Blahoslavená Anka Kolesárová

Košice/Bratislava/Rím 7. marca (TASR) – Slovensko má novú blahoslavenú. Svätý Otec František schválil dekrét o mučeníctve Božej služobníčky Anky Kolesárovej z Vysokej nad Uhom, ktorú v závere druhej svetovej vojny zastrelil ruský vojak. Dnes o tom informovalo tlačové stredisko Svätej stolice v Ríme.

Kto bola Anka Kolesárová?

Anka sa narodila 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom a rodičia – Ján Kolesár, prezývaný Hruška, a Anna, rodená Kušnírová – ju hneď na druhý deň dali pokrstiť. Naoko ničím výnimočné dievča z východoslovenskej dediny Vysoká nad Uhom. Chodila do ľudovej školy, pomáhala v domácnosti a na gazdovstve, ako to bývalo v tej dobe zvykom. Keď mala Anka desať rokov, zomrela jej mama. Zrazu sa Anka stala jedinou ženou v dome. Starší brat s otcom pracovali na poliach a ona sa starala o všetko potrebné. Nebolo ľahké v takom veku zamiesiť na chlieb, zabiť a ošklbať hus do polievky, podojiť kravu a z mlieka namútiť maslo. Domáce povinnosti jej síce nedovoľovali dokončiť si školu, ale nebránili jej modliť sa popri práci modlitbu svätého ruženca, zúčastňovať sa pobožností a pútí, pripraviť výzdobu do kostola, postarať sa o mladšie deti zo susedstva a budovať hlboké priateľstvá s rovesníčkami. Anka bola milá, obetavá, nesťažovala sa. Hľadela viac na potreby iných ako na seba. Bola vychovávaná  k skromnosti a mravnej čistote. Záver druhej svetovej vojny bol pre Vysočanov obzvlášť náročný. Dva mesiace prechádzal obcou front a vonku sa všade strieľalo. V domoch sa ubytovali nemeckí vojaci a domáci sa schovávali v pivniciach.

V osudný večer 22.novembra 1944 vošiel do pivnice u Kolesárovcov podgurážený ruský vojak z oslobodeneckej armády. Uvidel, že v tmavých šatách po nebohej matke sa chúli mladé nevinné dievča. Začal ju ťahať von, aby si na nej ukojil svoje nemravné chúťky. Keď sa Anka aj napriek vyhrážkam vytrvalo bránila, vojak ju posledný raz okríkol a prikázal jej rozlúčiť sa s otcom. Anka sa bez zaváhania pritisla k otcovi, pošepla mu posledné zbohom a s modlitbou na perách, po tom, čo do nej vojak vpálil dve guľky zo samopalu, v jeho náručí zomrela. Po cirkevnom pohrebe, ktorý sa konal až o niekoľko dní, keď boje ustali, zapísal miestny kňaz do matriky k Ankinmu menu „obeť svätej čistoty“. Nebolo totiž najmenšej pochybnosti o odvážnom skutku viery mladej šestnásťročnej dievčiny.

Prvým horliteľom Ankinho procesu blahorečenia bol jezuita a rodák z Vysokej nad Uhom, páter Michal Potocký. Viackrát nabádal rodákov, aby zbierali materiály o Ankinom živote. Nastala však zložitá doba, kedy o kresťanstve nebolo dovolené verejne hovoriť. Možno by jej príbeh načisto zapadol prachom, ak by Božia vôľa nebola iná. V roku 1998 zaujalo Ankino hrdinstvo novú generáciu veriacich. Mladí ľudia začali pravidelne navštevovať jej hrob a modliť sa tu za dar čistého srdca, múdreho života a živej viery. Mnohí z nich svedčia o vlastnom obrátení. Vďaka Ankinmu svedectvu sa rozhodli zachovať si čistotu do manželstva, vzdať sa rôznych foriem otroctva, ktoré ich spútavalo a odovzdať sa aktívnej službe druhým. Ankino mučeníctvo zasahuje našu vieru, nádej a lásku a nekompromisne nás stavia pred rozhodnutie vzdať sa všetkého a odovzdať svoj život Bohu. Veď žiť je Kristus a zomrieť zisk (porov. Flp 1,21)! Proces Ankinho blahorečenia bol iniciovaný o. Pavlom Hudákom, rektorom Domu Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom. Pripojí sa tak k novodobým mučeniciam čistoty, ako sú svätá Mária Goretti či blahoslavená Karolina Kózka z Poľska. Takéto jednoduché, a predsa hrdinské vzory mladých, bezbranných dievčat, ktoré sú nám časom aj priestorom blízke, potrebujeme dnes ako soľ.

Na jej náhrobnom kameni nájdeme nápis „Radšej smrť ako hriech.“ Nebojme sa po vzore Anky Kolesárovej aj my byť svedkami viery v Ježiša Krista v našom každodennom živote. Svet potrebuje naše svedectvo.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *