Ak sa cítite leniví, keď máte ísť na svätú omšu, spomeňte si na kňaza Ganniho z Iraku

Spomenúť si na mučeníka našich dní, na jeho lásku k Eucharistii, ktorá je podobná mučeníkom prvých storočí …

Keď som minulý mesiac povedal príbeh o hrdinovi kňazovi otcovi Ragheedovi Ganniovi študentom letných táborov na Benediktínskej fakulte, musel som prerušiť svoj príhovor, aby som získal pokoj pre seba i pre študentov. Mnohým z nás padali slzy dolu tvárou, keď sme si spomenuli, že sa nám často nechce ísť na svätú omšu z lenivosti, z pohodlia.

„Netušil som,“ skonštatoval jeden študent zo zadných lavíc. „A niekedy sa sťažujem, že nemám pocit, ísť na svätú omšu!“

Teraz, 11 rokov po jeho smrti ako mučeníka, bola uvedená príčina svätosti pre otca Ganniho.

Otec Ragheed prvýkrát prišiel na medzinárodné stretnutie dva roky pred svojou smrťou v roku 2005, keď hovoril v talianskom Bari na eucharistickom kongrese.

Bolo to v čase, keď opisoval, čo sa stalo s jeho sestrou.

„20. júna minulého roka skupina mladých žien čistila kostol, aby ho pripravila na nedeľu. Moja sestra, ktorá mala 19 rokov, bola medzi nimi,“ povedal.

„Keď nosila vodu na umývanie podlahy, dvaja muži prišli do kostola a hodili granát, ktorý vybuchol len pár metrov od nej.“

Bolo to zázrak, že prežila, ale to, čo sa stalo potom bolo ešte viac výnimočné.

„Pre mňa a moju komunitu boli rany mojej sestry zdrojom sily, aby sme aj my mohli niesť náš kríž,“ povedal. „Mosulskí kresťania nie sú teológmi; niektorí sú dokonca negramotní. A napriek tomu nám v mnohých generáciách zostáva jedna pravda zakotvená: bez nedeľnej Eucharistie nemôžeme žiť.“

Ganni hovoril plynule taliansky, keďže strávil sedem rokov v seminári v Ríme. Iracká vlasť, do ktorej sa znovu vrátil po svojom vysvätení v roku 2001, bola veľmi odlišná od tej, z ktorej odišiel.

Po invázii pod vedením USA a odsunutí sunnitského vodcu Saddáma Husajna, Irak sa stal nepriateľským územím pre kresťanov. Islamské násilie bolo všadeprítomné a neustále zamerané na obchod s alkoholickými nápojmi, potom cirkvou a nakoniec s kresťanmi všade.

Vo svojich poznámkach z roku 2005 Ganni povedal: „Vlani v auguste v kostole sv. Pavla explodovala automobilová bomba po 6-tej hodine. Bomba zabila dvoch kresťanov a zranila mnoho ďalších.“

Dodal, že táto udalosť bola „zázrak“, pretože iba jedna bomba, ktorá bola nastražená v aute, vybuchla. „Keby vybuchli všetky spolu, mŕtvi by boli v stovkách v ten deň, lebo prišlo 400 veriacich.“

On bol tiež ten, ktorý zdieľal príbeh o zničení svätyne Panny Márie z Tigris na vigíliu Nepoškvrneného počatia. „Toto a fundamentalistické násilie voči mladým kresťanom prinútilo mnohé rodiny utiecť,“ povedal.

Otec Ganni mal tiež príležitosť utiecť.

Študoval na Pápežskej írskej fakulte v Ríme s írskymi seminaristami, s ktorými v Severnom Írsku trávil leto v Lough Neaghu, odkedy mal zakázané vrátiť sa domov. Novinár Ed West napísal, ako jeho priatelia nazývajú Ragheeda. Volali ho „Paddy iracký“ a požiadali írsku cirkev, aby mu ponúkla farnosť po tom, ako bol vysvätený za kňaza v roku 2001.

Otec Ganni to odmietol. Bol potrebný doma.

„To je miesto, kde patrím, to je moje miesto,“ povedal.

Jeho e-maily priateľom vždy naliehavo vyžadovali modlitby.

„Jeho kostol bol zničený. Ich dom bol zničený. Slúžil sväté omše v suteréne. On však pokračoval ďalej, povedal jeho priateľ otec Don Kettle.

V jednom srdcervúcom prípade Ragheed vysluhoval prvé sväté prijímanie deťom v suteréne svojho kostola, a pretože zvuk streľby vonku zaplnil celú miestnosť, deti sa nesmierne vydesili.

Otec Ragheed, vystrašený, ale pokojný, povedal deťom, že zvuk bol ohňostroj, ktorý oslavuje ich veľký deň.

„Teroristi by si mohli myslieť, že môžu zabiť naše telo alebo nášho ducha tým, že nás vystrašia, no v nedeľu sú kostoly vždy plné,“ povedal v Bari. „Môžu sa pokúsiť vziať nám náš život, ale Eucharistia nám ho vráti.“

„Sú dni, keď sa cítim zlomený a plný strachu. Ale keď držím Eucharistiu, hovorím: „Hľa, Baránok Boží, hľa, ten, kto sníma hriechy sveta, cítim v sebe Jeho silu,“ povedal. „Keď držím Ježiša v rukách, je to On, kto ma drží a nás všetkých, spochybňujúc teroristov a udržiavajúc našu jednotu v Jeho nekonečnej láske.“

O dva roky neskôr, 3. júla 2007, otec Ragheed odchádzal zo svojho kostola so svojím bratrancom a v aute za nimi išli dvaja diakoni a dcéra jedného z diakonov.

Miestni kriminálnici zastavili autá, dievča odtiahli preč. Jeden z nich sa priblížil k otcovi Ragheedovi a kričal: „Povedal som Vám, aby ste zatvorili a umlčali túto cirkev, prečo ste to neurobili? Prečo ste ešte tu? “

„Ako môžem zatvoriť dom Boží?“ spýtal sa otec Ragheed.

Muži boli hodení na zem a zastrelení.

Keď sa viera odrazí v našich životoch..budeme mať hrdinov, ako otec Ganni, aby sme im poďakovali.

Zdroj: zamyslenie Toma Hoopsa

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *