Zjavenia sv. Mechtilde o modlitbe, ktorá najviac potešuje Pannu Máriu
Sv. Mechtilda prosila nášho Pána, aby ju naučil modliť sa k Panne Márii a Pán jej nato dal túto dojemnú odpoveď o Nepoškvrnenom Srdci Panny Márie:
Ak chceš potešiť moju Matku, pozdrav jej Panenské Srdce v priepastne hlbokej hojnosti všetkých dobier smerom k smrteľníkom. Osláv toto srdce v jeho čistote, ktorá inšpirovala Máriu, aby prevzala sľub večného panenstva. Pozdrav ho v jeho pokore, ktorá našla milosť u Boha a urobila ju hodnou k počatiu z Ducha Svätého. Pozdrav ho v horúcej túžbe, ktorá ma vtiahla do jej lona. Pozdrav ho v jeho veľkej láske k Bohu a k ľuďom. Pozdrav ho v jeho úžasnej vernosti v zachovávaní čností a pri spomienke na všetko, čo som urobil a povedal počas môjho detstva a celého môjho života. Pozdrav ho v súžení, s ktorým sa podieľala na všetkých mojich utrpeniach, ktoré kruto prepichli a roztrhli jej dušu. Pozdrav ho v jeho odovzdaní sa do vôle Božej, keď súhlasila, aby obetovala svojho jediného milovaného Syna za spásu sveta. Pozdrav ho v jeho samotnej materinskej starostlivosti, s ktorou sa neustále modlila za dieťa Cirkev. A nakoniec ho pozdrav v jeho nepretržitých modlitbách, ktorými prostredníctvom svojich zásluh získala pre ľudstvo všetky milosti, ktoré mu boli dané.
Pán Ježiš sestre Mechtilde, dôverníčke svojho srdca:
„Všetkého mám prehojne, trpím len nedostatkom ľudských sŕdc (ľudskej lásky).“
„Nič ma tak neteší, ako ľudské srdce.“
„Máš možnosť ma pritiahnuť už obyčajnou vôľou; takým spôsobom nepritiahneš ani obyčajnú nitku, ani črepiny, ale mňa pritiahneš každým úkonom vôle, každým povzdychom.“
„Keby človek vedel, koľko spásnej milosti mu pramení z prijímania môjho Tela, omdlel by radosťou.“
„Keby niekto zničil celý svoj život, keby ťažkými hriechy všetko premárnil, ale chce znovu všetko napraviť, nech ľutuje, nech pristupuje často k Sviatosti Oltárnej . Táto Sviatosť obsahuje všetky dobrá, všetky poklady milostí.“
„Čím častejšie a hodnejšie niekto pristupuje k Sviatosti Oltárnej, tým viac v jeho duši pôsobím, tým viac posväcujem jeho skutky.“
Jedného dňa, keď sa sv. Mechtilda modlila a pokúšala sa prísť na slová, akými by mohla vyjadriť svoju lásku k Najsvätejšej Panne ešte lepšie ako predtým, upadla do extázy.
Panna Mária sa jej zjavila s anjelským pozdravením napísaným zlatými písmenami na jej srdci a povedala jej: „Dcéra moja, chcem, aby si vedela, že nikto ma nemôže potešiť viac než tým, že ma pozdraví pozdravom, ktorým ma Najsvätejšia Trojica pozdravila a ktorým som bola povýšená k dôstojnosti Božej Matky.“
Slovom Zdravas‘ (Ave), ktorým je meno Eve, Eva, mi bolo zvestované, že ma Boh vo svojej nekonečnej moci zachránil pred všetkým hriechom a utrpením, ktorému bola vystavená prvá žena.
Meno Mária, čo znamená pani svetla, dokazuje, že sám Boh ma naplnil múdrosťou a svetlom, ako žiariacu hviezdu, aby rozsvietil nebesia a zem.
Slová „milostiplná“ mi pripomínajú, že Duch Svätý na mňa preniesol toľko milostí, že sama ich môžem v hojnosti dať tým, ktorí o ne prosia prostredníctvom môjho orodovania.
Keď sa ľudia modlia „Pán s tebou“, obnovujú moju neopísateľnú radosť, keď sa večné slovo stelesnilo v mojom lone.
Keď mi hovoríš „požehnaná si medzi ženami“, chváliš Božie milosrdenstvo, ktoré ma vynieslo do tohto vysokého stupňa šťastia.
A na slová: „požehnaný je plod života Tvojho, Ježiš“, sa celé nebesia radujú so mnou, že môžu vidieť môjho Syna Ježiša zbožňovaného a osláveného za to, že zachránil ľudstvo.
Benediktínka sv. Mechtilda sa narodila v roku 1240 alebo 1241 na hrade v Helfte, v blízkosti Eisleben v Sasku ako grófka a sesternica nemeckého cisára. Zomrela v cisterciánskom kláštore v Helfte 19. novembra 1298. Pochádzala z jednej z najušľachtilejších a najsilnejších durynských rodín. Jej sestra bola svätá a slávna abatyša sv. Gertrude von Hackenborn. Niektorí spisovatelia sa domnievajú, že Mechtilde von Hackeborn a Mechtilde von Wippra boli dve odlišné osoby, ale keďže baróni z rodu Hackeborn boli aj pánmi z Wippy, bolo zvykom, že členovia tejto rodiny si vzali obe mená. Narodila sa ako veľmi slabé dieťa, takže slúžky sa báli, že by mohla hneď zomrieť. Vzali ju okamžite ku kňazovi, ktorý sa práve pripravoval na omšu. Bol to človek s povesťou veľkej svätosti a po krste dieťaťa povedal tieto prorocké slová : „Čo sa bojíte? Toto dieťa určite nezomrie, ale stane sa svätou rehoľníčkou, cez ktorú bude Boh robiť mnoho zázrakov a jej dni skončia vo vysokom veku.“ Keď mala sedem rokov, vzala ju matka na výchovu do kláštora k staršej sestre Gertrúde, v tom čase rehoľníčke v kláštore Rodardsdorf. Mechtilda bola tak okúzlená kláštorom, že naliehala na rodičov, aby jej dovolil doň vstúpiť. Rodičia na toto veľké naliehanie ustúpili. Intelektovo i telesne obdarená, urobila Mechtilda pozoruhodný pokrok v cnostiach a štúdiách.
O desať rokov neskôr (1258) teda nasledovala svoju sestru v duchovnom povolaní, ktorá teraz pôsobila ako abatyša v kláštore v Helfte, ktorý získala ako majetok od bratov Louisa a Alberta. Mechtilda už ako rehoľníčka bola typická svojou pokorou, horlivosťou a extrémnou láskavosťou, ktorá ju charakterizovala už od detstva a ktorá, ako aj zbožnosť, sa zdala byť dedičná v jej rode. Ešte ako veľmi mladá stala sa cennou pomocníčkou Gertrúdy, ktorá ju poverila dirigovaním zboru. Mechtilda bola na túto úlohu plne pripravená, keď ju v roku 1261 Boh povolal k starostlivosti o toto päťčlenné dieťa – zbor, ktorý bol predurčený na to, aby kláštor v Helfte preslávil. Nadaná Mechtilda s krásnym hlasom bola známa osobitným hudobným talentom, čo jej prinieslo prívlastok „domna cantrix.“ Celý svoj život zastávala tento post, pričom viedla zbor s neúnavnou horlivosťou. Božská chvála bola skutočnosťou jej života, ako je jej kniha. V tomto nikdy nebola unavená, napriek jej trvalému a vážnemu fyzickému utrpeniu. V jej zjaveniach ju Kristus označuje ako „svojho slávika“. Mechtilda bola prirodzene i nadprirodzene bohatá, vždy milostivá, milá ku všetkým, ktorí prišli do okruhu jej svätosti a očarujúcej osobnosti. Niet divu, že táto panna sa snažila skrývať svoj zázračný život. Duše, ktoré hľadali útechu alebo cestu za svetlom, vyhľadávali jej rady. Učení Dominikáni s ňou konzultovali rôzne duchovné záležitosti.
Až vo svojich päťdesiatych rokoch sa sv. Mechtilda dozvedela, že dve spolusestry, ktorým sa zverovala, odhalili jej obdarovanie, a navyše, že svätá Gertrúda už takmer dokončila knihu o jej víziách Pána. V tej chvíli ju táto situácia znepokojila a ako obvykle sa najprv v tejto veci obrátila na Pána prostredníctvom modlitby. Mala víziu Krista, ktorý v ruke držal knihu jej zjavenia a povedal: „Toto všetko sa malo napísať podľa mojej vôle a inšpirácie a preto nemáš dôvod, aby si sa trápila. Taktiež jej povedal, že ako on bol veľkorysý voči nej, ona mu musí zadosťučiniť tak, že rozširovaním týchto zjavení rozšíri i lásku k Nemu. Takisto si želal, aby sa táto kniha volala „Kniha zvláštnych milostí,“ pretože tento názov sa u mnohých potvrdí. Keď svätica pochopila, že kniha bude smerovať k Božej sláve, prestala byť znepokojená a dokonca sama opravila rukopis. Ihneď po jej smrti sa kniha zverejnila a rýchlo sa rozmnožila, najmä v dôsledku rozšíreného vplyvu bratov kazateľov. Boccaccio hovorí, že niekoľko rokov po smrti Mechtildy bola kniha jej zjavenia prinesená do Florencie a popularizovaná pod názvom „La Laude di donna Matelda“. S tým sa spája aj legenda o tom, že Florentínci boli zvyknutí denne pred svojimi posvätnými obrázkami odriekať chvály, ktoré sa naučili práve z knihy sv. Mechtildy. Svätá Gertrúda, ktorej ďakujeme za knihu „Posol božskej lásky“ vyhlásila: „Nikdy sa v našom kláštore nenašla taká ako ona, žiaľ! Obávam sa, či sa niekedy objaví niekto iný taký!“
Keď sv. Mechtilda umierala, modlila sa veľmi horlivo k Márii za kláštor a sestry jej spoločenstva a vtedy si Panna Mária vzala jej ruku do svojej, pričom naznačila, že od nej prijala prosbu o starostlivosť o kláštor. Náš Pán dal Mechtilde náhrdelník nádhernej krásy s trblietajúcimi sa drahokamami, ktorý predstavoval slávu večnosti v Jeho Nebeskom Kráľovstve. Telo svätej Mechtildy sa nachádza stále v Helfte, hoci presné miesto nie je známe. Pamiatka na túto sväticu sa slávi 19. novembra.
