Ctihodná Božia služobníčka Conchita Cabrera de Armida o svätom kňazstve

Od doby, kedy Boh zjavil ľuďom tajomstvo svojho vnútorného života a svojej vlastnej podstaty – ako jedného Boha v troch Osobách – akákoľvek iná predstava Boha nie je hodná tohoto mena. Vnútorný Boží život sa úplne vymyká našim pojmom, našej skúsenosti a predstavivosti a na jeho opísanie môžeme použiť svoje pojmy len veľmi vzdialene a približne, s hlbokým vedomím ich nedostatočnosti. Keď raz uvidíme Najsvätejšiu Trojicu tvárou v tvár, úplne zabudneme na svoje ľudské predstavy, pretože pri ich konfrontácii so skutočnosťou by sme zistili, že sú úplne nedôstojné Boha tak nekonečného, svätého a vo svojej plnosti nanajvýš dokonalého a neopísateľného. Naše ľudské predstavy o Bohu sú nepostačujúce už len preto, že Jeho nekonečná Bytosť nepozná tie nevyhnutné obmedzenia, ktoré pre nás predstavuje priestor a čas.

Aj napriek nesmiernej priepasti, ktorá nás delí od Boha, Boží Syn sa stal naším bratom a nesmierne túži po tom, aby sme sa aj my stali účastnými Jeho lásky podľa rovnakého vzoru, akým je On účastný lásky, ktorá panuje od večnosti medzi Otcom a Synom. Nesmierne túži voviesť do vnútra tejto najvznešenejšej svätyne všetkých, ktorí sa mu celkom odovzdajú s úplne čistým a pokorným srdcom. Na nedostupnom tajomstve vnútorného života jediného Boha v Trojici stojí ako na jedinom možnom základe celé naše bytie a predovšetkým náš duchovný život, ku ktorému sme povolaní z Jeho nesmiernej lásky a štedrosti.

Aj keď pochopíme čo možno najlepšie to, „čo“ od nás náš život s Bohom predpokladá a požaduje, k primeranej odpovedi na podstatné otázky „ako?“ a navyše „prečo?“ môžeme dospieť jedine pod zorným uhlom jediného obrazu všetkého bytia, a tým je Božia trinitárna podstata. Každý naozajstný duchovný život nie je ničím iným ako prežívaním, podobenstvom a priamou účasťou na živote Najsvätejšej Trojice. Z dôvernosti a splynutia, k akému nás Ježiš touto cestou pozýva, nás musí priamo chytať závrat.

Keď sa Pán Ježiš lúčil so svojimi apoštolmi, ktorých si pripravoval a vychovával celé tri roky, musel im nakoniec priznať: Mal by som vám povedať ešte veľa iného, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde On, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy.

Pomoc Ducha Svätého k naozajstnému a hlbokému porozumeniu Božieho zjavenia pokračuje a bude ďalej pokračovať. Mystici a učitelia Cirkvi sú sprostredkovatelia Ježišovho sľúbeného Ducha až do dnešných dní. K týmto Ježišovým sprostredkovateľom patrí aj mexická mystička, Božia služobníčka Conchita Armida, ktorú si Pán Ježiš zvolil a povolal pred viac ako 100 rokmi, aby z nej urobil jednak dobrovoľnú obeť pre spoluprácu na spáse a posvätení duší –  najmä duší kňazov, ale aj svojho zvláštneho posla, v ktorom našiel svoje zaľúbenie.

Jej prostredníctvom nám odovzdal neoceniteľný poklad, aký nemá v oblasti mystických zjavení obdoby čo do rozsahu, ani čo do obsahu. Venoval totiž celých štyridsať rokov podrobnej katechéze, v ktorej nám odovzdal svoje dôverné odkazy ako máme naozaj žiť v Bohu a s Bohom, aby On žil s nami a v nás. Postupne nám tak predložil v úplne novom svetle podstatu teológie, a to skrze podmienky vnútorného života Najsvätejšej Trojice, aby sa táto najvyššia a najposvätnejšia pravda premenila na skutočnosť nášho vlastného života v Trojici a s Trojicou.

Učiteľmi a vodcami na tejto ceste sa musia stať predovšetkým jeho služobníci – kňazi, ktorých jeho Nebeský Otec na tento cieľ od večnosti vo svojej láske vyvolil a splodil.

Tieto úplne mimoriadne Ježišove kázne nie sú určené len kňazom. Súbežne s tým, ako Pán zdôvodňuje a vysvetľuje neprekonateľnú a nezastupiteľnú dôstojnosť sviatostného kňazstva, poukazuje a na príklade Panny Márie a samotnej Conchity dosvedčuje jeho organickú spojitosť so vznešeným a potrebným poslaním všeobecného kňazstva.

Túto svoju svätú náuku predkladal Cirkvi prostredníctvom svojej vyvolenej služobníčky v prvej polovici dvadsiateho storočia, aby sa stala úplným protikladom a protiváhou toho, čo sa potom udialo v Cirkvi v druhej polovici toho istého storočia. Určite to nebola náhoda, že práve v dobe, keď prebiehali tieto jeho zjavenia, rozpútal Satan v Mexiku kruté prenasledovanie kresťanov, ktoré akoby predpovedalo osud, s akým sa tento neoceniteľný Boží dar bude ďalej stretávať.

Celý bohatý materiál, ktorý je svojím rozsahom väčší ako dielo sv. Tomáša Akvinského, prešiel starostlivým štúdiom Učiteľského úradu Cirkvi, v rámci prísneho procesu blahorečenia Conchity Armidy, ktoré bolo ukončené v roku 1999 výrokom o hrdinskom stupni čností Božej služobníčky Conchity.

Ide teda o overenú a autentickú náuku Cirkvi, ktorá si zasluhuje starostlivé štúdium predovšetkým zo strany kňazov. Títo Ježišovi služobníci tak získavajú neobyčajnú príležitosť do hĺbky poznať a pochopiť svoju skutočnú vznešenú a svätú identitu tak, ako ju od večnosti chápe Boh Otec, Jeho Jednorodený Syn ako Najvyšší Veľkňaz, a tak ju formuje ich vzájomná Láska a Život – Duch Svätý.

O všetkých, ktorí sú otvorení prijať toto bohatstvo, platí v plnej miere Ježišovo podobenstvo o človeku, ktorý našiel na poli poklad a z radosti nad ním predal všetok svoj majetok a to pole kúpil.

Životopisné údaje

Božia služobníčka Concepcion Cabrera de Armida sa narodila v Mexiku v Potosi (1862) a zomrela v Mexiko City (1937). Jej manželom bol Francisco Armida (1884 – 1901), s ktorým mala deväť detí, len štyri ju prežili. Ako 41-ročná ovdovela. Bola vzorom manželky a matky. Ľudovo je známa pod menom Conchita.

Počas duchovných cvičení v roku 1889 dostala silnú inšpiráciu, ktorá v nej zanechala na celý život nezmazateľnú stopu: „Tvojím poslaním je spása duší“.

Založila rad duchovných diel: Apoštolát Kríža (1894), Rehoľné sestry Od Kríža a Božského Srdca Ježišovho (1897), Kňazské bratstvo (1912). V roku 1914 spolupracovala so ct. P. Felixe de Jesùs pri založení rádu Misionárov Ducha Svätého.

Z tých, ktorí boli jej duchovnými radcami, je potrebné spomenúť Božieho služobníka P. Antonie Plancarte Labastida (viedol jej prvé duchovné cvičenia), P. Alberto Cuzcó Mir, ctih. P. Felixe de Jesùs Rouger, ctih. Mons. Ramón Ibarra Gonzálese a Božieho služobníka Mon. Luise Martineze. Ďalej sem patria významní teológovia P. Michel M. Philipon OP a P. Juan Gutiérez MSpS.

Bolo publikovaných 46 jej kníh. Jej zozbierané rukopisy obsahujú 158 zväzkov. Jej Duchovný denník „Cuenta de Conciencia“ zahŕňa štyridsať rokov jej života. Obsahom zverejnených aj nezverejnených spisov je vášnivá láska ku Kristovi a úsilie urobiť Ho milovaným a poznaným.

Jej spisy sa zaoberajú týmito hlavnými témami: účasť na živote Najsvätejšej Trojice, kresťanská skúsenosť s Bohom, láska k Bohu a ku Krížu, Božské Srdce Ježišovo, život podľa Ducha Svätého, Eucharistia, Mária, Cirkev, kňazstvo, spása duší.

Jej duchovné zážitky sa sústreďujú okolo vtelenia Slova a diela Ducha Svätého v Máriinom lone, zdôrazňuje zasnúbenie Kristovi s cieľom zdieľať s Ním Jeho lásku hlavne k dušiam a ku kňazom, duchovný život ako život v Trojici. Pretvorenie v Krista a život v Duchu Svätom sú rozvojom darov prijatých pri svätom krste. Jej hrdinské čnosti boli uznané a potvrdené pápežom v roku 1999.

Duchovná matka duší, zvlášť kňazov

Conchita si pod vedením Pána krok za krokom uvedomovala, že má byť matkou duší a zvláštnym spôsobom matkou kňazov. Tieto veľké túžby, ktoré v jej srdci prebudil Pán, sa stali jej životom v súlade so zasnúbením Kristovi a s dielom kňazského sebaobetovania.

Jej duchovné materstvo sa orientovalo najprv na spásu duší a posvätenie všetkých vykúpených podľa Pánovho oznámenia: „Dáš mi veľa duší“ (CC 1, 151-152), „Spasíš veľa duší“, „Tvojimi rukami prejde tisíce duší, ktoré mi obetuješ“, „veľa duší bude mať prospech z milostí, ktoré som ti udelil“ (CC 19, 322). „Miluj duše, pretože ja ich milujem“ (CC 24, 166).

Conchita sa nezameriava na seba, ale na druhých a na nasledovanie Kristovej lásky. Láska k dušiam sa potom sústredila na túžbu po posvätení kňazov: „Si určená na posvätenie duší, zvlášť duší kňazov“ (CC 18, 221).

Táto láska ku Kristovi a k dušiam a zvlášť ku kňazom sa odráža hlavne v materskej duši Panny Márie, ktorá bude pre Conchitu vzorom: „Pretože si matka podľa vzoru Márie, si mysticky aj matkou mojou a matkou kňazov“ (CC 50, 176). Preto má byť srdce Conchity naplnené materskou nežnosťou, akú Kristus nachádza v Márii: „Táto materská nežnosť pochádza z nežnosti Máriinej, budem ju hľadať v tvojom materskom srdci a v srdci tvojich synov“ (CC 49, 95). Stadiaľto pramení pre Conchitu nevyhnutnosť napodobňovať Máriu v jej veľkodušnej vernosti a v sebaobetovaní spolu s Kristom: „Moja Matka, svätá Panna, daj mi svoje srdce a jeho tlkot, aby som vedela milovať Ježiša“ (CC 49, 95).

Máriina materská láska ku kňazom pramení z jednoty a stotožnenia kňazov s Kristom (alter Christus). „Preto má Mária v sebe veľa kňazského a z tohto dôvodu od okamihu vtelenia Slova v jej najčistejšom lone hľadá Mária oprávnene v každom kňazovi svojho Ježiša, ktorý bol počatý v jej panenskom lone spolu so mnou.“ CC 50, 172). Jej život bude neustálou obetou pre Cirkev: „Posväcuj sa za Cirkev… Chcem, aby si bola obetou za Cirkev“ (CC 10, 194-195). „Pretože moja prvá láska po láske k Otcovi je moja láska k Márii, potom k mojim kňazom, k mojej Cirkvi. To sú moje lásky a v týchto nesmiernych láskach sú tiež moje bolesti“ (CC 49, 91-92).

Kristova láska k jeho kňazom spočíva v tom, že ich od okamihu vtelenia Slova chápe ako súčasť svojho kňazstva: „Otec spočinul na mne pohľadom nekonečnej nežnosti a lásky, vložil do mňa – svojho Slova – svoju inteligenciu, svoju moc, svoju lásku a v tomto jeho pohľade som pochopil a pocítil, ako sa v Kňazovi rodia kňazi“ (CC 51, 32).

Z Kristovej lásky k Otcovi v Duchu Svätom a z jeho lásky k Márii a k Cirkvi sa rodí jeho zvláštna láska ku kňazom: „Milujem služobníkov svojej Cirkvi ako zorničky mojich očí, a preto mi spôsobuje bolesť urážanie Toho, ktorého milujem najviac a ktorého by aj oni mali milovať“ (CC 35, 106-107). „Moji kňazi na zemi sú po Márii najdokonalejšie dielo môjho Otca, pretože sú odleskom jeho jediného Syna. V celom množstve kňazov vidí Otec jediného Kňaza, vidí len Mňa v kňazoch, ktorí sú obsiahnutí vo mne“ (CC 50, 388). Touto svojou láskou ku kňazom chce Kristus infikovať Conchitu, aby sa cítila ako jeho duchovná matka: „Vnútorné bolesti môjho Srdca sú vznikom a kolískou kňazstva a budú vždy prameňom povolania. … V mojom srdci nie je nič dôvernejšieho ako moji kňazi“ (CC 54, 1285).

Conchitin život je teda plodom týchto Kristových lások, je duchovnou účasťou na skutočnosti Krista, vteleného Slova. „V uskutočnení mystického vtelenia, v tvojom srdci Duch Svätý silou plodnosti Otca vložil do tvojej duše Slovo a s ním aj všetkých svojich kňazov“ (CC 50, 176).

Conchitin život je zasvätený posväcovaniu kňazov ako dôsledok účasti a prežitia lások Krista Veľkňaza. To je poslanie, ktoré prijala od Pána: „Skrze teba sa v mnohých kňazoch roznieti láska a bolesť“ (CC 18, 221). „Veľakrát som ťa žiadal, aby si sa za nich obetovala, aby si ich prijala za svojich v sile odrazu Panny Márie v tebe“ (CC 50, 156). Jej odpoveď v podobe dokonalého sebaobetovania bola ustavičná a trvalá: „Obetovala som (Otcovi) všetko v jednote s mojím Božským a milovaným Slovom na prospech kňazov, ktorých Božské Srdce tak veľmi miluje. Patrím im, som pre nich horiaca hranica až do posledných bolestí a posledného dychu môjho života, obetujem ho za nich. Ó, vznešené poslanie bolesti a lásky, aké si nezasluhujem! … Ďakujem, ďakujem, môj Bože! Vo všetkých kňazoch vidím Teba, Najvyššieho a Prvého Kňaza, ktorého chcem tak veľmi milovať!“ (CC 54, 86). „Cítim, že mi nestačí len bojovať o moje posvätenie, ale túžim byť darom Ježišovi, pred Ním a s Ním, v Jeho vlastnej obete, posväcovať to, čo On najviac miluje, svojich  milovaných kňazov vo všetkých postaveniach, kňazov celej Cirkvi“ (CC 56, 256-269).

Ježiš jej toto poslanie celkom potvrdil: „Ako sú moje zásluhy nekonečné a trvalé, tak aj keby bola tvoja pamiatka vymazaná zo sveta, moje zásluhy trvajú a tvoja činnosť pre kňazov v Cirkvi navždy pretrvá a spasí a zdokonalí veľa kňazov. Tvoje pôsobenie neskončí ani v nebi, aj keď iným spôsobom bude vždy pôsobiť na prospech mojich kňazov, aby ich prenikala láska a zjednotenie so mnou. Moje vykupiteľské a spasiteľné pôsobenie neskončí, pokým bude žiť jedna jediná duša, ktorú je treba spasiť a tvoje pôsobenie, ktoré je teraz obetou a potom bude orodovaním, tak isto neskončí. Ja som správcom svojich milostí a duší. Teba, vzhľadom ku svojim vysokým cieľom, som si vyvolil pre svojich kňazov. V jednote s Máriou ich bude tvoja duša prideľovať tak teraz – pokým žiješ – ako aj potom, po tvojej smrti. Tieto milosti neskončia, pretože stáli nekonečné zásluhy Boha – Človeka, a to, čo je od Boha, nikdy nekončí, nikdy“ (CC 54, 361-364).

Zostavil Mons. Juan Esquerda Bifet

Vysvetlivky:

Skratka CC označuje 60-zväzkové dielo Cuente de conciencia – Duchovný denník, ktorý Conchita písala na Pánov príkaz. Prvé číslo označuje zväzok, ďalšie číslo označuje stránky.

Z Duchovného denníka Conchity Armidy zostavil Juas Gutiérrer Gonzáles MSpS, člen Kongregácie misionárov Ducha Svätého, ktorú založila Conchita Armida. Knihu, ktorá vyšla v češtine pod názvom: „Pán Ježíš o svých kněžích“, vydala Matica cyrilometodejská v Olomouci v roku 2010. Vybrané kapitoly z tejto jedinečnej knihy budú publikované na týchto stránkách.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *