Posledný súd

Žena po jednoduchom a pokojnom živote umrela a vzápätí sa našla v dlhom a usporiadanom sprievode ľudí, ktorí pomaly postupovali k najvyššiemu Sudcovi. Ako sa blížila k Pánovi, čoraz zreteľnejšie rozoznávala jeho slová.
Počula, ako Pán jednému zo sprievodu povedal: „Pomohol si mi, keď si zraneného na autostráde zaviezol do nemocnice. Vojdi do môjho raja.” A potom druhému: „Ty si poskytol chudobnej vdove bezúročnú pôžičku. Poď a prevezmi si večnú odmenu.” A ďalšiemu: „Ty si zadarmo robil veľmi náročné chirurgické operácie, čím si mi pomohol vrátiť mnohým nádej. Vojdi do môjho kráľovstva.” A tak ďalej.
Úbohá žena, celá preľaknutá, si pri všetkom svojom úsilí nemohla spomenúť, čo mimoriadne v živote urobila.
Chcela vystúpiť z radu, aby mala čas zamyslieť sa, ale to sa už nedalo. Usmievavý, no rozhodný anjel jej to nedovolil. S bijúcim srdcom a s veľkým strachom prišla pred Pána. Hneď cítila, ako ju zaplavil jeho úsmev:
„Ty si žehlila všetky moje košele… Vojdi do môjho šťastia.”
Niekedy je veľmi ťažké predstaviť si, že to každodenné, obyčajné je mimoriadne, neobyčajné.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *