Proroctvo a stigmy sv. Františka z Assisi

La Verna je hora, ktorú venoval svätému Františkovi gróf Orlando da Chiusi. Bolo to miesto vzdialené od ľudí a veľmi vhodné pre toho, kto chcel konať pokánie a túžil po samote. Pre františkánov sa stalo posvätným miestom ako Sinaj, Tábor alebo Kalvárie pre všetkých kresťanov, pretože na tomto vrchu došlo k teo-fanii, tzn. k Božiemu zjaveniu. Ticho a majestát hory uchvátili Františkovu dušu, keď hľadal horizonty, kde by ho okúzľovala panoráma, ktorá panuje nad údolím Tiber a Arna, a s obľubou sa ponáral medzi skalné trhliny, aby sa tu ďaleko od všetkých ľudských zrakov rozhorel plameň, ktorý ho vnútorne stravoval.

Aby sme si urobili predstavu o pocitoch a utrpení, ktoré vrcholilo vo Františkovom srdci, stačí prečítať si v tichej a majestátnej meditácii hymnus chvály, ktorý napísal, aby potešil svojho brata Lea. Je to zvláštne Te Deum, chvála vo forme litánií s rastúcou intenzitou, ktorú mohlo prednášať len srdce úplne ovládané Bohom. Dokument je uložený v kaplnke relikvií v dolnej bazilike. Na tomto vrchu zatúžil František s nesmiernou vrúcnosťou dozvedieť sa, ako by sa ešte intímnejšie mohol spojiť s ukrižovaným Kristom.

Ocitáme sa v roku 1224, na deň Nanebovzatia Panny Márie, 15. augusta – svätec sa chcel zamyslieť nad svojím životom, na ktorý doľahlo napätie, ktoré zachvátilo ním založený poriadok, a odobral sa sem, aby tu prežil štyridsať dní ku cti svätého Michaela, ale predovšetkým aby hľadal čoraz väčšiu podobnosť s ukrižovaným Kristom. Odobral sa teda na La Vernu. Cestou ho obklopil kŕdeľ vtáčikov s trepotajúcimi krídlami.

Posledná pečať

V minuloročné Vianoce prežil v Grecciu nevýslovnú radosť, keď mohol k sebe pritisnúť novorodeného Ježiša položeného na slame. Teraz na sviatok Povýšenia Svätého Kríža by chcel k sebe pritisnúť Krista chudobného a nahého na kríži. Ale ako?

Priblížil sa ku skale oltára, ktorý sám pripravil, a položil naň evanjelium. Po vzývaní Ducha Božieho otvoril knihu. To, čo uvidel hneď pri prvom kroku, bolo Pánovo umučenie. Aby vylúčil náhodu, skúsil to druhýkrát a tretíkrát a jeho oči vždy spočinuli na slovách, ktoré hovorili o tajomstve kríža. Toto gesto otvoriť Písmo, aby vedel, čo Boh po ňom práve chce, urobil na začiatku svojho poslania, teraz by chcel vedieť, ako najlepšie ho uzavrieť.

Keď sa celé roky zaoberal krížom Pána a rozvinul v sebe najvyššiu citlivosť pre bolesť stále ostrejšiu až k bolesti, kedy nedokázal zadržať slzy a plakal a vzlykal priamo v záchvatoch, onoho septembra došlo k udalosti, ktorá sa doteraz nikdy neprihodila smrteľnému človeku: do jeho tela sa vtlačili rany ukrižovaného Krista, „posledná pečať“, ako to definoval Dante. Celano nám ponúka bohatý opis zjavenia Serafína.

Vtedy pobýval na osamelom mieste zvanom Verna a dva roky pred svojou smrťou dostal od Boha zjavenie. Ukázal sa mu človek v podobe Serafína s krídlami, ktorý sa k nemu zniesol s rozpjatými pažami a s nohami spojenými ako pribitý na kríži. Dve krídla siahali nad hlavu, dve naznačovali let a dve prikrývali telo. Pri tomto zjavení sa blažený služobník Najvyššieho cítil naplnený nekonečným úžasom, ale nedokázal pochopiť jeho zmysel.

Bol tiež preniknutý živou radosťou a prekypujúci veselosťou z nádherného a sladkého pohľadu, akým sa Serafín na neho pozeral z tej nepredstaviteľnej krásy; ale súčasne sa zľakol, keď ho videl pribitého na kríži v krutej bolesti umučenia. Cítil sa smutný aj veselý, pretože v jeho duši sa striedali radosť s horkosťou.

Snažil sa usilovne odhaliť zmysel videnia a to zmietalo jeho dušou. Kým sa nachádzal v tomto stave, na jeho rukách a nohách sa počali objavovať znamenia po klincoch, ktoré práve videl u onoho tajomného ukrižovaného muža.

Jeho ruky a nohy boli akoby prerazené klincami a ich stopy boli zrejmé na dlaniach a na priehlavku a strácali sa na opačnej strane údov.

Tieto znamenia potom boli okrúhle na vnútornej strane dlaní a pretiahnuté na vonkajšej strane a tvorili akoby mäsité výrastky, akoby to boli hlavy klincov zarazených do tela. Aj na nohách boli vyznačené znamenia klincov čnejúce nad telom. Takisto bok bol poznačený..ranou so širokou jazvou po kopiji, ktorá často krvácala a svätou krvou zmáčala tuniku i bielizeň. „(Tomaso Celano, Vita Prima)

Slávny mních Thomas Merton to komentuje takto: „Keď František prijal stigmy, bolo to Božie znamenie, že František bol medzi všetkými svätcami najpodobnejší Kristovi. Lepšie než komukoľvek inému sa mu podarilo uskutočniť vo svojom živote prostotu, chudobu a lásku k Bohu a k ľuďom, ktoré sú charakteristické pre Ježišov život.

Proste spoznať Františka znamená pochopiť evanjelium a nasledovať ho v jeho úprimnom a všestrannom duchu, žiť evanjelium v ​​jeho plnosti. František bol taký, ako sa o to majú snažiť všetci svätci, byť jednoducho „druhý Kristus“. Zmŕtvychvstalý Kristus znovu ožil dokonalým spôsobom v tomto svätcovi, ktorý bol plne preniknutý Duchom božskej lásky.

Proroctvo sv. Františka

Nedlho pred svojou smrťou zvolal svätý František z Assisi svojich nasledovníkov a varoval ich pred prichádzajúcimi problémami týmito slovami:

Buďte silní, moji bratia, vzchopte sa a verte Pánovi. Čas veľkých skúšok a súženia sa rýchlo blíži; bude veľa zmätkov a roztržiek, ako duchovných tak svetských; láskavosť mnohých ochladne, zlovoľnosť bezbožných vzrastie. Démoni budú mať nevídanú moc; nepoškvrnená čistota nášho rádu a ďalších sa neskutočne zatemní, pretože bude veľmi málo kresťanov, ktorí budú počúvať pravého Najvyššieho pontifika a Rímsku Cirkev s oddaným srdcom a dokonalou láskou.

Keď začne toto trápenie, jeden muž, nekanonicky zvolený sa zmocní pápežského úradu a svojou chytrosťou zaistí, že privedenie mnohých k omylu a na smrť. Vtedy sa rozmnoží pohoršenie, náš poriadok sa rozdelí a mnohé iné budú úplne zničené, pretože bude prijatý omyl, namiesto aby sa mu odporovalo.

Bude také množstvo názorov a schiziem medzi ľuďmi, medzi rehoľníkmi a medzi klérom, že keby tieto dni neboli skrátené podľa slov Evanjelia, aj vyvolení by boli uvedení do omylu, keby neboli uprostred tak veľkého zmätku zvlášť vedení nesmiernym Božím milosrdenstvom.

Vtedy náš poriadok a náš spôsob života bude niektorými násilne napádaný a budeme vystavení strašným skúškam. Tí, ktorí budú uznaní za verných, dostanú korunu života, ale beda tým, ktorí, veriac len nášmu poriadku, sa stanú vlažnými, pretože tak nebudú schopní vydržať pokušenia, ktoré budú dopustené na preskúšanie vyvolených.

Tí, ktorí si uchovajú svoju horlivosť a priľnú k cnosti s láskou a zápalom pre pravdu, budú trpieť urážky a prenasledovanie, budú považovaní za neposlušných a schizmatikov, pretože ich prenasledovatelia, hnaní zlými duchmi, povedia, že odstránením takýchto odpudivých ľudí z povrchu zeme preukazujú Bohu veľkú službu.

Ale Pán bude útočiskom zarmútených a zachráni všetkých, ktorí Mu dôverujú. A aby boli ako ich Hlava (Kristus), budú vyvolení rozhodovať s nádejou a svojou smrťou, vykúpia pre seba večný život; vyberú si poslušnosť Bohu pred poslušnosťou ľuďom, nebudú sa ničoho báť a radšej zomrú, než aby prijali lož a ​​zradu.

Niektorí kazatelia budú o pravde mlčať a iní ju nohami pošliapu a poprú. Svätosť života bude privedená ku koncu uprostred výsmechu, používanému dokonca tými, ktorí ju budú praktizovať navonok, a v tých dňoch im náš Pán Ježiš Kristus nepošle pravého Pastiera, ale ničiteľa.

Zdroj: Zobrané spisy Serafinského Otca svätého Františka z Assisi, Washbourne, 1882, st. 248-250, www.sanfrancescoassisi.org, lumendelumine.cz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *