Život Cirkvi vo svete 45/2017

Obsah

Rusko si pripomína prvého mučeníka po revolúcii

„Pro Pope Francis“ má viac ako 50 000 podpisov

Pápež zakazuje predaj cigariet vo Vatikáne

Islam a kresťanstvo sa stretávajú v kreslených videách

Pápež začal nový cyklus katechéz na tému svätej omše

Liturgia: Kardinál Müller odporuje pápežovi

Biskup: „Slávenie Eucharistie nemá závisieť od celibátu“

Vatikán pracuje na smerniciach k deťom kňazov

Nemeckí biskupi rozsudok o intersexualite chápu

‚Exorcista’, autor a doska Ouija

„Prenasledovanie kresťanov od Kaliningradu po Pacifik“

Tretie katolícke oko

Alpy: Znova spílený kríž na štíte hory

Texas: Strelec bol očividne ateista

Spor v Evanjelickej aliancii o blízkosti k pápežovi

Vatikán: Fámy o ‚ekumenickej omši’ sú ‚úplne falošné’

Jezuita: „Paradise Papers“ zvyšujú tlak na politikov

Santa Croce vo Florencii – 1. omša po smrteľnej nehode

Biskup Laun: Odkedy sa oslavuje rozvod?

Nemecko: Odbory vyzývajú nenakupovať na Štedrý deň

Texas: Krvavý kúpeľ na nedeľnej bohoslužbe

Nové detaily o smrti Jána Pavla I.

Poľský arcibiskup varuje pred „nacionalizmom“

Utečenec z Eritrey sa stal katolíckym kňazom

Pápež: Vyskúmať dôvody nepriateľstva voči cudzím

Francúzsko: Diecéza kritizuje zákaz kríža nad pápežom

‘Vitajte v plazivej diktatúre!’

Boh je naše útočisko a sila aj najistejšia pomoc v súžení. Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem a vrchy na dno morské padali. (Ž 46)

Rusko si pripomína prvého mučeníka po revolúcii

Viedeň-Moskva, 9.11.2017 (KAP) 021 380 – V Ruskej pravoslávnej cirkvi si pripomenuli prvého mučeníka boľševického prenasledovania cirkvi arcikňaza Ioanna Kočurova (1871-1917), ktorý bol zavraždený 31. októbra 1917 boľševikmi v Carskom Sele. V r. 1994 ho biskupský koncil Moskovského patriarchátu vyhlásil za svätého. Uctieva sa nielen v Rusku ale aj v USA.
Patriarcha Kyril I. z Moskvy pripomenul Kočurova koncom októbra na slávení v Bukurešti. V terore sa vedome pokračovalo, ako povedal. A citoval z tajného obežníka politbyra: „Čím viac predstaviteľov buržoázie a reakčného kléru zastrelíme, o to lepšie. Teraz je potrebné dať tomuto publiku lekciu, aby sa desaťročia neopovážili pomyslieť na odpor.“
Ioann Kočurov – syn kňaza nar. r. 1871 v Riazani žil plodný život kňaza a misionára. Po sobáši ho vyslali do USA do Eparchie Aljaška a Aleuty. No nasadili ho do Chicaga. Medzi emigrantmi v núdzi tam žil ako chudobný, medzi chudobnými uprostred sveta odmietajúceho pravoslávie a v ťažkej situácii. No podarilo sa mu vybudovať Katedrálu Najsv. Trojice a rozbehnúť pastoráciu.
Naspäť v cárskej ríši od r. 1907 pôsobil ako učiteľ náboženstva. Túžil však po pastorácii, ale až v novembri 1916 ho menovali do Carského Sela. Po revolúcii tam prišla „Červená garda“, vojaci a námorníci. Ráno 30. októbra 1917 začali boľševici útok na mestečko. Obyvatelia ušli do pravoslávnych kostolov aj do Katedrály sv. Kataríny. Dekan katedrály s kňazmi aj s Kočurovom sa rozhodli k procesii za pokoj po meste. Kozáci však opustili mesto a boľševici ho obsadili. Kočurova a iných kňazov zatkli a obvinili, že sa na procesii modlili za víťazstvo kozákov. Kňazov prepustili. Kočurova, ktorý protestoval, odvliekol dav na letisko a padli výstrely. Mŕtvolu odviezli od nemocnice, zlatý kríž z jeho hrude zmizol. Vyšetrovanie nič neprinieslo.
Jeho smrť vyvolala veľké emócie na koncile v Moskve. Päť mesiacov po jeho smrti, 31. marca 1918, sa konala prvá liturgia spomienky na nových mučeníkov ruskej cirkvi – vtedy to ešte bolo možné. Celebroval ju patriarcha Tichon. Zoznam nových mučeníkov je medzitým už dlhý. –zg-

„Pro Pope Francis“ má viac ako 50 000 podpisov

„František bojuje proti tradíciám, majetku, pohodlnosti a obmedzenosti. Zostane vždy pápežom milosrdenstva, pre ktorého v boji proti farizejom dogiem a zákona, nie je nič dôležitejšie ako človek.“

Viedeň, 09.11.2017 (KAP) 021 379 – Iniciatíva „Pro Pope Francis“, ktorá chce brániť pápeža a jeho „pastoračnú kultúru“ milosrdenstva proti kritikom v Cirkvi, sa šíri: od štvrtka sa na viacjazyčnej stránke www.pro-pope-francis.com prekročila hranica 50 000 podpisov ľudí, ktorí sa pridali k otvorenému listu pápežovi. Medzi nimi sú prominenti nemeckej politiky bývalý prezident Christian Wulff, ľavičiar Oskar Lafontaine a hovorca Strany zelených, Volker Beck.
Stále väčší ohlas akcie v Nemecku dokazuje aj príloha „Christ & Welt“ hamburského týždenníka „Die Zeit“ zo štvrtku, ktorá dáva slovo obom iniciátorom akcie – viedenskému teológovi Pavlovi Zulehnerovi a pražskému religionistovi Tomášovi Halíkovi:
„Nejde tu o hlasovanie o pápežovi Františkovi. Ide skôr o cestu, ktorou sa Cirkev v nasledujúcich ťažkých desaťročiach vydá. Spolu s pápežom žiadame od častí Katolíckej cirkvi, aby sa nezaoberali ustavične len sami sebou a aby lepšie čítali Evanjelium!“
„Pápež Franziskus je u mnohých ľudí veľmi obľúbený, pretože oslovuje témy spôsobom, ktorý hýbe ľuďmi aj v Rakúsku. Ide o reformu hierarchických štruktúr, ktorá si uvedomuje spoločenskú premenu a je formovaná láskou a milosrdenstvom. Aj Františkov pohľad na ľudí mimo spoločnosti a mladých ľudí sa veľmi oceňuje,“ uvádzajú vo vyhlásení zasa rakúski podporovatelia akcie.

Útoky na pápeža „masívne vzrástli“.
Pastoračný teológ Paul Zulehner pre „Zeit“ vyhlásil:
„Útoky na pápeža masívne vzrástli. Vyvolala to najmä exhortácia ´Amoris laetitia´ (2016), kde František zaujíma milosrdný postoj voči rozvedeným. Vznikol dojem, že v Cirkvi sú už iba hlasy kritické voči pápežovi. To však nie je pravda. Existuje veľká mlčiaca podpora pápežovi. Odpor voči Františkovi prichádza od relatívne malej skupiny, ktorá Evanjelium vykladá veľmi legalisticky a – ako pápež hovorí – hádže zákony ako skaly na ľudí. Iniciatíva chce pôsobiť aj proti podozreniu, že vedenie úradu pápežom je teologicky, dogmaticky a pastoračne nedostatočne podložené. Zoznam signatárov však zodpovedá zoznamu ´Who’s who´ v myslení Katolíckej cirkvi.“
Iniciatívu podporujú mnohí prominenti z Cirkvi, politiky a spoločnosti – medzi nimi emeritní rakúski biskupi Paul Iby (Eisenstadt), Erwin Kräutler (Xingu, Brazília) a Helmut Krätzl (Viedeň), páter Anselm Grün, filozof Charles Taylor, zakladateľka „Solwodi“ Lea Ackermannová.
Zulehner potom žiadal otvorené rozhovory:
„Treba počúvať tých, ktorí kritizujú. Pluralizmus v Cirkvi neškodí. Ale je aj dobre, že máme pápeža jasných slov.“
Bývalý nemecký prezident Christian Wulff povedal, že je právom konzervatívnych klásť pápežovi otázky. Obvinenia z herézy a bludov sú však „neprimerané a prejavom neústupnosti“. Oskar Lafontaine predpokladá, že kritika smeruje proti pápežovmu želaniu „mať chudobnú Cirkev“. Ľavičiari zasa uvádzajú: „Potrebujeme takého odvážneho napomínateľa a neúnavného bojovníka za mier vo svete práve teraz.“
Politik zelených to zasa spája s „nespokojnosťou“ vzhľadom na konkrétne zmeny pre homosexuálov v jeho pontifikáte. „Komu Cirkev a Ježišovo posolstvo leží na srdci, ten sa musí postaviť proti útokom na pápeža.“
Šéfredaktor ZDF Peter Frey a člen Centrálneho výboru nemeckých katolíkov vyhlásil:
„František bojuje proti tradíciám, tvrdej obrane majetku, pohodlnosti a obmedzenosti. On zostane vždy pápežom milosrdenstva, pre ktorého v boji proti farizejom dogiem a zákona, nie je nič dôležitejšie ako človek.“ –zg-

Pápež zakazuje predaj cigariet vo Vatikáne

Vatikán, 9.11.2017 (kath.net/KAP) 021 378 – Od budúceho roka sa vo Vatikáne už nebudú predávať cigarety. Svätý stolec sa nemôže podieľať na obchode, ktorý jednoznačne ničí zdravie ľudí, ako sa uvádza vo vyhlásení hovorcu Grega Burkeho zo štvrtka. Aj keď cigarety sa bývalým a súčasným zamestnancom Vatikánu predávajú so zľavou a to prispieva k príjmom štátu Vatikán, nie je to oprávnené ohrozovať životy.
Fajčenie spôsobuje 7 miliónov úmrtí na celom svete, ako uviedol Burke s poukazom na údaje svetovej zdravotníckej organizácie WHO. Vo Vatikáne dostať cigarety v supermarkete Annona pri bráne Porta Sant’Anna. –zg-

Islam a kresťanstvo sa stretávajú v kreslených videách

Linz, 9.11.2017 (kath.net) 021 377 – Lichtenštajnský spolok „kathmedia“ prezentoval vo štvrtok prvé časti seriálu „At-Tariq“ (arabsky: „Cesta“). Rozpráva príbeh troch priateľov – dvoch moslimov a jedného kresťana – ktorí na ceste okolo sveta uvažujú o otázkach, ktoré nás spájajú a rozdeľujú.
Spolok „kathmedia“ dúfa, že príspevkom ľuďom moslimskej kultúry otvorí prístup ku kresťanskému náboženstvu. Je to aj reakcia na rastúci záujem tých, ktorí v ostatných rokoch prišli do nemeckého prostredia. Súčasne sa majú kresťanskému publiku sprostredkovať najdôležitejšie základy islamu, spoločné črty a rozdiely.
Zvolila sa pritom kombinácia reálneho filmu a kreslených postáv. Stalo sa tak nielen z „estetických dôvodov“, ako povedal iniciátor a spoluzakladateľ kath.netu, kaplán Johannes Mária Schwarz, ale aj „aby bolo možné príbeh vyrozprávať v rámci organizačných a finančných možností“. Rešpektujú sa citlivé náboženské otázky a nezobrazujú sa veci v islame zakázané. Tým sa majú prekonať emocionálne prekážky pre dôležitú cieľovú skupinu.
Tento projekt obsahuje popri videách (6 hodín) aj sprievodnú knižku a printové materiály na farskú pastoráciu.
Nápad natočiť seriál o islame a kresťanstve dostal Schwarz na pešej púti. Katolícky kaplán strávil v r. 2013 a 2014 na svojej 14 000 km dlhej pešej púti do Jeruzalema a naspäť mnohé týždne a mesiace v moslimských krajinách. Väčšina otázok v seriáli pochádza zo vtedajších stretnutí a rozhovorov. Teraz o nich má týmto seriálom diskutovať rozšírené publikum a zodpovedať ich.
Po prezentácii prvých epizód 9. novembra, sa má 1. decembra začať s uverejnením ďalších častí každý týždeň. Deň 1. december je spomienka na bl. Charlesa de Foucaulda. Ten žil až do zavraždenia v r. 1916 ako pustovník medzi moslimskými Tuaregmi v alžírskej púšti. –zg-

Link k videám: www.kathmedia.net/islam

Pápež začal nový cyklus katechéz na tému svätej omše

Vatikán , 8.11.2017 (RV) 021 376 – Pápež František pri dnešnej generálnej audiencii začal nový cyklus katechéz, ktorého témou je svätá omša. Ako vysvetlil na úvod, chce takto v zmysle požiadavky II. vatikánskeho koncilu prispieť k „liturgickej formácii veriacich, ktorá je nevyhnutná pre skutočnú obnovu“.
Eucharistia je „srdcom“ Cirkvi a pre kresťana je preto zásadne dôležité „dobre porozumieť hodnote a významu svätej omše, aby sme náš vzťah s Bohom žili čoraz plnšie“, zdôraznil Svätý Otec. Prezradil, že sa postupne bude venovať aj rozličným otázkam spojeným s obradom eucharistického slávenia, napr.: dôvod prežehnania sa, úloha liturgických čítaní, či zmysel výzvy celebranta „Hore srdcia“. …
Pred samotnou katechézou zaznelo čítanie z Jánovho evanjelia:
«[Ježiš povedal:] Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta. » (Jn 6,47-51)

Viac na:
http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/08/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1ek_za%C4%8Dal_nov%C3%BD_cyklus_katech%C3%A9z_na_t%C3%A9mu_sv%C3%A4tej_om/1347725

Liturgia: Kardinál Müller odporuje pápežovi

Mníchov-Rím, 08.11.2017 (KAP/KNA) 021 375 – Nemecký kardinál Gerhard L. Müller nepovažuje za správne, že pápež František dal biskupským konferenciám viac slobody pri preklade liturgických textov. Bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery pre „Passauer Neue Presse“ zo štvrtka zdôraznil:

„Liturgia spája a nesmie rozdeľovať. Pri preklade sa musí dohliadať na obsahovú precíznosť a vernosť textu, ako aj na skutočné realizovanie v duchu a kultúre cieľového jazyka. Posledná autorita a kompetencia v prípade pochybností nemôže spočívať na biskupských konferenciách.
Inak sa treba obávať, že jednota Katolíckej cirkvi sa vo viere, vyznaní a modlitbe zničí! Politizujúce kategórie centralizmu a decentralizácie tu nemožno aplikovať, pretože zákon viery je zákon modlitby.“

Kardinál súčasne poukázal na skúsenosti, že biskupmi povolaní prekladatelia často biblické texty pod zámienkou ´lepšieho pochopenia´ akosi zriedili. Ako príklad uviedol Müller „veľmi náročné náuky“ ako zástupná zmierna obeta smrti Ježiša, narodenie Ježiša z Panny Márie, telesné vzkriesenie Ježiša alebo dar jeho pravého Tela a Krvi v podobe chleba a vína. „V mnohých krajinách sú tieto aj iné pravdy zhadzované na etické výzvy a tak zbavované svojho katolíckeho realizmu spásy.“
Pozadie týchto výpovedí tvorí spor Františka s prefektom Kongregácie pre Boží kult, kardinálom Robertom Sarahom. V pápežskom výnose platnom od októbra „Magnum principium“ pápež zdôrazňuje „dôležitý princíp“ Druhého vatikánskeho koncilu: Texty liturgií Katolíckej cirkvi majú byť pre veriacich zrozumiteľné. Prioritou verného prekladu napríklad misála musí byť preto zrozumiteľnosť prekladu.
František to spájal so zmenou predovšetkým kánonu 838 cirkevného práva. Preklady liturgických textov majú podľa toho v kompetencii biskupské konferencie. Preklady sa už nemajú vydávať „po predchádzajúcom preverení (recognitio) Svätým stolcom“, ale po jeho potvrdení (confirmatio).
Na internete sa po uverejnení tohto výnosu objavil komentár pripisovaný kardinálovi Sarahovi, v ktorom sa dekrét vykladá tak, že Vatikán má naďalej posledné slovo pri liturgických prekladoch. Pápež František sa však v otvorenom liste kardinálovi Sarahovi proti týmto vyjadreniam postavil.
Kardinál Müller ďalej povedal, že veľmi ľutuje, že v otázke správneho a verného prekladu originálneho latinského liturgického jazyka rímskeho obradu nastali také trenia.
Na otázku, či harmónia medzi Františkom a jeho predchodcom Benediktom XVI. je teraz preč, pretože Benedikt v predslove jednej knihy napísal, že liturgia je u kardinála Saraha v dobrých rukách, Müller odpovedať nechcel: „Verejne sa vyjadrovať k vzťahu pápeža s Benediktom XVI. prekračuje moje kompetencie.“
Pripomenul však, že kardinál Sarah vo svojej domovine Guiney s nebezpečím ohrozenia života dosvedčoval svoju vieru a pevne čelil komunistickému režimu. „To je hlboký duchovný predpoklad, aby sa v liturgii skutočne existencionálne a duchovne realizovala poklona a uctievanie Boha.“ –zg-

Kardinál Müller: Pápež určite nezastáva herézy

Vatikán, 9.11.2017 (kath.net) 021 374 – Kardinál Gerhard L. Müller bránil pápeža Františka pred obvineniami z herézy. O heréze možno hovoriť iba ak „katolík tvrdohlavo popiera zjavenú a Cirkvou ako záväznú predkladanú pravdu viery“, ako vysvetlil bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery pre noviny „Passauer Neue Presse“ (PNP). Dokáže si to síce aj u pápežov a biskupov predstaviť, ako pripustil, no na to by museli veriacim predložiť náuku s najvyššou záväznou autoritou, aby v ňu verili. A síce náuku v rozpore s Božím slovom vo Svätom písme, s apoštolskou tradíciou, ako aj s doterajšími dogmatickými rozhodnutiami ekumenických koncilov. Toto nepochybne nie je prípad „Amoris laetitia“.
Kardinál Müller sa to dokonca pokúšal dokázať detailne s poukazom na záväzné princípy interpretácie vieroučných textov:
„Pápež František nikdy nechcel otriasť základmi katolíckej viery a nechce ani Kristovu náuku modernizovať, akoby bola zastaraná. Je to trestuhodná ľahkomyseľnosť voči spáse duší takými heslami argumentovať.“
Müller k „Amoris laetitia“ povedal, že v tých málo sporných pasážach ide o to pastoračne stáť pri ľuďoch v ťažkej, často dokonca tragickej rodinnej situácii. Tu by mohlo stáť na konci aj úplné zmierenie s Bohom a Cirkvou vo sviatosti pokánia a po nej účasť na prijímaní.
Kardinál znova navrhol, aby sa poprední prívrženci oboch postojov stretli a pri vedeckom dialógu vypracovali spoločné pastoračné smernice. –zg-

Biskup: „Slávenie Eucharistie nemá závisieť od celibátu“

Viedeň, 8.11.2017 (KAP) 021 373 – Biskup Ervín Kräutler má už roky túžbu po zmene prístupu ku kňazského úradu. V interview pre prílohu Viedenských katolíckych novín „Der Sonntag“ (12. 11.) počas návštevy Rakúska vyslovil požiadavku, aby všetky cirkevné spoločenstvá mali prístup k sláveniu Eucharistie. Nejde o to byť za či proti celibátu, ktorý ako životnú formu a „Božiu milosť“ rešpektuje a považuje za hodnú podpory. „Ale to, že slávenie Eucharistie závisí od muža žijúceho v celibáte, si myslím, nie je správne.“
Tento misionár Prevzácnej krvi pochádzajúci z rakúskeho Vorarlbergu, bol v r. 1981-2015 biskupom Altamira-Xingu, najväčšej diecézy Brazílie – s 350 000 km2 štyrikrát tak veľkej ako Rakúsko. Pre 800 spoločenstiev v tejto časti Amazónky majú iba 30 kňazov. V Brazílii sú spoločenstvá, ktoré slávia Eucharistiu iba trikrát do roka a biskup vyjadril starosť, že sa im stratí chápanie Eucharistie. „To považujem za nebezpečné. Tu nás musí niečo napadnúť!“ varoval.
Ako misionár v Brazílii pôsobí Kräutler už 50 rokov, je to úloha, ktorú musí plniť „s veľkou láskou a schopnosťou empatie“. „Byť misionárom znamená odovzdanosť. Musím sa vcítiť so ich kultúrnych výrazových foriem, do ich spôsobu bytia a aj do ich predstáv o hodnotách. Nejde iba o to vyjsť na geografické hranice, ale aj na existencionálne.“
Kräutler si nekompromisným zasadzovaním sa za práva domorodcov narobil „mocných nepriateľov“, ale aj dostal v r. 2010 Alternatívnu Nobelovu cenu. V Brazílii je už dva roky emeritným biskupom, no stále ešte pod ochranou polície. V r. 1983, ho vojenská polícia zatkla a zbila. Jeho veriaci vtedy kričali: „Nechajte ho, to je náš biskup!“ To vzájomný vzťah biskupa s jednoduchými katolíkmi veľmi prehĺbilo. „Ľudia vedia, že som bol pokorený kvôli nim. To bolo dôležitejšie ako každá kázeň, aj keby bola neviem ako krásna.“
Na rok 2019 plánuje Vatikán – aj z iniciatívy biskupa Kräutlera – mimoriadnu synodu biskupov pre región Amazonky. Biskup dúfa v impulz, „že Indiáni konečne dostanú svoje právo“. To je síce už zakotvené v ústave Brazílie, no už je dlho na čase, aby sa toto právo aj rešpektovalo.“ –zg-

Vatikán pracuje na smerniciach k deťom kňazov

Rím-Dublin, 8.11.2017 (KAP) 021 372 – Vatikán chce novými smernicami vyjasniť prístup k prípadom, keď sa katolícky kňaz stane otcom dieťaťa. Vyplýva to z listu Pápežskej komisie pre ochranu detí z 24. októbra. List sa obracia na organizáciu „Coping International“, svojpomocnú platformu detí katolíckych kňazov. Tému spracuje vatikánska skupina, ktorá vyvinula aj smernice na prevenciu pred zneužívaním v Cirkvi, ako sa uvádza v liste, ktorý Coping uverejnila na webe. Rozhodla o tom Komisia pre ochranu detí na ostatnom stretnutí. Vatikánska pracovná skupina bude spolupracovať s Copingom. Zvlášť sa zdôrazňujú smernice Biskupskej konferencie Írska z augusta, kde sa uvádza:
„Ak sa kňaz stane otcom dieťaťa, má byť jeho primárnou starosťou blaho dieťaťa. Kňaz a budúci otec má prevziať zodpovednosť osobne, zákonne, morálne a finančne. Do všetkých rozhodnutí treba úplne zapojiť aj matku dieťaťa.“
Smernicou „Zásady zodpovednosti kňazov, ktorí počnú deti“ reagujú írski biskupi o. i. na iniciatívu Íra Vincenta Doyla, ktorý Coping založil. Doyle sa v r. 2011 po smrti matky dozvedel, že jeho otcom bol katolícky kňaz. Katolícka cirkev sa tejto citlivej téme otvára už roky, keďže jej kňazi majú žiť v celibáte a nesmú mať deti.
Do akej miery môžu byť írske smernice modelom pre celú Cirkev, musí zvážiť vatikánska komisia. Sociálne, právne a kultúrne vzťahy sú vo svete rozdielne, preto budú musieť miestne biskupské konferencie ponad vatikánske smernice urobiť ďalšie úpravy – ak tak už neurobili. –zg-

Nemeckí biskupi rozsudok o intersexualite chápu

Bonn, 08.11.2017 (KAP/KNA) 021 371 – Biskupská konferencia Nemecka zhodnotila rozhodnutie Ústavného súdu v Karlsruhe o intersexualite tak, že sa to dá pochopiť. Hovorca Matthias Kopp v stredu pre KNA povedal:
„Ak nejakému človeku nie je možné jednoznačne sa zaradiť do binárneho rozdelenia muž a žena, nesmie byť právnymi predpismi alebo spoločenskými zvyklosťami nútený, aby sa proti svojmu cíteniu priradil k pohlaviu, ktoré mu nevyhovuje.“
K prirodzeným podmienkam však patrí, že „príslušnosť k jednému pohlaviu je človeku vopred daná“, ako povedal hovorca ďalej. Pozitívne priradenie k jednému pohlaviu je lepšie, ako sa úplne vzdať príslušnej sebarealizácie.
Podľa rozsudku najvyšších nemeckých sudcov musí zákonodarca v registri narodených osôb umožniť okrem mužského a ženského aj zápis do rubriky tretieho pohlavia. Rozhodol o tom 7 hlasmi proti 1 hlasu sudcov. Sudcovia uviedli aj možnosť v budúcnosti sa vo všeobecnosti vzdať uvádzania pohlavia! –zg-

‚Exorcista’, autor a doska Ouija

New York City, 8.11.2017 (kath.net/jg) 021 370 – Spisovateľ William Peter Blatty (1928 – 2017) mal pri práci na románe „Exorcista“ viaceré podivuhodné zážitky. Spriatelený kňaz ho varoval pred tým, že už zaoberanie sa okultnými vecami by ho mohlo urobiť neodolným voči útokom z tejto oblasti.
„Keď som písal poslednú kapitolu a epilóg, mal som rad bizarných skúseností,“ povedal krátko po vydaní románu v r. 1972 v interview so žurnalistom Rayom Connollym, ktoré uverejnili noviny Evening Standard.
Desať dní sa nevedel odtrhnúť od dosky Ouija, ktorú používajú špiritisti na kontakt s duchmi. Predtým sa nikdy o to nezaujímal, no keď s tým začal, už nevedel prestať. Mal pocit, že skutočne komunikuje s mŕtvymi.
Blatty, ktorý sa označoval ako „nenútený katolík“, bol voči nadprirodzeným udalostiam skôr skeptický. Mnohé z jeho zážitkov s doskou by mohla autosugescia, ako vravel. No boli tam niektoré veci, ktoré sa nedali vysvetliť podvedomím.
Aby svoje skúsenosti preveril, zavolal si mladú ženu, ktorá sa sama dokázala uviesť do hypnotického tranzu. Obsluhovala dosku a on kládol otázky po arabsky. Ako syn libanonských rodičov, ktorí v r. 1923 prišli do USA, vedel základy arabčiny. Aj v tejto konštelácii dostával správne odpovede. Jeho skeptický duch však ani tu nechcel vylúčiť možnosť, že mohol otázky podvedome formulovať anglicky, čo jeho asistentka mohla telepaticky prijať.
Blatty potom prežíval aj veci, ktoré označil ako „zážitky s hlučným duchom“. Počas toho, čo čítal korektúry v dome svojho priateľa, zazvonil telefón a slúchadlo samo odskočilo z vidlice. To sa opakovalo dvakrát. Skúmanie javu odborníkmi pre akustiku a elektroniku nepriniesli výsledky. Opísaný jav je z prírodovedeckého hľadiska nemožný, ako vyhlásili odborníci.
Iný zážitok sa týka elektrického písacieho stroja, ktorý sám od seba začal písať, aj keď nezmyselný rad písmen. Aj tu mal spisovateľ po ruke prirodzené vysvetlenie: „Možno nastal niekde skrat.“
Blatty sa dostal do kontaktu s exorcizmom v r. 1949 po prípade 14-ročného chlapca. Vtedy ako študent na jezuitskej univerzite Georgetown, si uvedomil, že tento jav nemá iba historický význam, ale že je aktuálny. Dovtedy sa domnieval, že ľudia minulých časov hovorili o posadnutosti, lebo im chýbali vedomosti o modernej psychológii a psychiatrii.
Tento názor musel zrevidovať, keď sa pre svoj román „Exorcista“ osem mesiacov intenzívne zaoberal posadnutosťou a exorcizmom.
„Katolícka cirkev už v r. 1583 poukázala na to, že ľudia, ktorí si myslia, že trpia posadnutosťou, vo väčšine prípadov potrebujú lekára a nie kňaza,“ zdôraznil spisovateľ.
Či sám na posadnutosť verí, opýtal sa Connolly notoricky skeptického Blattyho. Podľa jeho názoru sa skutočne v niekoľko málo prípadoch stáva, že „netelesná, inteligentná, nie ľudská bytosť sa nejako dokáže zmocniť človeka,“ povedal Blatty. Či ide o ducha alebo mŕtveho, démona, diabla, alebo o formu energie, posudzovať nechcel.
V r. 1973 bol román „Exorcista“ sfilmovaný. Blatty napísal scenár a získal za neho Oskara, ako aj cenu Golden Globe. V r. 1983 uverejnil pod názvom „Legión“ pokračovanie tohto románu. –zg-

Benediktovi XVI. odovzdali „Regensburskú nedeľnú Bibliu“

Vatikán/Regensburg (kath.net/pbr) 021 370 – „Regensburská nedeľná Biblia“ doputovala do Večného mesta. Redakčný tím okolo bavorského biskupa Rudolfa Voderholzera odovzdal „Regensburskú nedeľnú Bibliu“ emeritnému pápežovi Benediktovi XVI. Obsahuje o. i. aj texty od Benedikta XVI. Tím sa stretol s emeritným pápežom v pondelok popoludní v jeho bydlisku Mater Ecclesiae vo vatikánskych záhradách. Benedikt XVI. prejavil dojatie a potešenie, že sa mohol stretnúť s toľkými Regensburčanmi. Biskup Rudolf Voderholzer každého predstavil a uviedol jeho funkciu pri vzniku Biblie. Benedikt XVI. našiel na konci stretnutia pre každého zopár osobných slov.

Pre pápeža Benedikta je domáca Biblia spomienkou na detstvo
S tradíciou domácich Biblií, ako je táto nedeľná Biblia, bol Benedikt XVI. spojený už odjakživa. Už keď bol dieťaťom sa nedeľa pre neho začínala sobotným čítaním z takejto domácej Biblie, ktoré predniesol jeho otec. Hovoril o tom v jednom príhovore z 2. júna 2012 pri pastoračnej návšteve Milánskej arcidiecézy. Na stretnutí v Ríme to znova spomenul a zdôraznil, ako krásne boli pre neho tieto sobotňajšie večerné čítania.
Prvý veľký pokus o novú domácu Bibliu
Tradícia domácich Biblií je vo vedomí ľudí už len málo zakorenená. Zavedením nového poriadku čítaní po Druhom vatikánskom koncile sa stali všetky domáce Biblie nepoužiteľné. Boli už aj pokusy tradíciu oživiť. Nedeľná Biblia je teraz prvým pokusom vo veľkom štýle. Biskup Voderholzer ňou nadväzuje na katolícku tradíciu domácich Biblií blízkych liturgii. „Regensburská nedeľná Biblia“ obsahuje obe čítania a Evanjelium pre všetky nedele a sviatky troch cirkevných rokov. Všetky čítania majú komentár z teologického diela Benedikta XVI. Ukazuje sa v tom aj jeho láska ku Svätému písmu a jeho spojenie s domovom.

Veľa pozitívnych ohlasov
Už v pondelok ráno slávila skupina svätú omšu v Bazilike sv. Petra. V Kaplnke Maďarov pri hrobe apoštola sv. Petra sa biskup poďakoval celému tímu za jeho výkon v práci na Biblii. S radosťou oznámil koľko
pozitívnych reakcií na to už dostal. Dodal, že najmä obrázky umeleckých diel z celej diecézy sa tešia veľkej pozornosti. –zg-

 

„Prenasledovanie kresťanov od Kaliningradu po Pacifik“

Maria Lozano

Mníchov, 8.11.2017 (kath.net/KIN) 021 369 – Dňa 7. novembra 1917 – podľa v Rusku platného juliánskeho kalendára je to 25. október – vypukla Veľká októbrová socialistická revolúcia, ktorá viedla k vzrastu komunizmu na svetovú veľmoc. Následky boli: občianska vojna, násilné spoločenské zmeny, rozdelenie Európy a desaťročia prenasledovania kresťanov. Po páde sovietskeho režimu v r. 1991 zažíva viera a cirkev v Rusku novú jar. Na výslovné želanie svätého pápeža Jána Pavla II. podporuje aj pápežská nadácia „Kirche in Not“ opätovné budovanie a prácu Ruskej pravoslávnej cirkvi. Táto ekumenická spolupráca nesie plody napríklad v spoločnej pomoci prenasledovaným kresťanom na Blízkom Východe. Mária Lozano sa rozprávala s referentom „Kirche in Not“ pre Rusko a Strednú Áziu, Petrom Humeniukom, o ceste utrpenia ruských kresťanov a novej solidarite s prenasledovanými dneška.

Mária Lozano: Je 100. výročie revolúcie dôležitým dňom v Rusku?
Peter Humeniuk: Áno, je to veľmi dôležitá a veľmi smutná spomienka. Revolúciou sa predsa začalo jedno z najväčších prenasledovaní kresťanov novej doby a možno aj celej ľudskej histórie. Pravoslávna cirkev nevýslovne trpela. Pred revolúciou bolo v Rusku 60 000 Božích domov. O 20 rokov zostalo už iba 100. Iba v prvých rokov ich panovania sovieti usmrtili vyše 15 000 kňazov. Viac ako 300 biskupov skončilo na popravisku, alebo zomrelo vo väzení. Najhorším prenasledovaním kresťanov postihnuté územie siahalo od Kaliningradu po Pacifik.

Lozano: Myslí dnes rozkvitnutá cirkev v Rusku aj na prenasledovaných kresťanov dneška?
Humeniuk: Medzi udalosťami po revolúcii a tým, čo sa teraz deje na Blízkom Východe, existujú paralely. Ruská cirkev prekonala už všetko, čím teraz prechádzajú jej bratia vo viere v Sýrii, Iraku a celom regióne. Ak sa niekde pokúšajú vykoreniť kresťanstvo, tak Rusi to dobre poznajú!
Svätý pápež Ján Pavol II. si hlboko uvedomoval to, čo nazval „ekumenizmus mučeníkov“. Zo srdca túžil preto po zblížení s Ruskou pravoslávnou cirkvou. Zakladateľ „Kirche in Not“, páter Werenfried van Straaten, toto želanie zdieľal. Celý život venoval službe zmierenia a kresťanskej solidarite.
„Kirche in Not“ úzko spolupracuje s Ruskou pravoslávnou cirkvou pri pomoci kresťanom v Sýrii. Je to jeden konkrétny výsledok historického stretnutia Františka s Kyrilom I. vo februári 2016 na Kube. …
V Libanone sa práve konalo stretnutie vyznaní s metropolitom Hilarionom z Moskovského patriarchátu. Išlo o vybudovanie databanky, o zdokumentovanie zničenej „duchovnej infraštruktúry“ – teda kostolov a kláštorov v Sýrii. Sú aj plány znovu vystavať sväté miesta, ktoré IS zničil, ako aj zaviesť cielenú pomoc deťom a mládeži. O tom sme informovali aj pápeža a Kyrila I.

Lozano: Prečo je dokumentácia ničenia taká dôležitá?
Humeniuk: Bojovníci IS nechcú len zničiť budovy. Chcú zničiť najmä „duchovnú vlasť“ ľudí. Všetky kresťanské symboly znamenajú pre prenasledovaných na Blízkom Východe domov a príslušnosť. IS ich chce zničiť s ich históriou a sociálnymi koreňmi. Nám ide o zachytenie svedectiev prenasledovania a mučeníctva. Tieto zločiny treba zdokumentovať, aby zostala táto spomienka živá a aby sa to už nikdy nestalo. … –zg-

Tretie katolícke oko

Stefan Meetschen

Linec, 7.11.2017 (kath.net) 021 368 – Niekedy si dávam na čas. Pred asi 25 rokmi mi na cirkevnom podujatí v Berlíne katolícky žurnalista odporúčal knihu „Autobiografia jogína“. S komentárom: „Želám si, aby katolíci tak dobre chápali Boha a tak intenzívne ho hľadali, ako tento hind – Paramahansa Yogananda.“ Túto jeseň som si knihu konečne prečítal a žurnalistovi dokážem prisvedčiť iba s časovým posunom. Je to napínavá kniha, zaujímavý dokument neviditeľnej skutočnosti, ktorý vyvoláva zvedavosť na Indiu. Yogananda, ktorý sa narodil v r. 1893 na severe Indie a zomrel v r. 1952 v Los Angeles, v knihe totiž poskytuje dobrý náhľad do toho, ako tradície a techniky hindov zostali až do modernej doby účinné.
Bilokácia, dar hľadenia do srdca, prorokovanie – všetko dary, ktoré v Cirkvi spájame s mystikmi ako páter Pio – sa objavujú aj v Yoganandovom opise života. Rozdiel však je, že tieto charizmy u neho nepraktizujú katolícki svätci, ktorí svoju milosťou danú silu čerpajú z Eucharistie a blízkosti Ducha Svätého, ale od guruov a jogínov – ako píše autor – od „Kristovi podobných“ učiteľov ako Yukteswar Giri, či Lahiri Mahasaya, ktorí všetci prisahajú na duchovú techniku tzv. „jogy Kriya“, aby sa s bohom dostali rýchlejšie do kontaktu. Technika, ktorá si iste vyžaduje ducha rozlišovania a ktorú mnohí katolícki kňazi z Indie rozhodne odmietajú!
Z knihy cítime, že Yogananda má mocne na zreteli západných čitateľov z polovice 40. rokov, keď kniha vyšla a ktorí boli ešte podstatne kresťansky založení. Im chce vyložiť svoje náboženstvo, preto neustále dáva veci do súvisu s Kristom a Bibliou. Robí to však spôsobom, ktorý je s náukou Cirkvi nezlučiteľný. Veď Ježiš nebol nijaký jogín popri iných, ako ho Yogananda chápe, ale Boží Syn. Aj náuka o reinkarnácii, ako ju vykladá a verí, nie je pre kresťana prijateľná a zlučiteľná s jeho obrazom sveta. Je to len akási poetická idea.
Napriek tomu: pre kresťanských čitateľov byť môže podnetom, venovať rovnako veľa času a disciplíny na každodenné stretávanie sa s Bohom v tichu, ako Yogananda a iní. Kultivovaný odstup hindov od materiálnych prísľubov, ktoré sa rýchlo môžu stať pokušením, je iste pre kresťanov prijateľný.
Na takých miestach necháva kniha prežiariť niečo z „lúča tej pravdy“, o ktorej hovorí Druhý vatikánsky koncil v „Nostra aetate“ vzhľadom na iné náboženstvá. Aj láskavý dôverčivý príklon k Bohu, ktorý konciloví otcovia veriacim hindom pripisujú, je v knihe citeľný. Skromný, ľudský spôsob autobiografie oslovil ľudí ako Steve Jobs alebo Beatles, ktorých Yogananda inšpiroval.
Zvlášť hlboký dojem zanechá aj kapitola, kde majster jogín a spisovateľ opisuje svoje stretnutie s katolíckou mystičkou Terezou Neumannovou: „Okamžite som spoznal, že Boh jej udelil tento nezvyčajný dar, aby všetkých kresťanov presvedčila o historickej skutočnosti ukrižovania Ježiša tak, ako sa opisuje v Novom zákone, pretože jej dramatické vízie zjavujú to večné puto, ktoré existuje medzi galijejským Majstrom a jeho veriacimi.“
Yogananda sa žiaľ príliš nezaoberal tajomstvom Krista, pretože na videniach „Resl“ – (Rózky) sa zúčastnil v stave tranzu jogy, do ktorého sa vedome uviedol. To je zrejme rozdiel oproti pravej kresťanskej mystike – nemožno ju technicky vyrobiť, ale jednoducho sa udeje. Človek neviditeľný svet nedokáže kontrolovať.
No Yogananda jasne napomína kresťanom, aby zostali verní vlastnej viere (čomu však prax jogy rozhodne protirečí). Fascinujúca je tiež správa Yoganandun o ráde Swami, do ktorého bol po štúdiu prijatý a ktorý sa nemusí báť porovnania s katolíckym rádom. Sila tradície v ich obradoch, knihách múdrosti a Sanskrite je v knihe citeľná.
Je to snáď toto, čo mnohých ľudí rýchle žijúceho Západu robí takých prístupných pre náuky a techniky v tejto knihe? Túžba po autentickej, úctyhodnej tradícii? To by však pre Cirkev znamenalo, aby sa znovu mocnejšie zamerala a sústredila na vlastné staré obrady a poklady – spisy cirkevných otcov, latinčinu a katolícku náuku – s ktorými bola po stáročia taká plodná.
Dokáže Paramahansa Yogananda, ironicky sformulované, otvoriť tretie katolícke oko? –zg-

Alpy: Znova spílený kríž na štíte hory

Innsbruck, 7.11.2017 (kath.net) 021 367 – Na hore „Kotzen“ v hraničnej oblasti medzi Tirolskom a Bavorskom minulý víkend spilovali ďalší kríž na štíte hory. Polícia prípad vyšetruje. Drevený kríž bol 4 metre vysoký a zasadený do kovových základov. Odpílili ho nad kovovým podstavcom, ako informovali noviny „Tiroler Tageszeitung“.
Už v r. 2016 boli na štyroch horách v blízkosti spilované štyri kríže.

Texas: Strelec bol očividne ateista

Sutherland Springs, 7.11.2017 (kath.net) 021 366 – Strelec v texaskom kostole, Devin K. (26), ktorý zabil 26 ľudí a zranil ďalších, z ktorých niektorí bojujú o život, bol očividne ateista. Facebooková stránka ateistov, ktorú páchateľ navštevoval, sa podľa britských novín „Independent“ dištancovala od spoluzodpovednosti na čine. „Toto sa prieči všetkému, za čím stojím,“ vyhlásil zodpovedný za stránku „Friendly Atheists“ (Priateľskí ateisti) a s Devinom vraj nikdy nemal kontakt.
Kevin predtým dokonca vyučoval Bibliu, no potom sa zrazu stal ateistom, hovoria jeho bývalí spolužiaci.
Freeman Martin, hovorca Úradu pre verejnú bezpečnosť v Texase povedal, že čin „nebol rasisticky motivovaný, nešlo ani o náboženstvo, ale o domáci konflikt“. Devin K. chcel očividne zastreliť svoju svokru, ktorá často chodila do toho kostola, no práve v čase atentátu v kostole nebola. Zatiaľ čo polícia páchateľa prenasledovala, ten vraj telefonoval otcovi. –zg-

Spor v Evanjelickej aliancii o blízkosti k pápežovi

Bonn, 7.11.2017 (kath.net) 021 365 – „Obvinili nás, že vstupujeme do duchovnej únie s antikristom a niektorí evangelikáli sa odmietli s nami zúčastniť stretnutia, pretože sme podali ruku pápežovi Františkovi!“
Toto uviedli dvaja evangelikálni teológovia: biskup Thomas Schirrmacher, zastupujúci generálny sekretár Svetovej evanjelickej aliancie (na obr. s pápežom) ako aj Thomas K. Johnson z Ríma, vyslanec aliancie vo Vatikáne pri Svätom stolci na stretnutí v príspevku. Informovala o tom evanjelická spravodajská agentúra „idea“. Ďalej uvádzajú:
„Úctivá spolupráca s predstaviteľmi Katolíckej cirkvi je nutná, to však neznamená vyhýbať sa vlastným teologickým presvedčeniam, alebo ich meniť.“
Zdôrazňujú, že možno byť úzko spriatelený s inými vyznaniami a napriek tomu zostať skeptický voči jednotlivým teologickým názorom. No prejavovanie vnútro-cirkevnej súdržnosti je potrebné, aby sa mimo stojacich upozorňovalo na kresťanskú vieru a posolstvo Biblie.
Okrem toho obaja teológovia vyhlásili, že najväčšie nebezpečie pre náuku o ospravodlivení iba z milosti nevychádza od Rímsko-katolíckej cirkvi, ale oveľa viac z diskusií medzi protestantmi a evangelikálmi. Kritizujú u protestantov o. i. neznalosť Biblie, ako aj náuky, ktoré zľahčujú svätosť a spravodlivosť Boha, či dokonca sa to pokúšajú úplne negovať a dodávajú: Oproti tomu pápež medzitým už učí ospravodlivenie človeka z viery.
Dnes sú teologické diferencie medzi katolíkmi a protestantmi iné, ako v časoch reformácie. Napríklad katolícke uctievanie Panny Márie je v súčasnosti väčšou prekážkou ako v časoch Martina Luthera.“ –zg-

Vatikán: Fámy o ‚ekumenickej omši’ sú ‚úplne falošné’

Vatikán, 6.11.2017 (kath.net/jg) 021 364 – Vatikán odmietol fámy o príprave údajnej ekumenickej omše so spoločným prijímaním katolíkov a protestantov. Informovali o tom britské noviny Catholic Herald.
Vatikánsky hovorca Greg Burke povedal, že tieto tvrdenia „jednoducho nie sú správne“. Arcibiskup Arthur Roche, sekretár Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, označil tieto fámy doslova ako „úplne falošné“.
Vatikanista Marco Tosatti s poukazom na anonymné pramene informoval o komisii, ktorá údajne pracuje na „ekumenickej omši“. „Kardinál Sarah, prefekt kongregácie, nie je do týchto plánov zasvätený,“ napísal Tosatti v článku pre First Things.
Noviny The Australian sa na pravdivosť fám pýtali vo Vatikáne, no nedostalo sa im nijakej odpovede. Noviny napísali:
„Omša obsahuje modlitby, čítania zo Svätého písma a spoločné sväté prijímanie. Konsekráciu sa ticho modlia katolícki a protestantskí kňazi.“ Kardinál Rainer Maria Woelki, kolínsky arcibiskup vyhlásil, že tieto fámy nemajú podklad. Ekumenická omša je nemožná, pretože katolíci a protestanti majú v podstatných veciach rozdielne chápanie. –zg-

Jezuita: „Paradise Papers“ zvyšujú tlak na politikov

Bonn, 06.11.2017 (KAP/KNA) 021 363 – Nové odhalenia tzv. „Paradise Papers“ o skrytých daňových oázach zvyšujú podľa úsudku nemeckého jezuitu Jörga Alta tlak na politikov, aby uzatvorili medzery v daňových zákonoch.
„Nemecko nie je vo všetkom priekopníkom, ale aj brzdí pri zlepšeniach, kde iní v EÚ konajú,“ ako povedal jezuita v pondelok v interview pre KNA. „To platí napríklad o plánoch Komisie EÚ v rámci boja proti praniu špinavých peňazí zaviesť rozsiahle povinnosti transparentnosti v oblasti pravých vlastníkov. Každý štát chce svoje ‘malé extra’ v daňovej súťaži.“
Jezuita skúma už roky tému daňová spravodlivosť a minulý rok uverejnil svoje výsledky pod názvom „Rozdávame miliardy“. Okrem toho bol páter Alt priekopníkom európskych daní z finančných transakcií.
„V Nemecku aj kresťanom chýbajú znalosti o týchto problémoch, ako aj o národnej a medzinárodnej štrukturálnej nespravodlivosti. Politika však koná iba vtedy, keď široké vrstvy obyvateľstva vytrvalo a dôrazne žiadajú zmeny,“ hovorí páter.
Alt tiež nanovo žiadal ukončenie daňového súťaženia, lepšie vybavené daňové správy, políciu a štátne prokuratúry.
Informácie z „Paradise Papers“ k prípadu miliardára Curta Engelhorna napríklad ukázali, že štátna prokuratúra v Augsburgu bola na správnej stope a prirýchle zastavenie procesu voči rodine nebolo oprávnené.
„V rámci EÚ sa musí tak ako v USA daňová povinnosť spojiť nie s bydliskom, ale so štátnou príslušnosťou,“ žiadal jezuita. –zg-

Santa Croce vo Florencii – 1. omša po smrteľnej nehode

Rím, 6.11.2017 (KAP) 021 362 – Dobré dva týždne po smrteľnej nehode je svetoznámy Chrám sv. kríža vo Florencii znova pre návštevníkov otvorený. Cez víkend sa podľa denníka „La Nazione“ (online) tvorili rady turistov i domácich, aby si prezreli gotický chrám a jeho významné fresky zo 14. storočia. V nedeľu večer sa v kostole po prvý raz konala aj svätá omša.
V polovici októbra tu zabil 52-ročného španielskeho turistu kameň veľký ako päsť, ktorý sa uvoľnil zo stropu. Kostol bol odvtedy zatvorený. Cirkevní predstavitelia a experti na umenie prejavili veľké prekvapenie z tejto tragickej nehody. Budova je totiž pravidelne kontrolovaná a reštaurovaná.
Santa Croce je najväčší a jeden z najvýznamnejších františkánskych chrámov Talianska. Nazývajú ho aj „Panteón Florencie“, pretože sa tu nachádzajú hrobky Machiavelliho, Michelangela, Galilea Galileiho a Gioachina Rossiniho, ako aj pamätné miesta mnohých iných Talianov ako je napríklad Guglielmo Marconi. Monumentálny chrám zdobia fresky Giotta, Taddea Gaddiho a iných majstrov. –zg-

Biskup Laun: Odkedy sa oslavuje rozvod?

Salzburg, 6.11.2017 (kath.net) 021 361 – Milí evanjelickí priatelia, odpustite mi, že som bol vzhľadom na vaše oslavy a nálady jubilea iba smutný. To by som vám chcel vysvetliť a dúfam, že sa môj smútok dokonca naučíte zdieľať:
Titulok novín Kronenzeitung v Salzburgu veľký a hrubý znel: „Salzburg slávi veľkú slávnosť“ – 500 rokov „po reformácii M. Luthera“. Ja som neoslavoval a nechápem ani svojich katolíckych spolubratov, biskupov a kňazov, ktorí mali na príslušných bohoslužbách dokonca slávnostné príhovory.
Pri takých správach sa pýtam: Odkedy sa oslavuje rozvod? Ešte k tomu taký, ktorý priniesol do sveta oveľa viac biedy ako rozvod muža a ženy aj s ich deťmi. Rozvod, ktorý spôsobil Luther, aj keď to nechcel, viedol k hrôzostrašným náboženským vojnám.
A nechápem ani, prečo v Salzburgu sa na oboch stranách už znova hovorí o vyháňaní protestantov, hoci sa to už dávno vydiskutovalo a vtedy platila v celej Európe hlúpa a zlá veta: Knieža určuje náboženstvo poddaných. Tým chcem povedať, že vtedajší arcibiskup urobil to, čo sa robilo všade aj z oboch strán viac či menej tvrdo. To to nerobí lepším, ale tento objasnený bod by sa konečne mohol nechať tak. A tu mi napadá jeden protiklad: V dohodnutom dokumente k tejto spomienke sa uvádza, že túžime po jednote – ale súčasne oslavujeme s veľkou pompou oddelenie?
Ak chceme jednotu – nemali by sme potom zahádzať priepasti a nie otvárať nové zaujímaním postojov, ktoré katolíckej viere radikálne odporujú? Postoje, ktoré lichotia verejnej mienke, ale Biblii oslavovanej ako absolútne meradlo odporujú?
A musím to vysloviť, ja som z tej údajnej pálčivej túžby po jednote pocítil zatiaľ len málo. Podivuhodnosťou je aj tá – ako sa tvrdí – túžba po spoločnej Eucharistii. Keď pomyslíme, ako negatívne a opovržlivo Luther hovoril o katolíckej omši, nechápem, ako sa dá súčasne po nej túžiť bez toho, že by sa jasne vyslovilo, že sa treba od Luthera odlúčiť.
A vôbec, v tom spravodajstve som vlastne nepočul takmer nič o neľudských postojoch Luthera proti povstaleckým sedliakom, ktorí mali svoje dôvody – a ani nič o jeho zlovoľných a ordinárnych výrokoch proti židom, ktoré ešte aj nacisti mohli využiť pre svoju protižidovskú propagandu. Nebolo by toto výročie aj príležitosťou vysloviť jasné slová aj k týmto „druhým“ stránkam Luthera?
Aj tvrdenie, že protestanti sú pevnejší vo viere som čítal, ale kto toto hovorí, nevie nič o dnešnej situácii evanjelických kresťanov, keď dokonca ani niektorí biskupi a pastori neveria v základný obsah Biblie a napríklad tvrdia, že Ježiš bol Jozefov syn a v hrobe spráchnivel ako všetci mŕtvi.
A bolo by aj rozumné neprezentovať neustále publiku historicky ako mýtus dokázanú tézu o pribití Lutherových téz na bránu kostola.
Nejasné tiež zostáva, ako istý prominentný rečník mohol tvrdiť, že za „právny štát a individuálnu ľudskú dôstojnosť“ vďačíme Lutherovi. Prirodzene, že taký čas spomienky nie je vedecké sympózium a je správne oceniť isté body, v ktorých mal Luther pravdu a v čom robil dobro. Ale napriek tomu by sa nemalo Luthera proti všetkej historickej pravde prezentovať ako svätca, dobrodinca sveta a svedka viery, ktorú súčasne zničil.
Po 500 rokoch protestu by už bolo na čase nechať protest na pokoji, pozrieť sa na minulosť triezvymi očami a skutočne sa zbližovať bez toho, aby sa neustále druhej strane predkladali staré účty a sporilo sa, kto vtedy spáchal menej bezprávia. To by bolo dobré, pretože dnes – už zasa – je mnohé v Katolíckej cirkvi v kríze a ani v luteránskom spoločenstve to naozaj nevyzerá lepšie ako vtedy, mohlo by sa povedať, keď bolo medzi kresťanmi mnoho nešvárov, ktoré bolo možné prisúdiť jednej či druhej strane, pretože toto rozlišovanie ešte neexistovalo.
Dnes by sme mali všetci žiť poháňaní vášnivou, pavlovskou túžbou po jednote, pretože Ježiš nezaložil cirkvi vo väčšom počte a jemu „zmierená rôznosť“ nestačí – ON postavil svoju jedinú Cirkev na Petrovej skale.
Vzhľadom na ľudskosť tohto muža a aj jeho nástupcov, ktorého Ježiš nazval napriek tomu Peter, mohli by sme povedať: Iba Ježišovi sa mohlo podariť na takej lámavej „skale“ postaviť nezničiteľnú Cirkev. Na nás je, aby sme v tejto Cirkvi boli jedno príp. znova sa stali jedno a ako zjednotení vydávali svedectvo svetu. Ako veľmi naše rozdelenie tomuto svedectvu škodilo a ďalej škodí, je dodnes dôvodom k plaču, nie k oslave! -zg-

Nemecko: Odbory vyzývajú nenakupovať na Štedrý deň

Berlín, 6.11.2017 (kath.net) 021 360 – Štedrý deň spadá v r. 2017 na nedeľu a v mnohých nemeckých krajoch by bolo možné podľa zákona otvoriť v nedeľu dopoludnia obchody. Odbory Ver.di teraz vyzvali obyvateľstvo, aby sa na Štedrý deň vzdalo nakupovania. Stefanie Nutzenbergerová pre „Welt“ uviedla:
„Zamestnanci obchodov sa chcú ako každý iný pripraviť na Vianočné sviatky a spolu s rodinami ich osláviť. Ak je Štedrý deň tento rok v nedeľu, sú úvahy práve v tento deň použiť možnosť otvoriť obchody v nedeľu neuveriteľné cynické!“.
Aj príslušný tarifný koordinátor v odboroch Ver.di, Orhan Akman, sa vyjadril v tom zmysle, že vyzývajú spotrebiteľov, aby išli nakupovať podľa možnosti vtedy, keď je pracovný čas zamestnancov obchodov aj humánny. Odrádza od nakupovania 24. decembra, pretože ľudia zamestnaní v obchodoch nemajú tak šancu sa proti práci na Štedrý deň brániť.
Už predtým obchodné reťazce Aldi Nord, Aldi Süd a Rewe sami od seba ohlásili, že ich filiálky budú na Štedrý deň zatvorené. –zg-

Texas: Krvavý kúpeľ na nedeľnej bohoslužbe

Sutherland Springs, 6.11.2017 (kath.net/pl) 021 359 – Až 26 mŕtvych a mnohých zranených si vyžiadal krvavý kúpeľ pri bohoslužbe Prvej baptistickej cirkvi v kostole v Sutherland Springs v americkom štáte Texas. So samopalom vrazil 26-ročný biely Američan odetý úplne v čiernom a s nepriestrelnou vestou do kostola počas bohoslužby a začal strieľať. Medzi obeťami sú aj deti – medzi nimi 5-ročný chlapček a 14-ročná dcérka pastora. Kostol bol taký malý, že obete nemali prakticky šancu ujsť pred smrteľnými ranami. Pastor a jeho žena neboli v tom čase v meste.
Páchateľ je mŕtvy. Polícia ho prenasledovala. Zatiaľ nie je známe, či ho zasiahla polícia, alebo sa sám popravil.
Podľa neoverených údajov médií páchateľom bol Devin Patrick Kelley, ktorý bol za trest prepustený z amerického armádneho letectva. Už v r. 2012 ho vojenský súd podľa hovorkyne letectva odsúdil za útoky na vlastnú ženu a dieťa. O motívoch zatiaľ nie je nič známe. FBI začala vyšetrovanie.
Sutherland má iba niekoľko stovák obyvateľov, nedeľné bohoslužby navštevuje asi 50 ľudí. Istá žena zo Sutherlandu povedala: „Ak sa také niečo môže stať dokonca v Sutherlande, môže sa to stať všade.“

Reakcia Biskupskej konferencie USA
„Musíme konštatovať, že v našej spoločnosti máme zásadný problém. Kultúra života nemôže tolerovať nezmyselné násilie so zbraňami – musí sa tomu dokonca predchádzať!“ Konštatoval to kardinál Daniel DiNardo, arcibiskup Arcidiecézy Galveston-Houston, predseda BK USA po atentáte. Prejavil hlboké otrasenie z násilného činu. „Tento nezrovnateľne tragický čin zapadá do stále rastúceho zoznamu masových strelieb, z ktorých sa aj niektoré iné stali v kostoloch, kde sa ľudia klaňajú Bohu.“
Miestny arcibiskup San Antonia, Gustavo García-Siller, napísal na Twitter pohnuté slová: „Baptisti, milujeme vás. Modlíme sa za vašu bezpečnosť. Modlíme sa za pokoj – nijaké násilie, nijaké strelné zbrane. Nech naši politickí vodcovia počujú náš výkrik! Naše posolstvo je: pokoj! Pokoj!“ –zg-

Nové detaily o smrti Jána Pavla I.

Rím, 5.11.2017 (kath.net/KAP) 021 358 – Ku smrti „33-dňového pápeža“ Jána Pavla I. sa vynorili doteraz neznáme detaily. Podľa toho sa pápež niekoľko hodín pred smrťou 28. septembra 1978 sťažoval na silné bolesti v hornej časti hrudníka, no nechcel volať lekára. To podporuje oficiálnu prezentáciu, podľa ktorej Ján Pavol I. podľahol infarktu. Neočakávane skorý koniec pontifikátu vyvolal špekulácie o jeho možnom zavraždení. Nové poznatky sa zakladajú na dosiaľ neuverejnených dokumentoch, ktoré uverejnila druhá advokátka procesu blahorečenia Jána Pavla II., Stefania Falasca, v knihe – „Pápež Luciani – Kronika úmrtia“. Vatikánsky korešpondent Andrea Tornielli citoval z obsahu v utorok vydanej knihy cez víkend v talianskom denníku „La Stampa“.
Podľa toho sa poznámka o zásahu bolesti, ktorá postihla Jána Pavla I. v prítomnosti jeho sekretára Johna Mageea, nachádza v správe pápežského osobného lekára Renata Buzzonettiho pre vatikánsky štátny sekretariát hneď po pápežovej smrti. Kniha dokumentuje popri chorobopisoch Albina Lucianiho – neskoršieho Jána Pavla I. – aj pochybnosti kardinálov o príčine smrti. Pred novým konkláve sa pýtali na možné príznaky cudzieho zavinenia.
V deň, keď kniha vychádza, zasadá vo Vatikáne Kongregácia pre kauzy svätých k procesu blahorečenia Jána Pavla I. Ešte v utorok alebo v stredu podľa vatikánskeho korešpondenta Tornielliho možno rátať s tým, že pápež František potvrdí „heroický stupeň“ svojho predchodcu. To je spolu s dokázateľným zázrakom predpokladom blahorečenia. –zg-

Poľský arcibiskup varuje pred „nacionalizmom“

Bonn, 5.11.2017 (KAP/KNA) 021 357 – Poľský emeritný arcibiskup Alfons Nossol (85) kritizoval rastúci nacionalizmus a nepriateľstvo voči cudzincom. „Národné obmedzovanie sa na seba je súčasným hlavným rušivým momentom. Patriotizmus môže byť plodný, iba ak má podobu lásky a nie nenávisti,“ povedal bývalý arcibiskup na občianskej diskusii v nemecko-poľskom hraničnom meste Zgorzelec.
Arcibiskup zdôraznil, že dialóg je „materinskou rečou ľudstva“ a pomáha k tomu, že sa z nepriateľov stanú protivníci a z protivníkov priatelia. „Stavanie mostov sa darí, iba ak zostávame spolu v autentickom dialógu. Nemôžeme byť v neustálom boji so susedmi. Dôležité je nehrabať sa neustále v minulosti, ale spoločne kreatívne hľadieť do budúcnosti.“
Nossol varoval aj pred strachom z cudzincov a zdôraznil: „Emigrant môže vziať na seba aj Ježišovu tvár. Kresťania musia byť neustále otvorení pre to iné, to cudzie: Kresťanstvo je prijímanie toho, že niekto je iný.“ –zg-

Utečenec z Eritrey sa stal katolíckym kňazom

Frankfurt, 5.11.2017 (kath.net/pbl) 021 356 – Medhanie Uqbamichael Yohannes (foto) nenaplnil práve klasické biografické klišé katolíckeho bohoslovca. Medhanie (35) bol 4. novembra v Kostole sv. Hedvigy vo Frankfurte vysvätený na kňaza. Ušiel z Eritrey, bol v Sudáne vo väzení a v preplnenom člne s utečencami sa osem hodín zmietal v Stredozemnom mori, kým ho talianska pobrežná stráž s ostatnými nezachránila.
Bohu vďaka, táto doba už je za ním, ako hovorí mladý muž, ktorý žije v kňazskom seminári Sankt Georgen, lámanou nemčinou. Nielen pre neho je to mimoriadny deň, aj pre eritrejské katolícke spoločenstvo vo Frankfurte a pre Limburskú diecézu je to radostný deň. Po prvý raz vysvätili eritrejského utečenca za kňaza.
Medhanie Uqbamichael sa narodil v máji 1982 v malej dedinke Guba v centre Eritrey. Kresťanskú vieru dostal už do kolísky. „Vieru mám od svojej rodiny. Nikto z rodiny nevedel čítať ani písať, ale mali silnú vieru,“ hovorí.
V seminári žije vyše desaťročia, študuje teológiu na cirkevnej vysokej škole a v r. 2013 ukončí štúdium. Perspektívu napriek tomu nemá a prácu po štúdiu tiež nenájde. Ohrozuje ho polícia. V r. 2014 ako mnohí ďalší mladí ľudia utečie teda z Eritrey.
Začína sa odysea dlhých mesiacov. „Bola to zlá a temná doba. Kto v Eritrey utečie a chytia ho vojaci, skončí vo väzení, alebo ho zavraždia,“ hovorí Medhanie. „Ja som mal šťastie.“ Utečie do Sudánu, no v biednej krajine nemôže zostať. Niet tam čo jesť, ani piť. Spojí sa s prevádzačmi, za čo skončí na mesiace vo väzení. Potom sa dostane do tábora Červeného kríža. Neskôr sa prebije do Líbye. Odtiaľ sa so 600 utečencami vydávajú v malom člne cez more. Po 8 hodinách ich zachránili. Dostali sa na Lampedusu. Z Talianska sa v máji 2015 vydáva do Nemecka a dostáva sa priamo do hesenského tábora v Gießene. Neskôr si nájde byt vo Frankfurte-Niederrade.
Na život v Nemecku si len ťažko zvykal. Urobil si integračný kurz. Veľmi mu pomáha eritrejské katolícke spoločenstvo. Aj jeden jeho brat a sesternica žijú vo Frankfurte.
„V našej krajine je to úplne iné ako v Nemecku,“ hovorí. „Život je tu rýchly. V Eritrey čítame z kníh. Tu je všetko na internete. Aj rodina má úplne inú hodnotu. Viaceré generácie žijú pod jednou strechou. V Nemecku vedie každý svoj vlastný život.“ Čo bude po vysviacke je Medhaniemu už jasné:
„Mojím cieľom je pracovať v spoločenstve. No chcem si urobiť aj ďalší jazykový kurz.“ V Sankt Georgene chce napísať aj doktorskú prácu.
Za diakona bol vysvätený 26. august 2017. Bola to slávnostná omša s africkými tancami a bubnami, aj jeho biskup z Diecézy Keren v Eritrey prišiel do Nemecka.
Urobil si jazykový kurz, získal vodičský preukaz, učil sa latinskú liturgiu s indickými kandidátmi. „Pre Indov to bolo jednoduché, pre mňa naozaj ťažké,“ rozpráva Medhanie. Doma u neho sa katolícke omše slávia podľa východného obradu Ge‘ez. „Trvajú niekedy aj štyri hodiny,“ usmieva sa. Bubny patria k omši rovnako, ako mnoho spevu s chórom.
„Byť kňazom je pre mňa povolaním. Boh ma miluje,“ hovorí Medhanie s hlbokým presvedčením. Za heslo si zvolil „Daj teda svojmu sluhovi srdce pozorné, aby spravoval tvoj ľud a rozlišoval medzi dobrým a zlým,“ (1 Kr 3,9). Medhanie chce dávať ľuďom orientáciu a mať otvorené uši pre ich starosti. Potom otvára v Biblii aj žalm 133. Tam ide o spolužitie ľudí, ako hovorí. „Chcel by som spolupracovať so všetkými ľuďmi. Aj s neveriacimi. Chcem pozývať všetkých ľudí, aby dospeli ku viere.“ –zg-

Pápež: Vyskúmať dôvody nepriateľstva voči cudzím

Vatikán, 4.11.2017 (kath.net/KAP) 021 355 – Katolícke univerzity majú podľa želania pápeža skúmať odmietanie utečencov a migrantov pri ich začleňovaní do vzdelávacieho systému. Na stretnutí s členmi Medzinárodnej federácie katolíckych univerzít 4. novembra František tiež vyzval, aby si zobrali pod drobnohľad predsudky a obavy voči migrantom ako aj diskrimináciu a nepriateľstvo voči cudzím v kresťanských krajinách.
„Vysoké školy by mali vytvárať vlastné vzdelávacie programy pre utečencov a cez svoje siete pracovať na medzinárodnom uznaní akademických titulov.“ V prvom rade sa musí pre každého človeka zabezpečiť „právo nebyť nútený k emigrácii“, ako zdôraznil pápež. „Pritom však aj platí skúmať zásadne negatívne reakcie na utečencov.“ Ako príčinu uviedol nedostatočné vedomosti o migrácii.
František ďalej apeloval na katolícke univerzity, aby „teologické reflexie o migrácii prehlbovali ako znamenia doby“ a uviedol:
„Cirkev už odjakživa vidí v cudzincovi obraz Krista. Teológia má po prvé uzdravovať „zlá, ktoré vznikajú z migrácie“ a po druhé sa má však aj pýtať na Boží plán, ktorý je za tým. Ďalšou úlohou katolíckych univerzít by bolo zodpovedajúce vzdelanie duchovných pastierov, ktorí pracujú s utečencami.“ Na svete je asi 52 katolíckych akademických zariadení a sídlo federácie je v Paríži. –zg-

Viac na:

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/04/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1ek_o_pr%C3%ADnose_katol%C3%ADckych_univerz%C3%ADt_pri_rie%C5%A1en%C3%AD_/1346953

Francúzsko: Diecéza kritizuje zákaz kríža nad pápežom

Ploermel , 4.11.2017 (kath.net) 021 354 – Ako sme už informovali, parížsky správny súd rozhodol, že kríž na oblúku nad sochou pápeža sv. Jána Pavla II. sa musí odstrániť. Diecéza Vannes teraz rozhodnutie kritizuje. Socha nepatrí cirkvi, ale malomestu Ploermel, preto to diecéza nechce súdne napadnúť. No ľutuje tendenciu, že kresťania majú byť stále menej v spoločnosti viditeľní. Doterajší „vyvážený sekularizmus“ vo Francúzsku sa „útokmi na Krista a jeho kríž“ stráca na vyváženosti. Diecéza Vannes bude pomáhať, nájsť riešenie, ako zaznelo z jej vyhlásenia.
Starosta Ploermela sa tiež zasadzuje za zachovanie kríža. Navrhuje, aby sa pozemok, na ktorom pamätník stojí, odovzdal súkromníkovi, pretože podľa francúzskeho práva na súkromných pozemkoch kríže stáť smú.
Vyše sedem metrov vysokú sochu pápeža turisti cielene vyhľadávajú.
Spor o kríž sa už dávno stal medzinárodne známy. Dokonca a už zapojila aj poľská vláda a vyjadrila svoje nepochopenie nad rozsudkom a dokonca ponúkla prevezenie pamätníka do Poľska. –zg-

‘Vitajte v plazivej diktatúre!’

Mníchov, 4.11.2017 (kath.net) 021 353 – Twitter zablokoval 3. novembra bez udania dôvodov stránku známeho k islamu kritického publicistu Hameda Abdela-Samada. Egypťan Hamed, žijúci v Nemecku, sa v minulosti často kriticky vyjadroval k islamu. Takže znova udrela cenzúra Twitteru. Odkedy existuje sporný zákon „proti nenávisti a ohováraniu“ na sociálnych sieťach, ktorý tento rok schválila koalícia CDU/CSU a SPD v Nemecku, na Facebooku a na Twitteri sa stále znova blokujú príspevky, alebo užívatelia, ktorí dokázateľne nešírili nenávisť, iba sa vecne vyjadrili k určitým témam. Hamed Abdel-Samad komentoval zablokovanie na Facebooku:
„Môj účet na Twitteri bol bez udania dôvodov zablokovaný. Vitajte v plazivej diktatúre!“
V ďalšom príspevku autor potom vyhlásil:
„Predtým, než teraz Twitter bude tvrdiť, že som porušil pravidlá, vyhlasujem: Už celý rok som na Twitteri nič neuverejnil. Všetko, čo píšem na Facebooku sa automaticky zjaví na Twitteri. Avšak iba prvých 140 znakov. Zvyšok si treba potom cez link prečítať na Facebooku. Keďže nie som fanúšik posolstiev so 140 znakmi, musel ma Twitter potrestať za to, že píšem na Facebooku! Toľko k tým smerniciam!“

‘Nie je diskrimináciou hovoriť o islamistickom terore’

„Keby v rámci pol roka stovky kresťanských teroristov vykonali teroristické útoky a pritom sa odvolávali na Bibliu, väčšina médií by bez mihnutia oka hovorila o kresťanskom terorizme a to právom.“ Na toto protirečenie v mediálnom spravodajstve poukázal známy islamský spisovateľ Hamed Abdel-Samad tento týždeň v komentári na Facebooku. Tento moslim reaguje na to, že „Times Magazine“ už hovorila o budhistickom terore vzhľadom na násilie voči moslimom v Barme. „Ak sú však teroristi moslimovia, ktorí sa odvolávajú na Korán, tak sa nevidí nijaká súvislosť s islamom!“
Pre neho nie je nijakým hanobením všetkých moslimov, keď sa hovorí islamskom terorizme. Za to, že väčšina moslimov nepácha nijaké násilné činy, nemožno však podľa Abdela-Samada vďačiť islamu!
„Islam legitimuje násilie proti neveriacim, legitimuje diskriminovanie náboženských menšín a bitie žien. To, že to mnohí moslimovia nerobia, za to nevďačíme islamu, ale pragmatizmu a a rozumu tých, ktorí to nerobia,“ uvádza publicista a píše:
„Možno preto povedať, že nie každé rozhodnutie, alebo každý čin moslima spočíva iba na islame. No nemožno ani povedať, že čistota, usilovnosť, úprimnosť, polygamia, nenávisť voči neveriacim, násilie voči ženám a päť krát denne modlitby nemajú nič do činenia s islamom.“
„Teror má mnohé príčiny, ktoré sa musia spojiť, aby sa niekto mohol stať teroristom. Sociálna situácia, svetová situácia, štruktúra osobnosti pritom hrajú dôležitú úlohu. Ale aj náboženstvo a to, čo hovorí o džiháde a neveriacich a čo sľubuje mučeníkom po smrti sú ústrednými príčinami. Prečo je potom hanobiace tvrdiť to, ak to môžeme empiricky dokázať?“ pýta sa publicista na záver. –zg-

* * * * * * *

K FATIMSKEJ PANNE MÁRII:
Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, s hlbokou úctou sa ti klaniame, Obetujeme ti najsvätejšie Telo, krv, dušu a božstvo nášho Pána Ježiša Krista, prítomného vo svätostánku. Pre jeho nekonečné zásluhy ťa prosíme, odpusť nám všetky hriechy. A nielen nám, ale aj všetkým našim priateľom i nepriateľom.
Pokorne ťa prosíme, odpusť nám všetky urážky, ktorých sa ti denne od nás dostáva. Odpusť nám aj tie, ktorými sme urazili Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, ktoré ťa tak veľmi miluje.
Jej prostredníctvom ti obetujeme naše modlitby, obety a všetky dobré skutky ako náhradu za neprávosti, spáchané proti jej Nepoškvrnenému Srdcu.
Obetujeme ich tiež za našu mládež, jej rodičov a vychovávateľov. Prijmi ich aj za obrátenie hriešnikov, pohanov a našich bratov žijúcich v blude.
Vrúcne ťa prosíme, daj nám svätých kňazov, biskupov a apoštolov. Zveľaďuj a chráň svoje dielo, aby sme jednotne a horlivo pracovali za rozšírení Božieho kráľovstva na zemi. Nech sa vždy stane tvoja svätá vôľa.
Odovzdávame sa ti, obetujeme a zasväcujeme v spojení s Nepoškvrneným Srdcom Panny Márie.
Dopraj nám všetky milosti. Daj, aby sme ťa lepšie poznali a z lásky ti slúžili. Zmiluj sa nad dušami v očistci.
Nakoniec ti vrúcne ďakujeme, za všetko, čím si obdaril našu dušu a naše telo.
Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, buď nám spásou. Kráľovná presvätého ruženca, oroduj za nás. Amen.
(S povolením cirk. vrchnosti Nitra č.1285/46)

K DUCHU SVÄTÉMU: Pane, zošli svojho Ducha a obnovíš tvárnosť zeme! Pane, obnov svoje prvé Turíce. Ježišu, udeľ všetkým milovaným kňazom dar rozlišovania duchov, obdaruj ich všetkými svojimi darmi, rozmnož ich lásku, urob z nich neohrozených apoštolov a pravých svätých medzi ľuďmi.
Duchu Svätý, Bože lásky, príď ako mocný vietor do našich katedrál, do večeradiel, do najbohatších domov práve tak, ako do najpokornejších príbytkov. Naplň celú Zem svojím svetlom, svojou útechou a svojou láskou! … Príď a povzbuď ľudí v tejto dobe takej plnej úzkostí, osvetli neistú budúcnosť mnohých, upevni tých, ktorí ešte váhajú na Božích cestách.
Duchu svetla, rozptýľ všetky temnoty zeme, uveď blúdiace ovce do Božieho ovčinca, pretrhni oblaky prikrývajúce tvoje tajomné svetlo. … Naplň všetky srdcia svojimi premnohými a vzácnymi darmi, ó božský plod obety Kalvárie, … (Krátené: Marthe Robinová, Turíce 26. mája.1939)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *