednota, pretože je Láska.

Láska je to jediné, čo zjednocuje, zjednodušuje, posväcuje, zmieruje, objíma, upevňuje vzájomné putá a srdce.

Duch Svätý je Svätý práve preto, pretože je Láska, a pretože je Láska, sústreďuje sa v ňom svätosť troch božských Osôb, a preto predstavuje blaženosť panujúcu medzi Otcom a Synom.

Láska je ona božská radosť, ktorá tvorí nebeskú blaženosť a robí Otca i Syna večne šťastnými. Láska je os, ktorá hýbe celým svetom. Len človek ju znehodnocuje a falšuje. Láska je hybná sila Cirkvi a sviatostí. A tiež kňaza splodil Otec z lásky, pretože celá Trojica je jednej podstaty a jednej vôle bez počiatku:

Láska plodí kňaza, a keby neboli splodení v mysli Otca od večnosti, zrodili by sa z láskyplného a bolestného tlkotu môjho Srdca na kríži.

Ak teda má kňaz tak vznešený pôvod, že sa zrodil v niečom menšom ako v milujúcom lone Trojice, má nevyhnutnú povinnosť podobať sa Trojici, zvlášť v Jednote. A pretože Cirkev je stvorená pre neho v Jednote, má v nej vdychovať a piť Jednotu a stotožňovať sa s vôľou, ktorú prejavujú predstavení, tj. s pápežom a s biskupmi, na ktorých ako kňaz závisí.

Kňaz musí napodobňovať Otca a aj on má byť otcom v najčistejšej plodnosti a láske voči dušiam, so všetkými kvalitami otca v zhode s Otcom, v ktorého mysli bol splodený.

Má napodobňovať Syna, ktorým som Ja, vtelené Slovo, má sa pretvoriť vo Mňa. To znamená, že ide nielen o napodobňovanie, ale má byť mojím druhým Ja na zemi, aby oslavoval Otca v každom úkone svojho života a jemu dával duše pre nebo.

A musí napodobňovať Ducha Svätého a byť láskou, rozlievať lásku, pôsobiť, aby sa duše zamilovali do lásky; naplnený láskou, preniknutý láskou, má šíriť svedectvo Slova skrze lásku a zjednocovať všetky duše v Trojici, ktorá je plne láskou so všetkými nekonečnými dôsledkami, ktoré z toho plynú.

Jednota: solidarita v súdoch, úsudkoch, názoroch, zjednocovať v Trojici všetko, rozum i srdce.

Týmito oznámeniami, ktoré dnes vyvierajú z môjho Srdca, požadujem toto všetko, aby som tak poskytol liek na všetky nedostatky, ktoré v tomto smere existujú.

Chcem, aby moja Cirkev zažiarila svätosťou kňazov, zhodnou s ideálom môjho Otca a s najsvätejším a najdokonalejším príkladom Trojice. Chcem, a to zdôrazňujem ešte raz, radikálnu zmenu v mojej Cirkvi pre spásu mnohých duší, ktoré na to čakajú. Žíznim po tom, aby som bol milovaný a napodobňovaný tak, ako sa sám dávam a zdieľam. Chcem vzdať slávu môjmu Otcovi, rozkoši môjho Srdca, skrze kňazov a biskupov pretvorené vo Mňa (CC362-382).

Otcovi sa od večnosti zapáčilo, aby videl v každom kňazovi svojho milovaného Syna.

Keď Otec od večnosti bez počiatku splodil Syna, splodil spolu s ním v určitom zmysle aj kňaza. Odtiaľ vyplýva duchovné plodenie, v určitom zmysle božské, ktoré vychádza z plodenia večného Veľkňaza, ktorý je splodený z Ducha Svätého.

Otcovi sa od večnosti zapáčilo vidieť v každom kňazovi svojho milovaného Syna, a preto si ich tak zamiloval.

Otec reflektuje sám v sebe svoje dokonalosti a svoje vlastnosti a Syn ako nastavené zrkadlo odráža všetky dokonalosti, krásy a všetky túžby Otca. Svetlo, ktoré osvecuje všetky tieto dokonalosti, je sám Duch Svätý, pretože je láska, a je láska, pretože je svetlo.

V tomto zrkadle, v Slove osvietenom svetlom, ktorým je Duch Svätý, sa Otec usmieval, keď uvažoval o svojich svätých kňazoch, v ňom splodených a pretvorených v Toho, ktorého nanajvýš miluje, v Slovo, ktoré miluje všetky veci.

Mohlo teda kňazské povolanie mať pôvod vznešenejší, svätejší, dokonalejší, ako keď sú plodení od večnosti z Otca v rovnakom plodení ako Slovo, ktoré ho odráža v celom jeho jase, celej jeho čistote a v sile jeho nekonečného božstva.

V Bohu je budúcnosť prítomná a Otec videl Slovo, ako sa odráža v Cirkvi, a videl, jeden po druhom, všetky stupne cirkevnej hierarchie, ktorej počiatok na zemi je kňazstvo, ale ktorej božský počiatok je Najsvätejšia Trojica, z ktorej vychádza.

Prečo?

Pre lásku, pretože jeho láska je väčšia než všetko, všetko objíma, všetko si podmaňuje, všetko prekračuje; pretože láska je Boh, pretože jeho láska je nekonečná, pretože k jeho bytiu patrí darovať seba, oznamovať seba, rozlievať seba; tak aby duša, obrazy Trojice, sama Trojica priťahovala duše, ktoré miluje nekonečnú vášňou, vášňou samotného Boha.

Preto Otec dal svojho Syna, aby ich spasil, tak aby sa odlesk Trojice, ktorý každý človek v sebe nesie, vrátil k samotnej Trojici.

K tomu cieľu založil svoju Cirkev a dal kňazom tak vznešený pôvod: samotné lono Otca: aby chránili, vychovávali a zachraňovali duše. Preto som prišiel na svet, aby Mňa poznali, napodobňovali môj život, moje cnosti, moju lásku k Otcovi, oslavovali Trojicu tým, že k nej budú privádzať sväté duše, a obnovovali tak k božstvu to, čo duše v sebe majú božského: dych Najvyššieho, obraz Trojice, nesmrteľný odlesk samotného Boha.

Preto sú duše tak drahocenné, pretože vychádzajú z Trojice, aby sa k nej vrátili a večne ju oslavovali, to je ich cieľ. Ale na spásu a posvätenie duší vo vyhnanstve som stvoril svojich kňazov: splodení z Otca, oni sa zrodili v mojom Srdci z lásky, tj. z Ducha Svätého.

Boli od večnosti splodení v intelekte môjho Otca; a keď sa Slovo stalo telom, v jeho Srdci sa narodila Cirkev. V tomto svätom rebre majú kňazi svoj pôvod, od večnosti predvídaný. Ale jeho skutočným začiatkom bola moja obeť na kalvárii kríža v tieni Márie.

Ako by som mohol nemilovať božskou vášňou, láskou samotnej Trojice, mojich kňazov, ktorí boli takto splodení a takto sa zrodili v mojom Srdci?

A ako by na nich Otec mohol zhliadať inak ako s rovnakou nežnosťou, s akou sa vidí vždy vo Mne? A ako by mohol netúžiť, aby sa pripodobnili vtelenému Slovu v cnostiach, v Kríži, keď ich nesie vo svojej Duši? A Duch Svätý, ktorý je Dušou Cirkvi, ktorý je akoby duša lásky, ako by mohol nechcieť mať týchto kňazov dokonalých, sebe podobných, chrániť ich vo svojom vnútri, privádzať ich do styku so svojimi darmi a rozširovať ich schopnosť mať Ducha Svätého?

Ako by mohla Trojica nemať právo, aby ich videla svätých a dokonalých, keď majú odrážať svoj božský pôvod, keď sú zrodení v mojom Srdci, keď majú do neba nielen prísť, ale majú ho zaľudniť?

Oni majú plodiť duše pre nebo, majú prinášať samotnému Bohu to, čo majú v sebe božského, samotnú Trojicu, to, čo majú z Trojice, a majú zabraňovať tomu, aby tieto nesmrteľné poklady nespadli do blata.

Nebo nie je nič iné ako rozšírenie Najsvätejšej Trojice, rozšírenie lásky v samotnej láske.

Každá láska sa má vrátiť k láske, k svojmu stredu. Každé vybočenie človeka spočíva v tom, že zabudol na túto božskú lásku, že ju nahradzuje žiadostivosťou, a tak sa vzďaľuje od onej lásky, ktorú má priviesť k jej stredu, ktorú má priviesť späť do neba. Duše vytryskli z Trojice a pre svoju večnú radosť majú žiť v Trojici, na zemi i na nebi. To je dôvod, pre ktorý bola stvorená Cirkev, a k rovnakému cieľu, tj. Aby privádzali duše k Trojici prostriedkami, ktoré na to dostali.

A ak každá duša má žiť v Trojici, aby sa k nej vrátila, čím skôr kňazi? Duše sú akoby expanzia Trojice, ktorá je ich nebom už tu na zemi, a musia byť teda rešpektované a milované pre to božské a nesmrteľné, ktoré majú v sebe. Kňazi sú časťou stvorenia, ktorá je obdarovaná väčšími charizmami, utvorená s väčšou láskou a milovaná s väčším zaľúbením; musí teda zodpovedať tomuto vyvoleniu Trojice, pretvoriť sa vo Mňa ukrižovaného, ​​pretože len sila Kríža nie je nikdy neplodná.

Všetko môže sklamať, ale nie kňaz, ak je ukrižovaný z lásky ku Mne vo svojich povinnostiach, vo svojom správaní, vo svojich vzťahoch, vo svojom rokovaní, v dôvernosti so mnou, ktorý zabúda na seba vo svojom úsilí osláviť v sebe, v dušiach onú nevýslovnú Trojicu, z ktorej vyšiel a ku ktorej smeruje.

Je teda jasný ideál, ktorý má môj Otec s každým kňazom, že totiž má reprodukovať Mňa? Je jasná vrúcna túžba Ducha Svätého čoraz viac posväcovať tieto srdcia? Je jasný cieľ lásky, ktorý spočíva v horúcej túžbe po radikálnej zmene, ktorá sa má uskutočniť vo všetkých kňazoch pre dobro duší, Cirkvi a sveta a k sláve Trojice? (CC49, 347-358) .

Zdroj: bl. Conchita Cabrera de Armida: Pán Ježiš o svojich kňazoch MCM Olomouc 2010 str.35 – 37, obrázok: Pixabay

One thought on “Pán Ježiš o svojich kňazoch

  • 30. októbra 2018 at 23:39
    Permalink

    Nádhera, nech je Boj zvelebeny za knazov, ktorých nám dává!

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *