Život Cirkvi vo svete 10/2018

Obsah

Pápež: Cirkvi majú vyvíjať tlak na migračnú politiku

Luxemburský arcibiskup novým predsedom COMECE

Sväté písmo preložené už do 674 jazykov

+ Vietnamský arcibiskup zomiera pri návšteve Vatikánu

Schönborn: Vstup Bosny do EÚ by bol „dobrý krok“

„Pane, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“

Ďalší biskup proti žehnaniu homosexuálnych párov

Kongres žien v Ríme „sklamaný pápežom Františkom“

Posledné slová pátra Pia: ‚Ježiš, Mária, Ježiš Mária’

„Povzneste sa nad túto skorumpovanú generáciu. Buďte svätí!“

Nemecko: Cena veľkej koalície – nenarodené deti!

Žurnalista: Trump má úctu k Bohu

Írsko: Súd uvoľnil cestu referendu o potrate

Írsko: Obete zneužívania chcú stretnutie s pápežom

„Bosna-Hercegovina – lakmus princípov EÚ“

Poľská cirkev a tajný tip

Pápež Pavol VI. bude koncom októbra svätorečený

Ako muža a ženu ich stvoril – či predsa nie?

Taliansky kardinál Coccopalmerio sa dožíva 80 rokov

Päť rokov pápeža Františka, päť rokov rozvírenej Cirkvi

Svätodušný pondelok nanovo – mimo ekumenizmu

Írska vláda varuje Cirkev

Bern: Afganec hrozil v kostole bombou

Kardinál: Africká cirkev má ‘iné starosti’

Arcibiskup Nichols zastúpi pápeža na jubileu v Poľsku

Pence: Táto generácia znova nastolí právo na život!

Schönbornova kritika Launa ‚neúprimná’ a ‚neoprávnená’

Francúzsko: Cirkev smie kúpiť pamätník Jána Pavla II.

Írsko: Plánuje sa akcia k Svetovému stretnutiu rodín

Naša príloha

Kardinál Sarah: „Sväté prijímanie na kolenách a na jazyk“

Postíš sa? Dokáž mi to svojimi skutkami. Ak vidíš chudobného, zľutuj sa na ním. Ak vidíš, že tvojho priateľa poctili, nezáviď mu.
Nech sa nepostia len tvoje ústa, ale aj oko, uši, nohy, ruky a všetky údy tela.
Nech sa ruky postia tak, že nebudú lakomé. Nech sa nohy postia tak, že budú nestále utekať pred hriechom. Nech sa oči postia tak, že ich budeme cvičiť, aby sa nepozerali na to, čo je hriešne. Nech sa uši postia tak, že nebudú počúvať ohováranie a klebety. Nech sa ústa postia od falošných slov a nespravodlivej kritiky.
Aký je úžitok z toho, keď nejeme vtáky a ryby, ale požierame svojich bratov. Nech nás ten, ktorý prišiel na svet, aby zachránil hriešnikov, posilní, aby sme dokončili pôst s pokorou. Nech sa nad nami zmiluje a spasí nás. Nech je Božia milosť s vami vo všetkom, čo robíte.“
(Sv. Ján Zlatoústy, 365 dní s dušami v očistci, Zachej 2017)

PRIPOJME SA K MODLITBE ZA SLOVENSKO – denne sa modlime:

1. Môj Bože, verím v teba, klaniam sa ti, dúfam v teba a milujem ťa. Prosím za odpustenie pre tých, čo v teba neveria, neklaňajú sa ti, nedúfajú v teba a nemilujú ťa. Amen. (Modlitba anjela vo Fatime)
2. Jeden desiatok ruženca – podľa vlastnej voľby
3. Sedembolestná Panna Mária, patrónka Slovenska, ktorá si vždy chránila náš národ, prosíme o zachovanie pokoja aj v dnešných dňoch, oroduj za nás u svojho Syna. Amen.

Svätodušný pondelok – spomienka Márie, Matky Cirkvi

http://sk.radiovaticana.va/news/2018/03/03/pondelok_po_tur%C3%ADcach/1365428

Cirkev uznala mučeníctvo Božej služobníčky Anny Kolesárovej
http://sk.radiovaticana.va/news/2018/03/07/cirkev_dekr%C3%A9tom_uznala_mu%C4%8Den%C3%ADctvo_bo%C5%BEej_slu%C5%BEobn%C3%AD%C4%8Dky_lai%C4%8Dky_a/1365872

Kardinál Kasper v novej knihe o Amoris laetitia:
Niet dôvodu na obviňovanie z herézy

http://sk.radiovaticana.va/news/2018/03/06/kardin%C3%A1l_kasper_v_novej_knihe_o_amoris_laetitia_niet_d%C3%B4vodu/1365821

Pápež: Cirkvi majú vyvíjať tlak na migračnú politiku

František: „Témy migrácie – vec samotného Krista“!

Vatikán, 8.3.2018 (KAP) 021 938 – Pápež František vyzval miestne cirkvi, aby pokračovali v práci s utečencami. Vlády musia poskytovať „primeranejšie a účinnejšie reakcie“ na výzvu prisťahovalectva. Tu by mali pôsobiť aj katolícke inštitúcie v zmysel princípov cirkevnej sociálnej náuky, ako povedal pápež členom „Medzinárodnej katolíckej komisie pre migráciu“ (ICMC) vo štvrtok vo Vatikáne.
František poukázal na dokument „Global Compacts“ k utečencom a migrácii, ktorý majú schváliť Spojená národy tento rok. Predstavitelia cirkví musia zabezpečiť, aby za slovami dohody nasledovala aj konkrétna angažovanosť v znamení celosvetovej a spoločnej zodpovednosti. Témy migrácie sú
„vecou samotného Krista“, ako zdôraznila hlava Cirkvi.
Milióny utečencov a migrantov žijú v neľudských podmienkach, ako povedal pápež. V minulých desaťročiach sa stal požiadavky na pomoc migrantom zložitejšími, ale aj reakcie na túto núdzu prepracovanejšie a profesionálnejšie.
František sa stretol s členmi ICMC pri príležitosti ich plenárneho zhromaždenia v Ríme. Na jeho otvorení štátny sekretár kardinál Pietro Parolin kritizoval migračnú politiku priemyselných štátov. Hospodársky najsilnejšie krajiny vďačia za svoj blahobyt podstatne prínosu prisťahovalcov, vníma sa migrácia „iba ako núdzová situácia alebo nebezpečenstvo“, ako povedal. Postavil sa proti postoju odporu a strachu v prístupe k migrantom. Vlády vyzval k rozhodnej ochrane ľudských práv utečencov a migrantov. Pritom je potrebné zodpovednosť a bremená pri ich prijímaní „správne a spravodlivo“ rozdeliť. Migrácia je dávno „charakteristickým prvkom našich spoločností“, ako povedal kardinál .

Zvolili si prezidentku
„Medzinárodná katolícka komisia pre migráciu“ so sídlom bola založená v r. 1951 po vypudzovaní ľudí po druhej svetovej vojne. Medzitým má už 170 členov – organizácií a zariadení – aj z biskupských konferencií nemeckých krajín. V r. 2008 jej Benedikt XVI. (2005-2013) priznal štatus samostatného združenia.
Na plenárnom zasadnutí v Ríme od utorka do štvrtka zvolili austrálsku právničku Anne Therese Gallagherovú za novú prezidentku komisie. Ako expertka na migráciu a otázky obchodu so ženami pracovala Gallagherová o. i. v r. 1998-2002 s vtedajšou vysokou komisárkou OSN pre ľudské práva Mary Robinsonovou. V r. 2014 ju povolali do poradného štábu Medzinárodnej organizácie pre migráciu pri OSN. Od počiatku sprevádzala iniciatívy Vatikánu proti obchodu s ľuďmi.
Gallagherová nastupuje po odstúpenom bývalom európskom komisárovi a šéfovi WTO Petrovi Sutherlandovi, ktorý odstúpil pre chorobu a v januári 2018 zomrel. Prechodne bol na tomto poste kardinál John Njue z Kene.
Ako zástupcov pre Európu zvolila rada ICMC hamburského arcibiskupa Štefana Heßeho a Luxemburčanku Marie-Christine Riesovú do vedúceho grémia. V úrade potvrdila generálnho sekretára Róberta Josepha Vitilla. Tento Američan je vo vedení ICMC od r. 2016. –zg-

Luxemburský arcibiskup novým predsedom COMECE

Brusel, 8.3.2018 (KAP/KNA) 021 937 – Jean-Claude Hollerich SJ (59), arcibiskup Luxemburska, sa stal novým predsedom Komisie biskupov EÚ – COMECE. Biskupi ho zvolili vo štvrtok v Bruseli na jarnom plenárnom zasadnutí na päť rokov. COMECE to oznámila na Twitteri. Hollerich preberá funkciu po mníchovskom kardinálovi Reinhardovi Marxovi (64), ktorý po dvoch funkčných obdobiach už nemôže byť zvolený.
Arcibiskup Hollerich je arcibiskupom v tradične katolíckom Luxembursku od r. 2011. Už krátko po nastúpení do úradu vystúpil tento jezuita ako krízový manažér, keď v r. 2013 zvolená vláda liberálneho premiéra Xaviera Bettela sa zamerala na väčšie oddelenie vzťahu štátu a cirkvi.
Jean-Claude Hollerich sa narodil 9. augusta 1958 v luxemburskom Differdange. Študoval teológiu v Ríme a v r. 1981 vstúpil do Spoločenstva Ježišovho. Po noviciáte v belgickom Namure a dvoch rokoch pastorácie pokračoval v štúdiu teológie v r. 1985-1989 v Tokiu a Frankfurte. Po kňazskej vysviacke v r. 1990 študoval aj germanistiku v Mníchove. V r. 1994 sa stal učiteľom nemčiny, francúzštiny a európskych štúdií na Jezuitskej univerzite Sophia v Tokiu, kde neskôr pôsobil aj ako duchovný pastier v tamojšej nemeckej farnosti. V r. 2011 sa stal nástupcom dlhoročného arcibiskupa Fernanda Francka v Luxemburgu.
COMECE vznikla v r. 1980, rok po prvých priamych voľbách Európskeho parlamentu. Sú v nej združené biskupské konferencie 28 členských štátov EÚ. Skratka COMECE má latinský význam „Commissio Episcopatum Communitatis Europensis“. Komisia má stály sekretariát v Bruseli a generálnym sekretárom je od r. 2016 Francúz Olivier Poquillon (51).

Marx žiada viac dialógu v Európe
V rozlúčkovom interview ako predseda COMECE kardinál Reinhard Marx žiadal intenzívnejší dialóg v Európe. „Pre budúcnosť Európy je rozhodujúce rozvinúť silu dialógu,“ povedal pre katolícku agentúru KNA vo štvrtok. … Utečeneckú krízu opísal kardinál ako katalyzátor, ktorý vyniesol mnohé na svetlo:
„Cítime – aj v Cirkvi – že existujú rozdielne vnímania toho, čo je Európska únia, čo je slobodná spoločnosť, čo je otvorená demokracia. My, ako Cirkev, by sme nemali prispievať ku konfliktom, ale byť súčasťou riešenia tak, že sa pokúsime zistiť, odkiaľ pochádzajú otázky a starosti.“
Predseda frakcie Európskej ľudovej strany v Európskom parlamente Manfred Weber pre KNA ocenil „priateľský, ale veľmi záväzný spôsob“ akým Marx hovoril o Európe. „To je veľká hodnota, pretože katolícki kresťania musia pozdvihnúť svoj hlas k témam týkajúcich sa Európy,“ povedal Weber. „Katolícka cirkev je silný aktér, ktorého počúvajú a ktorý dokáže presadiť naliehavé otázky Európy, ak sa bude spolupracovať ponad hranice.“ –zg-

Sväté písmo preložené už do 674 jazykov

Viedeň, 8.3.2018 (KAP) 021 936 – Kompletný preklad Svätého písma je podľa údajov Svetového zväzu biblických spoločností (UBS) k dispozícii už v 674 jazykoch. Asi 5,4 miliárd ľudí tak má prístup ku všetkým textom Starého aj Nového zákona v materinskom jazyku. Oznámila to Rakúska biblická spoločnosť vo štvrtok s odvolaním sa na výročnú správu zväzu UBS. Počet kompletných prekladov Biblie tak za minulý rok vzrástol o 26. Nový zákon je k 1. januáru 2018 preložený do 1515 jazykov, čo je o 83 viac ako pred rokom. Najmenej jedna kniha Svätého písma je medzitým už k dispozícii v 3324 prekladoch zo 7100 živých jazykov sveta.
„Biblia je pre každého, to je myšlienka, ktorá nás popoháňa vpred,“ povedal generálny sekretár UBS Michael Perreau. Sväté písmo preložili minulý rok napríklad nanovo do turkménčiny. Nový zákon vydali aj v jazyku tay pre etnickú skupinu 1,6 milióna ľudí žijúcu vo Vietname.
Okrem toho vyšlo 26 nových alebo zrevidovaných vydaní Svätého písma a 9 študijných vydaní v jazykoch, v ktorých už existujú preklady. Dôvodom je, že jazyky sa vyvíjajú, pridávajú sa nové pojmy a existujúce zastarávajú. V r. 2018 vyjde aj nové vydanie Nového zákona v jazyku ge’ec, liturgickom jazyku etiópskych pravoslávnych veriacich a Etiópskej katolíckej cirkvi.
Vcelku pracujú biblické spoločnosti v súčasnosti na 400 projektoch prekladov na celom svete. –zg-

+ Vietnamský arcibiskup zomiera pri návšteve Vatikánu

Rím, 8.3.2018 (kath.net/KAP) 021 935 – Arcibiskup Hočiminovho mesta Mons. Paul Bui Van Doc (73) prekvapujúco zomrel v Ríme pri návšteve vietnamských biskupov ad limina. V utorok dostal srdečný infarkt počas svätej omše s vietnamskými biskupmi v pápežskej Bazilike sv. Pavla za hradbami. O niečo neskôr potom zomrel v rímskej klinike. Informovala o tom tlačová služba „Asianews“ v stredu.
Biskup Bui, sa narodil 11. septembra 1944 v Da Late. V r. 2013-2016 bol predsedom Biskupskej konferencie Vietnamu. Od r. 1999 je biskupom a pápež František ho v r. 2013 menoval za koadjutora arcibiskupa Hočiminovho mesta. V r. 2014 nasledoval kardinála Pham Minh Mana ako tretí najvyšší pastier do arcibiskupstva založeného v r. 1960. Arcidiecéza Hočiminovho mesta má podľa Vatikánu 690 000 katolíkov zo 7,8 milióna obyvateľov.
Vietnam patrí k málo krajinám, s ktorými Vatikán neudržiava diplomatické styky. Po konci vietnamskej vojny komunistickí mocnári v r 1975 tieto styky prerušili. V súčasnosti sa vyvíja úsilie o zblíženie. –zg-

Schönborn: Vstup Bosny do EÚ by bol „dobrý krok“

Sarajevo, 8.3.2018 (kath.net/KAP/pew) 021 934 – Pre politickú a hospodársku budúcnosť Bosny a Hercegoviny, no aj pre spolunažívanie náboženstiev v Európe by bol vstup Bosny-Hercegoviny do EÚ „iste dobrý krok“. Povedal to kardinál Christoph Schönborn v stredu na tlačovke v Sarajeve, kde do štvrtka zasadali rakúski biskupi. Väčšina zodpovedných krajiny, s ktorými biskupi hovorili, to označila ako nádej a krok von z izolácie. V krajine to už nemôže byť horšie ako teraz, taký je názor obyvateľstva.
„Aj pre krajiny EÚ by taký krok mal výhody, veď ľudia, ktorí po balkánskej vojne prišli do Rakúska, patria k najlepšie integrovaným utečencom,“ povedal Schönborn. Mnohí sú moslimovia a žijú v Rakúsku teraz slobodne v islamskej identite. Islam v Bosne má „európsku tvár“ a bol by aj pre islam v Európe dôležitým partnerom, povedal viedenský arcibiskup. No v Bosne je aj radikálny islam, ktorý si neželáme, ako informoval Schönborn po rozhovore s Huseinom Kavazovičom, hlavou moslimov.
V tragickej situácii sú však katolíci v Bosne a Hercegovine – z väčšinovo katolíckych území zmizli a niet nádeje na návrat. To je veľká bolesť pre katolícku cirkev, ako zdôraznil Schönborn.

Nacionalizmus je „scestie“
V Sarajeve kolíše situácia medzi nádejou a rezignáciou, vyjadril svoj dojem kardinál. V niekdajšom vzorovom spolunažívaní náboženstiev a kultúr rozpad Juhoslávie, vojna a od základov zlá politika veľmocí vyvolali proces rozkolov, ktorý bol „krvavý, s mnohými obeťami a veľmi ničivý“.
Nacionalizmus a etnické čistky sú scestím, ktorý v Európe spôsobil iba zlo, no napriek tomu sa takto kráča ďalej. „Myslia si, že dokážu vyriešiť konflikty rozdelením a segregovaním obyvateľstva a tým, že vytvoria pre každú jazykovú, náboženskú, kultúrnu skupinu vlastnú entitu. To však nemôže fungovať, pretože ľudia sú stvorení na spolunažívanie a pretože ľudstvo nikdy nefungovalo ‚jednofarebne‘. Patrí k „bytosti človeka, že žije v pluralitnej spoločnosti“.
Veľmi potrebný je aj hospodársky rast. Mladí ľudia už v krajine nevidia budúcnosť. „Sarajevo je symbolom po prvý raz vydarenej integrácie a tragického pokusu o segregáciu,“ povedal kardinál.

Medžugorie len okrajovou témou
Otázka oficiálneho pápežského schválenia mariánskeho pútnického miesta Medžugorie bola iba okrajovou témou biskupov, ako povedal Schönborn:
„Kedy a ako sa k tomu Rím vyjadrí, to neviem – to je výlučne v rukách pápeža.“ Dodal, že nie je prorok, ale že vie, že záverečná správa komisie je v zásade pozitívna voči udalostiam a predovšetkým voči plodom Medžugoria. Aj pápež František má voči pútnickému miestu a najmä plodom Medžugoria pozitívny postoj – aj keď sa k zjaveniam vyjadril „trocha zdržanlivo a humorne“, ako dodal kardinál. –zg-

„Pane, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“

Chorvátsko, 8.3.2018 (kath.net) 021 933 – Nemeckí študenti herectva sa v chorvátskom Dubrovníku postarali o veľkú nevôľu ľudí, pretože bez povolenia filmovali do pása nahú ženu v kostoloch! Informoval o tom TZ.
Šokovaný z tohto incidentu, za ktorý je zodpovedná „Nemecká akadémia pre film a televíziu“ v Berlíne, bol miestny biskup Mate Uzinic a preto reagoval na Facebooku: „Som nesmierne zarmútený a budem vo večernej modlitbe prosiť Boha o odpustenie biblickými slovami ´Pane odpusť im, lebo nevedia, čo robia´.“ Študenti chceli 64-ročnú ženu s odhalenými prsami nafilmovať na historických miestach dovolenkovej destinácie.
Podľa správy novín „Welt“ profesor Dorde Obradovič z Dubrovníckej univerzity žiadal, aby sa „umelci“ ospravedlnili a dodal: „Táto akcia podkopáva práva veriacich a ľudí, ktorí kostoly považujú za kultúrne bohatstvo!“ –zg-

Ďalší biskup proti žehnaniu homosexuálnych párov

Kolín-Würzburg, 8.3.2018 (kath.net) 021 932 – Cirkev síce môže udeliť človeku – aj homosexuálovi – požehnanie: „Tým požehnávam všetko dobré, čo je v ňom, ako aj jeho dobré úsilie. No nemôžem odobriť nijaký vzťah, ktorý zahrnuje sexuálne spoločenstvo mimo manželstva. Cirkev učí, že pohlavné spoločenstvo patrí do manželstva muža a ženy. V tejto otázke nevidím v Cirkvi nijaký priestor na manévrovanie.“ povedal kolínsky pomocný biskup Dominik Schwaderlapp v interview pre katolícky týždenník „Tagespost“.
Súčasne však naliehavo poukázal na to, že v „zapálených diskusiách“ sa o pastorácii homosexuálov hovorí veľmi málo. „Ľudia, ktorí o to žiadajú, sú často konfrontovaní so zatvorenými dverami a uzavretými srdcami. Nesmieme týchto ľudí jednoducho nechať visieť, ak náuku Katolíckej cirkvi vo všetkých bodoch nezdieľajú. “ –zg-

Kongres žien v Ríme „sklamaný pápežom Františkom“

Rím, 7.3.2018 (KAP) 021 931 – Bývalá írska prezidentka Mary McAleese sa vyjadrila frustrovane o prístupe katolíckej hierarchie k ženám v Cirkvi.
Na začiatku pontifikátu pápeža Františka videla ešte znamenia nádeje, ako sa vyjadrila, no medzitým je „veľmi sklamaná“. Síce sa prisahá na „génia“ a „mystérium“ ženy, no chýbajú konkrétne kroky pre väčšiu účasť žien na vedení Cirkvi, ako povedala McAleese v stredu pred kongresom v Ríme v súvislosti s medzinárodným dňom žien 8. marca.
Konferencia sa zameriava na prítomnosť žien v Katolíckej cirkvi a organizuje ju platforma „Voices of Faith“ (Hlasy viery).
Na kongrese v rímskej centrále jezuitskej rehole sa zúčastňujú katolícke ženy pôsobiace v politike, hospodárstve a médiách. Je medzi nimi aj ugandská aktivistka za práva LGBT Ssenfuka Joanita Warry, ako aj žurnalistka z USA Nicole Sotelo a Marie Collinsová, ktorá z protestu odstúpila z vatikánskej Komisie pre ochranu detí.
Vylúčenie žien z kňazskej vysviacky označila McAleese „ako teológiou maskovanú nenávisť voči ženám“!
Zakladateľka „Voices of Faith“, švajčiarska právnička Chantal Götzová zdôraznila, že požiadavka pripustenia žien ku kňazstvu nie je primárnou požiadavkou skupiny. Skôr ide o „dialóg s predstaviteľmi Cirkvi a vypočutie hlasu žien“. Od jej založenia v r. 2014 mala iniciatíva už štyri stretnutia vo Vatikáne. Po tom, čo predseda dikastéria pre laikov, rodinu a život, kardinál Kevin Farrell žiadal, aby sa tri rečníčky zo zoznamu vyškrtli, preložili organizátorky konferenciu do generálnej kúrie jezuitov. „No naďalej zostávame v dialógu s vatikánskymi predstaviteľmi,“ ubezpečila Götzová. „Voices of Faith“ vysiela aj svoju zástupkyňu na vatikánske prípravné stretnutie Synody biskupov o mládeži v októbri, ktoré sa koná 19. až 24. marca. –zg-

Posledné slová pátra Pia: ‚Ježiš, Mária, Ježiš Mária’

San Giovanni Rotondo, 7.8.2018 (kath.net/Aleteia/jg) 021 930 – Ošetrovateľ Pio Miscio v rozhlasovom interview rozprával o hodine smrti svätého pátra Pia z Pietrelciny v kláštore San Giovanni Rotondo.
V noci z 22. na 23. septembra 1968 povolali Miscia z nemocnice „Casa Sollevio“, kde mal službu, k pátrovi Piovi. Spolu s Dr. Giovannim Scaralem pribehli do cely, kde svätca ošetrovali. Asi o druhej hodine ráno prišiel k pátrovi aj lekár Dr. Sala, a predstavený kláštora i niekoľkí bratia.
Páter Pio sedel v kresle. Bol bledý a ťažko dýchal, ako si spomína Miscio.
Predtým, než stratil vedomie, páter Pio opakoval: „Ježiš, Mária, Ježiš, Mária.“ Pohľad mal upretý do diaľky a už nepočul, čo mu lekár hovoril. Keď stratil vedomie, pokúšal sa Dr. Scarale viackrát znova ho oživiť, no bez úspechu.
„Páter Pio zomrel v náručí Dr. Scaraleho“, povedal Miscio.
Smrť svätca ho hlboko zasiahla. Na ceste naspäť do nemocnice, kde musel ďalej slúžiť, stretol Miscio žurnalistu, ktorý sa ho pýtal na zdravotný stav pátra Pia. „Čo vám mám povedať, nedokážem teraz vôbec na nič myslieť,“ odpovedal Miscio, hlboko pohnutý tým, čo práve prežil. Pio Miscio a Dr. Scarale sú jediné ešte žijúce osoby, ktoré boli pri smrti pátra Pia. –zg-

„Povzneste sa nad túto skorumpovanú generáciu. Buďte svätí!“

USA, 7.3.2018 (kath.net) 021 929 – Známa katolícka filmová hviezda Jim Caviezel („Umučenie Krista“/Mel Gibson) v pódiovej diskusii v USA na svetoznámej františkánskej univerzite v Steubenville vyzval študentov, aby sa držali ďaleko od „skorumpovanej generácie“ a stali sa svätými. Cavieziel mladých ľudí povzbudil, aby sa neprispôsobovali:
„Vy ste sa narodili, aby ste boli iní. Povzneste sa nad túto skorumpovanú generáciu. Buďte svätí!“
Caviezel predstavil tento týždeň na univerzite svoj nový film o svätom Pavlovi. Herec študentom pripomenul, že sa nachádzajú „vo vojne“ s najnebezpečnejším nepriateľom, ktorý by im chcel ulúpiť slobodu.
„Mám pre vás posolstvo: Zlo je bezmocné, ak dobrí nemajú nijaký strach.“
V rámci diskusie potom Caviezel povedal, že verí, že diabol má viac strachu pre ním ako naopak. Na otázku o posolstve nového filmu o svätom Pavlovi herec povedal:
„Odpúšťanie je všetkým. Je to odpúšťanie za každú cenu. A to neznamená slabosť alebo pasivitu. Znamená to, že sa k zlu staviame s láskou. A to je sila stojaca za týmto filmom.“
Na diskusii sa zúčastnili a prominenti ako profesor Univerzity v Steubenville a spisovateľ Scott Hahn a redaktor a spisovateľ Raymond Arroyo z katolíckeho vysielača EWTN. –zg-

Nemecko: Cena veľkej koalície – nenarodené deti!

Berlín, 7.3.2018 (kath.net) 021 928 – Cenou veľkej koalície strán únie s SPD v Nemecku sú očividne nenarodené deti. Podľa denníka FAZ existuje dohoda medzi CDU, CSU a SPD o zákaze propagovania potratov v nemeckom trestnom zákonníku. Podľa správ médií Volker Kauder, frakčný šéf únie a Andrea Nahlesová, frakčná šéfka SPD dohodli na tom, že v téme potraty má byť v ústave výnimka, že sa nebude s inými frakciami tvoriť väčšina. Tým s veľkou pravdepodobnosťou dôjde v nemeckom parlamente k vyškrtnutiu zákazu propagovania potratov, čo podporujú ľavicové strany.
Kritika tejto dohody prišla od katolíckej cirkvi. Karl Jüsten, vedúci Katolíckej kancelárie pre katolícku agentúru KNA povedal, že táto dohoda je „tvrdým úderom pre ochranu nenarodeného života“. –zg-

Žurnalista: Trump má úctu k Bohu

Berlín-Wetzlar, 7.3.2018 (proMedienmagazin) 021 927 – Ak má niekto čo povedať na tému Donald Trump a kresťanstvo, tak je to David Brody. Nie je prehnané, ak tohto 53-ročného muža označíme ako najdôležitejšieho a najvplyvnejšieho kresťanského žurnalistu Ameriky. Ako šéf kresťanského vysielača „Christian Broadcasting Network“ (CBN) pre politické otázky je v sekulárnych talkshow vítaným expertom na túto tému a patrí k mála žurnalistom s takmer neobmedzeným prístupom k Trumpovi osobne.
V polovici februára vyšla Brodyho kniha „The Faith of Donald J. Trump: A Spiritual Biography“ (Viera Donalda Trumpa: Duchovná biografia). Spolu so spoluautorom Scottom Lambom podáva Brody fascinujúci náhľad za kulisy vzťahov Trumpa s evangelikálmi počas volebného boja a v prvom roku v úrade. Jedna otázka zostáva podľa autorov nezodpovedaná: Či je Donald Trump „znovuzrodený“ a „zachránený“, či je jeho meno zapísané v knihe života, to zostáva otvorené.
„Obaja máme na to svoj názor a ten sa v ostatných dvoch rokoch zmenil,“ napísali autori. To, že Trump vie zrejme málo o Biblii, Brody, ktorý napísal väčšinu kapitol, ospravedlňuje. Iní si to zľahčujú a učia sa naspamäť to, čo kresťanskí voliči chcú počuť – Trump je však úprimný. On neznie ako niekto, kto bol „70 rokov evangelikálom“ – no má zvedavosť, otvorenosť a úctu k Bohu.

Využíva Trump kresťanov – alebo naopak?
Evagelikáli sa zhodujú: „Donald Trump je na duchovnej ceste, ktorá sa v minulých rokoch zreteľne zrýchlila.“ Niet divu, že vo volebnom boji sa za kulisami Trumpovho tímu konali modlitbové stretnutia, telefonické konferencie a porady s vplyvnými vedúcimi kresťanskými osobnosťami USA. Takže viacerí pastori „prorokovali o Trumpovi“ že voľby vyhrá.
Jednou z najčastejších otázok je, ktorá strana, ktorú využíva. Veď konečne tu neevangelikálny kandidát vyhral hlasmi evangelikálov. Brody dáva slovo Johnniemu Mooreovi, horlivému združovateľovi evangelikálov a členovi Trumpovho kresťanského poradného grémia:
„Ak berieme Bibliu vážne, nie je prekvapením, že si Boh vyvolil ako nášho šampióna osobu, od ktorej sme to neočakávali. Našli sme niekoho, koho sme už dlho hľadali.“
Brody komentuje, že pritom ide o oveľa viac ako len o to, že Trump povoláva do úradu napríklad konzervatívnych sudcov. Trump sa ukazuje ako bojovník za evangelikálnu scénu – dôkaz, že Boh má skutočne humor. Baptistický pastor a bývalý guvernér Arkansasu, Mike Huckabee, v knihe dopĺňa:
„Napriek svojmu životnému štýlu má Trump zásadný rešpekt pred Bohom a ľuďmi, ktorí mu veria. Poznám mnohých politikov, ktorí chcú evangelikálov využívať, ale u Trumpa to tak proste nie je.“

Niečo z najpozoruhodnejších anekdot knihy:
Trumpov kabinet je naplnený veriacimi kresťanmi – a zúčastňuje sa biblických hodín. „Sú to najlepšie biblické hodiny, ktoré som v živote usporiadal,“ hovorí duchovný pastier Ralph Drollinger. Minister energetiky Rick Perry je tým taký nadšený, že zavolá televíznemu pastorovi a poradcovi prezidenta Jamesovi Robisonovi. „Kabinet sa modlí, to je fenomenálne!“ mal Perry nadšene zvolať do telefónu.
Prvé stretnutie Trumpa a Robisona sprostredkoval Ben Carson. Keď sa Carson vzdal nádejí na Biely dom, ponúkol Trumpovi svoju účinnú podporu vo verejnosti – ale iba ak sa Trump predtým stretne s Robisonom a bude ho dobre počúvať. A stalo sa z toho priateľstvo. V prvý večer v Bielom dome Trumpovci hovorili o pobožnosti Robisona a poslali mu SMS, ako veľa to pre nich znamená.
V telefonickej konferencii s kresťanskými poradcami Trump sa vyslovil za zrušenie zákona, ktorý cirkvi obmedzuje v ich politických postojoch. „Za to predsa prídem do neba,“ zažartoval. Robison využil príležitosť, aby vysvetlil: „Sir, nikto nepríde do neba za to, že niečo urobil. Jediné čo privedie človeka do neba, je skutok Ježiša na kríži.“ Trumpova reakcia: „Ďakujem za pripomenutie.“
A ešte známa príhoda s Listom Korinťanom:
Trump mal na kresťanskej univerzite Liberty-University volebný prejav a hovoril o „Dvoch Korinťanoch“ namiesto o „Druhom Liste Korinťanom“. Vypukne diskusia o Trumpovej znalosti Biblie. Trump povie, že proste iba čítal, čo mu kresťanský lobista za rodiny Tony Perkins napísal! Perkins, kľúčová evangelikálna postava a podporovateľ Teda Cruza, zavolá už počas Trumpovho prejavu manažérovi Coreymu Lewandowskému: „Musíte strážiť nuansy, keď hovoríte k evangelikálom!“ Neskôr Perkins pre CNN povedal, že Trump sa v Biblii nevyzná.
O pol roka neskôr sa Trump a Perkins znova zblížili, keď Trump ako jeden z prvých politikov navštívil zaplavenú Louisianu, kde ničivá búrka zničila aj Perkinsov dom. V aute s Mikom Pencom, Franklinom Grahamom a Perkinsom bol Trump taký dojatý, že chcel dať Grahamovej nadácii „Samaritan’s Purse“ vysoký finančný dar. Graham povedal, že nech to dá radšej Perkinsovnovej obci. A Brody dodáva: „Trump má celú históriu priateľstva, ktorá sa nevníma.“
V príbehoch ako tento spočíva mimoriadna sila tejto napínavej knihy. Brodyho kniha je pritom rozhodne subjektívna, ale nie nevecná, či nevierohodná. Evangelikáli, ktorí vidia Trumpa kriticky – aj takí v USA existujú – sa v knihe sotva vyskytujú a ak, tak negatívne. Trumpovi odporcovia môžu byť medzi evangelikálmi menšinou – no vo veľkom diele o Trumpovi a viere, by bolo iste vhodné dať priestor aj ich argumentom.
Celková výpoveď knihy je dosť jednoznačná – niečo lepšie ako Trump sa evangelikálom stať nemohlo – tak to vidí väčšina ľudí. Ako čitatelia to musíme brať na vedomie, pretože dotyční vedia lepšie, čo chcú, ako pozorovatelia z diaľky.
Evangelikáli na zjazde republikánov v lete 2016, ktorých program chceli ovplyvniť, podľa Brodyho vyrážali otvorené dvere. U kandidátov ako Romney, McCain a Bush bol ešte odpor v jednotlivých bodoch, no od Trumpa prišla namiesto kritiky spolupráca, ako spomína Tony Perkins.
Dnes majú v Bielom dome toľkí evangelikáli otvorené dvere, ako píše Brody, že by sa mohli pre nich pristaviť aj pravidelné autobusové linky. To nebolo ani za evangelikálneho kresťana Georga W. Busha. Ak sa porovnáva vplyv evangelikálov na Trumpovu politiku s inými vládami, tak väčšinou s Bushovou – to že Obama sa tu sotva spomenie, ukazuje, aké ťažké bolo jeho prezidentovanie pre evangelikálov.
Donald Trump je tým „najnepravdepodobnejším nástrojom“, ale Boh pôsobí nevyspytateľným spôsobom – tak znie záver autorov knihy. No ešte presvedčivejší je poukaz na to, že evangelikálni kresťania našli v Trumpovi politika plného ľudských slabostí, ktorý ich však v tom podstatnom nesklamal – na rozdiel od mnohých republikánov. Evangelikálna podpora Trumpa zostáva tvrdošijným faktorom – bilancujú autori. Jeho zlým správaním sa na sieťach sa zaoberajú len málo.
„Viera Donalda Trumpa“ je napínavou knihou, ktorá vecne a pozitívne hodnotí vzťahy Trumpa s evangelikálmi. Že sú jeho kritici evangelikáli v menšine na to sú dôvody, ktoré sa autorom podarilo dobre vysvetliť. –zg-

Írsko: Súd uvoľnil cestu referendu o potrate

Dublin, 7.3.2018 (KAP/KNA) 021 926 – Najvyšší súd v Írsku odstránil dôležitú prekážku plánovaného referenda o potrate. V jednohlasnom rozsudku dospeli siedmi sudcovia v stredu podľa médií k záveru, že:
„Nenarodené deti nemajú nijaké práva, ktoré by presahovali v 8. článku ústavy zakotvené právo na život.“
Tým môže Írsko podľa expertov, ako bolo plánované, v máji referendom hlasovať o legalizácii ukončenia tehotenstva. Pritom môžu Íri rozhodovať o škrtnutí 8. článku ústavy, ktorý zrovnoprávňuje právo na život dieťaťa s právom na život matky. Okrem toho sa vypracováva návrh zákona, ktorý predpokladá legalizáciu potratov do 12. týždňa tehotenstva.
Írsky minister zdravotníctva Simon Harris v prvej reakcii vyhlásil, že rozsudok sudcov sa postaral „o jasnosť“ v prípade. Povedal, že to zohľadní pri vypracovávaní textu referenda.
Katolícka cirkev sa obáva „prelomenia hrádzí“ v otázkach ochrany života. Írski biskupi vyjadrili v stredu v spoločnom stanovisku nádej, že Írsko sa v referende rozhodne pre život. Uviedli, že škrtnutie 8. článku ústavy by mohlo nenarodené deti nechať „na milosť liberálnym zákonom o potrate“.
Írsko má najprísnejšie zákony o potrate na svete. Potrat nie je povolený ani po znásilnení, inceste, či vážnom poškodení plodu. Porušenie zákona sa trestá až do 14 rokov väzenia. Potrat je povolený iba v prípade ohrozenia života matky.
V r. 2016 Výbor OSN pre ľudské práva zdôraznil, že potratový zákon v Írsku je „krutý, neľudský a ponižujúci“. –zg-

Írsko: Obete zneužívania chcú stretnutie s pápežom

Dublin, 7.3.2018 (KAP/KNA) 021 925 – Írsky zväz pre obete zneužívania v katolíckych zariadeniach požaduje pri príležitosti plánovanej návštevy pápeža Františka v Írsku v lete stretnutie s hlavou Cirkvi. Podľa správ médií zo stredy zväz „Soca“ poslal dublinskému arcibiskupovi list v tomto znení s prosbou postúpiť ho do Vatikánu.
Členovia zväzu „Soca“ by chceli s pápežom Františkom hovoriť predovšetkým o finančnej zodpovednosti Cirkvi v otázkach odškodnenia. To je „záležitosť, ktorú musia vyriešiť pápežské orgány v Ríme,“ ako sa uvádza v liste. Zväz je rozhnevaný pre dohodu medzi Katolíckou cirkvou a írskym štátom uzavretú v r. 2002.
Cirkev sa v nej zaviazala k platbe kompenzácií obetiam zneužívania vo výške 128 miliónov eur, no to je podľa zväzu iba zlomok z celkovej sumy 1,3 miliardy eur. Týmto spôsobom sa podľa zväzu naloží hlavné bremeno odškodnenia obetí zneužívania v katolíckych zariadeniach na plecia občanov platiacich dane. Okrem toho Katolícka cirkev ešte stále nesplnila svoj záväzok v plnej výške a vyplatila iba 85 miliónov eur, ako píše zväz. „Sme sklamaní, že rehoľné spoločenstvá napriek početným vyšetrovaniam sexuálneho zneužívania neboli primerane volané na zodpovednosť,“ uvádza sa v liste.
Komisia vyšetrujúca zneužívanie detí v r. 2009 dospela k záveru, že sexuálne delikty a znásilnenia boli v rokoch 1930-1990 vo viac ako 250 írskych zariadeniach katolíckej cirkvi „veľmi rozšírené“.
Pápež František príde na 9. svetové stretnutie katolíckych rodín 21. až 26. augusta 2018 v Dubline. Vatikán jeho účasť v pondelok potvrdil. –zg-

„Bosna-Hercegovina – lakmus princípov EÚ“

Sarajevo, 7.3.2018 (kath.net) 021 924 – „Bosna-Hercegovina je lakmusovým papierikom testu princípov Európskej Únie. U nás niet spravodlivosti ani štátoprávnosti.“ Konštatoval to biskup z Banja Luky, Fraňo Komarica, ako napísal rakúsky „Kurier“. Biskup žije v bosnianskej zväzovej „Republike Srbskej“, ktorá patrí k Bosne-Hercegovine. Komarica informoval, že mnohí katolíci boli vo vojne zavraždení, mnoho tisícov ďalších bolo prenasledovaných a museli ujsť a dodnes „sa nesmú vrátiť“. Má 4000 listov od rodín, ktoré by sa radi vrátili. No ich domy sú zničené, majetky im nevrátia, celé dediny sú ľudoprázdne.
Biskup sa vyjadril, že nechápe európskych politikov, ktorí sa tomu prizerajú a nič nepodniknú, hoci sa u nich ignorujú dokonca aj náboženské práva.
Biskup Komarica dúfa v silnejšiu podporu skrze viedenského kardinála a Biskupskú konferenciu Rakúska, ktorá teraz zasadá v Bosne-Hercegovine. –zg-

Poľská cirkev a tajný tip

Stefan Meetschen, nemecký kulturológ a spisovateľ

Linec, 6.3.2018 (kath.net) 021 923 – Pripusťme: Poliaci majú lepších skokanov na lyžiach, najkrajšie ženy a najlahodnejšie pirohy. Niečo som zabudol? Ach áno, Poliaci majú aj veľkolepú cirkev. Veď poľská cirkev patrí k najvitálnejším a najfascinujúcejším národným jednotkám katolicizmu na celom svete. Ona je – Ježiš jej to iste odpustí – materiálne nie taká bohatá ako napríklad cirkev v Nemecku, Rakúsku či v USA, ale ako uchovávateľka katolíckej náuky a kultúry je z môjho osobného pozorovania ako Nemca, ktorý žije desať rokov v Poľsku, grandiózna. Aj keď počet veriacich na omšiach a počet duchovných povolaní pre zlé vplyvy zo Západu (materializmus, popová a konzumná kultúra) klesá, naďalej môžeme v poľskej cirkvi zažívať jasnú katolícku a živú spiritualitu, ktorá má sotva v Európe obdobu. Mladí ľudia stoja pri spovedniciach v radoch, aby vyznávali hriechy, niektorí z nich cítia povolania ku kňazstvu, či rehoľnému životu. Sväté omše naozaj veľmi dôstojne slávené sú tu po celý deň vrátane modlitby ku sv. Michalovi archanjelovi. Aj vplyv laikov je upravený tak, ako to určuje Druhý vatikánsky koncil: evanjelium majú nosiť do sveta a nie k oltáru. Problémy s prijímaním do úst a aj na kolenách tu neexistujú.
K tomuto šťastnému stavu iste prispievajú rozhodujúcim dielom veľké osobnosti poľskej cirkvi minulosti – najmä prímas tisícročia kardinál Štefan Wyszyński a pápež druhého tisícročia Ján Pavol II. Je to ich duchovné dedičstvo, dedičstvo slobody a spravodlivosti. No poľská cirkev má aj mnohých veľkých svätcov, ktorý sa dnes uctievajú na celom svete a nielen exilovými Poliakmi. Mystička sestra sv. Faustína (Božie milosrdenstvo), žurnalista, františkán a mučeník sv. Maximilián Mária Kolbe (Rytier Nepoškvrnenej), alebo dúfajme čoskoro svätorečený bojovník proti komunizmu vyznávač Jerzy Popiełuszko, ktorý v rámci „omší pre otčinu“ učil, ako možno „Zlo prekonať dobrom“. Nehovoriac o 108 poľských mučeníkoch, ktorých v Dachau zavraždili nacisti, a o mnohých Poliakoch, ktorí prišli o život v nemeckých koncentrákoch. Či viac ako 6500 Poliakov, ktorí v druhej svetovej vojne riskovali život, aby poľským židom a spoluobčanom pomáhali. V Yad Vasheme sú títo hrdinovia, medzi nimi mnohí rehoľníci, v celkom hore na zozname „spravodlivých medzi národmi“. Ja ako Nemec pociťujem národné zahanbenie a hlboký rešpekt vzhľadom na tieto osobnosti, ich odvahu a ich ľudskosť.
Rok 2018 je v mnohom ohľade mimoriadnym rokom pre Poľsko a cirkev krajiny. V novembri bude 100. výročie jeho nezávislosti od konca prvej svetovej vojny. Dlho však nevydržalo, pretože démonické ideológie na západe a východe krajiny nedali pokoja, no tento dátum zostáva dôležitý pre národnú identitu, pre pocit spoločenskej súdržnosti, ktorý má v ére globalizácie mimoriadny význam pre pokoj. Budú sa konať mnohé oslavy a podujatia so spomienkou na rok 1918.
Mne sa zvlášť páči idea krakovského metropolitu arcibiskupa Marka Jędraszewského, s ktorým som sa ako žurnalista viackrát stretol a ktorého rovnako ako predsedu Biskupskej konferencie Poľska Stanisłava Gądeckého, poznanského arcibiskupa, považujem za veľmi bezúhonného muža hlbokej viery.

Od polovice februára inicioval Jędraszewski v diecéze mesačné novény vďačnosti za slobodu, za zodpovednosť za budúcnosť krajiny, za zodpovednosť za svetovú Cirkev. Každý mesiac je v centre meditácie jeden poľský svätec ako patrón iniciatívy.

Tajuplný prorok – františkán

Tým prichádzam konečne k môjmu poľskému tajnému tipu – františkánovi Czesławovi Klimuszkovi, ktorý žil v r. 1905 až 1980 pri Gdansku. Ako mladého muža ho zatklo gestapo a tento tajuplný muž prežil istý druh uvoľnenia prorockých schopností. Vnútorným okom videl, kde sa zdržiavajú nezvestné osoby. A videl aj do budúcnosti. Nezabudnuteľná je u poľských františkánov jeho nálada zármutku po zvolení Jána Pavla I. (Albina Lucianiho) v r. 1978. Na otázku spolubratov, prečo je taký smutný, Klimuszko, ktorý sa zaujímal aj o liečivé rastliny a prirodzené liečivé prípravky, odpovedal: „Nebude dlho žiť!“ Napriek Klimuszkovej povesti to bratia kvitovali potriasaním hláv. Keď taliansky pápež čoskoro na to zomrel, začali byť bratia zvedaví a chceli od Klimuszka vedieť, ako to pôjde ďalej. Tento muž s prenikavým pohľadom na to tíško odvetil: „Možno to bude teraz Karol Wojtyła z Krakova“ …
Hoci bol koniec Klimuszkovho života v komunistickom Poľsku všetkým iným ako rajom, nadchýnal sa pre svoju domovinu a vravel, že v budúcnosti nebude lepšej krajiny, kde by sa dalo žiť – a aj inak prorokoval pre východ Európy stabilnú kresťanskú budúcnosť. A predpovedal aj rastúci kultúrny vplyv Poľska na svet bezprostredne pred zavedením vojnového práva, na čo – pri všetkej úcte voči filozofom Leszkovi Kołakowskému a Józefovi Tischnerovi – bolo skutočne treba byť prorokom. No kto vie. Doteraz sa môj tajný poľský tip ešte vždy ukázal ako pravdivý.
Ja by som si prinajmenšom želal, aby poľská cirkev zohrávala vo všeobecnej Cirkvi ešte väčšiu úlohu. Ako vzor, ako smernica, ako vodkyňa. Viem a cítim (hoci nie som prorok!), že tak myslia mnohí katolícki Európania a svetoobčania a zdieľajú túto túžbu. Laici, ale aj kňazi a biskupi. Pastier, ktorý to myslí so svojím stádočkom dobre, bude preto veľmi dôkladne načúvať tomu, čo táto cirkev hrdinov má jemu aj svetu povedať. –zg-

Pápež Pavol VI. bude koncom októbra svätorečený

Vatikán, 6.3.2018 (KAP) 021 922 – Pápež Pavol VI. (1963-1978) má byť koncom októbra svätorečený. Oznámil to štátny sekretár, kardinál Pietro Parolin podľa médií na okraj konferencie v utorok v Ríme. Slávnostné prijatie do zoznamu svätcov sa má konať na záver Synody biskupov o mládeži, ktorá sa koná 3. až 28. októbra vo Vatikáne.
S pontifikátom Pavla VI. je spojený predovšetkým Druhý vatikánsky koncil (1962-65), na ktorom Katolícka cirkev nanovo určila svoj vzťah k svetu. Známy sa stal Giovanni Battista Montini, narodený pri Brescii, aj svojou encyklikou „Humanae vitae“ (1968) o sexuálnej etike. Smerodajný bol aj jeho dokument „Populorum progressio“ (1967), v ktorom sa vyjadruje ku globálnemu rozvoju a hospodársko-etických otázkach.
Blahorečenie Pavla VI. vykonal pápež František na záver Synody biskupov o rodine 19. októbra 2014. Oficiálne Vatikán svätorečenie ešte nepotvrdil. –zg-

Ako muža a ženu ich stvoril – či predsa nie?

Leni Kesselstattová, hovorkyňa „Iniciatívy hodnotná sexuálna výchova“ – poradného portálu pre rodičov

Graz-Seckau, 6.3.2018 (kath.net) 021 921 – Teraz už to prišlo aj do rakúskej diecézy Graz-Seckau: „Výchova senzitívna voči pohlaviu“. Jasnou rečou: deti si majú svojej pohlavie vybrať sami. Názov prednášky a diskusného večera pre rodičov a „všetkých, ktorí žijú s deťmi“, ktoré zorganizovalo Katolícke vzdelávacie dielo spolu s Katolíckou akciou a Farnosťou sv. Leonharta v Grazi znie: „Taký, aký (á) som – pohlavne neutrálna výchova v ranom detstve“. Na to, aby si deti mohli vyvinúť výraznú a sebavedomú osobnosť je potrebná výchova vzdialená od „klišé určených úloh muža a ženy“ – tak sa uvádza v texte pozvánky!

Kde zostáva kresťanský obraz človeka?
Týmto sa mladým často nič netušiacim rodičom sprostredkuje, že výchova sa môže vlastne podariť, iba ak z našich detí nebudeme vychovávať chlapcov a dievčatká, ale necháme to celkom otvorené. Dievčatkám obliekať ružové šaty je preto obmedzovaním, dávať im na hranie bábiky, či dokonca nechať ich hojdať bábiky v kočíkoch je takmer nedbalosťou. Veď by mohli prísť na myšlienku, že sa chcú sami raz stať matkami! Toto nie je vtip, to je trpká a vážna záležitosť!!! Zlí rodičia sú preto tí, ktorí svoje dieťa natískajú do „klišé určených úloh“ , ba dokonca pred nimi žijú model rodiny s otcom, matkou a dieťaťom!
Akoby „byť dievčaťom“ a neskôr „byť matkou“ bola nejaká ÚLOHA! Od narodenia, v skutočnosti už oveľa skôr, sme až do poslednej bunky nastavení ako muž alebo žena. Bodka. Všetko iné je nevedecké, ako hovoria vedci.
Téma, o ktorú tu ide, je transsexualita alebo transgender. Existujú poľutovaniahodní ľudia, často deti, ktoré sa vo svojom tele necítia dobre. Podľa správ internetu to bolo v Nemecku v r. 2011 presne 0,01413% obyvateľstva. Ďalej je jasné, že k transsexualite teda patrí, že človek je telesne jednoznačne mužského a ženského pohlavia, biologicko-fyzicky zdravý, no trvalo sa cíti ako príslušník druhého pohlavia a usiluje sa telesne tomu druhému pohlaviu priblížiť čo najbližšie (www.dijg.de).
Títo ľudia, ktorí prirodzene potrebujú profesionálnu starostlivosť, sa stávajú nástrojom ideológie. Prirodzené biologické pohlavie sa tu zamieňa za sociálne pohlavie a to je v každom čase ľubovoľne slobodne voliteľné. Čistý zmätok! Táto ideológia gender chce „prekonať prirodzenú heterosexualitu slobodnou voľbou pohlavia muža či ženy“. Chce dekonštruovať človeka a vytvoriť nové indivíduum. Každý sa smie nanovo „vynájsť“. Zabudnúť máme na stvorenie, na Stvoriteľa, Boha. Nie, toto neponúka nejaká ateistická organizácia, ani socialistická strana – sú to prúdy v našej starej, ctihodnej, katolíckej cirkvi, ktoré sa tu ženú za duchom doby! A presne to je tá tragika: Rodičia sa obracajú na katolícku cirkev v nádeji, že dostanú kresťanskú pomoc pre výchovu svojich detí. „Ak to cirkev ponúka, tak to predsa musí byť dobré.“ Aký klamný záver! Namiesto toho dostávajú najrýdzejšiu ideológiu gender. Pretože v ten večer sa má spoločne vypracovať, ako klišé úloh pohlaví dokáže vraj dokonca obmedziť detský vývoj! Rodičia sa tu vedome zavádzajú a kresťanský obraz človeka sa odsúva do kúta. Tí, ktorí veria v Stvoriteľa, na to vopred dané, tých prezentujú ako prekonaných, ako bigotných, staromódnych …

Ako muža a ženu ich stvoril
Spomínaný večer sa má konať v apríli, no je to akési zvláštne – dva mesiace predtým je už vraj všetko obsadené a nedá sa prihlásiť. Možno toto podujatie znova premyslia? Môžeme v to len dúfať. Katolícka cirkev má veľký poklad, ktorý môže ľuďom poskytovať a síce encykliky a vieroučné dokumenty, ktoré boli o človeku, o tom, ako je to byť mužom či ženou napísané (Teológia tela). Tento poklad by mohol tak dobre prispievať k výchove detí rodičmi. Treba to len ľuďom približovať. –zg-

Taliansky kardinál Coccopalmerio sa dožíva 80 rokov

Vatikán, 6.3.2018 (KAP) 021 920 – Predseda Pápežskej rady pre výklad textov zákonov, kardinál Francesco Coccopalmerio, sa dožíva 80. rokov života. Tradične kardináli Rímskej kúrie v tomto termíne končia svoje úrady a členstvá v dikastériách. A vypadávajú aj z okruhu voličov pápeža.
Kardinál Coccopalmerio bol predsedom rady, ktorá vykladá cirkevné právo a vypracováva nové právne texty. Okrem toho bol členom Kongregácie pre náuku viery aj pre kauzy svätých, Apoštolskej signatúry a Rady pre napomáhanie jednoty kresťanov. Po jeho narodeninách má kolégium kardinálov z 216 členov ešte 117 kardinálov oprávnených voliť pápeža v konzistóriu.
Kardinál Coccopalmerio pochádza z okolia Milána a za kňaza ho vysvätil v r. 1962 kardinál Giovanni Battista Montini, neskorší pápež Pavol VI. (1963-1978). Na Pápežskej univerzite Gregoriana v Ríme sa špecializoval na cirkevné právo. V r. 1968 promoval prácou o účasti nekatolíkov na katolíckych kultových obradoch. Do r. 1970 sa špecializoval aj v morálnej teológii.
Pôsobil v právnom oddelení Milánskej arcidiecézy a v r. 1985 sa stal generálnym pro-vikárom. V r. 1993 ho pápež Ján Pavol II. (1978-2005) menoval za pomocného biskupa v Miláne a ďalej sa venoval právu a ekumenizmu. Od r. 1981 začal prednášať na Gregoriane. V r. 2007 Benedikt XVI. (2005-2013) povolal Coccopalmeria za predsedu Pápežskej rady pre výklad textov zákonov. V r. 2008 sa stal aj poradcom Združenia katolíckych právnikov Talianska. Kardinálom je Francesco Coccopalmerio od r. 2012. –zg-

Päť rokov pápeža Františka, päť rokov rozvírenej Cirkvi

Vatikán, 5.3.2018 (KAP) 021 919 – Deň 13. marec 2013 – ešte predtým, než sa nový pápež pred piatimi rokmi trocha nesmelo mávajúc zjavil na balkóne Baziliky sv. Petra vyslal jasné posolstvo: Chce sa volať František. Meno s programom. Ako pápež prijať meno najpopulárnejšieho svätca kresťanstva, svedčí o sebavedomí. Rebelantský obchodnícky potomok František z Assisi (1181/82-1226) prelomil tradíciu a zamiešal sa medzi outsiderov. Nech nezabudne na chudobných, prosil ho brazílsky kardinál Claudio Hummes, keď na konkláve padol lós na kardinála z Buenos Aires, Jorgeho Mária Bergoglia. A on tento impulz prijal a nazval sa František. Známy je jeho obraz Cirkvi ako „poľného lazaretu“, ktorý sa stará o zranených globalizovaného sveta.
František v reči, gestách a štýle vedenia úradu a života má niečo prorocké, ako povedal nemecký kardinál Walter Kasper. Holičstvo a sprchy pre bezdomovcov pod oknami Apoštolského paláca, umývanie nôh na Zelený štvrtok vo väzení namiesto vo svojom biskupskom chráme aj ženám a moslimom namiesto kňazom – pápež z Južnej Ameriky od nás vyžaduje mnoho pochopenia.
Prvý pápež, ktorý neprichádza z oblasti starého „Imperium Romanum“ a ktorému je zmes situácií štátu a Cirkvi dosť cudzia. František „maže rozdiel medzi centrom a perifériou“, hovorí Elisabetta Bonelliová, štátna sekretárka talianskeho ministerstva zahraničia. Každé miesto sveta má svoju vlastnú autoritu, vlastné skúsenosti utrpenia a úspechu, histórie a tradície. To platí pre Bangui ako pre Washington, pre elitu univerzít rovnako ako pre tradičné znalosti domorodých národov.
Ciele Františkových ciest sú Bangladéš, Albánsko, Stredná Afrika. Tiež aj Lampedusa a Lesbos, odkiaľ poukazuje svetu na utrpenie utečencov a migrantov. Tak sa stal „celosvetovou vedúcou postavou s najvyššou vierohodnosťou a morálnou integritou,“ hovorí Bonelliová. Bez rizika diplomacia a politické nasadenie pápeža Františka veru nie sú. Súčasné diplomatické úsilie o dohodu s Pekingom napríklad naráža u katolíkov v Hongkongu na skepsu. Tlačiť legitímnych biskupov k odstúpeniu a doteraz exkomunikovaných a Pekingom menovaných uznať? To zachádza mnohým zreteľne priďaleko.

František chce premostiť priekopy
Svojich hostí obdarúva František holubicou pokoja alebo olivovou vetvičkou ako aj svojimi spismi. Ich hlavné témy sú súvislosti ekológie a spravodlivosti v Božom stvorení, ako aj presvedčivá situácii prispôsobená pastorácia ľudí 21. storočia. František chce premostiť priekopy aj ekumenicky. Jeho vedenie úradu má niečo z „ekumenického primátu“ nadchýnal sa luteránsky farár z Ríma Jens-Martin Kruse. Mnohých katolíkov naproti tomu však proti sebe popudil.
Vyskytli sa tri známe akcie proti „Amoris laetitia“ o manželstve a rodine: list štyroch kardinálov, ktorí ohlásili teologické „pochybnosti“; internetová kampaň nazvaná „synovské napomenutie“, ktorá pápeža dokonca obvinila z „herézy“ a list troch biskupov z Kazachstanu k nerozlučiteľnosti manželstva, ku ktorým sa pridalo ďalších šesť biskupov. Svojou kritikou „hospodárstva, ktoré usmrcuje“ v encyklike o životnom prostredí „Laudato si“ František tiež stúpil mnohým na otlaky.
Mnohí hovoria o pápežovi, ktorý nechce mať posledné slovo, ale radšej viaceré predposledné. Jeho pripomenutie starej jezuitskej cnosti neustáleho „rozlišovania“ je mnohým príliš nejasné. Roztvára to štrbiny, ktorými vniká „zlo“ a „nepravda“. Niet pochýb, František chápe dialóg a ocenenie iných názorov ako cestu pre spoločné dosiahnutie konkrétnej pravdy pre postihnutých ľudí. Pre jeho kritikov to zaváňa tým relativizmom, pred ktorým Benedikt XVI. tak často varoval.

Úspechy a neúspechy
Od svojich predchodcov zdedil František dve začaté úlohy, ktoré zaťažujú jeho pontifikát – riešenie sexuálneho zneužívania a reformu kúrie. V oboch sú úspechy aj neúspechy. V Čile otrasenom prípadom zneužívania sa musí teraz mimoriadny vyslanec zaoberať následkami zrejme nevhodného menovania biskupa a ešte aj necitlivou odpoveďou pápeža na otázku reportéra. Na druhej strane patrí Katolícka cirkev medzitým k vzorom riešenia tejto témy.
Podarí sa Františkovi ním požadovaná reforma kúrie? Štátny sekretár kardinál Pietro Parolin ubezpečuje, že projekt napreduje – aj keď krok za krokom. V oblasti financií a hospodárenia to ešte hapruje. Motivovanie pracovníkov sa zdá byť občas pre Františka cudzím slovom. To, že on, ktorý často hovorí o miernosti a milosrdenstve, vo vianočnom príhovore vedúcich pracovníkov kúrie priamo pred kamerami poriadne zhodil, nevyvolalo krútenie hlavou iba u oslovených.

„Super Pope“
Jeho imidž vo verejnosti sa rysuje aj prostredníctvom grafitov, ktoré pápeža znázorňujú ako „Super Pope“ v nasadení za pokoj a spravodlivosť, alebo jeho občas rozmarné, no aj energické príhovory na generálnych audienciách, či spontánne telefonické hovory a návštevy. To, čo spolupracovníkov tohto „farárskeho pápeža“ privádza do zúfalstva, teší ľudí aj médiá.
Večer pred svojím zvolením pred piatimi rokmi, predtým, než František požehnal ľudí na Námestí sv. Petra, sklonil sa a poprosil ich o modlitbu. Vtedy to bolo nové gesto, z ktorého sa stala veta, ktorou František končí takmer každý príhovor: „Prosím, nezabudnite sa za mňa modliť.“ -zg-

Svätodušný pondelok nanovo – mimo ekumenizmu

Žurnalista Peter Winnemöller

Linec, 5.3.2018 (kath.net) 021 918 – Pondelok bývalej turíčnej oktávy je v Nemecku ešte stále sviatkom. Už mnohý politik sa usiloval ho zrušiť. Cirkvi u nás je málo milý. Je to taký deň niečo medzi sviatkom a pracovným dňom. Existuje ešte omšový formulár v regiónoch, kde je svätodušný pondelok zákonným sviatkom. Tam platí aj nedeľná povinnosť. Kostoly sú zriedka prázdne.
Ale práve v Nemecku sa Svätodušný pondelok často nesie v znamení toho, čo sa dnes u nás považuje za ekumenizmus. Na mnohých miestach sa namiesto svätej omše slávi ekumenická pobožnosť. Mnohí síce nevedia – ani ako katolíci – už celkom presne, čo na Turíce slávime, no pondelok musí byť … Vcelku povedané je Svätodušný pondelok pre väčšinu záťažou. Iba voľnočasový priemysel ho chrabro bráni.
Toto iste nebolo podnetom, no z Ríma dostáva pondelok po Turícach nový veľmi intenzívny význam. Turíce sú narodeninami Cirkvi. Apoštoli prijímajú Ducha Svätého a začínajú šíriť vieru. Okrem apoštolov sedí v tomto zhromaždení na Turíce aj Mária. Ježišova Matka sa od počiatkov Cirkvi považuje za Matku Cirkvi a tak sa aj uctieva. Preto je iba správne, že za slávnosťou založenia Cirkvi bude nasledovať deň Matky Cirkvi.
Spomienka Márie, Matky Cirkvi, zaujíma teraz toto prominentné miesto v cirkevnom roku. Nie je zatiaľ jasné, či to bude prikázaná spomienka. Tak by totiž bol omšový formulár pre Svätodušný pondelok už možno zastaraný. V každom prípade tu však Svätodušný pondelok dostáva nový a pravý ekumenický impulz. Mária je Matka Cirkvi. Ona nie je Matkou mnohých cirkví, ktoré per definitionem nemôžu existovať.
Tu pápež vydal aj pre Európu dôležitý signál. Cirkev, ktorá uctieva Máriu ako svoju Matku, je v starom svete trpiacou Cirkvou. Miznutie viery a klesajúce kresťanské praktizovanie viery Cirkev trýznia.
Súčasná rétorika prelomu v pastoračných príručkách je iba ranou do vody. Práve v Nemecku cirkevný aparát drží pokope už iba peniazmi, mnohými peniazmi. Obrodný obsah hlásanej viery hľadáme márne.
Nerobme si ilúzie, vzdelaný, občiansky ľavicovo-liberálny nemecký katolík -funkcionár si ekumenickú párty nenechá vziať. Na mnohých miestach – ako zvyčajne – sa usmernenie z Ríma ignoruje. No možno považovať za isté, že aj v našej krajine sú miesta, ktoré novému sviatku poskytnú priestor. Zatiaľ sú liturgické texty iba v latinskom jazyku. Keď budú schválené texty v národnom jazyku, nebude stáť sláveniu nového mariánskeho sviatku už nič v ceste.
Možno z toho vyťažiť mnoho cenného nektáru. Máriino materstvo ako vzor materstva všeobecne je iba jeden aspekt. Cirkev je Máriino dieťa, pestovať pravú Mariánsku zbožnosť je dnes dosť ťažké. Medzi sladkým emocionálnym romantizmom a dištancovaným odstupom často toho veľa nie je. Aj o najvnútornejšej podstate Cirkvi, ktorá je oveľa viac ako sociologickou veličinou, možno v takýto deň hovoriť.
Za novú spomienku „Márie, Matky Cirkvi“ môžeme byť vďační. Možno sa aj raz farára opýtať, čo sa vo vlastnej farnosti na tento deň pripravuje. Ak je to tento rok príliš tesné, tak prečo nie na budúci rok. –zg-

Írska vláda varuje Cirkev

Dublin, 5.2.2018 (kath.net) 021 917 – Írska vláda vyvíja pre Svetovým stretnutím katolíckych rodín tlak na cirkev a varuje ju pred vylúčením homosexuálov z podujatia. Katherine Zapponeová, ministerka pre deti a mládež by chcela, aby cirkev na podujatí homosexuálne páry oslavovala a nevylúčila.
To je posolstvo, ktoré má vyjsť zo Svetového stretnutia rodín. Ako aktivisti a ako vláda sa máme postarať o to, aby nijaké zhromaždenie, nijaká skupina a nijaký jednotlivec mal povolenie tieto práva podkopávať! “
Zapponeová, katolícka teologička z USA, je prvou lesbicky žijúcou ženou v Írsku, ktorá je členkou vlády. Pápeža Františka ministerka veľmi vychvaľuje: „Spôsob vedenia Cirkvi pápeža Františka nám dalo veľa nádeje. Jej „manželka“ Ann Louise Gilliganová bola predtým mníškou.
Zapponeová sama je radikálnou prívrženkyňou potratov a tvrdí, že plod nie je ľudský život. „Myslím si, že plod má potenciál ľudského života, ktorý sa časom vyvinie,“ ako vyhlásila.
Svetové stretnutie rodín sa koná 22. až 26. augusta 2018 v Dubline a očividne sa na ňom zúčastní aj pápež František. –zg-

Bern: Afganec hrozil v kostole bombou

Bern, 5.3.2018 (kath.net) 021 916 – Celé hodiny uzavreté ulice spôsobila hrozba bombovým útokom v Kostole Ducha Svätého vo švajčiarskom Berne. Staré mesto a susedná železničná stanica boli vyprázdnené. V piatok 2. marca krátko po 14. hodine kantónová polícia uzavrela námestie pred železničnou stanicou a ozbrojené zložky obkľúčili kostol. Informovali o tom noviny „Berner Zeitung“ a iné médiá.
V Kostole hrozil mladý Afganec, že odpáli bombu. Privolaná polícia našla podozrivé predmety na mužovi a zatkla ho. Na to na päť hodín evakuovali a uzavreli celé okolie. Ku koncu nasadenia polícia zneškodnila dva predmety – išlo očividne o dva predmety omotané kábelmi, ktoré mal Afganec pri sebe. Teraz prebieha vyšetrovanie prípadu.
Evanjelický reformovaný Kostol Ducha Svätého v centre mesta je jednou z hlavných pamiatok Bernu. –zg-

Kardinál: Africká cirkev má ‘iné starosti’

Kardinál: Pápež náuku Cirkvi v „Amoris laetitia“ potvrdil a iba vyzval k citlivosti v prístupe k znovu zosobášeným rozvedeným.

Viedeň, 4.3.2018 (kath.net) 021 915 – Diskusia o Cirkvi, homosexuáloch a znovu zosobášených rozvedených sa z africkej perspektívy javí ako tematicky pochybená. Vyhlásil to nigérijský kardinál John Onaiyekan v interview pre rakúsku televíziu ORF. Kardinál Onaiyekan sa minulý týždeň zúčastnil náboženského summitu medzinárodného Dialógového centra kráľa Abdullaha vo Viedni.
„V Európe sa treba skôr starať o prázdne kostoly. Sme prekvapení, že z akých problémov si tu robia starosti. Cirkev práve v Európe s jej stále sekulárnejším obyvateľstvom si musí robiť starosti z toho, že na rozdiel od Afriky, sú kostoly stále prázdnejšie a mnohí ľudia tam už ani nechodia. Cirkev v Afrike naproti tomu rastie. V Nigérii je 20 miliónov katolíkov. Malo by sa hovoriť o tom, že už je iba málo tých, čo sa chcú stať kňazmi. Aj skutočnosť, že už nie je jasné, čo znamená byť kresťanom, by nám mala robiť starosti.“
Na otázku o homosexualite kardinál povedal, že v Afrike je jasný konsenzus medzi kresťanmi a moslimami. Tá sa odmieta v nemálo štátoch. Homosexualita sa v mnohých afrických štátoch dokonca trestá – aj v Nigérii. Kardinál však nechce homosexuálov „démonizovať“. Náuka Cirkvi je pre neho jasná – tu niet nijakej opcie. Veď prijatie homosexuálnych vzťahov v Európe a Severnej Amerike nie je koniec koncom „nijaký pokrok“, ako povedal.
Vzhľadom na kritiku pápeža Františka v súvislosti s „Amoris laetitia“ sa kardinál vyjadril, že každý, kto sa pousiluje prečítať celé dielo Františka, nepríde na myšlienku, že pápež je heretik. „Pápež náuku Cirkvi potvrdil a iba vyzval k citlivosti v prístupe k znovu zosobášeným rozvedeným.“ Kardinál Onaiyekan sa však jasne vyslovil proti otvoreniu sviatostí pre tieto páry. –zg-

Arcibiskup Nichols zastúpi pápeža na jubileu v Poľsku

Vatikán, 3.3.2018 (KAP) 021 914 – Pápež František menoval arcibiskupa z anglického Westminsteru, kardinála Vincenta Nicholsa, za svojho mimoriadneho vyslanca na 600. výročie poľského prímasa. Oslavami si 29. apríla v Arcidiecéze Gniezno pripomenú prvé menovanie arcibiskupa Gniezna za prímasa „Primas Poloniae“ na Koncile v Kostnici. Gniezno bolo prvým hlavným mestom a prvým biskupským sídlom Poľska. Odvtedy má každý arcibiskup čestný titul „prímas Poľska“.
Súčasným prímasom je arcibiskup Wojciech Polak (53). Predtým bol poľský prímas aj predsedom Biskupskej konferencie krajiny. Od r. 1994 sú oba úrady oddelené.
Kardinál Nichols (72) sa považuje za dôverníka pápeža Františka. Okrem iného je aj predsedom skupiny „Santa-Marta-Group“, iniciatívy pápeža na boj proti obchodu s ľuďmi a otroctvom. –zg-

Pence: Táto generácia znova nastolí právo na život!

Nashville, 3.3.2018 (kath.net/LSN/jg) 021 913 – „Som pevne presvedčený o tom, že v našej dobe znova posunieme nedotknuteľnosť života do centra amerického práva, ak všetci z nás urobia všetko, čo môžu.“ Povedal to americký viceprezident Mike Pence na podujatí organizácií na ochranu života „Susan B. Anthony List“ a „Life Issues Institute“.
„Dúfam, že všetci na to máte odvahu a chuť, pretože ja mám,“ pokračoval Pence. „V ostatnom roku som videl viac pokroku v ochrane života ako vo všetkých rokoch svojho verejného účinkovania,“ povedal Pence, ktorý sa vždy angažoval za ochranu života a proti potratu.
Pence odôvodnil svoju dôveru viacerými pozorovaniami. Pochválil veľkorysosť rodín, ktoré si adoptujú deti a dajú im domov. Ďalším pozitívnym znamením je činnosť opatrovateľov a dobrovoľníkov v krízových tehotenských centrách, ktoré podporujú rodičov v ťažkých situáciách. Tiež je hrdý na hnutie ochrany života, ktoré sa s veľkou oddanosťou a nasadením zasadzuje za nedotknuteľnosť života.
„Vo vnútri srdca som presvedčený, že toto je generácia, ktorá znovu nastolí právo na život! Mám plnú dôveru v americký ľud, v prezidenta a kongres, v ktorom väčšina podporuje ochranu života. A v neposlednom rade dôverujem iste aj v Boha, ktorý stvoril každého človeka. To mi dodáva istotu, že budeme znova žiť v Amerike, ktorá sa rozhodne pre život,“ vyhlásil Pence. –zg-

Schönbornova kritika Launa ‚neúprimná’ a ‚neoprávnená’

Toronto, 3.3.2018 (kath.net/LSN/jg) 021 912 – „Kardinál Christoph Schönborn, viedenský arcibiskup, si príliš privlastnil homosexuálnu ideológiu a slovami a skutkami ju podporuje.“ Napísal to holandský psychológ Gerard J. M. van den Aardweg v komentári pre LifeSiteNews.
„Arcibiskupova kritika em. salzburského biskupa Andreasa Launa k žehnaniu homosexuálnych párov robí tento postoj bolestne viditeľný. Schönborn očividne prevzal sentimentalitu a precitlivenosť ľudí s homosexuálnymi sklonmi, ktorí chcú svoj sexuálny štýl života ospravedlniť a normalizovať,“ kritizoval psychológ.
Biskup Laun v komentári jasne odmietol všetky návrhy žehnať homosexuálne páry. Žehnanie hriešnikov je samozrejme možné, ale nie pre ich hriech, ako napísal Laun. Uviedol tiež, že ani nevestince, mafiu či koncentračné tábory nemožno žehnať.
Kardinál Schönborn to kritizoval a pre kathpress povedal, že nie je prijateľné „uvádzať hodnotu homosexuálnych vzťahov jedným dychom s mafiou, alebo koncentrákmi“. „Tieto veci sú neporovnateľné. Takto sa vyjadrovať je neprijateľné,“ povedal kardinál.
„Vzhľadom na to, čo biskup Laun skutočne napísal, nie je vierohodné, že kardinál Schönborn by sa mohol domnievať, že salzburský pomocný biskup chcel porovnávať žehnanie koncentrákov so žehnaním homosexuálnych párov. Napriek tomu presne toto biskupovi podsúva,“ ako napísal van den Aardweg a pokračoval:
„Biskup Laun napísal, že Božie požehnanie sa nesmie vyprosovať pre hriech. Koncentrák bol iba príkladom vecí, ktoré sa nesmú žehnať. Ak sa na to pozrieme objektívne a logicky nebolo nič nesprávne na tom, čo biskup napísal. Schönborn sa naproti tomu správal, ako to možno očakávať skôr od nejakého militantného homosexuála. Verbálne napadol spolubrata v biskupskom úrade, hoci ho pozná ako muža s profilom, ktorý vždy jasne prezentoval a bránil morálnu náuku Cirkvi o manželstve a sexualite. Biskup Laun ako máloktorý iný biskup pomáhal kresťanom s homosexuálnymi sklonmi, aby mohli žiť podľa Božej vôle,“ napísal van den Aardweg.
„V porovnaní s Launom má Schönborn očividne iný prístup. Zastával psychologicky nezmyselnú a duchovne hroznú nekatolícku ideológiu o ‚hodnote vzťahov rovnakých pohlaví’. To by sa mohlo odbaviť ako typickú pastoračnú naivitu, keby Schönborn nevydal aj ďalšie znamenia rovnakým smerom.“
Ako ďalší príklad uviedol potom psychológ podujatie k aids vo viedenskom Dóme sv. Štefana v decembri 2017, kde spieval aj spevák Thomas Neuwirth – ktorý vystupuje pod ženským menom „Conchita Wurst“.
„Z tohto dôvodu má kardinál Schönborn očividne málo pochopenia pre úsilie biskupa Launa. V konečnom dôsledku je však jeho kritika neúprimná a neoprávnená,“ dodal psychológ. –zg-

Francúzsko: Cirkev smie kúpiť pamätník Jána Pavla II.

Paríž, 2.3.2018 (KAP/KNA) 021 911 – Obecná rada v bretónskom Ploermeli súhlasila 1. marca s predajom pamätníka pápeža Jána Pavla II. Katolícka cirkev ho smie teraz zakúpiť za 20 000 eur, ako informovali francúzske médiá 2. marca. Pamätník sa minulé leto postaral o rozruch. Najvyšší správny súd v Paríži vydal rozsudok, že ako nápadný náboženský symbol sa musí z verejného priestoru odstrániť, hoci tam stojí už 12 rokov. Sudcovia argumentovali, že kríž na pamätníku porušuje zákon o oddelení štátu a Cirkvi. Cirkev chce preto pamätník odkúpiť a postaviť na pozemku niekoľko metrov vzdialeného Kolégia Sacre-Coeur.“
Socha vysoká 7,50 metra znázorňuje pápeža Jána Pavla II. (1978-2005) a nad ním je oblúk s krížom. Je to dar moskovského sochára Suraba Zereteliho a spory sa viedli už pred jeho postavením v r. 2006.
Náboženské symboly stále znova vyvolávajú vo Francúzsku diskusie. V r. 2004 zakázali šatky a iné náboženské symboly na školách. V r. 2016 rozhodol najvyšší správny súd, že vianočné betlehemy sa smú vystavovať vo verejných budovách iba za určitých podmienok. –zg-

Írsko: Plánuje sa akcia k Svetovému stretnutiu rodín

Video írskych biskupov k Svetovému stretnutiu rodín obsahuje interview s aktivistkou LGBT, ktorá je „otrasená“ katolíckym postojom k homosexualite!

Dublin, 2.3.2018 (kath.net/LSN/jg) 021 910 – Inštitút „Lumen Fidei“ zorganizuje 22. a 23. augusta 2018 „Konferenciu katolíckych rodín“ v Dubline. V dňoch 22. až 26. augusta sa bude v Dubline konať aj Svetové stretnutie rodín.
Zhoda dátumov nie je náhodná. Proti Svetovému stretnutiu rodín boli protesty, keď na jeseň 2017 oznámili, že v programových materiáloch boli homosexuálne páry s odvolaním sa na pápežskú exhortáciu „Amoris laetitia“ nekriticky oceňované a „na stretnutí rodín vítané“.
Po správach LifeSiteNews a iných médií uverejnili írski biskupi brožúrku bez kritizovaných pasážach o homosexuáloch. V materiáli k stretnutiu rodín sa však nachádzali aj ďalšie problematické témy. Arcibiskup Diarmuid Martin z Dublinu po novom uverejnení brožúrky povedal, že Svetové stretnutie rodín bude napriek tomu „inkluzívnym podujatím, otvoreným pre všetky rodiny a členov rodín“.
Video, ktoré írski biskupi v rámci príprav Svetového stretnutia rodín uverejnili, obsahuje interview s aktivistkou LGBT, ktorá je „otrasená“ katolíckym postojom k homosexualite! V inom interview istá žena hovorí, že jej rodina s jej homosexualitou nikdy problém nemala.
„Lumen Fidei Institute“ sa vzhľadom na tento vývoj rozhodol usporiadať zvláštnu konferenciu, na ktorej sa má nezmenená manželská morálka Cirkvi nanovo potvrdiť. Organizátori ohlásili, že ako základ použijú encykliku „Casti Connubii“ pápeža Pia XI. Pius XI. ju vydal v r. 1930 po rozhodnutí Anglikánskej cirkvi povoliť antikoncepciu. Pápež bránil manželstvo a rodinu a zdôraznil svätosť manželského zväzku. Odmietol antikoncepciu a potrat a vyslovil sa za eugenické opatrenia. Katolícke manželstvo a rodina sú dnes vystavené útokom ako nikdy predtým. Touto konferenciou chce inštitút „Lumen Fidei“ katolíkov vyzvať, aby sa angažovali za manželstvo a rodinu. –zg-

Naša príloha

Kardinál Sarah: „Sväté prijímanie na kolenách a na jazyk“

Vatikán, 2.3.2018 (kath.net) 021 909 – Vo februári 2018 uverejnil farár Federico Bortoli knihu „La distribuzione della comunione sulla mano“ (Podávanie prijímania na ruku). Veľkú pozornosť vyvolal predslov k tejto knihe od prefekta Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí kardinála Roberta Saraha. Kath.net ďakuje farárovi Johannesovi Lehrnerovi za preklad z taliančiny.

Anjel pokoja vo Fatime

Prozreteľnosť, ktorá múdro a jemne riadi všetky veci, nám ponúka knihu „Udeľovanie prijímania na ruku“ od farára Federica Bortoliho práve teraz, keď sme oslávili 100. výročie zjavení vo Fatime. Pred zjaveniami Panny Márie na jar 1916, sa zjavil anjel pokoja Lucii, Hyacinte a Františkovi a povedal im: „Nebojte sa, ja som anjel pokoja. Modlite sa so mnou.“ Anjel si kľakol na zem a dotkol sa čelom pôdy. Potom zasiahnuté nadprirodzenou silou ho deti napodobnili a opakovali po anjelovi modlitbu: „Môj Bože, verím v teba, klaniam sa ti, dúfam v teba a milujem ťa. Prosím ťa za odpustenie za všetkých, ktorí v teba neveria, neklaňajú sa ti, nedúfajú a nemilujú ťa.“ Potom anjel zmizol. Pri treťom zjavení na jar 1916 si deti uvedomili, že anjel – stále ten istý – držal v ľavej ruke kalich, nad ktorým sa vznášala Hostia. Niekoľko kvapiek krvi spadlo z Hostie do kalicha. Anjel nechal kalich vznášať sa vo vzduchu, prišiel k deťom, znova sa hodil na zem a opakoval trikrát túto modlitbu:
„Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý. V najhlbšej pokore sa ti klaniam a obetujem ti najvzácnejšie Telo a Krv, dušu a božstvo Ježiša Krista prítomného vo všetkých svätostánkoch zeme na uzmierenie za všetky urážky, svätokrádeže a ľahostajnosti, ktorými je on urážaný. Skrze nekonečné zásluhy jeho Najsvätejšieho Srdca a na príhovor Nepoškvrneného Srdca Panny Márie ťa prosím o obrátenie úbohých hriešnikov.“
Potom sa anjel zodvihol, vzal znova kalich a Hostiu do rúk, dal svätú Hostiu Lucii a krv kalicha podal Hyacinte a Františkovi, ktorí zostali kľačať a hovoril: „Vezmite a pite Telo a Krv Ježiša Krista, ktorý je nevďačnými ľuďmi strašne potupovaný. Vynahradzujte ich zločiny a utešujte svojho Boha.“
Anjel sa znova vrhol na zem a s Luciou, Hyacintou a Františkom trikrát opakoval tú istú modlitbu.

Potupovania Ježiša v Hostii

Anjel pokoja nám teda ukazuje, ako musíme prijímať Telo a Krv Ježiša Krista. Zmierna modlitba anjela žiaľ vôbec nie je prekonaná. Aké sú však tie potupovania Ježiša v najsvätejšej Hostii a ako ich môžeme naprávať? Najprv sú to potupovania samotnej Oltárnej sviatosti: strašné rúhania, o ktorých nám podali správy a hrôzostrašné opisy obrátení satanisti. Potupovaniami sú aj svätokrádežné prijímania, pri ktorých sa neprijíma v stave posväcujúcej milosti, alebo pri ktorých sa nevyznáva katolícka viera (myslím tu na tzv. ‚intercommunion‘ nekatolíkov).
Ďalej je potupovaním nášho Pána všetko to, čo bráni plodnosti Najsvätejšej sviatosti, najmä omyly, ktoré sa zasiali ducha veriacich a preto už neveria v Eucharistiu.
Strašné rúhania, ktoré sa odohrávajú na tzv. ‚čiernych omšiach‘ nezraňujú priamo toho, kto sa v Hostii potupuje, pretože tie cielia iba na chlieb a víno. Isteže, Ježiš trpí pre duše týchto rúhačov, za ktoré prelial svoju krv, keď ním tieto tak úboho a kruto pohŕdajú. Ale Ježiš trpí viac, ak mimoriadny dar jeho božsko-ľudskej eucharistickej prítomnosti nemôže vyvolávať potenciálne účinky v dušiach veriacich. A preto pochopíme, že zákerný diabolský útok spočíva v pokusoch vymazať vieru v Eucharistiu rozsievaním omylov a napomáhať to nevhodným spôsobom prijímania.
A vskutku – boj medzi sv. Michalom a jeho anjelmi na jednej strane a Luciferom na strane druhej pokračuje v srdciach veriacich: Satanovým terčom je obeta svätej omše a reálna prítomnosť Ježiša s konsekrovanej Hostii. Tento pokus o takúto lúpež v dušiach prebieha v dvoch líniách:

Transsubstanciácia a reálna prítomnosť

Prvou je oslabenie koncepcie ‚reálnej prítomnosti‘ Krista v Eucharistii. Mnohí teológovia neprestávajú zosmiešňovať termín ‚transsubstanciácia‘ alebo hovoriť o ňom pohŕdavo – napriek trvalým upozorneniam zo strany učiteľského úradu. Preto je chvályhodné, že farár Bortoli zostavil rozsiahly historický úvod do špecifickej viery Cirkvi k slovám „toto je moje Telo … toto je moja Krv…“: je to jednoduché ‚je‘, ktoré však odhaľuje celú Kristovu lásku, jeho horiacu túžbu byť nám telesne tak blízko ako Márii, Jozefovi, učeníkom, davu ľudí, aby ich nakŕmil, aj Emauzským učeníkom … Dobrí učitelia a učiteľský úrad Cirkvi našli v slove ‚transsubstanciácia‘ neporaziteľnú baštu proti herézam a súčasne najvhodnejší termín vyjadrenia najskutočnejšej lásky – teda presne ‚substanciálnej‘ – ktorá je najsvätejším spôsobom nezávisle od dispozície človeka a jeho zmýšľania stále prítomná.
Princíp imanencie – t. j. filozofický omyl, podľa ktorého sa myslenie už nemusí prispôsobovať tomu skutočnému, ale to skutočné je obklopované a určované myslením – sa pokúsil znešváriť aj eucharistickú náuku: skutočná objektívna prítomnosť (= láska bez podmienok) sa relativizuje tým, že sa robí závislou od toho, či niekto znamenie chápe (transfinalizácia), alebo či niekto je tým živený (transsignifikácia).
Bl. Pavol VI. musel zasiahnuť encyklikou „Mysterium fidei“, práve aby objasnil, aké neprimerané sú tieto pojmy na vyjadrenie tajomstva Eucharistie. Nie! V Najsvätejšej sviatosti je láska, aj keď nikto na túto lásku nereaguje, aj keď nikto na ňu nemyslí. On je tam ako skala, z ktorej v púšti vyprýšti prameň – on sa modlí, on ďakuje, prosí pre človeka o odpustenie a vrúcne prosí o všetky milosti, ktoré človek potrebuje absolútne nezávisle od spôsobu myslenia človeka – a to všetko pre to, aby človek nakoniec sám uveril a pred touto láskou kapituloval: „Credidimus caritati!! (1 Jn 4,16).

Pozor na čiastočky

Vidíme teraz, ako viera a reálna prítomnosť môže ovplyvňovať spôsob prijímania a naopak. Prijímanie na ruku nepochybne so sebou prináša veľký rozptyl čiastočiek Hostie – pozornosť voči najmenším čiastočkám, starosť o očistenie posvätných nádob, nedotýkanie sa Hostie spotenými rukami, vyznanie viery v reálnu prítomnosť Ježiša aj v najmenších čiastočkách konsekrovanej Hostie – keď je Ježiš substanciou Eucharistického chleba a keď sú rozmery čiastočiek iba akcidencie chleba, nehrá nijakú úlohu aký veľký alebo malý je kúsoček Hostie! Substancia je tá istá! Je to On! A naopak – nepozornosť voči čiastočkám spôsobuje, že nám mizne dogma z očí. Pomaly by mohla prevážiť myšlienka: „Ak ani farár nevenuje čiastočkám nijakú pozornosť, ak rozdáva sväté prijímanie tak, že sa čiastočky môžu roztrúsiť, tak to znamená, že v nich Ježiš nie je, alebo že je v nich ‚iba v istom okamihu‘.“

Zmysel pre to sväté

Druhá línia, na ktorú sa útok na Eucharistiu viaže, je pokus odňať zo sŕdc veriacich zmysel pre to sväté. Svätá kongregácia pre sviatosti a Boží kult sa už v r. 1980 sťažovala inštrukciou „Inaestimabile donum“ na rastúcu stratu zmyslu pre to sväté v liturgii, čo sa v ostatných desaťročiach, žiaľ, nezastavilo. Je isté, že nás Pán miluje mnohými spôsobmi skrze svoju prozreteľnosť ako – prirodzený život, vzduch, ktorý dýchame, naši blížni, atď. Boh nám dáva mnohé veci, ale existuje láska, pre ktorú sa nám Boh sám daruje, keď nám dáva účasť na svojej božskej povahe – táto láska sa nazýva ‚milosť‘ a je to láska, ktorá každú inú lásku presahuje. Ak zle pochopíme výraz ‚všetko je milosť‘, ak nebudeme robiť primerané rozlišovania, riskujeme, že upadneme do panteizmu a naturalizmu, pretože ak je všetko milosť, nič nie je milosť. Ak niet prvého poschodia (prirodzeného poriadku a prozretelnostnej lásky, ktorá sa stará), niet ani druhého poschodia (nadprirodzeného poriadku a milosti). Je veľmi potrebné, aby toto bolo celkom jasné – ponad prozreteľnosť existuje Božia láska, ktorá nie je všeobecná, ale mimoriadna – dilectio specialis. A táto dilectio specialis je obsiahnutá v Eucharistii.
Preto začína sv. Tomáš Akvinský svoje pojednanie o Eucharistii tým, že ukazuje, čo je v tejto sviatosti to charakteristické – ak iné sviatosti „sú znameniami niečoho svätého, keď ľudí posväcujú“ (Summa Theologiae, III, q. 60, a. 2, c), je tu toto sväté nielen označené, ale substanciálne prítomné: „Rozdiel medzi Eucharistiou a inými sviatosťami, ktoré majú vnímateľnú matériu: Eucharistia obsahuje v absolútnom zmysle niečo Sväté a to je Kristus sám“ (Summa Theologiae, III, q. 73, a. 1, ad 3). Eucharistia je svätá, pretože obsahuje to samotné Sväté, toho trikrát Svätého, toho Boha, ktorý je láska, to najsvätejšie a sväté lásky – veď nie nadarmo je Eucharistia – Sacramentum caritatis. Mať zmysel pre sväté znamená vnímať túto mimoriadnu prítomnosť.
Zatiaľ čo výraz ‚transsubstanciácia‘ naznačuje realitu prítomnosti, zmysel pre to sväté nám dáva tušiť absolútnu jedinečnosť a svätosť. Aká hanba by bola stratiť zmysel pre sväté práve v tom, čo je to najsvätejšie! A ako je to možné? Tak, že tento mimoriadny pokrm prijímame tak ako normálne jedlo. Bolo by gnosticizmom myslieť si, že vieru človeka možno oddeliť od vonkajších vnímateľných znakov, ktoré však musia byť dôsledne náležité s tým, čo označujú, pretože človek dospieva k vnímaniu neviditeľných realít zvyčajne iba skrze konkrétne znamenia tak, že kráča od známeho k neznámemu, ako to vyzdvihuje doctor angelicus (Summa Theologiae, III, q. 60, a. 2, c). Druhý vatikánsky koncil pripomína v „Sacrosanctum Concilium“ aké dôležité sú gestá, držanie tela, vonkajšie znaky a ich veľká pedagogická hodnota (SC, 30, 33). Teda reálnej prítomnosti mimoriadnej lásky (dilectio specialis) prináleží mimoriadny kult, mimoriadna chvála, thema laudis specialis (sequenza Lauda Sion) a mimoriadny spôsob ako ju prijímať – a síce nie ako obyčajný chlieb.

Nie je to obyčajný chlieb

Od detí, ktorým sa mal povoliť prístup k prvému svätému prijímaniu nežiadal sv. Pius X., aby vedeli vysvetliť výrazy, ‚substancia‘ a ‚akcidencie‘, ale aby vedeli rozlišovať Eucharistický chlieb od obyčajného chleba (cfr. Decreto Quam singulari, 7.8.1910). To je prvé poznanie, podmienka sine qua non, prvé semeno, ktoré sa potom môže rozvinúť do hlbšieho chápania. Aký zmysel pre sväté môže mať dieťa, ak Eucharistický chlieb prijíma rovnako ako sladkosť od mamky? Pán sám nás prosí, aby sme skultivovali zmysel pre sväté. Prorok Malachiáš hovorí: „Syn si má ctiť otca a sluha svojho pána. Ak som ja otec, kde je úcta ku mne? Ak som Pán, kde je bázeň voči mne? – hovorí PÁN zástupov vám, kňazi, ktorí opovrhujete mojím menom“ (Mal 1,6).
Táto božská prosba je však len a výlučne v službe človeka: „Nepotrebuješ našu chválu, je to dar tvojej milosti, že ti ďakujeme. Naša chvála nemôže rozmnožiť tvoju veľkosť, no nám prináša požehnanie a spásu skrze Pána Ježiša Krista,“ (prefácia IV) a to nám pomáha vierohodne prijímať tajomstvá viery.
Liturgia pozostáva z mnohých malých obradov a gest – každé z nich je schopné vyjadriť tieto postoje bohaté na lásku, detskú úctu a klaňanie sa Bohu. Práve preto je potrebné krásu, účelovosť a pastoračnú hodnotu praxe vyvinutej počas dlhého života a tradície Cirkvi napomáhať a to je postoj prijímať Eucharistiu na jazyk a na kolenách.
Veľkosť a ušľachtilosť človeka ako aj najvyšší výraz jeho lásky k jeho Stvoriteľovi spočíva v tom, že kľaká pred Bohom. Ježiš sám sa v prítomnosti Otca modlil na kolenách: „Trocha poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina. Hovoril: ´Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty – Pater, si vis, transfer calicem istum a me; verumtamen non mea voluntas sed tua fiat (Lk 22,42; Mk 14,35-36; Mt 26,38-39). Liturgia neba na tom trvá a odporúča, aby sme sa pred obetovaným Baránkom vrhli na kolená: „I videl som v strede medzi trónom a štyrmi bytosťami uprostred starcov stáť Baránka, ktorý bol ako zabitý. Mal sedem rohov a sedem očí, čo je sedem Božích duchov, poslaných na celú zem. On pristúpil a vzal knihu z pravice Sediaceho na tróne. A keď ju vzal, štyri bytosti a dvadsiati štyria starci padli pred Baránkom. Každý mal citaru a zlatú čašu plnú kadidla, čo sú modlitby svätých,“ (Zjv 5,6-8).

Príklad sv. Jána Pavla II.

V tejto súvislosti chcem poukázať na dvoch veľkých svätcov našej doby –na sv. Jána Pavla II. a sv. Matku Teréziu z Kalkaty. Celý život Karola Wojtyłu bol poznačený hlbokou úctou k Najsvätejšej Eucharistii.
O tom by sa muselo veľa povedať a mnohé sa napísalo. Stačí si pripomenúť posledné roky jeho Petrovej služby – človek v tele poznačený chorobou pokračujúcou a nezvrátiteľnou, čo viedlo k takmer totálnemu fyzickému obmedzeniu. No bez ohľadu na to, že bol vyčerpaný a bez síl, doslova ubitý chorobou, kvázi s Kristom pribitý na kríž, nedovolil si Ján Pavol II. nikdy v prítomnosti vystavenej Najsvätejšej sviatosti sedieť! Kto si nespomenie s emóciami a láskou na obrazy pápeža Jána Pavla II. zdrveného chorobou, zničeného, ale počas cesty procesie na Božie Telo od San Giovanni in Laterano k Bazilike Santa Maria Maggiore pred Najsvätejšou sviatosťou vždy na kolenách? Pápež tak veľmi chorý, si kládol za povinnosť pred Sviatosťou kľačať. Nebol schopný sám si kľaknúť, ani vstať. Potreboval iných, aby mohol zohnúť kolená a potom sa zodvihnúť. Až do posledných dní chcel pre nás vydávať veľké svedectvo úcty voči Najsvätejšej sviatosti. Prečo sme takí pyšní a bezcitní voči znameniu, ktoré nám Boh sám ponúka pre náš duchovný rast, pre náš intímny vzťah s ním? Prečo si nekľakáme, aby sme prijímali sväté prijímanie podľa príkladu svätcov? Je to naozaj príliš pokorujúce klesnúť na zem a pred Pánom Ježišom Kristom zotrvať na kolenách? Veď: „On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom; a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži (Flp 2,6-8).

Príklad sv. Terézie z Kalkaty

Sv. Matka Terézia z Kalkaty, mimoriadna rehoľníčka, ku ktorej sa nikto neodvážil správať ako k tradicionalistke, fundamentalistke, či extrémistke, ktorej viera, svätosť a dokonalá oddanosť Bohu a chudobným bola všetkým známa, mala absolútny rešpekt a úctu k božskému Telu Ježiša Krista.
Iste sa denne vo vyčerpaných a trpiacich telách najchudobnejších z chudobných dotýkala Kristovho Tela. No naplnená úžasom a hlbokou úctou sa zdržiavala dotknutia sa premeneného Kristovho Tela – radšej sa mu klaňala a v tichosti ho pozorovala, dlho zotrvávala na kolenách pred eucharistickým Ježišom. Okrem toho prijímala sväté prijímanie do úst ako malé dieťa, ktoré sa pokorne dáva živiť svojím Bohom. Svätica zosmutnela a pôsobilo jej bolesti, keď videla kresťanov prijímať Eucharistiu na ruku. Okrem toho ubezpečovala, že všetky jej sestry prijímajú Eucharistiu iba na jazyk. Či to nie je napomenutie, ktoré nám dáva sám Boh: „Veď ja som Pán, tvoj Boh, ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny; otvor si ústa a ja ti ich naplním“ (Ž 81,11).

Prijať Božie znamenia – sväté prijímanie na kolenách

Prečo trváme na tom prijímať po stojačky a na ruku? Prečo toto správanie s chýbajúcim podriadením sa Božím znameniam? Nech sa nijaký kňaz neodváži vložiť do tejto otázky svoju vlastnú autoritu tak, že odmietne prijímanie tým, čo ho chcú prijať na kolenách a do úst, ani nech sa k nim zle nespráva – veď my prichádzame ako deti a prijímame pokorne na kolenách a na jazyk Kristovo Telo. Svätci sú nám príkladom. Oni sú modelmi, ktoré nám Boh ponúka na napodobňovanie!
Ale ako sa mohla prax prijímania na ruku stať takou všeobecnou? Farár Bortoli nám dáva odpoveď na základe doteraz neuverejnenej dokumentácie, ktorá je mimoriadna kvalitou a rozsahom. Išlo o proces, ktorý bol všetko iné ako jasný, išlo o prechod od toho, čo inštrukcia „Memoriale Domini“ pripustila, až po spôsob, ktorý je dnes taký rozšírený. Povolilo sa – iba biskupským konferenciám v krajinách, kde sa táto prax už zneužívajúco zaviedla – vyprosiť si indult, aby mohli prijímanie podávať na ruku – a to iba tam, kde bolo nemožné a poškodilo by princíp autority vrátiť sa ku korektnému spôsobu prijímania. Tak ako pri latinskom jazyku, aj pri liturgickej reforme, ktorá mala byť v zhode s bývalými obradmi, sa toto mimoriadne povolenie stalo štrbinou na vylomenie a vyprázdnenie trezoru liturgických pokladov Cirkvi. Pán vedie spravodlivého po ‚rovných cestách‘ (Múd 10,10), nie po tajných postranných cestičkách. Z vyššie uvedených teologických motivácií sa následne ukazuje, že ani tá cesta, ktorou sa rozšírilo prijímanie na ruku, sa nepresadila v zmysle Božích ciest.
Nech táto kniha povzbudí tých kňazov a tých veriacich pohnutých aj príkladom Benedikta XVI. – ktorý v posledných rokoch pontifikátu chcel rozdávať Eucharistiu len do úst a na kolenách – aby sa správali k Eucharistii takýmto spôsobom a želali si ju prijímať tak, ako to tejto Sviatosti oveľa viac zodpovedá. Dúfam, že dôjde k opätovnému objaveniu a napomáhaniu krásy a pastoračnej hodnoty tejto praxe. Podľa môjho názoru a úsudku je to dôležitá potreba, o ktorej dnešná Cirkev musí uvažovať. Je to ďalší akt poklony a lásky, ktorý každý z nás môže Ježišovi Kristovi ponúkať.
Veľmi ma teší vidieť mnohých mladých, ktorí sa rozhodnú prijímať nášho Pána tak úctivo na kolenách a na jazyk. Nech práca farára Bortoliho priaznivo podporí všeobecné premyslenie spôsobu podávania svätého prijímania. Ako som povedal na začiatku, práve sme oslávili 100. výročie Fatimy a sme povzbudení v očakávaní bezpečného víťazstva Nepoškvrneného Srdca Panny Márie – v zmysle toho zvíťazí aj pravda v liturgii. –zg-

* * * * * * *

K DUCHU SVÄTÉMU: Pane, zošli svojho Ducha a obnovíš tvárnosť zeme! Pane, obnov svoje prvé Turíce. Ježišu, udeľ všetkým milovaným kňazom dar rozlišovania duchov, obdaruj ich všetkými svojimi darmi, rozmnož ich lásku, urob z nich neohrozených apoštolov a pravých svätých medzi ľuďmi.
Duchu Svätý, Bože lásky, príď ako mocný vietor do našich katedrál, do večeradiel, do najbohatších domov práve tak, ako do najpokornejších príbytkov. Naplň celú Zem svojím svetlom, svojou útechou a svojou láskou! … Príď a povzbuď ľudí v tejto dobe takej plnej úzkostí, osvetli neistú budúcnosť mnohých, upevni tých, ktorí ešte váhajú na Božích cestách.
Duchu svetla, rozptýľ všetky temnoty zeme, uveď blúdiace ovce do Božieho ovčinca, pretrhni oblaky prikrývajúce tvoje tajomné svetlo. … Naplň všetky srdcia svojimi premnohými a vzácnymi darmi, ó božský plod obety Kalvárie, … (Krátené: Marthe Robinová, Turíce 26. mája.1939)

K FATIMSKEJ PANNE MÁRII:
Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, s hlbokou úctou sa ti klaniame, Obetujeme ti najsvätejšie Telo, krv, dušu a božstvo nášho Pána Ježiša Krista, prítomného vo svätostánku. Pre jeho nekonečné zásluhy ťa prosíme, odpusť nám všetky hriechy. A nielen nám, ale aj všetkým našim priateľom i nepriateľom.
Pokorne ťa prosíme, odpusť nám všetky urážky, ktorých sa ti denne od nás dostáva. Odpusť nám aj tie, ktorými sme urazili Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, ktoré ťa tak veľmi miluje.
Jej prostredníctvom ti obetujeme naše modlitby, obety a všetky dobré skutky ako náhradu za neprávosti, spáchané proti jej Nepoškvrnenému Srdcu.
Obetujeme ich tiež za našu mládež, jej rodičov a vychovávateľov. Prijmi ich aj za obrátenie hriešnikov, pohanov a našich bratov žijúcich v blude.
Vrúcne ťa prosíme, daj nám svätých kňazov, biskupov a apoštolov. Zveľaďuj a chráň svoje dielo, aby sme jednotne a horlivo pracovali za rozšírení Božieho kráľovstva na zemi. Nech sa vždy stane tvoja svätá vôľa.
Odovzdávame sa ti, obetujeme a zasväcujeme v spojení s Nepoškvrneným Srdcom Panny Márie.
Dopraj nám všetky milosti. Daj, aby sme ťa lepšie poznali a z lásky ti slúžili. Zmiluj sa nad dušami v očistci.
Nakoniec ti vrúcne ďakujeme, za všetko, čím si obdaril našu dušu a naše telo.
Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, buď nám spásou. Kráľovná presvätého ruženca, oroduj za nás. Amen.
(S povolením cirk. vrchnosti Nitra č.1285/46)

Sv. MICHAL ARCHANJEL, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom. Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista. Amen.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *