Svätá Mária Magdaléna

Svätá Mária Magdaléna bola oddanou nasledovníčkou Ježiša Krista, ženou obrátenia, ktorá mala chorú a veľmi zlú povesť, z ktorej Pán vyhnal sedem démonov ktorých niektorí teológovia spojili so siedmymi smrteľnými hriechmi. Mária Magdaléna má osobitné miesto medzi Ježišovými učeníkmi a je spomenutá niekoľkokrát vo všetkých štyroch evanjeliách.

Predpokladá sa, že je to tá istá kajúca žena, Mária z Betánie, ktorá pomazala nohy Ježišovi pred jeho utrpením a je sestrou Lazára a Marty. Podľa videní blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej žila kedysi Mária Magdaléna v meste Magdala, kde viedla neslávny a hriešny život ako bohatá žena s mnohými milencami, nie ako prostitútka, lež z vlastnej vôle sama o sebe. Po jej konverzii však prijala čistý život a išla žiť so svojím bratom a sestrou, ktorí boli medzi Ježišovými najbližšími nasledovníkmi v Betánii.

Mária Magdaléna stála pri Pánovi na úpätí kríža spolu so sv. Jánom a požehnanou matkou a skoro ráno odišla ku Kristovmu hrobu, aby pomazala jeho telo. Ako odmenu za svoju veľkú lásku a vernosť je prvým zaznamenaným svedkom Ježišovho zmŕtvychvstania. Bola to práve Mária Magdaléna, ktorá informovala dvanástich apoštolov, že Ježiš vstal z mŕtvych, a preto sa nazýva „apoštolom apoštolov“.

Po vystúpení Ježiša do neba, Mária Magdaléna pokračovala vo svojom poslaní ohlasovania evanjelia, kontemplatívnym a mystickým životom v srdci Cirkvi. Podľa východnej tradície išla do Efezu s Pannou Máriou a tam zomrela. Podľa západnej tradície bola spolu so svojimi súrodencami Martou a Lazárom vyhnaná z Izraela,  „vyložená“ na more. Pristála v Marseille vo Francúzsku, kde Mária Magdaléna evanjelizovala a doslova premenila región Provence. Žila osamelý život mystickej modlitby a pokánia v jaskyni tridsať rokov až do doby svojej smrti.

Svätá Mária Magdaléna je svojím životom jednou z najdramatickejších a hriešnych svätých a zároveň kontroverzným životným príbehom v dejinách Cirkvi, po ktorom nasledovalo jej mimoriadne odvážne verejné ohlasovanie viery. Stala sa po Najsvätejšej Matke – modelom hlbokej lásky k Ježišovi Kristovi.

Jej patronát

Svätá Mária Magdaléna je svätou patrónkou lekárov, lekárnikov, parfumérov a parfumérií kvôli nákladnej alabastrovej nádobe oleja, ktorou pomazala nohy Ježiša; kaderníkov pre úkon osušenia Panových nôh svojimi vlasmi, prostitútok, ktoré zmenili svoj život, kajúcich hriešnikov, kajúcich žien a proti sexuálnym pokušeniam za hriešny život, ktorý opustila, aby nasledovala Krista; obrátených a kontemplatívnych životov pre svoje zostávajúce roky, ktoré sa venovala výlučne ohlasovaniu evanjeliu a modlitbovému rozjímaniu o živote nášho Pána. Jej sviatok slávime 22. júla.

 

Mária Magdaléna vo videniach Anny Kataríny Emmerichovej

„Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja.“ Evanjelium podľa Jána 12, 3

Rodina Lazára, Marty a Márie Magdalény

Lazárovi rodičia mali celkovo pätnásť detí, šesť z nich však zomrelo ešte v detstve. Z tých deviatich, ktoré prežili, žili v čase vyučovania Krista len štyria. Boli to: Lazár, jeho asi o dva roky mladšia sestra Marta, Mária, na ktorú sa pozerali ako na hlupáčika a ktorá bola o dva roky mladšia ako Marta, a Mária Magdaléna, ktorá bola od hlúpučkej Márie mladšia o päť rokov.

Magdalénino detstvo

Magdaléna bola najmladším dieťaťom. Bola veľmi krásna a už v mladšom veku bola vysoká a vyvinutá tak ako staršie dievčatá. Bola celkom ľahkomyseľná a ovládala umenie zvádzania. Jej rodičia zomreli, keď mala len sedem rokov. Ani v ranom veku ich – pre ich prísne pôsty – nejako obzvlášť nemilovala. Už ako dieťa bola nevýslovne márnivá, vyžívala sa v drobných krádežiach, bola pyšná, tvrdohlavá a milovala rozkoše. Nikdy nebola verná, ale vždy priľnula k tomu, čo jej najväčšmi lichotilo. Preto bola výstredná aj vo svojej ľútosti, keď sa prebudil jej jemný súcit, a bola milá a zhovievavá ku všetkému, čo nejakým vonkajším prejavom upútalo jej zmysly. Na Magdaléninej chybnej výchove mala istý podiel aj jej mama, no po nej zdedila aj túto súcitnú jemnosť.

Magdalénu rozmaznala jej mama a opatrovateľka. Všade sa s ňou predvádzali a vystavovali na obdiv jej šikovnosť a jej rozkošné detské spôsoby. Taktiež s ňou veľa vysedávali pri okne.

Toto vysedávanie pri okne bolo hlavným dôvodom jej skazenosti. Videla som ju pri okne a na terasách domu na skvostnej sedačke z prikrývok a vankúšov, kde ju bolo vidieť z ulice vo všetkej jej kráse. V záhrade zámku zvykla iným deťom kradnúť sladkosti. Už vo svojich deviatich rokoch bola zapletená do ľúbostných románikov.

Ako rástli jej talenty a krása, rástol aj počet jej obdivovateľov a rečí, ktoré vzbudzovala. Mala zástupy spoločníkov. Bola učená a písala zamilované verše na malé zvitky pergamenu. Videla som ju, ako je zaujatá počítaním na prstoch. Tieto zvitky rozposielala a vymieňala si ich so svojimi ctiteľmi. Jej sláva sa šírila na všetky strany a všetci ju nesmierne obdivovali.

Nikdy som však nevidela, že by skutočne milovala, alebo bola milovaná. Prinajmenšom z jej strany šlo vždy len o márnivosť, ľahkomyseľnosť, narcizmus a prehnanú dôveru vo vlastnú krásu. Videla som, že je pohoršením pre svojho brata a sestry, ktorými pohŕdala a za ktorých sa hanbila pre ich jednoduchý život.

Magdaléna dostáva prvú výzvu k obráteniu

Ježiš učil v Jizreeli a vykonal mnohé zázraky pred veľkým zhromaždením ľudí. Zišli sa tu všetci učeníci z Galiley, aby sa s ním stretli. Natanael Chased, Natanael ženích, Peter, Jakub, Ján, synovia Márie Kleopasovej, boli tam všetci. Lazár, Marta, Serafia (Veronika) a Jana Chúzova, ktorá predtým prišla z Jeruzalema. Jana navštívila Magdalénu v jej hrade v Magdale a chcela ju presvedčiť, aby sa – ak si ho nechce vypočuť – spolu s nimi šla do Jizreela aspoň pozrieť na toho múdreho, obdivuhodného, najvýrečnejšieho a najkrajšieho Ježiša, ktorého bola plná celá krajina. Magdaléna napokon podľahla presviedčaniu žien a s veľmi márnivým zovňajškom ich tam sprevádzala. Stála v okne hostinca a hľadela dolu na ulicu, keď tadiaľ práve prechádzal Ježiš so svojimi učeníkmi. Keď šiel okolo Ježiš, vážne sa na ňu pozrel a ten pohľad jej prenikol až do duše. Ovládol ju nezvyčajný pocit zmätku. Prudko rozrušená vybehla z hostinca a premožená pocitom vlastnej úbohosti sa skryla v dome, ktorý bol útočiskom ľudí postihnutým malomocenstvom a krvotokom. Bola to niečo ako nemocnica pod dohľadom farizejov. Ľudia z hostinca, z ktorého Magdaléna utiekla, vedeli o živote, ktorý viedla, a kričali: „To je pre ňu správne miesto – medzi malomocnými a trpiacimi krvotokom.“

Ale Magdaléna utiekla do domu malomocných pre pocit silného pokorenia, ktorý v jej duši vzbudil Ježišov pohľad. Z pýchy totiž zaujala úctyhodné miesto medzi ostatnými ženami a nechcela stáť v dave s chudobnými, bežnými ľuďmi. Sprevádzaná Lazárom sa s Martou a ostanými ženami vrátila do Magdaly. Nasledujúcu sobotu tam slávili sobotu, pretože Magdala sa pýšila vlastnou synagógou.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *