Čo robiť, keď cítime, že naša viera slabne?

Necítite Božiu prítomnosť? Mali by ste Boha prosiť o mimoriadne znamenia v kríze viery? Strácate vieru, keď vidíte hriechy iných veriacich?

Keď sa stretávame s ťažkosťami v duchovnom živote, najhoršie riešenie je, hovoriť si „ja som na nič, Boh a viera vôbec nie sú pre mňa.“ Stojí za to vedieť, aký druh liečebného riešenia krízy viery navrhujú majstri spirituality z kresťanského Východu z hory Athos.

(Hora Athos v severnom Grécku patrí medzi najposvätnejšie miesta na svete. Nedejú sa tam žiadne zázraky, ale v odlúčenosti od sveta tam v desiatkach kláštorov žijú pravoslávni mnísi, modlia sa a reštaurujú umelecké diela. Okrem bežných technických vymožeností však mnísi zo svojho sveta vylúčili aj ženy, ktoré na horu Athos nemajú už po storočia prístup.)

Kríza viery ako symptóm choroby

Grécke slovo κρισις (vyslovene krisis), prispôsobené väčšine ostatných jazykov, zostáva nejednoznačné. Môže byť vysvetlené ako okamih, v ktorom nastávajú problémy a ťažkosti, ale aj čas prelomenia alebo „úsudku“ nad realitou, keď by sme sa mali rozhodnúť, ako postupovať.

Cirkevní otcovia a svätí opakovane učili, že dobrým príkladom ilustrujúcim fenomén krízy viery je fungovanie ľudského tela. Ak nedošlo k žiadnym prelomom vo forme príznakov ochorenia alebo ak by výskum nezistil vývoj chorôb, lekári by neboli schopní vykonať príslušnú liečbu a vyliečiť pacienta. Choroba, aj keď prináša zlé účinky na telo, nie je sama o sebe zlá. Prichádza s ňou šanca na oživenie a dokonca aj posilnenie v budúcnosti.

Zlý nápad je iba nedostatok liečby alebo úplné prehliadnutie príznakov. Tu je 5 najjednoduchších liekov, ktoré by sme mali brať počas krízy našej viery.

1. Necítiš Božiu prítomnosť?

Dokonca aj osoba, ktorá sa pravidelne modlí, žije sviatosti a nenechá si ujsť svätú omšu, môže tento prvý bod zažiť. Ostatní môžu obdivovať našu vonkajšiu horlivosť, ale my sami sme presvedčení, že „niečo nie je v poriadku“ a Boh z nášho obzoru mizne. Je tu pokušenie opustiť modlitbu a sviatosti, dokonca „však iba na chvíľu“. Toto je nesprávna cesta. Nevzdávajte sa žiadnymi výhovorkami! Držte sa niekoľkých zažitých, jednoduchých a pravidelných modlitieb, ktoré poznáte roky. Boh uvidí Vašu vôľu a vo svojom čase Vás znovu naplní pokojom. Otec Józef Watopedski povzbudzuje k úprimným rozhovorom s našim duchovným otcom (alebo spovedníkom) a dôveryhodnými bratmi a sestrami vo viere. Niekoľko pozitívnych slov, ktoré vysloví hoci Váš sused, môže spôsobiť obrovskú zmenu srdca!

 

2. Mal by si Boha žiadať o mimoriadne znamenia v kríze viery?

„Bože, ak si, daj mi nejaké znamenie, odpovedz na moje utrpenie“ – po stáročia stále volá ľudstvo a dokonca sa táto inšpirácia objavuje v Biblii. „Hľadajte Pána, kým ho je možné nájsť, volajte ho, kým je nablízku!“, tak nám hovorí kniha Izaiáš. Keď sa nám zdá, že Boh mlčí a nereaguje na naše modlitby, namiesto toho, aby sme prosili o mimoriadny zásah, prijmime  za „znamenie“ tajomné ticho z Jeho strany. Čo ak nám takto jemne a tichúčko Pán chce niečo ukázať? Alebo možno očakávané „znamenie“ je náš sused, ktorého som stretol na svojej každodennej ceste, ktorý neočakáva, že budeme robiť skvelé diela, ale dáme zo seba iba obyčajnú láskavosť, úsmev, milý pozdrav? Cirkevní Otcovia pripomínajú, že tieto veci môžu niekedy dokonca zachrániť niečí život, dočasný alebo večný.

 

3. Tvoja viera slabne a nie si si istý Božou pomocou?

Paisius Atoska zvykne povedať: konaj ako malé dieťa, ktoré vidí nebezpečenstvo pred sebou. Chytí otcovu košeľu alebo mamine šaty a so všetkou silou sa ich drží, nechce sa pustiť, objíma a skrýva si  hlavu na ich srdci. Ak by sme to urobili s Bohom, keď prídu duchovné problémy, alebo stratíme nádej v Božiu pomoc – určite by mala naša viera pevnejší základ! My sme Božie deti, a preto sa nehanbime za to, že sme Pánovi ukázali jednoduchú dôveru, najmä vo chvíľach skúšok.

 

4. Myslíš si, že Boh ti nedal milosť viery?

Archimandrit Sofronius poukázal na to, že je to časté ospravedlnenie mnohých, ktorí zažívajú ťažkosti vo viere. Stojí za to pamätať na evanjeliové podobenstvo o talentoch. Boh samozrejme dáva každému dary inak, ale nedosiahne nič bez našej najmenšej pomoci a ochoty. „Hľa, stojím pri dverách a klopem: ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, prídem k nemu a budem s ním“ – čítame v apokalypse svätého Jána. Najdôležitejšia vec je počúvať toto zaklopanie a vždy otvoriť svoje srdce v momentoch najväčších pochybností, hovoriac: Pane, som slabý a bezmocný, ale príď a zostaň so mnou, pretože sa schyľuje k večeru!

 

5. Strácaš svoju vieru, keď vidíš hriechy druhých?

V tom čase Silasus Atoski odporučil modlitbu s dvomi úmyslami. Po prvé, pre nás: za oslobodenie úsudku a premenu z hrdosti na pokoru a potom pre inú ľudskú bytosť. Ak niekto povedal: Stratil som vieru, lebo nejaký kňaz alebo mních, či niekto iný so mnou zle zaobchádzal, zle poradil, modli sa týmito slovami: „Pane, ak sa tak stalo, daj mi ducha pokánia za hriechy a pomôž mi, aby som ti slúžil srdcom a dušou a nikoho nepohoršil“, potom zažijeme skutočné odpustenie a milosť, aby sme posilnili našu vieru, vďaka ktorej budú aj ostatní mať šancu a milosť konvertovať.

Zdroj: Aleteia.pl

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *