Nádherná spiritualita svätého pápeža Jána Pavla II.

(1) MLADÍ ĽUDIA

Zo slov tohto veľkého svätca: „Nie je žiadnym tajomstvom, že pápež miluje mladých ľudí … a že sa cíti nesmierne šťastný vo Vašej spoločnosti.“

Ako kňaz, Karol Wojtyla, venoval veľa svojej pastoračnej služby mládeži a často mladých aj brával na turistiku a výlety. Tam sa spojili rukami, zhromaždili sa okolo táborového ohňa, aby spoločne spievali a modlili sa. Tieto kempingové cesty sa stali semenom inšpirácie pre Svetový deň mládeže.

Dokonca aj ako biskup a kardinál si Ján Pavol II. našiel čas byť s mládežou a vyzýval ich, aby hľadali väčšie veci. Bol dokonca označovaný ako večný teenager, pretože dobre spolupracoval s mladými ľuďmi.

Mladí ľudia v ňom videli osobu skutočne autentickú a skutočne milujúcu – čo ich priťahovalo.

Ján Pavol II. vyhlásil: „Verím v mládež celým svojím srdcom a so všetkou silou svojho presvedčenia.“

 

(2) ĽUDSKÁ LÁSKA

Ako kňaz, Karol Wojtyla preukazoval veľkú úctu k ľudskej láske. Často ho kritizovali za jeho hlboké pochopenie a lásku, ale skutočne veril, že láska nie je niečo, čo je jednoducho dané alebo niečo, čo sa „stane“ – ale, že je to úloha daná človeku Bohom.

Ján Pavol II. vedel, že táto ľudská láska sa vzťahuje nielen na páry, ale aj na celé ľudstvo. Povedal: „Ľudská osoba je stvorená na obraz a podobu Boha, a preto je jedinou primeranou odpoveďou na inú osobu láska.“

Pápež Ján Pavol II. tiež rozvinul to, čo dnes poznáme ako teológiu tela. Opäť toto učenie hovorilo nielen o povolaní manželstva, ale aj o pochopení toho, čo znamená byť človekom. Je to tak jednoduché, ako je volanie lásky vložené do anatómie človeka. Ako vysvetlil Ján Pavol II.:

„Boh má pre nás plán – plán pre náš život, pre naše telo, pre našu dušu, pre našu budúcnosť. Tento plán je pre nás mimoriadne dôležitý – tak dôležitý, že Boh sa stal človekom, aby nám to vysvetlil.“

 

(3) POŽEHNANÁ EUCHARISTIA

Už od veľmi mladého veku mal Karol Wojtyla veľkú lásku k modlitbe a k Najsvätejšej sviatosti. Celý jeho život bol hlboko zakorenený v modlitbe.

Ján Pavol II. vysvetlil svoju lásku k Eucharistii týmto spôsobom: „Pre mňa je svätá omša stredobodom môjho života a môjho každodenného života“ a „nič pre mňa viac neznamená, alebo mi nedáva väčšiu radosť, než aby som každodenne slávil svätú omšu…“

Pápež miloval komunikáciu s Bohom na „púšti“, podobne ako samotný Kristus, ako Ján Krstiteľ, či pustovníci. Dokonca utekal do samoty bez vedomia svojich bezpečnostných stráží, aby tak mohol byť sám s Bohom v pokojnej sile svojho stvorenia. Jeho obľúbené miesto modlitby však bolo pred Najsvätejšou sviatosťou. V skutočnosti jeho veľká láska k Ježišovi Kristovi spôsobila, že často odložil či zmenil svoj rozvrh, čím rozrušil svojich asistentov.

Ján Pavol II. vedel, že Eucharistia je najväčším pokladom, ktorý má katolícka cirkev.

 

(4) PANNA MÁRIA

Oddanosť Panne Márii bola neoddeliteľnou súčasťou duchovnosti Jána Pavla II. Ako mladý muž sa Karol často stretával so vzorom pravého odovzdania sa svätého Louisa de Montfort Panne Márii, ktorá inšpirovala jeho pápežské motto: Totus Tuus. Toto motto znamenalo jeho úplnú oddanosť Panne Márii.

Zveril svoju pápežskú službu práve Najsvätejšej Matke. Po pokuse o atentát 13. mája 1981 (na výročie prvého zjavenia vo Fatime) pápež Ján Pavol II. pripísal svoje prežitie Najsvätejšej Matke. „Jedna ruka vystrelila,“ povedal, „ale iná viedla guľku.“

Nasledujúci rok putoval do Fatimy s vďakou za svoje prežitie a dal vystrelenú guľku Panne Márii. Neskôr sa umiestnila do jej koruny a pripomína nám všetkým, že nás, naša Matka chráni.

 

(5) KRÍŽ

Od doby, keď bol dieťaťom, Karol objal silu spásonosného utrpenia. „Na kríži,“ povedal, „leží víťazstvo Lásky.“

Kríž nie je len mierou hodnoty pre človeka, je to tiež pripomienka volania človeka. Utrpenie nemá byť len prijaté, ale je prijaté, aby bolo víťazné.

Ján Pavol II. hovorieval: „Kríž viac, ako čokoľvek iné, uvoľňuje cestu pre milosť, ktorá mení ľudské duše.“ Keď skutočne prijmeme utrpenie, môže sa premeniť na akt príhovoru a prebudiť srdce k bolesti druhých.

Život Jána Pavla II. bol naozaj svedectvom toho, ako sa ujímať utrpenia, ktoré zase vytvára v srdci súcit a milosrdenstvo – dve veci, ktorými veľmi disponoval. Dokonca až do hodiny svojej smrti svätý Ján Pavol II. ponúkal svoje utrpenie druhým a zároveň sa mu podarilo mať ducha príhovoru.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *