Spolužiaci a Božie milosrdenstvo

Každý deň, či niečo robím, cestujem, bola som v nemocnici, idem na stretnutie či do kostola vždy sa odovzdám Panne Márii, Pánovi Ježišovi-Božie Milosrdenstvo, aby ma viedli. Prosím ich, ak mám niekoho stretnúť komu mám pomôcť, tak nech ma použijú. Áno funguje to! Som z toho šťastná a pokorne v srdci cítim, že chcem byť apoštolkou. Cítim, ako ma napĺňajú radosťou a láskou, ktorú túžim rozdávať.
Mali sme stretnutie zo strednej školy po 38. rokoch. Zo stretnutia sme mali radosť, rozprávali sme sa o živote, zážitkoch a spomínali na školské časy. Spolužiačka sa pochválila, že bola v Medžugorí. Mala krásne zážitky a odovzdala nám obrázky Panny Márie z Medžugoria. V tom ma napadlo, že ja mám pri sebe obrázky Božieho Milosrdenstva i Panny Márie, ktoré vždy nosím a podľa toho ako to cítim, koho stretnem, tomu svätý obrázok dám. Ja som tiež podarovala spolužiakom obrázky Božieho Milosrdenstva. Naproti mne sedel spolužiak Ferko, ktorý sa vždy na stretnutí chválil, že má vždy inú frajerku hoci mal manželku a deti. Bola som z toho smutná a povedala som mu, že sa mi to nepáči. Hovoril aj o tom, že mal veľkú haváriu so služobným autom a, že odvtedy sa bojí autom jazdiť. Keď som rozdávala obrázky Božieho Milosrdenstva, Ferko vtedy nesedel za stolom a tak som mu ho nedala. Túžila som mu ho dať ale neskôr som zabudla a tak som mu ho nedala. Stretnutie skončilo, boli sme šťastní, že sme sa stretli a boli sme smutní, že sa už musíme rozlúčiť.
Asi o mesiac prišiel spolužiak Ferko ku nám za mojím manželom, niečo chcel s ním vybaviť. A samozrejme v aute so šoférom, pretože ako hovoril aj na stretnutí on sa po tej havárii bojí šoférovať. V tom mi napadlo, veď ja som mu na stretnutí nedala obrázok Božieho Milosrdenstva. Povedala som mu, ako to na stretnutí bolo, že tam vtedy nebol keď som obrázky rozdávala. Tak mu ho dávam teraz, nech dôveruje Pánovi Ježišovi ako je to tam napísané a Pán Ježiš mu pomôže. Ferko poďakoval a obrázok si schoval do auta. Dala som obrázok aj šoférovi. Asi o 4 mesiace sme s manželom oberali na záhrade jablká. Zrazu zastane pri nás auto a z neho vysadne spolužiak Ferko. A hneď: „Vidíš už jazdím sám, obrázok Pána Ježiša, ktorý si mi dala, mám v aute a jazdím sám.“ Dodal, že keby som mu bola dala obrázok Ježiša na stretnutí, určite by ho mal v saku bez dôvery v neho.
V srdci som cítila veľkú radosť a ďakovala Pánovi Ježišovi keď sme mali pred 3-mi rokmi stretnutie po 45. rokoch, tešili sme sa, že sme sa stretli, ale boli sme aj smutní, že dvoch spolužiakov si už pán Boh povolal. Pomodlili sme sa za nich. Domov nás niektorých spolužiakov viezol Ferko. Rozprával koľko veľa kilometrov prešiel služobným autom a bez nehody. Zrazu vytiahol obrázok Božieho Milosrdenstva a pred všetkými povedal: „Tomuto som dôveroval a ty si mi ho darovala.“ Veľmi som sa potešila a doma ďakovala. Spolužiak, ktorý sedel vedľa neho mi hovorí: „Aj mne daj taký obrázok, nech aj mne pomáha.“ S radosťou som mu obrázok Božieho Milosrdenstva dala s tým, aby Pánovi Ježišovi dôveroval, veď láska a pomoc Pána Ježiša je nekonečná!

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *