Večne spievajú lesy

Otázka:
Pochválený buď Ježiš Kristus, mám doma knihu ktorú práve čítam. V zásade si vyberám knihy kvalitné, aby tam boli vyzdvihnuté cnosti apod. Ale práve teraz sa v mojej knihe objavili povery. Je to kniha „Večne spievajú lesy“ a autor tam pojednáva hlavne o tom, že bez Boha nič nezmôžeme, nemáme túžiť po pomste a moci ale po pokore. Opisuje tu starý nórsky rod a na niektorých stránkach sa vyskytujú povery, napr. že v doline v noci tancujú víly a škriatkovia, alebo ľudia verili, že keď niečo spravia tak a tak, tak, že sa nestane niečo zlé. Tieto veci ma trochu desia a neviem, či si môžem takú knihu ponechať. Nie je to spojenie s okultizmom? Pretože povery vraj patria do okultizmu. Lenže ja týmto poverám neverím, len neviem či je správne ich mat v knižnici. Ďakujem Vám veľmi pekne za odpoveď!

Odpoveď:
Spomínanú knihu som nečítal, preto sa neviem celkom kompetentne k nej vyjadriť. Pokiaľ zmienky o poverách majú iba informatívny charakter o kultúre určitého etnika a nemajú  úmysel ich ponúkať alebo robiť im reklamu, nemusíte takú knihu odstraňovať. Pokiaľ viem, táto kniha je román a zrejme v nej nejde o šírenie povier a okultizmus. Ale rozhodnutie je na Vás a na citlivosti Vášho svedomia. Je múdre, že sa vôbec zamýšľate nad takou otázkou a snažíte sa rozlišovať. Konečné rozhodnutie prediskutujte s Duchom Svätým v modlitbe.
Pán Vám žehnaj!
Pavol Hucík

4 thoughts on “Večne spievajú lesy

  • 9. októbra 2018 at 21:28
    Permalink

    Večne spievajú lesy, Zo smrtnej hory fúka a Niet inej cesty – toto je úplná trilógia Trygve Gulbransena. Nedávno som si to po rokoch opäť prečítal. Chce to trocha trpezlivosti, pretože severskí spisovatelia – tobôž klasici – nie sú „akční“, ale zato veľmi hlbokí, ako ich príroda. To čo sa tam mimochodom opisuje, nie je nijaký okultizmus, patrí to k dedičstvu tohto nórskeho národa, tak ako zbytky ľudových zvykov, pranostík a kadejakých ľudových povestí patria aj ku slovenskému národu. Na Ukrajine je to ešte vypuklejšie, dokonca ešte dnes, tam sa niekedy kresťanská viera vyslovenie pletie dokopy s poverami. V trilógii Trygveho Gulbranssena – ktorú odporúčam prečítať – sa odohráva niečo, čo dnes už takmer vymizlo. Život niekoľkých generácií rodu Bjorndalovcov, sa v tvrdom prostredí, v ktorom sa vždy bojovalo o prežitie, vyvíja k pochopeniu milosrdenstva a skutočne kresťanskému chápaniu lásky k blížnemu. Toto je na tomto diele to cenné. Okrem toho dej vykresľuje zaujímavé povahy a typy, ktoré svojou hutnosťou vytvárajú postavy, zocelené životom a vlastnou cestou k Bohu. Záverečná scéna, v ktorej Dag Bjorndal z divokej rieky zachraňuje dieťa, pri čom sa sám utopí, a to všetko cestou od notára, prostredníctvom ktorého odpustil dlhy všetkým svojim veriteľom, je nádherným záverom pointy celej tejto trilógie mimoriadneho nórskeho spisovateľa.

    Reply
  • 9. októbra 2018 at 20:42
    Permalink

    Večne spievajú lesy, Zo smrtnej hory fúka a Niet inej cesty – toto je úplná trilógia Trygve Gulbransena. Nedávno som si to po rokoch opäť prečítal. Chce to trocha trpezlivosti, pretože severskí spisovatelia – tobôž klasici – nie sú „akční“, ale zato veľmi hlbokí, ako ich príroda. To čo sa tam mimochodom opisuje, nie je nijaký okultizmus, patrí to k dedičstvu tohto nórskeho národa, tak ako zbytky ľudových zvykov, pranostík a kadejakých ľudových povestí patria aj ku slovenskému národu. Na Ukrajine je to ešte vypuklejšie, dokonca ešte dnes, tam sa niekedy kresťanská viera vyslovenie pletie dokopy s poverami. V trilógii Trygveho Gulbranssena – ktorú odporúčam prečítať – sa odohráva niečo, čo dnes už takmer vymizlo. Život niekoľkých generácií rodu Bjorndalovcov, sa v tvrdom prostredí, v ktorom sa vždy bojovalo o prežitie, vyvíja k pochopeniu milosrdenstva a skutočne kresťanskému chápaniu lásky k blížnemu. Toto je na tomto diele to cenné. Okrem toho dej vykresľuje zaujímavé povahy a typy, ktoré svojou hutnosťou vytvárajú postavy, zocelené životom a vlastnou cestou k Bohu. Záverečná scéna, v ktorej Dag Bjorndal z divokej rieky zachraňuje dieťa, pri čom sa sám utopí, a to všetko cestou od notára, prostredníctvom ktorého odpustil dlhy všetkým svojim veriteľom, je nádherným záverom pointy celej tejto trilógie mimoriadneho nórskeho spisovateľa.

    Reply
  • 5. októbra 2018 at 13:56
    Permalink

    Táto severská sága je krásnym obrazom života ľudí, ktorých formovala ťažká práca a hlboko zakorenená úcta k tradíciám svojich predkov. Povery sú jeho súčasťou, rovnako ako viera v Boha. Nejde tu o okultizmus. Autor len podáva reálny obraz ako si jednoduchí ľudia žijúci v 18. stor. odôvodňovali
    niektoré skutočnosti,napr. prírodné javy, ktoré si nevedeli ináč vysvetliť.
    Máte v rukách veľmi peknú knihu. Oceňujem výber. Prajem Vám príjemne strávený čas pri čítaní klasickej literatúry 🙂

    Reply
    • 9. októbra 2018 at 21:28
      Permalink

      Večne spievajú lesy, Zo smrtnej hory fúka a Niet inej cesty – toto je úplná trilógia Trygve Gulbransena. Nedávno som si to po rokoch opäť prečítal. Chce to trocha trpezlivosti, pretože severskí spisovatelia – tobôž klasici – nie sú „akční“, ale zato veľmi hlbokí, ako ich príroda. To čo sa tam mimochodom opisuje, nie je nijaký okultizmus, patrí to k dedičstvu tohto nórskeho národa, tak ako zbytky ľudových zvykov, pranostík a kadejakých ľudových povestí patria aj ku slovenskému národu. Na Ukrajine je to ešte vypuklejšie, dokonca ešte dnes, tam sa niekedy kresťanská viera vyslovenie pletie dokopy s poverami. V trilógii Trygveho Gulbranssena – ktorú odporúčam prečítať – sa odohráva niečo, čo dnes už takmer vymizlo. Život niekoľkých generácií rodu Bjorndalovcov, sa v tvrdom prostredí, v ktorom sa vždy bojovalo o prežitie, vyvíja k pochopeniu milosrdenstva a skutočne kresťanskému chápaniu lásky k blížnemu. Toto je na tomto diele to cenné. Okrem toho dej vykresľuje zaujímavé povahy a typy, ktoré svojou hutnosťou vytvárajú postavy, zocelené životom a vlastnou cestou k Bohu. Záverečná scéna, v ktorej Dag Bjorndal z divokej rieky zachraňuje dieťa, pri čom sa sám utopí, a to všetko cestou od notára, prostredníctvom ktorého odpustil dlhy všetkým svojim veriteľom, je nádherným záverom pointy celej tejto trilógie mimoriadneho nórskeho spisovateľa.

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *