Manželstvo založené na Bohu!

Pre Pátra Pia bolo manželstvo, ktoré by nebolo založené na Bohu, úplne nemysliteľné. Jedného dňa sa ku mne v San Giovanni Rotondo priblížila istá pani a jej mladá dcéra a prosili ma, aby som ich zoznámil s Pátrom Piom, aby tak mohli spoznať jeho názor na situáciu, ktorá ich držala v úzkosti. Pochádzali z Tridentu. Nahlásili sa na svätú spoveď u Pátra Pia, ktorého mali požiadať o veľmi dôležitú radu: dievča bolo zasnúbené s mladým mužom, ktorý bol zapísaný do laickej strany a vyhlasoval sa za neveriaceho. Ona však, vychovaná v katolíckom náboženstve a pristupujúca k sviatostiam, nevedela, čo robiť, či v tom vzťahu pokračovať alebo nie. Nakoľko sa ale čakanie na svätú spoveď natiahlo viac, ako si mysleli, nemohli sa už na Gargane dlhšie zdržať a chtiac-nechtiac boli nútené vrátiť sa domov. Avšak nechceli tak spraviť bez toho, že by im Páter Pio povedal nejaké povzbudivé slovo na problém, ktorý ich sužoval. A tak ma poprosili, aby som o ňom povedal Pátrovi Piovi a ja som mu počas dňa predstavil túto otázku svedomia. Svätec po tom, ako ma vypočul, odvetil: „A na čom chcú založiť manželstvo, ak nie na Bohu?” Odpoveď bola jasná a priama, no keď som si spomenul na ženy, ktoré sa ma budú pýtať na konkrétnosti, spýtal som sa pátra, čo má dievča robiť so snúbencom. Pozrel sa na mňa trochu udivený mojou neodbytnosťou, že sa pýtam, akoby som nerozumel a stroho odpovedal: „Nech ho pošle kade ľahšie!“ Keď som v stanovený čas prišiel do kláštornej chodby, porozprával som ženám, ktoré ma čakali, slová Pátra Pia a tie už nepotrebovali ďalšie vysvetlenie, také boli jasné! Poďakovali mi a odišli. Po týždni som išiel pomôcť spolubratom vybavovať korešpondenciu. Keď som otvoril obálku, vypadla mi na písací stôl fotografia mladej ženy. Zostal som zarazený, lebo sa mi zdalo, že je to známa tvár. Bolo to dievča z Tridentu, ktorej som pomohol spoznať názor Pátra Pia na jej budúceho manžela, a ktorá ešte potrebovala svätcove slová. Písala totiž, že keď povedala chlapcovi slová Pátra Pia, povedal jej, že verí v Boha a že jeho vnútro pozná len on. Nakoľko bolo v liste adresovanom Pátrovi Piovi moje meno, cítil som dvojnásobnú povinnosť vrátiť sa k pátrovi, aby som znovu otvoril daný prípad. Svätec, ktorý sa vyznačoval miernosťou a trpezlivosťou, ma vypočul, avšak zničil ma pár slovami: „Páter Pio hovorí len jedenkrát.“ Pravda vyjadrená pred pár dňami nepotrebovala zmenu. Páter hovoril čerpajúc svetlo od Boha.

Páter Marcello Lepore nám dáva podobné svedectvo: Isté dievča sa vydalo do San Giovanni Rotondo, aby sa porozprávalo s Pátrom Piom a povedalo mu: „Otče, nezhodnem sa so svojím snúbencom. Nie je veriaci, neverí v Boha, preto ho chcem zanechať. Povedal mi, že ak ho nechám, skočí do studne.” Svätec jej odpovedal: „V  studni už je, už nižšie nemôže ísť.“

Zdroj: Padre Marcellino IasenzaNiro, „Il Padre”. San Pio da Pietrelcina. La missione di salvare le anime. Testimonianze, pp. 149-151

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *