Český kardinál uväznený nacistami a komunistami je na ceste k beatifikácii

Kardinál Josef Beran sa narodil 29. decembra 1888 a bol hrdinskou postavou 20. storočia, ktorý bojoval za náboženskú slobodu. Podľa pražského denníka „Diecézna fáza procesu blahorečenia českého kardinála Josefa Berana, ktorá sa začala v roku 1998, bola ukončená a dokumenty do Vatikánu boli zaslané na výročie jeho smrti 17. mája.“ Termín sa zhoduje s návratom tela kardinála Berana do Prahy. Bola to žiadosť, ktorú vložil do svojej poslednej vôle. Veľmi miloval svoju domovskú krajinu, ale bol nútený utiecť do exilu kvôli svojej opozícii voči komunistickému režimu v Československu. Zomrel v Ríme vo veku 80 rokov v roku 1969. Keď zomrel, kardinál Šeper ho nazval druhým svätým Vojtechom. Je jediným Čechom, ktorému sa dostalo tej pocty byť pochovaný po boku pápežov v krypte svätopeterskej baziliky v Ríme. Podľa rozhodnutia pápeža Františka zo začiatku roku 2018 založenom na poslednej vôli kardinála Berana boli pozostatky kardinála v apríli 2018 prenesené do Katedrály svätého Víta, Václava a Vojtecha. Telo bolo vyzdvihnuté 19. apríla a prenesené do Pápežského kolégia Nepomucenum, následne 20. apríla letecky prevezené do Česka, kde sa na viacerých miestach autokolóna s pozostatkami zastavila, až kým pozostatky 21. apríla nepriviezli do katedrály. Tam boli vystavené k verejnej úcte až do 23. apríla, následne potom uložené do novovytvoreného sarkofágu. V Bazilike svätého Petra je na kardinálovu pamiatku osadená pamätná tabuľa.

Kardinál Beran zažil veľké prenasledovanie počas veľkej časti svojho kňazského života. Bol vysvätený v roku 1911 a niekoľko rokov pôsobil ako duchovný riaditeľ a profesor, predtým ako bol menovaný titulom monsignor v roku 1936. Potom ako druhá svetová vojna pokročila, Beran sa stal čoraz viac vzdorný k nacistom. Prehlásil, že slúži sv. omšu za mnohých vojnových zajatcov a 6. júna 1942 ho nacisti zatkli a neskôr ho poslali do koncentračného tábora Dachau. Beran takmer zahynul počas zajatia, ale dokázal prežiť, kým bol tábor oslobodený v roku 1945. Krátko po svojom návrate bol vymenovaný za arcibiskupa v Prahe, ale prinieslo mu to ešte viac prenasledovania z nadchádzajúceho komunistického režimu. Podľa Vatikánskych správ „Beran verejne nesúhlasil s novým režimom. Bol zatknutý a presúvaný tajnou políciou z dediny do dediny. Úrady chceli zničiť vzťahy medzi ním a jemu zvereným veriacim. Tento režim uväznil tisíce katolíckych kňazov, mníchov, rehoľných sestier a aktívnych katolíckych laikov. Komunisti tiež skonfiškovali majetok a zničili kostoly a kláštory, pretože videli cirkev a oddaných kresťanov ako svojich najväčších nepriateľov.“

Beran nakoniec opustil krajinu pre Rím, no jeho dôvodom bolo, že tým získal ústupky pre Cirkev v krajine. Komunisti pristúpili ústupky pod podmienkou, že kardinál Beran sa na územie republiky viac nevráti. On zostal v exile v Ríme až do svojej smrti v roku 1969.

V roku 1965 bol menovaný na kardinála a bol aktívnym účastníkom Druhého vatikánskeho koncilu. Beran bol horlivým podporovateľom náboženskej slobody. Od jeho smrti je život Josefa Berana inšpiráciou pre mnohých a je vnímaný ako hrdinský obhajca Cirkvi počas obdobia takého intenzívneho prenasledovania vo svojej krajine.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *