Zázraky Božieho milosrdenstva a svätej Faustíny

Amputovaná noha

Pred svojim 15-tym rokom života, žila Maureen Diganová normálny zdravý život. Potom ju náhle postihla veľmi vážna, pomalá choroba končiaca smrťou, zvaná Lymfedém dolných končatín. Je to choroba, na ktorú nemajú lieky veľký vplyv a ktorá sa nezmierňuje. V priebehu nasledujúcich 10 rokov, Maureen podstúpila desiatky operácií a bola dlho väznená v nemocnici. Priatelia a príbuzní jej odporučili, aby sa modlila a dôverovala Bohu. Maureen však v prvom rade nemohla pochopiť, prečo Boh na ňu dopustil takú chorobu a úplne stratila vieru v Boha. Napokon, zhoršenie jej zdravotného stavu, si vyžiadalo amputáciu jej nohy. Neskôr lekári odporučili amputovať aj jej druhú nohu.

Raz večer, keď bola Maureen v nemocnici, jej manžel pozeral film o Božom milosrdenstve.

Vtedy začal byť presvedčený o sile vyliečenia na príhovor svätej Faustíny. Bob presvedčil Maureen a lekárov, aby mohla ísť do svätyne sv. Faustíny v Poľsku. Pricestovali do Poľska 23.marca 1981 a Maureen išla na spoveď, prvý raz odvtedy ako bola malé dievča. Keď prišla do chrámu, cynicky poznamenala:

„Dobre, Faustína, prišla som sem z ďaleka, teraz niečo urob …“

Na čo dostala odpoveď :

„Ak ma žiadaš o pomoc, dám ti ju.“

Zrazu Maureen pocítila veľký pokoj a teplo vo svojom tele. Zdalo sa jej, že všetka bolesť z jej tela vyteká von a jej opuchnutá noha, ktorá bola po amputácii kratšia, dorástla do svojej normálnej dĺžky.

Keď sa vrátila do USA, bola vyšetrená a prehliadnutá piatimi nezávislými lekármi, ktorí dospeli k rovnakému záveru, že bola úplne uzdravená. Nebolo žiadne medicínske vysvetlenie pre náhle uzdravenie z nevyliečiteľnej choroby. Nazbierané dokumenty o tomto zázraku boli preskúmané v spolupráci piatich lekárov vymenovaných Cirkevnou kongregáciou pre záležitosti svätých, ďalej boli odovzdané na preverenie tímu teológov a nakoniec tímu kardinálov a biskupov. Vyliečenie bolo odsúhlasené všetkými ako zázrak. Tento zázrak bol použitý počas beatifikácie sestry Faustíny 18.apríla 1993, kedy bola vyhlásená za  blahoslavenú.

 

Narovnaj sa a choď

Muž menom Ugo Festa sa narodil vo Vicenze v Taliansku, v roku 1952. Bol postihnutý sklerózou multiplex už v skoršom veku. Postupne sa mu zdravie zhoršovalo. Toto viedlo k mnohým ďalším problémom v jeho mladom živote. Vo veku 39 rokov sa trápil so sklerózou multiplex a aj epilepsiou. Začiatkom roka 1990 sa pokrivila jeho chrbtica a záchvaty mával každý deň. Bol nepretržite liečený lekármi odvtedy čo ho postihla choroba, no nemohli pre neho urobiť nič. Ugo si však uvedomil, že ešte nebolo všetko vyskúšané a začal sa modliť.

28. apríla 1990 Ugo odišiel na púť do Ríma. V jeho beznádejnej situácii bol uvedený k matke Tereze, ktorá bola v tom čase v Ríme spolu so skupinou s ktorou sa tam zoznámil. Ugo bol pozvaný spolu s touto skupinou veriacich do svätyne Božieho milosrdenstva v Trente. Ugo však odmietol. Pri odchode mu jedna rehoľná sestra z tejto skupiny darovala 5 kópií obrazu Božieho milosrdenstva a medailu Božieho milosrdenstva.

Nasledujúci deň, 29. apríla, Ugo zobral medailu a obrázky držal v ruke, aby boli požehnané na audiencii vo Vatikáne. Na schodoch do katedrály sv. Petra stretol sv. Otca, ktorý po nich prechádzal. Ugo sa ho spýtal, či by mu neposvätil jeho obrázky Božieho milosrdenstva. Po posvätení sa ho pápež spýtal ako sa má. Ugo mu povedal, že sa cíti veľmi skľúčený a je v hlbokej kríze svojho života. Svätý otec mu povedal:

„Ako môžeš mať krízu s Ježišovým Božím milosrdenstvom vo svojich rukách? Zver sa mu a modli sa k mojej drahej sestre Faustíne o orodovanie.“

Po tejto rade Ugo zmenil svoj postoj a rozhodol sa že pôjde do svätyne Božieho milosrdenstva v Trente. Na oltári vo Villa O’Santissima Villazzano v Trente je svätostánok Božieho milosrdenstva so životnou veľkosťou obrazu Božieho milosrdenstva. Na štvrtý deň modlitieb z prednej strany tohto obrazu, Ugo náhle pocítil, že ruky na tomto obraze sa natiahli k nemu a obrovské teplo zaplavilo jeho telo. Našiel sa stáť na svojich nohách (už viac nepotreboval svoj invalidný vozík) so svojimi rukami natiahnutými k Pánovi a počul sa ako nahlas velebí Ježiša a Božie milosrdenstvo. Uvidel Ježiša schádzať dole k nemu. Jeho biely odev vial ako vo vetre a on si pomyslel:

„Môj Bože, to je ten muž z Galilei čo prichádza ku mne.“

Potom počul Ježiša ako hovoril čistým hlasom:

„Narovnaj sa a choď“

Ugo začal chodiť. Všetky jeho choroby boli v tej chvíli vyliečené a on bol po telesnej stránke v lepšom stave ako kedykoľvek predtým.

19.augusta 1990 sa Ugo vrátil do Vatikánu a počas audiencie u sv. Otca, navštívil Jána Pavla II. znova a povedal mu o veľkej láskavosti ktorú prijal a ďakoval mu za slová inšpirácie, ktoré ho nakoniec dostali do Trentonu a mali za následok veľký zázrak Božieho milosrdenstva. Ugo dal Jánovi Pavlovi II. obrázok Božieho milosrdenstva s podpismi na druhej strane, od ľudí, dosvedčujúcich zázrak v tento deň.

Dnes, Ugo Festa zasvätil svoj život Ježišovi, dobrovoľne pracuje v nemocnici a rozširuje posolstvo Božieho milosrdenstva po celom Taliansku.

 

Chvála Bohu

Consuela Sol Lucero je matka 4 detí, žena v strednom veku. Je hlavnou sestrou pôrodných asistentiek v nemocnici. V apríli 1995 počas jej pravidelnej ročnej prehliadky, jej lekár zistil dva karcinogénne nádory na jej krku. Bola jej odporučená operácia. Sol bola náchylná na vysoký tlak a laboratórne testy ukázali, že má cukrovku.

Sol mala operáciu plánovanú a vykonanú v nemocnici sv. Lukáša v Manile, v decembri 1995. Operácia dopadla úspešne, ale Sol už nemohla rozprávať. Stratila hlas. Dokázala hovoriť len šeptom.

V októbri 1996 podstúpila prvú rádioterapiu. Testy ukázali, že má stále rakovinové ložiská vo svojom tele. Jej rodina počula o vernosti Božieho milosrdenstva a modlila sa za ňu ruženec.

V januári 1997, Sol stále nemala hlas a stále mala rakovinové bunky. Muž, ktorý bol oddaným stúpencom Božieho milosrdenstva, známy ako brat Carino, sa modlil pri nej. Sol opisuje čo sa stalo:
„Počas toho, keď sa brat Carino modlil vedľa mňa, pýtala som odpustenie za mnohé hriechy a prehrešky mojej rodiny. Potom som mala zjavenie. Videla som dve oči, potom celú tvár Ježiša tak, ako je na obraze Božieho milosrdenstva. Pozeral sa na mňa, usmial sa s takou nežnosťou a láskou. Kričala som s veľkou radosťou. Ani som na to nemyslela, že kričím nahlas :

„Chvála Bohu, chvála Bohu. Môj hlas sa vrátil.“

V októbri 1997, ďalšie vyšetrenia ukázali, že Sol už nemá žiadne rakovinové bunky. Iné vyšetrenia v roku 1999 ukázali, že bola z rakoviny úplne vyliečená.

 

Je to zázrak

Kristína Tan, 14 ročné dievča z Davao bola hospitalizovaná v nemocnici a podstúpila operáciu vaječníkov. (Jej medicínsky záznam sa datuje od 18.augusta 1997, ktorý hovorí o jej krvácaní a náleze na maternici.)

Jej rodičia požiadali skupinu ľudí modliacich sa k Božiemu milosrdenstvu v Davao o modlitbu za dcéru. Detská dôvera k Ježišovmu milosrdenstvu bola zjavne veľká, lebo Kristína si bola istá vyliečením. Takže, keď prišiel doktor na plánovanú operáciu, Kristína sa ho spýtala, či môže mať ešte jedno vyšetrenie ultrazvukom pred operáciou.

Lekár jej povedal, že nie je potrebné žiadne ďalšie ultrazvukové vyšetrenie a bolo by to len finančne náročnejšie pre jej rodičov. Pravdaže, Kristína naliehala a vravela lekárovi, že cítila ako ju Ježiš uzdravil počas modlitby ruženca.

Následné ultrazvukové vyšetrenie ukázalo, že nádor ustúpil. Plánovaná operácia bola zrušená. Užasnutý lekár poznamenal: „Stal sa zázrak!“

 

Všade svetlo

Rapharel Mariano, s prezývkou Peewee, sa narodil 3. februára 1977. Bol synom lekárov Rodolfa a Esther Marianových. Obaja boli zubní lekári. Ako dieťa, ktoré sa im narodilo v ich neskoršom veku, bol ich miláčikom a pýchou.

Na začiatku jeho 4. roka ho prepadol zápal mandlí. Choroba prišla náhle a napredovala rýchle. Dostal horúčku, ktorá ho takmer zabila. Vyzeralo to, že vysilením predsa len zomrie. Jeho matka sa modlila pri jeho nočnom stolíku, prosila Boha, aby im ho nebral. Keď skončila s modlitbou, Peewee začal ukazovať smerom hore a vravel :

„Krásne svetlo“ stále znova a znova to opakoval.

Peeweeho horúčka ustúpila a on vyzdravel.

V júni 1996 mal Peewee už 19 rokov a bol študentom druhého ročníka na škole Svätého kríža. Náhle ochorel a bol hospitalizovaný s akútnou leukémiou. Podstúpil 5 chemoterapií.

29.augusta bol Peewee hospitalizovaný znova. Nasledujúci deň upadol do kómy. Lekár povedal jeho rodičom, že nemá žiadnu šancu na uzdravenie. Vtedy sa jeho matka zrútila.

Modlila sa skôr za jeho dušu ako za jeho telo. Ďakovala Bohu za potešenie zo syna za 19 rokov. Počas toho ako bol v kóme sa mnoho ľudí za neho modlilo ruženec Božieho milosrdenstva. Obrázok Božieho milosrdenstva bol zavesený na stĺpiku jeho postele hneď vedľa neho.

2. septembra, sa Peewee prebral z kómy. Keď sa prebudil, pozrel na obrázok Božieho milosrdenstva a vzrušene povedal:

„Svetlo, svetlo“.

Ukázal na obrázok a povedal svojej rodine, že lúče vychádzajú z Ježišovho srdca, vybuchujú z obrázku a zaplavujú jeho posteľ. Peewee potom upadol naspäť do kómy. Nikdy sa už neprebudil,  zomrel pár chvíľ nato.

 

Zachráň sa

Ramon Chua, 40-ročný čínsky muž bol unesený moslimskými vzbúrencami v roku 1986. Bol zavlečený do hôr v Sampiniku. Jedného dňa mu únoscovia oznámili, že namiesto neho nechcú výkupné. Namiesto toho, sa ho chystali zabiť. Ich nenávisť bola živená územným konfliktom s Ramonovými obyvateľmi v Kapayawane. Na 33. deň čo bol Ramon v zajatí, vybral si z vrecka kartičku, kde bol na jednej strane obraz Božieho milosrdenstva a na druhej strane ruženec Božieho milosrdenstva. Začal sa modliť tento ruženec a stále držal kartičku v rukách.

Ramon bol sám. Len čo sa domodlil tento ruženec a pozrel sa na obraz Ježiša na kartičke, začul hlas, veľmi rázny a čistý:

„Bež a zachráň sa!“

Ramon utekal a dostal sa mimo tábor. Stále bežal a hľadal cestu z pohoria rebelského brloha. Bol však spozorovaný rebelskou hliadkou dvoch strážnikov. Začali na neho strieľať. Nebol zasiahnutý, napriek tomu, že guľky lietali okolo neho z každej strany. Tuho držal obraz Božieho milosrdenstva a utekal ďalej až kým ho vzbúrenci nezačali naháňať.

Napokon Ramon bežal až do úplného vyčerpania. Ďalej už nevládal bežať a padol na zem. Vzbúrenci by ho boli chytili, ale zdalo sa akoby bol Ramon neviditeľný. Prebehli popri ňom, napriek tomu, že ležal na ich ceste a bol jasne každému na očiach. Toto si Ramon nemohol vysvetliť, bolo celkom zrejmé, že ho rebeli nevideli.

Napokon sa pozbieral a zašiel až do vojenskej základne. Nakoniec bol prevezený domov. Keď bol v bezpečí, rozpamätal sa na Ježišov prísľub, ktorý povedal svätej Faustíne:

„Ochránim všetkých oddaných stúpencov od nepriateľov v ich živote“.

Ramonovo srdce sa naplnilo vďačnosťou a chválou, že aj v jeho prípade bol zachránený. Toto prisľúbenie sa ukázalo ako pravdivé.

 

Zdroj: thedivinemercy.org, obrázok: Pixabay

One thought on “Zázraky Božieho milosrdenstva a svätej Faustíny

  • 15. októbra 2018 at 16:56
    Permalink

    Dakujeme za krasne svedectva. Ja som pred cca 3 rokmi zverila zoznam mojich bolesti Boziemu milosrdenstvu, ale nic sa nezmenilo v mojom zivote. Uctievame si ako rodina obraz Bozieho milosrdenstva, ale asi nie som oddanym stupencom, lebo ma Bozie milosrdenstvo neochranilo od mojich nepriatelov. Ti ma trhaju, ako psi (ponizuju ma, psychicky ma tyraju, vlacia po sudoch atd). a ja trpim uz cca 7 rokov.
    Prosila som Bozie milosrdenstvo za uzdravenie mamy, ale stale sa jej zdravotny stav iba zhorsuje…
    Nuz, vratila som sa ku klasickemu sv. ruzencu a utlmuje to aspon moje depresie. Nic viac. No aspon daco : )

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *