Život Cirkvi vo svete 28/2017

Obsah

Kardinál Meisner si berie do hrobu kópiu krstného listu

‚Dobre a ja teraz zmiznem‘

„Obsadenie Mosulu IS prehĺbilo priepasť medzi náboženstvami“

Päť dôvodov prečo ‚čakať až do manželstva’

Nemecké Rádio Vatikán znova provokuje katolíkov

Švajčiarsko: „Biskupka“ v katolíckom farskom centre

Rasizmus francúzskeho prezidenta?

Fatima: Púť v znamení proroctva o Rusku

Poľsko: rekordné výdavky štátu na Cirkev

Chaput: Biblickú náuku o homosexualite neignorovať

Írsko: Bývalý futbalista vysvätený za kňaza

Berlín: Na Dňoch mládeže arcidiecézy rozdávali kondómy

‚Dobré ráno’ nemá miesto vo svätej omši!

Pápež mení pravidlá blahorečenia a svätorečenia

Ukrajina: Bartolomejova výzva má veľkú odozvu

Vnútro-islamská kritika „imamov pokoja“

Trump vo Varšave: Za rodinu, slobodu, vlasť a za Boha

‚Neteší, ako politici zaobchádzajú s dedičstvom Kohla!‘

Iracký arcibiskup navštívil slobodný Mosul

Palestínci protestujú proti patriarchovi Teofilovi

Ďalšie ‚interview‘ pápeža s neveriacim Scalfarim

Poradca pápeža: ‚Pozitívne prvky’ u homosexuálov

Spravodlivosť pre kardinála Müllera!

‚Rozpaľovať vieru iných napĺňa radosťou‘

Kritika Facebooku: Dúhová zástava a nijaký kríž

Rusko: Chrám Nanebovzatia Panny Márie – svetové dedičstvo

Severná Kórea: Prenasledovanie kresťanov stále kruté

Zjavuje sa Božia Matka na Ischii?

Milánsky kardinál Scola odchádza na odpočinok

Viedeň: Problémy s islamskými škôlkami

Exorcista: Diabol sa bojí Božej Matky

Anselm Grün: K prijímaniu pozývam všetkých kresťanov!

Kolín: Duchovný testament kardinála Meisnera

‚Introibo ad altare Dei’ – 10 rokov ‚Summorum Pontificum’

‚Všetky druhy extrémistov ohrozujú bezpečnosť‘

Kardinál Meisner si berie do hrobu kópiu krstného listu

Kolín, 13.7.2017 (kath.net/pek) 020 788 – Obľúbený kolínsky kardinál Joachim Meisner bude v sobotu pochovaný. Po vystavení v románskom Kostole sv. Gereona, kde sa s ním rozlúčili už mnohí veriaci, leží vo fialovom omšovom rúchu v jednoduchej dubovej rakve. Do rakve mu dali kópie krstného listu, aj listu z birmovania, kňazskej a biskupskej vysviacky. Tie uchovával v krabičke, ktorú nazýval „svojou archou zmluvy“. Kardinál Meisner má biskupský prsteň a pálium aj mitru položili do rakve. Kríž na hrudi, ktorý si sám vybral, je jednoduchý drevený a do neho je zapracovaný nefritový kríž – z minerálu z jeho vlasti.

Procesia k dómu
Dóm otvoria už o 8.30 h. Procesia sa začne o 9.15 h. v Kostole sv. Gereona. Priamo pred rakvou pôjde súčasný kolínsky arcibiskup, kardinál Rainer Mária Woelki. Voz s rakvou budú sprevádzať maltézski rytieri aj rytieri Božieho hrobu. Posledný Meisnerov sekretár Mons. Oliver Boss ponesie biskupskú palicu ohnutím dolu. Jeho dlhoročný šofér Roman Dolecki ponesie mitru. Za nimi pôjdu príbuzní a zástupcovia verejného života.

Kardinál Erdő bude mať homíliu
Kardinál Woelki povedie o 10 h. exequie. Na pozvanie Woelkiho bude mať homíliu dlhodobý Meisnerov priateľ, maďarský prímas kardinál Péter Erdő. Prednesú sa piesne „Adeste fideles“ a „Požehnaj nás Mária“, ktoré si kardinál Meisner želal. Meisner miloval aj Mozartovu Korunovačnú omšu, z ktorej tiež prednesú časti. Pohreb sa uskutoční v biskupskej hrobke dómu.

Informácie na: www.erzbistum-koeln.de/news/Ablauf-der-Trauerfeierlichkeiten-fuer-Kardinal-Meisner. Pri dóme budú bezpečnostné kontroly.

Mnohí hostia z Cirkvi aj politiky
Koncelebrovať budú o. i. apoštolský nuncius arcibiskup Dr. Nikola Eterovič, predseda KBN Nemecka kardinál Reinhard Marx a maďarský kardinál Péter Erdő. Okrem iných sa na obrade zúčastnia:
Kardinál Gerhard Ludwig Müller, Rím, kardinál Dominik Duka, Praha,
arcibiskup Georg Gänswein, Rím, arcibiskup Jean-Claude Hollerich, Luxemburg, rektor Manfred Rekowski z Evanjelickej cirkvi v Porýnsku, premiér Armin Laschet.

‚Dobre a ja teraz zmiznem‘

Moje posledné stretnutie s kardinálom Meisnerom.
Rudolf Gehrig

Kolín, 14.7.2017 (kath.net/EWTN) Priznám sa, bol som veľmi vzrušený, keď som konečne dostal kardinála Meisnera k telefónu. Bolo to v máji 2016, krátko pred Svetovými dňami mládeže v Krakove.
Pre televíziu EWTN.TV sme chceli natočiť niekoľko interview, ktoré sme chceli použiť v Krakove. Kardinálovi som sľúbil, že nepotrebujeme dlhšie ako pol hodinu a nebudeme zbytočne skúšať jeho trpezlivosť. Keď sa pýtal na termín, váhavo som odpovedal „Ich glaube (v nemčine myslím, aj verím) …“, na čo ma prerušil a povedal: „Nijaké ‚ja verím‘! My veríme v Boha, ale nie v termíny!“ Noc pred interview som takmer nespal, znova a znova som skúmal moje otázky. A teraz sa otvorili dvere a kardinál rázne vošiel a skúmavo sa na mňa svojimi múdrymi očami zahľadel. Kamery už boli pripravené.
„Môžeme začať? Rudolf sa ma však musí najprv niečo spýtať!“
A potom sme sa začali rozprávať o Svetových dňoch mládeže a o Jánovi Pavlovi II., pápežovi, ktorý tieto dni smerodajne podporoval a patril k Meisnerovým priateľom. Kardinál nadšene rozprával o svojich stretnutiach s teraz už svätým pápežom a nie bez hrdosti povedal, že eucharistická adorácia na Svetových dňoch mládeže v Kolíne, ktorú proti počiatočným výhradám organizátorov presadil, sa pociťovala ako vyvrcholenie týchto dní.
Potom som mu položil otázku, ako dodať odvahy tým mladým, ktorí majú strach stáť pri svojej viere aj v každodennom živote. Sotva som otázku vyslovil, už z neho vyrazilo:
„No počúvajte! Ako kresťan predsa človek nemá nijaký strach! A potom: „Táto zatratená zbabelosť!“
Veľa o Joachimovi Meisnerovi povedať neviem. Už ako mladý som však obdivoval jeho nádherné hlboké homílie a jeho pevný charakter. Nezdalo sa, že by sa ho kritika nejako dotkla. Krátko po maturite som raz cestoval do Kolína, lebo som bol šťastnými okolnosťami pozvaný k nemu na kávu. Mali sme úžasný rozhovor o viere, povolaní a ťažkostiach s tým, že v dnešnej dobe musíme neustále svoju vieru obhajovať. Hoci ma varovali, že kardinál dokáže byť v rozhovore aj drsnejší, zobral si vyše hodiny pre mňa čas a počúval ma pozorne až do konca. Vtedy mi daroval knihu s osobným venovaním: „Tu autem sequere me“ – Ty ma však nasleduj.“ A ja som ho nasledoval. O rok neskôr som sa dostal v Kolíne do televízie EWTN.TV a zažil som deň, keď odchádzal na odpočinok.
Mnohé nenávistné veci sa napísali o tomto mužovi, ktorý vtlačil arcibiskupstvu takú pečať, ako len málokto. Vo veselom uvoľnenom Porýní pôsobil pre mnohých ako šľachovitý prísny starec. No dopúšťali sa na ňom bezprávia, keď ho redukovali na jeho zmysel pre spravodlivosť. Bol zložitým mužom protikladov. Mužom, ktorý na kancli vybalí v núdzi aj drevené kladivo. Mužom, ktorý trpel s Cirkvou a skrze Cirkev. Mužom, ktorý sa nedal ohnúť a v osobnom rozhovore bol srdečnejší, ako o ňom hovorili. „Trpezlivosť som nikdy nestratil,“ povedal raz, „pretože som ju ešte nikdy nemal.“
No keď kľačal pred Najsvätejšou oltárnou sviatosťou, bolo jasne vidieť prameň, z ktorého čerpal svoju silu. Akonáhle hovoril o viere a o svojom osobnom vzťahu s Bohom, zdalo sa vždy, že počúvame malého chlapca, ktorý v detskej viere skáče z múra a presne vie, že Otec ho oboma rukami zachytí do náručia. Bolo pre mňa vždy fascinujúce, ako Meisner, táto úžasná pra-sila, tento tvrdý bojovník, klesal pred Bohom na kolená. Táto nepredstieraná pokora jasne ukazovala, pre koho to všetko robí.
Kardinál Joachim Meisner bol človek, ktorý v každom prípade poznal svoje chyby. Ale aj v tom vyžaroval to, čo nám dnes na mnohých miestach chýba: autenticitu a pravú zbožnosť. Práve počas dovolenky si ho Boh povolal k sebe domov, keď sedel v kresle a modlil sa breviár – vhodnejšie finále jeho pozemského života už ani nemohlo existovať.
Pri našom interview v máji 2016 som sa držal dohodnutého času a preto som po 25 minútach končil moderáciu: „Veľmi pekne ďakujem za váš čas,“ povedal som. No tu sa Meisner už zodvihol z kresla a so slovami „Dobre a ja teraz zmiznem“ – zmizol z obrazu. Nech odpočíva v pokoji! –zg-

„Obsadenie Mosulu IS prehĺbilo priepasť medzi náboženstvami“

Vatikán, 13.7.2017 (kath.net/KAP) 020 787 – Obsadenie Mosulu „Islamským štátom“ lepšie ukázalo aj prehĺbilo hlbokú priepasť medzi náboženstvami. Povedal to z Mosulu vypudený duchovný pastier, páter der Benham Benoka v stredu pre Rádio Vatikán. Benoka patrí do Mosulskej sýrsko-katolíckej diecézy a nedávny vývoj sledoval z exilu v kurdskom Erbile.
„Irak je roztrieštený. Musíme krajinu najprv zjednotiť a hľadieť, ako ju vôbec môžeme znova vybudovať pri všetkých tých vnútorných rozkoloch. Víťazstvom nad IS a oslobodením Mosulu nebude pre kresťanov naraz všetko dobré. Veď ďalšia existencia kresťanov v Iraku bola spochybňovaná už pred IS,“ zdôraznil páter. „Hovoríme tu o pomalej demografickej premene, ktorú rôzne iracké vlády v kresťanských mestách podporovali. Našou najväčšou starosťou teda nie je, či sa nad IS zvíťazí, alebo nie – možno bol IS jednoducho iba posledným krokom utrpenia kresťanov, ktoré existovalo už predtým. V každom prípade nikto kresťanov nechránil, keď prišiel IS – ani iracká armáda, ktorá teraz oslobodila Mosul,“ povedal páter Benoka.
V nedávnej správe „Amnesty International“ sa hovorí o tom, že „Islamský štát“ zneužíval civilistov ako ľudské štíty. Iracká armáda a Amerikou vedené koaličné oddiely pri oslobodzovaní mesta nebrali ohľad na smrť tisícov civilistov.
V situácii traumatických vojnových zážitkov sú v Erbile ešte desaťtisíce kresťanov, ktorí vyčkávajú, ako hovorí páter. Okrem toho dochádzalo pri obsadzovaní mesta „Islamským štátom“ stále znova k zradám, ku kolaborácii niektorých susedov s IS proti kresťanom. Strach pred susedmi sa teraz rozšíril. Dôvera je zničená, čo sťažuje návrat k normálnym vzájomným vzťahom: „To sú ťažko zvládnuteľné skúsenosti – že bývalí moslimskí priatelia, ktorí k nám prichádzali, aby s nami pojedli, alebo sa zásobili liekmi, po našom úteku vošli do našich domov a privlastnili si ich. My sme ich prijímali, ale oni nás potom odmietli a zradili. V Iraku preto zostávame ako kresťania radšej obozretní,“ povedal páter Benoka. –zg-

Päť dôvodov prečo ‚čakať až do manželstva’

Austin, 13.7.2017 (kath.net/jg) 020 786 – Katolícka viera vyžaduje od párov, aby spolu žili až po svadbe. Spisovateľka Jennifer Fulwilerová objavila okrem náboženských dôvodov aj päť praktických argumentov proti spolužitiu pred manželstvom:

1. Do manželstva „vplávať“
Pre páry, ktoré mesiace a roky spolu žijú, je svadba ďalší logický krok. Práve keď spolužitie dobre funguje, je ťažké urobiť krok naspäť a objektívne uvážiť, či je manželstvo tým naozaj správnym.
2. Ponuka k sobášu stratí čaro
Okamih veľkého rozhodnutia už leží za partnermi. Pravé snúbenecké obdobie už majú za sebou, keď prídu do hry prstene.
3. Väčšina svadobných tradícií stráca význam
Mnohé tradície spojené so svadbou, sú podkopané. K tomu patrí zvyk, že otec nevesty odovzdá dcéru ženíchovi v kostole, aj medové týždne, prvý spoločný čas pod jednou strechou, či staromládenecká rozlúčka.
4. Veď manželstvo nie je také dôležité
Keď páry žijú spolu pred svadbou, má to často primárne praktické dôvody. K tomu patria nižšie náklady na jeden byt namiesto dvoch.
Spolunažívanie z týchto dôvodov však tiež znamená, že budúce manželstvo nie je hodné brať na seba obete. Tento signál je u mnohých neuvedomelý, ale je tu. V spojení s bodom 1. to nie je dobré znamenie pre zvládanie ťažkých fáz v manželstve.
5. Obmedzenie možností
Kto žije s partnerom, tomu je ťažšie vymaniť sa z priemerného vzťahu a spoznať iných lepších potenciálnych manželských partnerov.

Jennifer Fulwilerová vyrástla ako ateistka a na katolícku vieru sa obrátila asi 25-ročná. S manželom a piatimi deťmi žije v Austine v USA. Tento príspevok sa objavil v jej blogu na stránke National Catholic Register. –zg-

Nemecké Rádio Vatikán znova provokuje katolíkov

Vatikán, 13.7.2017 (kath.net) 020 785 – Nemecká redakcia Rádia Vatikán v stredu znova raz podivuhodnými obrázkami provokovala katolíkov a blysla sa akýmsi ideologickým titulkom. Na Facebooku s poukazom na článok o Najsvätejšej Eucharistii a vetu „Ako to len bolo s tým chlebom a vínom? Čo je telo a krv Krista?“ uverejnila podivné obrázky, na ktorých vidno ženy v civilnom odeve pri oltári s Najsvätejšou sviatosťou a otvoreným misálom. Najmä jeden obrázok vyvoláva jasne dojem, akoby sa pri oltári činila katolícka kňazka.
Po protestoch veriacich na Facebookovej stránke Rádia Vatikán, fotografie vymenili alebo nahradili inými. –zg-

Švajčiarsko: „Biskupka“ v katolíckom farskom centre

Niederuzwil, 13.7.2017 (kath.net/jg) 020 784 – Rakúska učiteľka a bývalá benediktínka Christine Mayr-Lumetzbergerová sa 13. júla zúčastnila diskusie v katolíckom farskom centre Niederuzwil vo švajčiarskej Diecéze St. Gallen.
V informácii farského centra k tejto akcii ju označili ako „rímsko-katolícku biskupku“! Informoval o tom portál kath.ch. –zg-

Rasizmus francúzskeho prezidenta?

Paríž, 13.7.2017 (kath.net) 020 783 – Kontroverznou výpoveďou o ženách v Afrike sa francúzsky prezident Emmanuel Macron v sobotu v rámci summitu G20 v Hamburgu postaral o riadny rozruch. Napísal to rakúsky denník „Kurier“. Na tlačovej konferencii Macron odpovedal na otázku, prečo nie je v Afrike zavedený Marshallov plán, že problémy Afriky sú „civilizačné“. Povedal, že vysoká pôrodnosť bráni pokroku krajín kontinentu. U krajín, „v ktorých pripadá stále ešte 7-8 detí na ženu“ sa síce môže rozhodnúť o finančnej pomoci v miliardových sumách, no tie sa tým potom nestabilizujú.
Na sociálnych sieťach sa označili Macronove výpovede ako rasistické voči Afrike, keďže prezident vlastne charakterizoval africké obyvateľstvo ako „necivilizované“ a ženy Afriky robil zodpovedné za vysokú pôrodnosť a tým nepriamo aj za zlú hospodársku situáciu. –zg-

Fatima: Púť v znamení proroctva o Rusku

Lisabon, 12.07.2017 (KAP) 020 782 – Júlová mesačná púť vo Fatime sa koná v znamení proroctiev o Rusku. Na púti 12. a 13. júla sa preto sústredila pozornosť na „tri tajomstvá“ zo zjavení pastierikom v r. 1917 s dôrazom na Rusko. Informovala o tom portugalská katolícka agentúra „Agencia Ecclesia“ v stredu. Púť vedie moskovský arcibiskup, Paolo Pezzi.
Arcibiskup Pezzi a biskupi z Ruska a Kazachstanu pricestovali s asi 100 pútnikmi z viacerých krajín býv. ZSSR, ako oznámil rektorát svätyne. Slávenia majú tému „Panna Mária, ty Kráľovná pokoja“. Z desiatok krajín prišli aj ďalšie tisíce pútnikov.
Okrem moskovského arcibiskupa sú v Cova da Iria biskupi: Josef Werth, z Diecézy Transfiguratio Domini v Novosibirsku, Kirill Klimowicz, z Diecézy sv. Jozefa v Irkutsku, Clemens Pickel, z Diecézy sv. Klementa v Saratove, arcibiskup Tomas Peta aj koadjutor Athanasius Schneider z Astany. Z Turkmenistanu prišli pútnici s pátrom Andrzejom Madejom.
Svedectvo fatimských vizionárov vypovedá, že pri zjavení 13. júla 1917 Mária povedala deťom: „Na zabránenie vojny máte hlásať posolstvo zasvätenia Ruska môjmu Nepoškvrnenému Srdcu a zmierne sväté prijímanie v prvé soboty mesiaca.“
„Ak ľudia splnia moju prosbu, Rusko sa obráti a bude pokoj, ak nie, Rusko rozšíri svoje bludy po svete, vyvolá vojny a prenasledovania Cirkvi. Dobrí zomrú mučeníckou smrťou, Svätý Otec bude musieť veľa trpieť, mnohé národy budú zničené. Nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí,“ uvádza sa v zápiskoch sr. Lucie, ktorá zomrela v r. 2005.
Moskovský arcibiskup predsedal už medzinárodnej fatimskej púti 13. októbra 2011. „Mnohé kostoly v Rusku boli v ostatnom storočí zničené, aby sa nové ľudstvo, ktoré sa zrodilo z viery, stalo neviditeľným. Ale mnohé budú napriek tomu znovu vybudované,“ povedal vtedy arcibiskup. –zg-

Poľsko: rekordné výdavky štátu na Cirkev

Varšava, 12.07.2017 (KAP/KNA) 020 781 – Poľský štát vydal na sociálne zabezpečenie duchovných a na pamiatkovo chránené kostoly toľko peňazí ako nikdy dosiaľ. Ako napísal denník „Rzeczpospolita“ zo stredy zo štátneho rozpočtu išlo do cirkevného fondu asi 34,3 miliónov eur. Minulý rok to bolo 30,2 milióna a v r. 2014 dosiaľ rekordných 31,4 miliónov.
Z tohto fondu sa hradí sociálne zabezpečenie 40 percent duchovných všetkých vyznaní. Prostriedky sa zvýšili podľa ministerstvá vnútra hlavne pre zvýšenie minimálnej mzdy.
Fond, kam plynie ročne asi 0,04 percenta rozpočtu, založili v r. 1950 komunisti ako vyrovnanie za vyvlastnený cirkevný majetok. Slúži na financovanie poistenia starobných dôchodkov aj poistenia postihnutých a na úrazové zabezpečenie misionárov v zahraničí ako aj pre kontemplatívne mníšky, ktoré nemajú príjmy. Financuje sa ním aj zdravotné poistenie bohoslovcov, i udržiavanie sakrálnych stavieb, či charitatívna činnosť.
V r. 2013 vláda pravicovo-liberálneho premiéra Donalda Tuska sa s katolíckou cirkvou dohodla že fond sa nahradí dobrovoľnými príspevkami z daní. No pre masívnu kritiku najmä pravoslávia, sa plán nerealizoval.
Od novembra 2015 úradujúca nacionálna konzervatívna vláda reformu neplánuje. Sociálni demokrati nezastúpení v parlamente však stále žiadajú zrušenie cirkevného fondu. Katolícka cirkev v Poľsku sa financuje najmä zo zbierok a darov. –zg-

Chaput: Biblickú náuku o homosexualite neignorovať

Filadelfia, 12.7.2017 (kath.net/LSN/jg) 020 780 – Charles Chaput, arcibiskup z americkej Filadelfie, kritizoval knihu „Building a Bridge“ (Stavať most) vatikánskeho poradcu Jamesa Martina SJ, pretože zľahčuje hriešnosť homosexuálov:
„Martinova požiadavka úctivého, súcitiaceho a citlivého prístupu k osobám so sklonmi k rovnakému pohlaviu je samozrejme oprávnená. To však nedáva jemu ani iným vplyvným osobám v Cirkvi povolenie ignorovať biblickú náuku o sexualite,“ napísal arcibiskup v príspevku pre Catholic Philly, internetovú spravodajskú stránku arcibiskupstva.
Arcibiskup Chaput navrhuje úprimnú diskusiu na túto tému. Vidí dve možnosti:
„Alebo je List sv. Pavla Rimanom pravdivý, potom sú všetky osoby žijúce v neusporiadaných vzťahoch vyzvané k obráteniu. To platí pre heterosexuálne, ako aj pre homosexuálne vzťahy. Ak je však List Rimanom nesprávny, potom je kresťanská náuka nielen nesprávna, ale zlým klamstvom,“ napísal arcibiskup Chaput.
James Martin v knihe vyzval katolíkov s homosexuálnymi sklonmi, aby začali so svojimi biskupmi „rozhovory“ a tak Cirkev pomaly pohli k tomu, aby homosexualitu akceptovala ako súčasť Božieho stvorenia!
Chaput postavil proti tomuto návrhu posolstvo Evanjelia:
„Ježiš „neprišiel, aby nás v našich hriechoch a našom deštruktívnom správaní potvrdil – nech už je to čokoľvek – ale aby nás vykúpil! V dobe sexuálneho zmätenia a neporiadku je výzva k čistote nielen nevítaná, ale dokonca sa ňou pohŕda. Tak to bolo už za života sv. Pavla. Pravda tohto listu alebo jeho význam pre našu dobu sú od toho však úplne nezávislé,“ zdôraznil Chaput.
Páter James Martin je spisovateľ a spolupracovník jezuitského magazínu America. V apríli 2017 ho pápež František menoval za poradcu Vatikánskeho sekretariátu pre komunikácie. –zg-

Írsko: Bývalý futbalista vysvätený za kňaza

Dublin, 12.7.2017 (kath.net/KAP) 020 769 – Bývalý írsky profesionálny futbalista Philip Mulryne (39) prijal z rúk kuriálneho arcibiskupa Augustína Di Noiu 8. júla v Dubline kňazskú vysviacku. „Červený diabol“, ako nazývali hráča Manchester-United pre jeho charakteristické červené dresy, zarábal asi 600 000 libier ročne, než v r. 2012 vstúpil do rehole dominikánov a zložil sľuby chudoby.
Narodil sa v severoírskom hlavnom meste Belfast a kariéru začal ako stredopoliar v anglickom klube Manchester United. Hral pod známym trénerom Alexom Fergusonom ako aj s Dávidom Beckhamom a Ryanom Giggsom. V r. 1999 prešiel do anglického Norwich City, kde hral 150 zápasov, no často bol zranený. Po troch ďalších prestupoch aj do Walesu, ukončil v r. 2009 túto kariéru.
Vyštudoval teológiu a filozofiu v Belfaste a na Pápežskom írskom kolégiu v Ríme. O tri roky vstúpil k dominikánom a 11. septembra 2016 zložil večné sľuby. V októbri ho dublinský arcibiskup Diarmuid Martin vysvätil za diakona. „Tvoja skúsenosť športovca ti pomohla pripraviť sa na túto chvíľu. Vieš, že treba tvrdo pracovať, aby sme dosiahli cieľ – a teraz je cieľom Kristus,“ povedal mu arcibiskup Di Noia pri vysviacke. –zg-

Berlín: Na Dňoch mládeže arcidiecézy rozdávali kondómy

Berlín, 12.7.2017 (kath.net) 020 768 – V Berlínskom arcibiskupstve nastal rozruch, lebo hnutie „KJGay Berlín“ rozdávalo na oficiálnych arcidiecéznych „Dňoch mládeže“ kondómy. Pestré balenia mali nápisy ako „Láska je tu pre všetkých“. Deň predtým tlačový odbor arcibiskupstva na Facebooku a Twitteri umiestnil pozitívny poukaz na rozdávanie kondómov. To vyvolalo u nemálo katolíkoch zmätenie a tak to vymazali. Na Facebooku a Twitteri arcibiskupstva sa objavil oznam: „Berlínske arcibiskupstvo: na základe nutného hlasovania v našej redakcii sme príspevok vymazali.“ Aj toto neskôr vymazali. Dni mládeže sa konali 7. až 9. júla 2017 v Zinnowitzi na pláži.
Kath.net sa na to pýtal hovorcu arcibiskupstva. Štefan Förner odpovedal: „Pre Berlínske arcibiskupstvo píše 30 redaktorov príspevky z rôznych perspektív. Sú to členovia diecéznej rady, ctitelia Fatimy, kňazi a diakoni, ľudia z oblasti pastorácie povolaní atď. Berlínske arcibiskupstvo je viac ako len hovorca, keďže nemáme redaktora sociálnych médií.“ No pripustil: „V redakčnom tíme aj hlasujeme o rôznych postojoch. Normálne. V tomto prípade to zlyhalo, preto sme príspevok vymazali. Keďže fb-posty automaticky idú aj na Twitter, vymazali sme aj tweet.“
„KjGay Berlín“ sa na „Dňoch mládeže“ normálne zúčastnil! Mal tam aj pódium s mikrofónom, kde odôvodňoval akciu s kondómami. Ich hovorca prezentoval KjGay pozitívne a tvrdil že podľa výpovedí pápeža Benedikta v r. 2010 je používanie kondómov pre odôvodnené prípady dovolené na zabránenie nakazenia s HIV. Svoje tvrdenie hovorca uviedol slovami – „Kto má uši, nech počúva“ a na otázku o odôvodnených prípadoch odpovedal, že je to osobné rozhodnutie vo svedomí!
„KJGay“ je podskupinou nemeckého cirkevného mládežníckeho zväzu „Mladé katolícke spoločenstvo“ (KjG) a má oficiálnu stránku aj logo! Tam sa prezentuje takto: „KjGay je dôležitou súčasťou KjG. Chceme usilovať o mnohorakosť pohlaví a sexualít a aj ponad to. Ponúkame platformu pre záujemcov.“ Do akej miery má KjGay v diecéze a celoštátne prístup k financiám a podpore z cirkevných daní je zatiaľ neznáme. –zg-

‚Dobré ráno’ nemá miesto vo svätej omši!

Manila , 11.7.2017 (kath.net/jg) 020 767 – Kňazi nemajú želať veriacim pri omši „dobré ráno“. Slová „Pán s vami“ stačia, ako povedal kardinál Luis Antonio Tagle, arcibiskup filipínskej Manily.
„Pri všetkej úcte, moji spolubratia v kňazskej službe, nevidím nijaký dôvod hovoriť ‚dobré ráno’ či podobné pozdravy, keď reálna prítomnosť Boha v Najsvätejšej Eucharistii stačí,“ povedal kardinál pri omši na Božie Telo.
Niektorí kňazi kladú viac dôležitosti tomu, aby veriaci odpovedali na ich „dobré ráno“, ako na v misáli predpísané „Pán s vami“. Každý môže každému želať „dobré ráno“. Slová „Pán s vami“ však počúvame iba pri svätej omši a preto majú zvláštny význam, ako zdôraznil kardinál Tagle. –zg-

Pápež mení pravidlá blahorečenia a svätorečenia

Vatikán, 11.7.2017 (kath.net/KAP) 020 766 – Pápež František zmenil pravidlá blahorečenia a svätorečenia. Okrem mučeníctva zaviedol „odovzdanosť života“ ako novú skutkovú podstatu na ceste k blahorečeniu a svätorečeniu. Na základe lásky k blížnemu realizovaná „hrdinská odovzdanosť života“ je novým skutkovým stavom, ktorý sa odlišuje od mučeníctva a tzv. hrdinského stupňa cnosti, ako sa uvádza vo výnose, ktorý Vatikán uverejnil v utorok. Výnos vo forme motu proprio má názov „Maiorem hac dilectionem“ a má zohľadňovať zvlášť tých kresťanov, ktorí „dobrovoľne a slobodne“ úplne odovzdali svoj život pre iných ľudí a preto zomreli predčasnou smrťou. Také „pravé, dokonalé a príkladné“ nasledovanie Ježiša si zaslúži rovnakú úctu veriacich, ako mučeníci alebo kresťania, ktorí spĺňajú hrdinský stupeň cnosti, ako uviedol pápež.
Predpokladom uznania tohto nového skutkového stavu vzhľadom na svätorečenie je ďalej prijatie istej a skorej smrti ako aj spojenie „odovzdanosti života“ s predčasnou smrťou. Kandidát musí okrem toho až do smrti viesť kresťanský život. Má mať aj „smäd po svätosti“ a majú tu byť aj príslušné znamenia najneskôr po jeho smrti. Na blahorečenie je nutný zázrak, ktorý sa udeje na príhovor zosnulého po jeho smrti.
Vatikánske noviny „L´Osservatore Romano“ v sprievodnom článku k výnosu uviedli, že pápež po dohovore s Kongregáciou pre kauzy svätých chcel zaviesť takýto skutkový stav pre prípady, pre ktoré doteraz nebola špecifická úprava. –zg-

Ukrajina: Bartolomejova výzva má veľkú odozvu

Kyjev, 11.07.2017 (KAP/KNA) 020 765 – Veľkú pozornosť vyvolala na Ukrajine výzva ekumenického patriarchu k cirkevnému a politicko-vojenskému pokoju v druhej najväčšej pravoslávnej krajine. Bartolomej I. adresoval výzvu počiatkom júla ukrajinským žurnalistom pri ich návšteve v Istanbule v jeho sídle Phanar. V mene „Kyjevskej materskej cirkvi Konštantínopolu“ pritom opustil svoju zdržanlivosť zvyčajnú pri oficiálnych cirkevných postojoch a s ohľadom na ruské jurisdikčné nároky.
Patriarcha nepriamo ale jednoznačne spochybnil, že by ukrajinská cirkev bola kedy jeho predchodcom definitívne a úplne „odstúpená“ Moskve.
Rovnako bránil úsilie politického vedenia v Kyjeve vytvoriť na Ukrajine znova zjednotenú a samostatnú (autokefálnu) pravoslávnu cirkev. Aj dnes od Moskvy odlúčený „Kyjevský patriarchát“ a „autokefalisti“, ako aj Ukrajinská gréckokatolícka cirkev, v informačnej službe RISU tieto výpovede privítali a rozšírili.
Bartolomej v posolstve ukrajinskému ľudu zdôraznil úlohu kresťanských žurnalistov „slúžiť predovšetkým šíreniu pravdy“. Počas 25 rokov v úrade – od r. 1991 a konca ZSSR – stále znova dokazoval lásku k Ukrajincom: „S veľkým dojatím si spomínam na svoju návštevu na Ukrajine v r. 2008.“ Odvtedy sa stále znova potvrdzovala spojenosť Ekumenického patriarchátu a ukrajinského ľudu: „To ma neprekvapuje, keďže duchovné vzťahy, ktoré Ukrajinu viažu k jej materskej cirkvi, nemožno nikdy vymazať.“
V tomto konštatovaní vidia pozorovatelia vo Phanari, ako aj v Kyjeve, dištancovanie sa Bartolomeja od ruského postoja, že duchovnú jurisdikciu nad ukrajinskými pravoslávnymi veriacimi Konštantínopol definitívne odstúpil ruskej cirkvi už v 17. storočí.
„Ukrajinský národ prijal krst v kresťanskej viere z Byzancie už v čase kyjevského svätca veľkokniežaťa Vladimíra. Preto zostáva cirkev Konštantínopolu navždy materskou cirkvou Ukrajincov. Ako milujúca matka nemôže nikdy svoje deti ponechať napospas osudu, najmenej vo chvíľach skúšok a núdze. A tak sa modlíme za jednotu ukrajinského národa. Modlíme sa za pokoj na Ukrajine. Zostáva nám nádej, že vojenská bratovražda sa skončí,“ uvádza sa v posolstve
Na záver sa patriarcha postavil za úsilie takmer všetkých ukrajinských vedúcich politikov o vlastnú pravoslávnu cirkev pre oslobodenú Ukrajinu. Od prezidenta obdobia nadobudnutia nezávislosti Leonida Kravčuka cez Leonida Kučmu a Viktora Juščenka až po dnešného prezidenta Petra Porošenka. Práve to Moskva odsudzuje ako vmešovanie sa do vnútorných záležitostí. Bartolomej v tom však vidí v každom ohľade stabilizačný postup, ako to bolo u v prípade krstu Kyjevskej Rusi v r. 988:
„Už v ňom boli náboženské požiadavky úzko prepojené so štátnym poriadkom a verejným blahom. V zásade bolo zavedenie kresťanstva ako štátneho náboženstva realizované najmä z politických dôvodov. Úmyslom však bolo vytvorenie predpokladov pre pokoj a stabilitu, aby rozkvitala kultúra, aj náboženský, duchovný rozvoj. To isté platí aj dnes: zhoda a pokoj sú mimoriadne žiadúce a podstatné pre národ a cirkev na Ukrajine.“
U Bartolomeja I. predstavili aj starostu Odesy, Gennadija Truchanova, gréckemu veľkopodnikateľovi na Ukrajine Panteleimonovi Boubourasovi. Boubouras podporuje v každom ohľade proces zjednocovania a sebachápania ukrajinského pravoslávia. Neusiluje však o jeho vedenie Kyjevským patriarchátom, ale súčasným pastierom Moskve verných pravoslávnych, metropolitom Onufri Berezovským. –zg-

Vnútro-islamská kritika „imamov pokoja“

Brusel-Paríž, 11.07.2017 (KAP) 020 764 – Umiernení imamovia z celej Európy (63) po vystúpení v berlínskom kostole a na námestí Breitscheidplatz v pondelok v Bruseli demonštrovali proti terorizmu. No v utorok francúzske médiá uverejnili aj prudkú vnútro-islamskú polemiku proti týmto „imamom pokoja“. Vychádza zo zastrešujúceho zväzu „Conseil francais du culte Musulman“ (CFCM).
Hovorca umiernených imamov Hassen Chalghoumi povedal, že keď moslimovia „jedným hlasom povedia ‚nie‘, nebude už nijaký terorizmus“. Teroristi „špinia veľmi pekné náboženstvo“, ako dodal. Pochodom chceli imamovia ukázať jasný rozdiel medzi islamom a terorizmom. Demonštrácia v Bruseli bola súčasťou mierového turné po Európe. Do piatku chcú ukázať súcit s obeťami teroru v Paríži, Toulouse a Saint-Etienne-du-Rouvray. Je to výročie útokov v Nice, kde prišlo o život 86 ľudí.
Na webovej stránke CFCM sa kritizuje Chalghoumi a jeho „akcia sebabičovania“. Vyhlásili, že Chalghoumi ako aj 60 imamovia sú „imamovia bez mešitového spoločenstva“. „CFCM aj tak odsúdil teroristické útoky. Nemuseli sme čakať na Chalghoumiho, aby sme odsúdili tých, ktorí islam zneužívajú na politické a teroristické účely. Realizovali sme mnohé iniciatívy a medzináboženské dialógy a pápež nám za naše aktivity gratuloval,“ vyhlásila francúzska moslimská rada.
Kritizuje sa aj finančník pochodu, sýrsky obchodník Mohamed Izzat Khatab: „Ten údajný mecén je v skutočnosti podnikateľ, ktorý mal problémy so švajčiarskou justíciou,“ uviedla rada. –zg-

Trump vo Varšave: Za rodinu, slobodu, vlasť a za Boha

Varšava, 11.7.2017 (kath.net/LSN/jg) 020 763

„Zásadnou otázkou našej doby je, či má Západ ešte vôľu prežiť.“
Toto povedal americký prezident Donald Trump v prejave 6. júla na Námestí Krasinského v poľskom hlavnom meste Varšave, ktorý bol stále znova prerušovaný potleskom a skandovaním „Donald Trump! Donald Trump!“.

„Máme dôveru k našim hodnotám, aby sme ich bránili za každú cenu? Máme želanie a odvahu zachovať našu civilizáciu proti tým, ktorí ju podkopávajú a ktorí ju chcú zničiť?“
Hrozba, ktorej západná civilizácia dnes čelí, je „represívna ideológia, ktorá chce terorizmu a extrémizmus exportovať so celého sveta,“ varoval Trump. Americký prezident súčasne zdôraznil svoju dôveru vo víťazstvo v tomto zápase:
„Bojujeme tvrdo proti radikálnemu islamskému terorizmu. A my zvíťazíme. Úspech nezávisí iba od hospodárskych alebo vojenských komponentov, ale celkom podstatne od tých duchovných! Môžeme mať výkonné národné hospodárstva a najvyvinutejšie smrtiace zbrane zeme, ak nemáme silné rodiny a pevné hodnoty, budeme slabí a neprežijeme! Tento konflikt sa týka hodnôt a tradícií. Náš boj o Západ sa nezačína na bojovom poli, on sa začína v našom duchu, v našej vôli a v našich dušiach.“
„Tak ako nebolo možné zlomiť Poľsko, tak ani Západ nebude nikdy zlomený“, povedal prezident pred pamätníkom Varšavského povstania v r. 1944. Americký prezident uviedol toto povstanie ako jednu z udalostí, v ktorých sa ukázal svetu nezlomný duch poľského národa po piatich rokoch obsadenia nacistickým Nemeckom aj Sovietskym zväzom.
Z tohto postoja si môže Európa, si môže Západ, zobrať príklad, ako povedal Trump. „Poľsko je geografickým srdcom Európy. Ale ešte oveľa dôležitejšie je, že v poľskom národe vidíme dušu Európy,“ privolal prezident asi 15 000 prítomným, medzi ktorými bol aj Lech Walesa.
Trump opakovane spomínal vieru Poliakov, ktorú charakterizoval ako podstatný prvok nezlomného poľského ducha. Pripomenul 2. jún 1979, keď sa milión Poliakov zhromaždilo na svätú omšu s pápežom Jánom Pavlom II. na varšavskom Námestí víťazstva:
„Milión Poliakov nepožadoval blahobyt. Milión Poliakov nepožadoval nijaké privilégiá. Namiesto toho milión Poliakov volal tri prosté slová: ‚Chceme Boha!’ V týchto slovách našiel poľský národ novú odvahu odporovať svojim utláčateľom.“ Spoločne s pápežom Jánom Pavlom II., ktorého Trump označil ako hrdinu Poľska, potvrdil národ svoju identitu ako Bohu poddaný národ.“
Na záver menoval Trump rad silných stránok kultúry a viery Poliakov, ktoré sa oceňujú aj v USA a zdôraznil:
„My staviame do centra nášho života vieru a rodinu, nie štát a byrokraciu. A predovšetkým si vysoko vážime dôstojnosť každého ľudského života, chránime práva každej ľudskej osoby a zdieľame nádej každého človeka na život v slobode. Bojujme preto ako Poliaci za rodinu, za slobodu, za vlasť a za Boha!“ povedal Trump na záver a rozlúčil sa slovami: „Nech vás Boh žehná, nech Boh žehná poľský národ, nech Boh žehná našich spojencov a nech Boh žehná Spojené štáty americké.“ –zg-

‚Neteší, ako politici zaobchádzajú s dedičstvom Kohla!‘

Ignaz Steinwender, dekan Salzburskej arcidiecézy

Zell am Ziller, 11.7.2017 (kath.net) 020 762 – Smrť bývalého rakúskeho vicekancelára Aloisa Mocka a bývalého nemeckého kancelára Helmuta Kohla vo mne vyvolala hlboké zamyslenie. Zomreli dve osobnosti politikov s kresťansko-sociálnym profilom. Všeobecná strata profilu v politike a Cirkvi je jedným z hrozivých javov našej doby.
S kancelárom Helmutom Kohlom som sa stretol niekoľkokrát. Raz v r. 1989, keď som viezol arcibiskupa Georga do Hofgasteinu, kde sa porozprával s kancelárom Kohlom. Potom od r. 1996 ako kooperátor v Hofgasteine. Helmut Kohl prichádzal do Hofgasteinu okolo Veľkej noci, aby tam podstúpil liečebnú kúru s pôstom.
Svetový politik, ktorý robil historicky významné rozhodnutia a smerodajne spoluutváral osudy Európy, sedel celkom samozrejme v nedeľu na zvyčajnom mieste na svätej omši v Hofgasteine. Po omši stál pred kostolom a rozprával sa s ľuďmi. Každý rok prichádzal na faru, aby sa porozprával s dekanom Dietmannom, alebo Wagnerom.
Keď sa v Hofgasteine vydal na prechádzku, tak sa stavil u istých sedliakov a zašiel aj do stajne pozrieť si kone. Raz prišiel do nemocnice vo Schwarzachu, aby navštívil chorého. Keď zbadali Kohla, okamžite sa špekulovalo, aký prominentný pacient tam leží. Ale Kohl sa opýtal na sedliaka z Hofgasteinu, ktorého chcel navštíviť.
Kancelár Kohl bol veľmi pozorný voči jednoduchým ľuďom a aj dekan Dietmann bol veľmi užasnutý, že Kohl sa s ním podrobne vypytoval na prax vizitácie fár dekanmi.
Čo sa mohlo na kancelárovi Kohlovi zvlášť obdivovať, boli jeho hlboké znalosti histórie. Súčasný vývoj posudzoval z pohľadu histórie a tak dokázal spoznať kairos pre opätovné zjednotenie Nemecka. Keď som sa ho raz spýtal, čo si myslí o Putinovi, podal pozitívny úsudok a na príklade vysvetlil, na čo máme na základe histórie pamätať, keď hovoríme o Rusku.
Pri rozlúčke s Helmutom Kohlom vyriekli vysokí politici mnohé pochvalné slová. To je veľmi potešiteľné. Menej potešiteľné je, ako politici zaobchádzajú s Kohlovým dedičstvom. Pomyslime pritom na to, aké by to bolo, keby bol Kohl kancelárom dnes. On by sa iste vyhýbal každému dojmu nemeckej dominantnosti, on by s Putinom, Trumpom, Mayovou, Kurzom a Orbánom, s ktorým mal do konca kontakt, sedel za jedným stolom. Sankcie proti Rusku v dnešnej forme, verejné poučovanie najdôležitejšieho a najmocnejšieho spojenca NATO Ameriky a vyhraničovanie štátov Vyšehradskej štvorky by boli nepredstaviteľné.
Kohl by pracoval na Európe, ako ju mali pred očami jej otcovia zakladatelia, o tom som presvedčený! –zg-

‚Ježiš bol zemetrasením a nielen milým mužom‘

Augsburg, 11.7.2017 (kath.net/pba) 020 761 – Bavorský diecézny biskup Dr. Štefan Oster SDB z Pasova pripomenul 11. júla v Bazilike sv. Ulricha a Afry v nemeckom Augsburgu obsah a centrum našej viery:
„Nie je to niečo, ale niekto, a síce náš Pán. Urobiť ho v našom živote skutočným, pevne sa pripútať k Ježišovi, byť Kristovým služobníkom – až to nám dáva slobodu milovať Boha a blížneho. Iba ak je nám toto veľmi blízke, pocítime, že on je v centre všetkého,“ zdôraznil biskup Oster.
Touto pontifikálnou svätou omšou sa začal „Deň kňazov a diakonov“ v rámci Týždňa sv. Ulricha, ktorý sa tento rok sústredil na tému „Povolanie“.
Vychádzajúc z otázky v čom spočíva problém, že dnes je málo mladých mužov, ktorí pociťujú v sebe duchovné povolanie, sa biskup v prednáške „Mládež, viera a povolania“ zameral na kresťanský obraz človeka. Pred stovkou kňazov a diakonov opísal skúsenosť bytia, skúmania zmyslu aj skúsenosť vzťahu s Kristom ako tri cesty hľadania povolania. Tie nemusia prebiehať po sebe, ale väčšinou sú vzájomne prepletené.
„Povolanie sa realizuje v konkrétnej skutočnosti. No až skrze stretnutie s touto skutočnosťou sa umožní rast schopnosti rozhodnúť sa pre určitú cestu povolania.“
Čo teda premieňa človeka, smie Kristus prísť do môjho života? kládol biskup otázku. Odpoveď znela: Skúsenosť zmyslu života, vzťahu a utrpenia. „Ľudia si vyvíjajú zápal pre iných ľudí, stvorenia, veci, činnosti a ciele. Objavujú, čo im dáva zmysel a robí radosť a čo prináša naplnenie. Pre mladých ľudí je preto dôležité, aby to objavovali a v tom aj seba samých, aby si určili priority a menili ich. Nakoniec však všetko v našom živote dostáva zmysel skrze Krista. Až stretnutie a vzťah s ním nás robí schopnými lásky a utrpenia. Byť u Ježiša doma, mení všetko ostatné.“
Prečo sa napriek tomu stále menej darí získavať mladých ľudí pre Boha a nasledovanie Krista, ukázal biskup Oster na viacerých bodoch a zdôraznil to ako naliehavú výzvu pre budúcnosť Cirkvi. Povzbudil, aby sa znova hlásal „celý“ Ježiš a tým sa roznietil nový zápal pre Krista a povedal:
„Ježiš bol zemetrasením, nielen milým mužom! To, že ide o našu spásu a nielen o humanizmus milých ľudí, sa však aj musí s presvedčením hlásať. Ak hlásame Ježiša, ktorý učí akýsi ´wellness´, tak sa stávame irelevantnými. Žiť v nasledovníctve Ježiša totiž znamená, že si z učeníctva urobíme životnú tému. Iba ak sa v Ježišovi, s Ježišom a od Ježiša budeme učiť, môžeme ho aj milovať. To je naša výzva,“ obrátil sa biskup Oster na kňazov a diakonov, ktorých povzbudil k pravému, intenzívnemu a vernému duchovnému životu:
„My sme povolaní milovať Boha, pretože je taký úžasný a musíme vzbudzovať túžbu po ňom.“
V následnej diskusii, ktorú moderovala sr. Dr. Terézia Mendeová OP z Inštitútu pre novú evanjelizáciu, sa jasne ukázalo, že dobrý príklad a vzor kňazskej osobnosti dokáže v mladých ľuďoch aj dnes vzbudiť túžbu života ako Kristových nasledovníkov.
Pred pontifikálnymi vešperami mohli kňazi a diakoni v šiestich skupinách diskutovať o pastorácii povolaní. Hovorilo sa o napomáhaní povolaní, aj o cirkevnej práci s mládežou ako zdroji povolaní z hľadiska pápeža Františka, o duchovnom sprevádzaní mladých kňazov aj o skúsenostiach z iniciatív adorácií. –zg-

Iracký arcibiskup navštívil slobodný Mosul

Rím-Mosul, 10.7.2017 (KAP) 020 760 – Arcibiskup Sýrskej katolíckej cirkvi pre Mosul, Youhanna Boutros Mouche, navštívil v pondelok od teroristov oslobodené mesto a stretol sa tam s irackým premiérom Haidarom al-Abadím. Arcibiskup to oznámil talianskej katolíckej agentúre SIR na ceste naspäť do Erbilu.
V rozhovore s al-Abadím išlo aj o možnosť návratu pre vyhnaných kresťanov z metropole na Tigrise, o záruky ich bezpečnosti a o potrebnú podporu od zásobovania vodou až po otvorenie škôl, ako uviedol arcibiskup. V súčasnosti je návrat nielen kresťanov do Mosulu náročný, bude to vyžadovať čas. Ale v zásade je oslobodenie Mosulu „peknou správou s veľkou hodnotou pre budúcnosť krajiny“, aj keď je veľmi zničený.
Pre SIR arcibiskup ďalej povedal, že návrat vyhnaných kresťanov do malých miest nížiny Ninive plynulo pokračuje. Nedávno sa vrátilo 320 rodín, do Qaraqosha (Bakhdida), iní sa na to pripravujú, pretože chcú s deťmi vyčkať koniec školského roka v Erbile, kam ušli pred tromi rokmi po vpáde teroristov IS. –zg-

Palestínci protestujú proti patriarchovi Teofilovi

Jeruzalem, 10.07.2017 (KAP/KNA) 020 759 – Stovky palestínskych kresťanov protestovali v pondelok proti predaju cirkevnej pôdy izraelským investorom, ktorý má realizovať grécky pravoslávny patriarcha Jeruzalema, Teofil III. On a jeho „kolaboranti“ musia byť zosadení a braní na zodpovednosť za „neprípustné obchody s pozemkami“, ako požadovali organizátori demonštrácií v tlačovom vyhlásení. Organizátorom je „Centrálny pravoslávny výbor v Palestíne“ spolu s pravoslávnym mládežníckym hnutím. Ďalej sa požaduje ukončenie zahraničnej „dominancie“ v Grécko-pravoslávnom patriarcháte. „Patriarcha a zahraničný klérus nereprezentujú domácich palestínskych kresťanov,“ ako uviedli.
Organizátori demonštrácií palestínskych kresťanov podľa médií vyzvali k „spravodlivému odporu“ proti tým, „ktorí kontrolujú naše náboženstvo a našu identitu“. Okrem toho žiadali ochranu cirkevných majetkov.
Podľa správy mal patriarchát predať cirkevné majetky v v západnom Jeruzaleme, Jaffe a Cézarey. Ide o predaj 50 hektárov židovským investorom. Palestínska vláda a jordánski poslanci žiadali zastavenie tohto predaja, lebo neslúži záujmom pravoslávnych kresťanov v Palestíne.
Patriarchát pre palestínske médiá predaj dementoval. Uviedol, že si skôr zabezpečil finančné práva na majetky, ktoré Izrael v 1951 zabral.
Už pred 12 rokmi padol patriarcha Irinaios I. (2001-2005) pre škandál okolo neprehľadných predajov pozemkov židovským investorom. Teraz sa nachádza v patriarcháte za mrežami kláštorného väzenia.
V pozadí súčasných demonštrácií však tlie stáročný národnostný konflikt v patriarcháte. Na stolec patriarchu od 16. storočia zasadajú Gréci, veľkú časť kléru však tvoria Arabi. No Teofil bol prvým patriarchom po stáročiach, ktorý dal Arabom aj vedúce pozície. Paritné obsadenie vedenia patriarchátu s Grékmi a Arabmi sa zaviedlo po tlaku palestínskych autonómnych orgánov a jordánskej vlády. –zg-

Ďalšie ‚interview‘ pápeža s neveriacim Scalfarim

Rím, 10.7.2017 (kath.net) 020 758 – Pápež František pred niekoľkými dňami znovu prijal talianskeho ľavicového žurnalistu Eugenia Scalfariho (93). Ten z toho pripravil interview pre noviny „La Repubblica“. Podľa správy Rádia Vatikán z neho vyplýva, že pápež František si robil starosti o summit G20 v Hamburgu. František mal povedať:
„Obávam sa, že tam (na summite) sú dosť nebezpečné aliancie medzi mocnosťami, ktoré majú pokrivenú predstavu o svete: Amerika a Rusko, Čína a Severná Kórea, Putin a Assad v sýrskej vojne.“
Scalfariho prijal František už po štvrtý raz. Žurnalista podľa vlastných údajov nepoužíva nahrávacie prístroje, ale rekonštruuje interview podľa pamäte. Podľa Scalfariho má byť pre Františka migrácia hlavným problémom vo svete dnešnej doby. Niektoré krajiny, ktoré majú málo chudobných, sa obávajú „invázie migrantov“. „Z tohto dôvodu mám starosť o summit G20, pretože postihne hlavne imigrantov krajín polovice sveta a v priebehu času ich bude postihovať stále viac,“ mal povedať pápež.
V rozhovore išlo aj o Boha ako jediného Stvoriteľa vesmíru, hovorilo sa aj o Spinozovi a Pascalovi, ktorých blahorečenie neveriaci žurnalista podporuje.

Poradca pápeža: ‚Pozitívne prvky’ u homosexuálov

Rím, 10.7.2017 (kath.net/LSN/jg) 020 757 – Kardinál Francesco Coccopalmerio, predseda Pápežskej rady pre výklad textu zákonov, sa v interview v r. 2014 priznal k tomu, že vyzdvihuje „pozitívne prvky“ v homosexuálnych partnerstvách, aj keď tieto samotné sú neprípustné.
Toto priznanie kardinála Rímskej kúrie nadobudlo zvlášť brizantný zmysel, keď jeho sekretára Mons. Luigiho Capozziho pred dvomi mesiacmi pri razii v bývalom paláci Svätého ofícia zatkla vatikánska polícia. Capozziho očividne prichytili pri homosexuálnych aktivitách a bol pod vplyvom kokaínu. Pritom bol krátko pred povýšením na biskupa na odporúčanie kardinála Coccopalmeria.
„Homosexuálne partnerstvo je samo v sebe nezriadené,“ uviedol Coccopalmerio. To je náuka Cirkvi a on pri tom stojí.
„No ak zostanem stáť pri náuke, nevidím už ľudské osoby. Ale keď vidím, že sa obe osoby skutočne milujú a napríklad pomáhajú núdznym, tak môžem aj povedať, že hoci je tento vzťah nezriadený, dokážem spoznať pozitívne prvky v oboch osobách. Pred týmito prvkami nechcem zatvárať oči, ale chcem ich vyzdvihovať,“ zdôraznil kardinál doslova v interview pre „Rossoporpora“.
Vo februári uverejnil kardinál Coccopalmerio knihu, v ktorej dospel k poznaniu, že Cirkev môže pripustiť k spovedi a prijímaniu osoby, ktoré sa nachádzajú v „nelegitímnom zväzku“, no preukazujú dva podstatné predpoklady: „Želajú si situáciu zmeniť, no nemôžu svoje želanie uskutočniť.“ –zg-

Spravodlivosť pre kardinála Müllera!

Viedeň, 10.7.2017 (kath.net) 020 756 – „Nemal by sa aj Santo Padre držať konvencií, aké sú v ostatnom živote zvyčajné? Prečo nepovažoval za hodné námahy odôvodniť odvolanie kardinála Müllera? Prečo neinformoval verejnosť o dôvodoch?“ Touto jasnou kritikou pod heslom „Spravodlivosť pre kardinála Müllera“ sa prihlásil ku slovu dokonca už aj liberálny cirkevný žurnalista rakúskeho denníka „Die Presse“ Dietmar Neuwirth. Vyslovil zreteľnú kritiku štýlu pápeža v súvislosti s vyhodením kardinála Müllera z postu prefekta Kongregácie pre náuku viery.
Neuwirth napísal, že by bolo dobré, keby bol pápež František uviedol argumenty k odvolaniu kardinála. „Či je táto forma odvolania ešte aj bez verejného vyjadrenia vďaky na 100 percent v súlade s milosrdenstvom, ktoré František tak často a tak pekne zdôrazňuje? Predsa nebude vodu kázať a víno piť!?“

‚Rozpaľovať vieru iných napĺňa radosťou‘

Fulda, 10.7.2017 (kath.net/bpf) 020 755 – Výzvu k novej evanjelizácii pápeža sv. Jána Pavla II. pripomenul v nedeľu v dóme v nemeckej Fulde kardinál Paul Jozef Cordes z Ríma na záver kongresu „Radosť z viery“. Na slávnostnej svätej omši v preplnenom dóme kardinál zdôraznil:
„Ján Pavol II. chce údy Cirkvi viesť práve k tejto skúsenosti – naplnení radosťou majú rozpaľovať aj vieru iných.“
„Angažovaný apoštolát je absolútnym priekom k mentalite našich dní,“ pripomenul hosť z Ríma. „Nová evanjelizácia je opakom mentality konzumu a nárokov. Pasivitu premieňa na angažovanosť, ako to bolo v časoch raného kresťanstva. Ako dokazujú aj pohanské svedectvá, viera v Ježiša Krista sa šírila s veľkou dynamikou od Jeruzalema a Ríma, takže už dve storočia po Ježišovom živote na Zemi tvorili kresťania desať percent obyvateľstva Rímskej ríše. Takú silu má Kristovo posolstvo vykúpenia dodnes všade tam, kde sa nachádzajú aktívni veriaci, ktorým nestačí konzumná mentalita. Spojili sa v mnohých prúdoch obnovy do živých spoločenstiev viery.“
Ježiš Kristus chcel byť spoznávaný a síce v celkom osobnom príklone a láske, ako zdôraznil kardinál Cordes. „Byť kresťanom nie je v prvom rade zaradenie do štatistiky náboženstiev, príslušenstvom k vyznaniu, ku spoločenstvu alebo cirkvi. Je to osobné spojenie s Ježišom Kristom, pozornosť voči nemu, dôvernosť s ním. Aj my, dnešní ľudia by sme sa mali prikloniť k Ježišovi spôsobom, ako to robia tí, čo sa milujú. Ježišovým vyzdvihnutím maličkých stratili miery hodnôt dnešnej spoločnosti s jej kariérnym myslením na dôležitosti. On oceňuje maličkých. A tým je zasa jasné, že ešte nie sú v cieli. Majú pred očami svoju nedokonalosť, vidia, že ich milujúca odovzdanosť Pánovi môže ešte stále narastať. Maličkí nie sú blokovaní sebaistotou, zostávajú ochotní počúvať, otvorení a plní očakávania ako deti.“
Svojou chválou chcel Ježiš dodať svojim zneisteným učeníkom novú dôveru. To sa hodí k heslu tohoročného kongresu „Neboj sa malé stádočko!“ Vernosť pápežovi a Cirkvi sa dnes sotva teší potlesku. „My túžime po prijatí a odozve nášho posolstva viery.“ Kresťania sa však nesmú diviť, keď im do tváre vejú náprotivné vetry odporu. Ešte nikdy to nebol potlesk sveta, ktorý robil posolstvo viery hodnoverným. „Duchovná triezvosť skôr učí – kedysi aj dnes – že sa treba pripraviť na odpor,“ zdôraznil kardinál. Náš dnešný svet nie je ten najlepší zo všetkých možných svetov. Mnohé je iba pekným zdaním. „Za žiarivou fasádou deprimujú mnohé formy núdze: choroba, útek, rozkol a nenávisť. Nie sme nezranení a nenachádzame šťastie z vlastnej sily. Človek potrebuje vykúpenie, potrebujeme Boha. Bdelí kresťania sa neuspokoja s tým, že sa sami u Pána cítia dobre, ale vychádzajú von, ako učeníci po Turícach, aby misionársky pôsobili.“ –zg-

Kritika Facebooku: Dúhová zástava a nijaký kríž

New York, 10.7.2017 (kath.net) 020 754 – Kresťania v USA požiadali sociálnu sieť Facebook, aby do výberu obrázkov e-mojov zaradila aj kríž. Facebook prosbu odmietol! Informovala o tom evanjelická spravodajská agentúra „idea“. Facebook dal predtým na niekoľko dní k dispozícii dúhovú vlajku, symbol homosexuálneho hnutia. Za tým nasledovali živé diskusie o symboloch obrázkového písma.
Facebook vyhlásil, že nepracuje na kresťanskom symbole. Vzhľadom na dúhovú vlajku však uviedol, že sa to chápe ako platforma, ktorá podporuje najrôznejšie spoločenstvá! –zg-

Rusko: Chrám Nanebovzatia Panny Márie – svetové dedičstvo

Krakov, 9.7.2017 (KAP/KNA) 020 753 – Katedrálu Nanebovzatia Panny Márie v ruskom ostrovnom meste Svijašsk zaradilo Unesco do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Oznámila to Organizácia OSN pre kultúru v nedeľu na svojom zasadnutí v poľskom Krakove OSN cez Twitter. Fresky katedrály sú „jedným zo zriedkavých prípadov východných pravoslávnych nástenných malieb“, ako uviedla.
Ostrovné mesto sa nachádza vo východnej časti Ruska na križovatke „Hodvábnej cesty“ a Volgy. Katedrála Nanebovzatia Panny Márie je súčasťou kláštora rovnakého názvu. Svijašsk založil v r. 1551 cár Ivan IV., Hrozný, ako vonkajší post na dobytie mesta Kazaň. Poloha a architektúra kláštora prezentujú „politiku a program misií cára na rozšírenie Moskovskej ríše,“ ako uviedlo Unesco.
Komisia pre svetové dedičstvo sa od nedele v Krakove zaoberá prijatím nominovaných miest do ochrany ohrozených miest svetového dedičstva a ďalším vývojom programu svetového dedičstva. Komisia sa skladá z 21 vyvolených zmluvných štátov a každoročne rozhoduje o zapísaní kultúrnych a prírodných miest do zoznamu svetového dedičstva o žiadostiach o jeho rozšírení. –zg-

Severná Kórea: Prenasledovanie kresťanov stále kruté

Viedeň, 9.7.2017 (kath.net/KAP) 020 752 – V nijakej krajine na svete nie sú kresťania prenasledovaní tak vehementne ako v Severnej Kórey. V r. 2016 aj roky predtým zaberala krajina v svetovom indexe nadácie „Open Doors“ vždy prvé miesto. Už vlastníctvo Biblie – hoci aj jedinej stránky z nej – alebo kríža, prináša drastické tresty, ako uviedol regionálny vedúci „Open Doors Österreich“, Kurt Igler, v rakúskych korutánskych katolíckych novinách „Sonntag“.
V súčasnosti sa odhaduje počet kresťanov v krajine na 300 000 a pre toto prenasledovanie je tendencia klesajúca. Dostať sa k overeným informáciám je mimoriadne ťažké, pretože von nepreniknú takmer nijaké informácie. „Krajina je kvázi odrezaná od zvyšku sveta,“ uviedol Igler. Pritom hlavné mesto Pjöngjang bol pred uchopením moci Kim Il-sungom, starým otcom súčasného diktátora Kim Jong-una, pre svoje početné kostoly známy ako „Jeruzalem Východu“. V tom čase tam žilo dobre vyše pol milióna kresťanov.
„Mnohé deti vôbec nevedia, že ich rodičia sú kresťania,“ opisuje situáciu Igler. „V škole sa ich pýtajú, či ich rodičia často čítajú čiernu knihu a tak sa z nich robia špicľovia režimu. Kto sa prizná ku kresťanstvu, musí rátať s tvrdým väznením v „pracovných a prevýchovných táboroch“. Mnohí severokórejski kresťania, ktorí tlak prenasledovania nevydržia, podnikajú riskantný pokus ujsť cez hranice do Číny. Koho chytia, toho čaká odsúdenie ako nepriateľa štátu a ťažké väzenie, či dokonca trest smrti. „Open Doors“ spravuje v čínskej pohraničnej oblasti domy, odkiaľ sa za vysokého rizika pašujú potraviny, lieky a Biblie cez hranice do Kórey. –zg-

Zjavuje sa Božia Matka na Ischii?

Neapol, 8.7.2017 (kath.net/rn) 020 751 – Zjavuje sa Božia Matka na ostrove Ischia? Od r. 1994 sa má v lese v Zaro na ostrove Ischia pri Neapole zjavovať Panna Mária. Vždy 8. a 26. dňa v mesiaci sa má Božia Matka zjavovať dvom mladým vizionárkam Simone a Angele. Na udalostiach sa zúčastňujú často stovky, ba niekedy dokonca tisíce pútnikov. Údajné slová Božej Matky sú chápané ako posolstvá útechy. Ale majú byť medzi nimi aj varovania pred prichádzajúcimi udalosťami. Údajne sa tam predpovedala v r. 1995 aj katastrofa World Trade Center (2001) v New Yorku.
„Videla som padať mrakodrapy. Bola to hrôzostrašná scéna a ja som sa hrozne naľakala,“ znelo vtedy posolstvo vizionárky. Až o šesť rokov neskôr, keď 11. septembra 2001 sa zrútili veže Svetového obchodného centra, spomenuli si vizionárky aj pútnici na toto posolstvo. Odvtedy počet pútnikov zreteľne vzrástol. V posolstvách sa hovorí o prichádzajúcich zemetraseniach a výbuchoch sopiek, o vojnách a katastrofách.
Don Franco Patalano, miestny kňaz a biskupom poverený správca tohto miesta zjavení, podľa správy švajčiarskych novín „Weltwoche“ medzitým nariadil, aby vizionárky tieto hrozivé posolstvá nečítali henď po zjavení, ale mu ich najprv predkladali. On rozhoduje, čo sa pri nasledujúcom stretnutí prečíta. Cirkev sa k tomu zatiaľ nevyslovila a naďalej tento jav preveruje. Noviny „Weltwoche“ vidia skutočnosť, že jeden z predošlých vizionárov, Ciro Vespoli, je dnes vikárom Palestrínskej diecézy, ako indíciu, že zjavenia by mohli byť pravé.
Aj páter Gabriele Amorth, známy už zosnulý rímsky exorcista, sa pred smrťou pozitívne vyslovil o javoch na Ischii: „Rastlinu môžeme spoznať podľa jej plodov.“ –zg-

Milánsky kardinál Scola odchádza na odpočinok

Miláno, 8.7.2017 (kath.net) 020 750 – Najväčšie európske arcibiskupstvo má nového biskupa. Pápež František prijal odstúpenie kardinála Angela Scolu z dôvodu veku a menoval za jeho nástupcu pomocného biskupa Maria Enrica Delpiniho. Delpini bol doteraz generálnym vikárom arcibiskupstva, ako informovalo Rádio Vatikán.
Kardinál Scola mal byť jedným z favoritov na nástupcu Benedikta XVI. pri voľbách pápeža v r. 2013. Scola bol v Ríme rektorom Lateránskej univerzity predtým, než sa stal biskupom a benátskym patriarchom. V r. 2011 ho pápež Benedikt menoval za milánskeho arcibiskupa. –zg-

Viedeň: Problémy s islamskými škôlkami

Wien, 8.7.2017 (kath.net) 020 749 – V Rakúsku sú očividne problémy s nemalým počtom islamských materských škôlok. Upozornila na to Martina Mollayová, riaditeľka Základnej školy Grubergasse vo Viedni-Ottakringu v interview pre noviny „Kurier“. V jej škole je už 92 percent detí imigrantov, z toho 30 percent tureckých. V niektorých islamských škôlkach sú menšie, no v mnohých aj veľké problémy. Riaditeľka označuje napríklad islamskú škôlku v Ottakringu ako „čisto úschovňu detí“. Deti prídu do školy úplne nepripravené. Odhliadnuc od neznalosti jazyka nevedia pozdraviť, povedať ‚prosím‘, ani ‚ďakujem‘, nevedia držať ceruzu, ani si rozopnúť nohavice, keď musia na WC. Keď sa pýtame rodičov, prečo ich dávajú do takej škôlky, odvetia, že tam je všetko halal*“ , hovorí riaditeľka. (*Povolené veci najmä potraviny – podobne ako židovské kóšer.)
Mimoriadne problémy sú s tureckými deťmi, ktoré nevedia nemecky, pretože žijú s rodičmi v getách, kde môžu všetko vybaviť turecky. „Pre vybavovanie na úradoch sa im poskytne prekladateľ. Ak sa detí v štvrtej triede pýtame, čím by chceli byť, dostávame odpoveď: „Budem robiť to, čo robí ocko. Budem robiť AMS“ (služba na pracovnom trhu). Niektoré deti nepoznajú nič iné.“ –zg-

Exorcista: Diabol sa nesmierne bojí Božej Matky

Rím, 7.7.2017 (kath.net/Aleteia/jg) 020 748 – Diabol sa bojí Márie, Božej Matky. Hovorieval to známy rímsky exorcista páter Gabriele Amorth zo svojej skúsenosti. V knihe „Posledný exorcista“ sa uvádza dialóg, ktorý zosnulý kňaz v r. 2016 viedol s démonom o Božej Matke.
Amorth sa v rámci exorcizmu pýtal diabla na vlastnosti Panny Márie, ktoré ho najviac rozzúria. Diabol uviedol štyri charakterové rysy: v prvom rade jej pokoru, jej čistotu a jej poslušnosť. V týchto vlastnostiach ju nijaké stvorenie neprekoná. Štvrtou vlastnosťou, ktorá diabla dokáže rozzúriť, je skutočnosť, že Márii po každý raz podľahne, pretože nebola nikdy poškvrnená hriechom.
Diabol sa bojí mena Mária viac ako mena Ježiš, pretože je pre neho ešte pokorujúcejšie, ak je porazený stvorením, ako Stvoriteľom samotným.

Každé „Zdravas Mária“ ruženca je pre neho „úderom do hlavy“. „Keby kresťania poznali moc ruženca, bol by to môj koniec,“ citoval Amorth z dialógu s diablom počas exorcizmu.

V interview z r. 2015 poukazuje exorcista na problémy, ktoré môže priniesť vypytovanie sa diabla. Diabol je „otcom lži“, povedal Amorth. Preto treba jeho odpovede brať s obozretnosťou a preverovať ich. Diabol je však často k reči nútený, čomu sa chce za každých okolností vyhnúť. Už keď musí povedať svoje meno, je to pre neho veľká pokora. Práve preto, že je „otcom lži“ je pokorou, keď diabla Boh prinúti povedať pravdu, ako zdôraznil páter.
Exorcista sa nesmie pri otázkach diablovi nechať viesť osobnou zvedavosťou. Obrad exorcizmu to výslovne zakazuje. Nesmie si ani nechať diablom zobrať z rúk vedenie rozhovoru, inak bude ten viesť exorcistu, ako varoval páter Amorth. –zg-

Anselm Grün: K prijímaniu pozývam všetkých kresťanov!

Zachráni ho sláva pred cirkevným trestom?

Kolín, 7.7.2017 (kath.net/Blog „katholon“/pw) 020 747 – Nie je také senzačné, že evanjelickí kresťania nemôžu prijímať v Katolíckej cirkvi Eucharistiu. No zďaleka nie je všade v Nemecku zvykom držať sa toho, čo Cirkev učí. Ak sa to deje s istou diskrétnosťou, ešte to nevzbudzuje pohoršenie. Cirkev tu sleduje prax, so všetkými vecami, ktoré nevyvolávajú verejné pohoršenie, zaobchádzať diskrétne. Ak sa však vystupuje verejne proti poriadku Cirkvi tak, že to ľudí pohoršuje, tak bude Cirkev vždy príslušne reagovať podľa svojho poriadku.
„Keď dávam kurzy v hosťovskom dome nášho opátstva v Münsterschwarzachu, pozývam výslovne všetkých ku svätému prijímaniu, pretože niektorí evanjelickí kresťania si to netrúfajú.“ Vyhlásil to páter Anselm Grün pre internetový portál katholisch.de!
Pritom zastáva názor, že nič nehovorí proti tzv. „spoločnej Pánovej večeri“, ak sa použijú správne ustanovujúce slová a ak je pritom pravá viera! A pritom Grün hovorí o Kristovej prítomnosti iba veľmi úsečne.
Nuž my namietame, že Anselm Grün tu prejavuje nedostatočné chápanie svojho úradu. Viera v reálnu prítomnosť Krista v Hostii, ako to učí Katolícka cirkev, sa tu iba nedostatočne prezentuje. Reč o „spoločnej Pánovej večeri“ je okrem toho nesmierne zavádzajúca, keďže v Katolíckej cirkvi hovoríme o Eucharistii. Účasť na evanjelickej Pánovej večeri je katolíkom okrem toho zakázaná.
Katechizmus Katolíckej cirkvi je celkom jednoznačný (1400). Z reformácie vzniknuté od Katolíckej cirkvi oddelené spoločenstvá „si predovšetkým pre chýbanie sviatosti vysviacky nezachovali pôvodnú a úplnú realitu eucharistického tajomstva“ (UR 22). Z tohto dôvodu je pre Katolícku cirkev spoločné sväté prijímanie s týmito spoločenstvami nemožné. No tieto spoločenstvá „vyznávajú … pri slávení spomienky smrti a zmŕtvychvstania Pána vo svätej večeri, že tu sa naznačuje živé spoločenstvo s Kristom a očakávajú jeho slávny návrat“.
Tu je záväzne predložené, prečo je oddelenie samo v sebe logické a nemožno ho jednoducho prelepiť banalitou dobrej vôle. Ak niekto verí v pravdu Eucharistie a vyznáva ju tak, ako ju Cirkev učí, tak k tomu patrí aj chápanie sviatostného úradu, takže nemôže jednoducho hovoriť o spoločnej Pánovej večeri“.
Profesor teológie Gotthold Hasenhüttl bol za podobné konanie ako kňaz suspendovaný a stratil povolenie prednášať teológiu. Aj v prípade Grüna je pre jeho takéto verejné vystupovanie potrebné disciplinárne konanie Cirkvi. Ak by sme Eucharistiu a náuku Cirkvi o nej mali brať len trocha vážne, tak musíme pred takýmito praktikami, ktoré ľudí zavádzajú, stále znova jasne varovať.
Tu sa žiaľ zaslúžilý duchovný spisovateľ, ktorý mnohým ľuďom umožnil vstup do duchovnej literatúry, sám vyradil. Možno očakáva, že jemu sa z tohto dôvodu nič nestane a že ho jeho sláva zachráni pred cirkevným trestom. No to sa nesmie stať. Si tacuisses! –zg-

Kolín: Duchovný testament kardinála Meisnera

Kolín-Berlín, 7.7.2017 (KAP/KNA) 020 746 – Kolínske „Dómske rádio“ vysielalo 6. júla „Duchovný testament“ kardinála Joachima Meisnera. Rekviem a pohreb kardinála Meisnera sa konajú 15. júla o 10. hodine v kolínskom dóme.
„Tvoje slovo ma sprevádzalo v živote“
„Duchovný testament“ napísal kardinál Meisner v marci 2011:

Milí spolubratia v duchovnej službe, milí spolupracovníci v pastorácii a charite, milé sestry a bratia v Kolínskom arcibiskupstve, milí priatelia a príbuzní!
Ako všetci ľudia nepoznám ani ja deň a hodinu svojej smrti a ani spôsob, kde a ako zomriem. Preto by som chcel už teraz napísať posledné slová vám všetkým, ktoré sa v danom čase prečítajú. Majú to byť hlavne posledné slová v tomto svete pred vami Ježišovi Kristovi.
Pane Ježišu Kriste, ty si Slovo, skrze ktoré všetko povstalo. Ďakujem ti, že si ma chcel a že som preto vznikol. Tvoje slovo ma sprevádzalo v živote a uviedlo ma do tvojej starosti o svet a o ľudí. Preto som sa stal kňazom a biskupom a bol vysvätený tvojimi ranami. Patrí k najúžasnejším darom môjho života, že si ma použil pri svojom kríži a ocenil ma svojimi utrpeniami. Pre tvoju zapálenú lásku k svetu boli tvoje srdce, tvoje ruky a tvoje nohy prebodnuté. Z lásky k ľuďom si sa ma dotkol svojím krížom. Urobil si ma kňazom a biskupom. Preto sa chcem zvlášť v zomieraní chváliť v kríži nášho Pána Ježiša Krista, skrze ktorý prišla na svet radosť.
V liturgii hodín Cirkvi dosvedčujem a výslovne vyznávam s našimi kňazmi: Kristus božský Pán, teba miluje každý, kto len má silu milovať, nevedome, kto ťa nepozná, túžobne, kto ťa pozná. Kristus, ty si moja nádej, môj pokoj, moje šťastie, celý môj život. Kristus pred tebou sa skláňa môj duch, Kristus, tebe sa klaniam. Kristus teba sa pevne držím celou silou mojej duše: teba, Pane, milujem, iba teba hľadám, teba nasledujem.
V tejto radosti sa pokúšam slúžiť vám všetkým v Kolínskom arcibiskupstve. Naše biskupské mesto Kolín nesie čestný titul ‚Sancta Colonia Dei Gratia Romanae Ecclesiae Fidelis Filia‘ (Svätý Kolín, z Božej milosti verná dcéra Rímskej Cirkvi). V mojej biskupskej službe som sa pokúšal pôsobiť v zmysle tohto vyznamenania. Kristus ustanovil v Cirkvi Petrovu službu, aby tým mnohým národom v rôznych dobách dal orientáciu a pevnú oporu. To je moja posledná prosba k vám pre vašu spásu: Stojte pri Svätom Otcovi. On je Petrom dneška. Nasledujte jeho určovanie cesty. Počúvajte na jeho slová. Peter nechce nič pre seba, ale všetko pre Pána a jeho bratov a sestry.
Všetci viete, že môj život obsiahol tri spoločenské systémy: 12 rokov Hitlerovej ríše, 24 rokov panstva komunizmu a teraz už vyše 20 rokov slobodnej demokracie. Vo všetkých troch etapách života mi služba pápeža vždy dávala orientáciu, povzbudenie a oporu. Stojte vždy pri pápežovi a nikdy nestratíte Krista!
Nie po milosti, ktorú prijal apoštol Ján túžim, nie po odpustení, ktorým si Petrovi odpustil, iba tú, ktorú si na kríži poskytol lotrovi, tú si vrúcne vyprosujem: ‚Ešte dnes budeš so mnou v raji‘ (Mk 15,43). –zg-

‚Introibo ad altare Dei’ – 10 rokov ‚Summorum Pontificum’

Rím, 7.7.2017 (kath.net/as) 020 745 – Bol 7. júl 2007: po dlhej dobe vzrušeného čakania bolo tu: motu proprio „Summorum Pontificum“ o „používaní rímskej liturgie vo forme reformy z r. 1970“. „Starosťou pápežov až do dneška bolo, aby Kristova Cirkev Božiemu majestátu prinášala dôstojný kult, ‚na chválu a slávu jeho mena’ a ‚na požehnanie pre celú jeho svätú Cirkev’“ – už prvý odstavec textu zákona jasne ukazuje, čo je „starosťou“ pápeža: dôstojný kult. Po desaťročiach diskriminujúceho boja proti „starej omši“ Benedikt XVI. konštatoval: „ … preto je povolené sláviť obetu svätej omše podľa bl. Jánom XXIII. v r. 1962 promulgovaného a nikdy nezrušeného editio typica Rímskeho misála ako mimoriadnu formu liturgie.“
Novým pojmom „mimoriadna forma rímskeho obradu“ ukázal pápež cestu: preč od ideologických zákopových bojov a smerom k prehĺbenej reflexii a fundovanému liturgickému úkonu. V sprievodnom liste vyjadril Benedikt XVI. dokonca nádej, že obe formy rímskeho obradu sa budú vzájomne obohacovať (nádej, ktorá bola sklamaná, ako aj niektoré ďalšie).
V priebehu nasledujúcich rokov sa jasne ukázalo, že „starý obrad“ sa stal predovšetkým aj pre mladých ľudí ich domovom v Cirkvi, tých, ktorí to minulé nepoznali, čo možno ani Benedikt XVI. v tej miere nepredpokladal. Veď v liste biskupom napísal: „Mnohí ľudia, ktorí záväznosť Druhého vatikánskeho koncilu prijali a verne stáli pri pápežovi a biskupoch, predsa túžia aj po im známej forme svätej liturgie, zvlášť, keď sa podľa nového misála na mnohých miestach verne neslávi, ale chápe sa ako zmocnenie či dokonca povinnosť ku ‚kreativite’, ktorá často viedla k sotva prijateľnému znetvoreniu liturgie.“
Mimoriadna forma rímskeho obradu alebo lepšie „gregoriánskeho obradu“ nie je niečo pre spiatočníckych nostalgikov, ako nevedomí a nezainteresovaní „pozorovatelia“ zvonku predpokladajú a potom využívajú na polemiku. Je to skôr duchovný a cirkevný domov, kde platia slová z regulí sv. Benedikta: „nihil Operi Dei praeponatur – pred bohoslužbou nič neuprednostňovať“. Skrátka: ide o primát Boha v liturgii, ktorý pre mnohé poučujúce a moralizujúce slová a údajnú potrebu „kreativity“ hrozí byť odsunutý do úzadia.
Kríza Cirkvi je krízou viery, viery v priestore zatemnenia Boha, v ktorom sa stratila absolútna prednosť Boha v liturgii a tým aj vo svete. Tým sú zásadné požiadavky Benedikta XVI. jasné. Pravá obnova Cirkvi a viery Cirkvi nemôže byť výsledkom pseudo-reformujúceho konania človeka, ktoré stavia do centra liturgického úkonu práve úbohosť človeka. Podstatná podmienka obnovy viery nespočíva v slovnom rozplývaní, ale v pravej obnove liturgie.
„Summorum Pontificum“ tvorí veľký krok smerom k tejto obnove v autentickom raste v duchu tradície Cirkvi, pretože pre Benedikta XVI. niet „nijakého protirečenia medzi jedným a druhým vydaním Missale Romanum“. V histórii liturgie je rast a pokrok, ale nijaký zlom. To, čo bolo predošlej generácii sväté a veľké, nemôže byť zrazu zakázané, či dokonca škodlivé. Robí nám všetkým dobre zachovať si bohatstvá, ktoré vo viere a modlitbách Cirkvi vyrástli a dať im správne miesto.
Je otázkou, či a ako Benediktom XVI. zamýšľaná liturgická obnova ponesie plody. A ona plody ponesie napriek všetkej iracionálnej agresivite tých, ktorí si myslia, že sú teraz „tí silnejší“ a tak si môžu bezohľadne užívať moc. Pravá reforma liturgie, viery a prekonanie krízy Cirkvi sa môžu realizovať iba v horizonte pravdy. Rôzne efekty a show, heslá a svetu ľúbivé reči môžu na okamih urobiť dojem, no sú pominuteľné a dávajú spoznať pravé úmysly týchto aktérov.
Odkaz a dar Benedikta XVI. Cirkvi naproti tomu je zakorenený v pravekom jadre viery, Cirkvi a náuky: a nie nejakým pristrihnutím na osobné túžby alebo vôľu presadzovať moc, pretože: „soli Deo gloria“. –zg-

‚Všetky druhy extrémistov ohrozujú bezpečnosť‘

Wiesbaden, 8.7.2017 (kath.net) 020 744 – „V Nemecku sme v minulom roku dostali pocítiť rozsah teroru. Ohrozenie je naďalej vysoké. Preto rázne žiadam, aby sme ešte aktívnejšie a efektívnejšie postupovali proti radikálnemu islamizmu. K tomu patrí na prvom mieste prísny zákaz aktivít salafistov. Ale potrebujeme tiež, aby tajné služby sledovali maloletých zatiaľ „spiacich“ ohrozovateľov. Musíme zakázať úplné zahaľovanie a zatvoriť nenávistné centrá a mešity salafistov v zadných dvoroch domov,“ požaduje hessenský poslanec a expert na integráciu CDU, Ismail Tipi. Vyjadril sa tak po tom, čo minister vnútra Thomas de Maizière prezentoval Správu Úradu na ochranu ústavy 2016. Z nej vyplýva, že počet islamistov je už asi 24 400. Vzrástol aj počet nových členov týchto skupín – pred tromi rokmi to bolo 7000 osôb, dnes je to asi 9700. Aj od nich rastie veľké nebezpečie, pretože verbujú mladistvých.
„Podľa správy sa táto scéna sa rozširuje a orientuje na násilné teroristické spektrum,“ povedal Tipi. „Presne tohto som sa obával. V Nemecku sme museli prežiť päť islamisticky motivovaných útokov, čo je už znepokojujúce. Tieto útoky nás zasiahli plnou silou a poznačili našu krajinu. Hlavným cieľom by malo byť útokom zabrániť. To sa nemeckým bezpečnostným orgánom v ostatnom roku darilo – zabránili ďalším siedmym útokom. To našťastie ukazuje, že robíme dobrú prácu. No napriek tomu musíme ešte efektívnejšie postupovať proti radikálnemu islamizmu.“
Aj počet moslimov z Nemecka, ktorí bojujú v Sýrii a Iraku je naďalej vysoký – viac ako 900 osôb v Sýrii a viac ako 150 tam prišlo o život. „Salafisti propagandou nalákajú mnohých mladistvých. Radikalizácia je naďalej veľkým problémom. Proti tomu musíme nájsť účinné prostriedky. Každé dieťa, každý mladistvý, ktorý vycestuje, je o jedného naviac,“ povedal Tipi.
Počet pravicovo-extrémistických násilných činov taktiež naďalej rastie – zvýšil sa o 1698 teda o 13,6 percent viac ako vlani. „Vcelku už máme 12 100 takýchto násilne orientovaných extrémistov. Podobná situácia je aj pri ľavicových extrémistoch s 28 500 osobami a prírastkom o sedem percent. Z toho je násilne orientovaných asi 8500 ľudí – čo je rast o desať percent. Tu ma znepokojuje najmä násilie voči policajtom. Preto tu nesieme byť slepí a rázne zakročiť aj proti tejto forme násilia,“ povedal Tipi. –zg-

Naša príloha

Švajčiarsko: ‚Falošná sexualita‘ v školskej triede

Na celom svete sa vyvíja politický tlak, aby sa proti ‚diskriminujúcej hetero-normalite‘ bojovalo ‚sexuálnou pedagogikou mnohorakosti‘ a aby sa individuálny princíp rozkoše urobil všeobecným základom sexuálnej pedagogiky. Ako biológia tak psychológia vývoja mladých sa označujú ako ‚zastarané‘ – novou hlavnou disciplínou sexuálnej pedagogiky musia byť genderové štúdie!“

Dominik Lusser

Winterthur, 8.7.2017 (kath.net/Stiftung Zukunft CH) 020 743 – Pre Uwe Sielerta, najvplyvnejšieho európskeho sexuológa, znamená gender mainstreaming:
„Nielen spochybnenie poriadku pohlaví, ako aj bipolarity heterosexuality a homosexuality a zasadzovanie sa za mnohoraké rodičovstvo, ale aj pluralizáciu životných spôsobov a foriem rodín.“
To už prirodzene nemá nič do činenia s celostnou sexuálnou pedagogikou, ktorá má mladým pomôcť všetky formy ich sexuality integrovať do ich osobnosti a do ich dlhodobých cieľov. To je zvrátená aktivita v pravej kultúre, ktorá útočí na základy nášho rodinného spolunažívania. Aj Švajčiarska mládežnícka organizácia „Milchjugend – Falschsexuelle Welten“ v magazíne „Milchbüechli“ (2/2012) otvorene verbuje za potenciál alternatívnych sexualít podrývajúci spoločnosť. … S cieľom nastoliť „kontra-sexuálnu spoločnosť“ sa usilujú o koniec heterosexuálneho systému pohlaví.

Homosexuálna indoktrinácia
Čo však majú tieto nepochopiteľné teórie do činenia so sexuálnou pedagogikou na švajčiarskych školách? Nuž veľa. Aktivisti „Milchbüechli“ sú oficiálnym partnerom zastrešujúcej organizácie „Sexuálne zdravie Švajčiarska“ (SGS), ktorá dominuje štátom napomáhanej sexuálnej pedagogike. Okrem toho aktivisti SGS spolupracujú aj na školskom projekte „GLL – Žiť lásku rovnakých pohlaví“. Vystatujú sa tým, že v r. 2016 poučili 1900 žiakov o homosexuálnom a lesbickom spôsobe života. To je rast o 90% oproti r. 2011. Pritom „GLL“ založili iba v r. 2000, teda výnimočný úspech.
Popri „GLL“ bujnejú aj ďalšie také projekty ako „ABQ“ (kantón Bern) a „Comout“ (kantóny St.Gallen a Appenzell). Mýlime sa, ak sa domnievame, že tu ide iba o šírenie tolerancie voči homosexuálom v triedach. Za zatvorenými školskými dverami sa realizuje subtílna no radikálna genderová indoktrinácia. Žiaci musia to, čo homosexuáli žijú, prijímať ako dobré a rovnocenné so štýlom života ich vlastných rodičov! …
Redaktorka „Milchbüechli“ Laura Eigenmannová vysvetľuje v triedach podrobne ako majú lesby sex: „Teší ma, vysvetľovať to verne podľa praxe a obrazne …“ Eigenmannovej správa, z ktorej nechceme ďalej citovať, obsahuje hanebné, pornografické opisy, ktoré nemajú čo robiť na základnej škole.
V ďalších školských projektoch pre 4.-6. triedu sa majú deti naučiť, že nijaká forma života nie je lepšia, ako iná. K patrí cvičenie „Kto žije v dome č. 33“ z príručky „Celkom normálne inak – lesbicky, homosexuálne, bisexuálne“ od Martina Gangulyho. Žiaci sa majú vžiť do rôznych svetov obyvateľov a vyskúšať rôzne kombinácie bývania. Deti učiť, aby sa vžili do sveta homosexuálov a ešte to aj považovali za dobré, – to porušuje zákaz indoktrinácie v škole.
V texte „Keď muži bývajú s mužmi a ženy so ženami“ je tento radikálny program oveľa zreteľnejší: „Častejšie zmeny partnerov u homosexuálov prežívajú mnohí heterosexuáli ako urážku, ako útok na seba, či na ideál manželstva. Dehonestácia promiskuitného života homosexuálov vyplýva z neistoty, strachu, či dokonca závisti voči slobodnej forme života.“ Tieto slová cielia na patologizáciu manželstva a monogamie, ako to vplyvní teoretici homosexuálov už aj navrhli. Tak aktivista Robin Baur sa pýta, prečo sa vlastne nepracuje s „pojmom perverznosti základnej rodiny“! Štefan Timmermanns zasa píše, že ľudia sú ešte stále socializovaní „smerom k hegemoniálnej morálke – teda modernému nároku na ‚romantickú lásku‘, monogamiu a zväzku dvoch ľudí a preto zápasia „s im prikázanými kategóriami: hetero-, alebo homo-? – muž alebo žena?“. Téma sexualita je preto „v dekonštruktivistickej diskusii už odbavená – či už ako mocensko-politická, alebo eticko-pedagogická.“

Queer-Mainstreaming
Propaganda homosexuality, či radikálne spochybnenie rodiny sa teda neobmedzuje na niekoľko organizácií zo spektra LGBTI. V príručke zo St. Gallenu sa uvádza: „Ak ide o sexuálne vzťahy pohlaví, musíme si položiť nielen otázku, či nie sme diskriminovaní iba ako ‚ženy‘ či ‚muži‘, ale aj uvedomiť si, že musíme byť ženami, či mužmi.“ Sexuálna pedagogika má teda slúžiť na spochybnenie takmer všetkými žitej normality: „V dobe sexuálnej mnohorakosti je aj jasné priradenie vzhľadom na homosexualitu a heterosexualitu stále menej samozrejmé. Rozdelenie sa stáva plynulejším, matka sa stáva lesbou a homosexuáli sa zaľúbia do žien. Táto mnohorakosť sa prejaví aj na sexuálnej pedagogike.“
Nasadzuje sa všetko, aby sa vplyv ideológie gender rozšíril na sexuálnu pedagogiku. Ukazuje to najnovší bulletin „Aliancie sexuálnej osvety“ (5, apríl 2017) – zastrešujúceho zväzu viac ako 60 organizácií, ktoré sa silne angažujú za emancipačno-genderistickú sexuálnu pedagogiku. …
Odkedy je gender novou vedou sexuálnej pedagogiky, patrí deštrukcia dvojpohlavnosti a heterogénnej normality k hlavnému cieľu štátom napomáhanej sexuálnej pedagogiky. …

Pochybný etický kódex
Na tento kultúrny boj sú sexuálni pedagógovia zaviazaní plniť etický kódex: „Pre sexuálne zdravie sa musia rešpektovať, chrániť a presadzovať sexuálne práva všetkých ľudí.“ Či to v podstate neznamená, že vo Švajčiarsku musia byť ľudia aktivistami LGBTI, aby vôbec mohli pracovať ako sexuálni pedagógovia?
Sleduje sa nielen tolerancia voči sexuálnym menšinám, ale absolútna rovnoprávnosť všetkých možných výrazových foriem ľudskej sexuality! To sa pedagogicky presadzuje takým spôsobom, že všetky ostatné posudzovania hodnôt sa vylučujú ako diskriminácia!
„Každá láska je dobrá a správna, ak obom partnerom robí dobre! Na tom nie je nič nesprávne či neprirodzené!“ Týmito materiálmi sa všade vyvíja tlak na žiakov, aby homosexualitu akceptovali ako hodnotnú a rovnocennú. …

Tabu homosexualita
Čo by mohlo prísť, keď sa sexualita a pohlavie stále viac dostanú do podtlaku genderistickej dekonštrukcie ukazujú stále znova hrozivé ankety medzi homosexuálmi. Podľa prieskumu Inštitútu pre sociálnu a preventívnu medicínu Univerzity v Zürichu (2002) medzi 600 homosexuálnymi mužmi iba 30 percent dokáže svoju sexuálnu orientáciu prijať! Iba 40 percent žilo vo vzťahu (v celkovom obyvateľstve je to 75 percent), pričom vyše 90 percent opýtaných si želalo trvalý vzťah. Až 63 percent uviedlo, že trpia osamelosťou (v obyvateľstve je to 37 percent).
Podľa genderových pedagógov má na tom vinu iba údajne diskriminujúce okolie. Táto ideologicky filtrovaná analýza príčin zamlčuje celkom podstatné súvislosti, na ktorých sa ľudská sexualita zakladá. Psychiater Christian Spaemann píše:
„Telesné rozdiely medzi mužom a ženou v komplementárnosti ich pohlavných orgánov celostne a biologicky dané, psychologické rozdiely a rozdiely identity pohlaví tvoria ten prirodzený základ, na ktorom sa udržuje a realizuje erotické napätie a sexuálna odovzdanosť, ako aj praktické doplňovanie a spoločenstvo v každodennom živote medzi párom od mladosti až do staroby.“
Chýbanie tohto prirodzeného napätia môže byť podľa Spaemanna „dôvodom, že u homosexuálov sa sexuálna príťažlivosť často rýchlo vyčerpá a vernosť tam, kde sa žije, sa často chápe iba ako sociálna vernosť, ktorá sexuálnu vernosť nezahrňuje.“
Žiaci a učitelia, ktorí takto myslia, sa dostávajú však stále viac do absurdného podozrenia, že majú diskriminačný postoj. Podľa toho sa za „homofóbiu“ už nepovažuje iba nenávisť, násilie a odmietanie homosexuálov, ale aj „nevôľa“ voči homosexualite. Ak sa takéto definície stanú meradlom školskej tolerancie, prekročí sa tým hranica k vymývaniu mozgov!

„Normálna je bisexualita“
V prúde tejto mediálne a politicky rozdúchavanej hystérie „homofóbie“ sa v sexuálno-pedagogických materiáloch homosexuálny sex stále viac nepovažuje za jav malej menšiny, ale za voliteľnú opciu otvorenú každému. Homosexualizácia sexuálnej pedagogiky, ako sa zdá, neudržateľne napreduje.
Internetové poradenstvo „Hilfe 147“ odpovedá na otázku, či sú sexuálne skúsenosti s oboma pohlaviami normálne:
„Sexuálne experimenty v puberte nie sú zriedkavosťou a sú možné vo všetkých mysliteľných kombináciách. Napríklad ak chýba vhodný partner druhého pohlavia. Alebo že si skôr trúfame vyskúšať to s najlepšou priateľkou, či priateľom, ako požiadať niekoho, koho menej poznáme. A mnohí mladí nemajú inú možnosť, pretože ich kultúra sex pred manželstvom zakazuje.“
Pedagogicky a mediálne stále častejšie šírené posolstvo, že každý človek má v zásade bisexuálny potenciál, ktorý sa obmedzuje až socializáciou, už prejavuje svoje účinky. Štúdia z Nemecka (IFAS 2013) ukazuje rastúcu erotizáciu dievčenských priateľstiev: Ešte v r. 1990 sa 73% tínedžeriek vo veku 13-18 rokov považovalo za heterosexuálne, tak v r. 2013 to bolo už iba 58%. …
No aký vplyv má sugescia „normálne je bisexuálne“ na pubertálne hormonálne zmeny, zneistenie, orientáciu na normy a sexuálne hľadanie identity? Psychologička Tabea Freitagová v príručke „Fit for love?“ (2015) varuje: „Vznikajúci emocionálny a vzťahový chaos striedajúcej sa zaľúbenosti do oboch pohlaví zvládnutie tejto náročnej fázy vývoja určite neuľahčuje. Napomáha nejako zdraviu a zmyslu pre koherentnosť, keď dospievajúcich učíme, že ich biologické pohlavie je v podstate bezvýznamné, príp. že patrí k ‚ideológii‘ a k ‚nátlaku dvojpohlavnosti‘, ktorý treba prekonať?“
Toto všetko vedie k hrozivému výsledku: Všetky organizácie, ktoré dominujú sexuálnej pedagogike vo Švajčiarsku, bojujú za ideológiu gender a ovplyvňujú takto žiakov. Tieto skupiny sú pritom iba hlučne vystreľujúce šípy štátom napomáhaného mainstreamu. Všetko to napomáha o. i. „International Planned Parenthood Federation (IPPF)“. Rozhľadení experti bijú na poplach. Jakob Pastötter, prezident Nemeckej spoločnosti pre sociálno-vedecký výskum sexuality v predslove k „Fit for love?“ konštatuje:
„Na celom svete sa vyvíja politický tlak, aby sa proti všade vnímanej ‚diskriminujúcej heteronormativite‘ bojovalo ‚sexuálnou pedagogikou mnohorakosti‘ a aby sa individuálny princíp rozkoše urobil všeobecným základom sexuálnej pedagogiky. Ako biológia tak psychológia vývoja mladých sa označujú ako ‚zastarané‘ – novou hlavnou disciplínou sexuálnej pedagogiky musia byť genderové štúdie.“
Ak má príkaz svetonázorovej neutrality na škole ešte platiť, tak je najvyšší čas, aby kantonálni riaditelia pre vzdelanie, poslanci, riaditelia škôl a učitelia konečne ukončili tento hrozný stav.

Autor je riaditeľom centra „Hodnoty a spoločnosť“ nadkonfesionálnej kresťanskej nadácie „Zukunft CH“ (Budúcnosť CH), so sídlom v Engelbergu. Tá podporuje nosné hodnoty budúcnosti, najmä v oblasti ľudských práv, manželstva a rodiny: www.zukunft-ch.ch .

* * * * * * *

K FATIMSKEJ PANNE MÁRII:
Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, s hlbokou úctou sa ti klaniame, Obetujeme ti najsvätejšie Telo, krv, dušu a božstvo nášho Pána Ježiša Krista, prítomného vo svätostánku. Pre jeho nekonečné zásluhy ťa prosíme, odpusť nám všetky hriechy. A nielen nám, ale aj všetkým našim priateľom i nepriateľom.
Pokorne ťa prosíme, odpusť nám všetky urážky, ktorých sa ti denne od nás dostáva. Odpusť nám aj tie, ktorými sme urazili Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, ktoré ťa tak veľmi miluje.
Jej prostredníctvom ti obetujeme naše modlitby, obety a všetky dobré skutky ako náhradu za neprávosti, spáchané proti jej Nepoškvrnenému Srdcu.
Obetujeme ich tiež za našu mládež, jej rodičov a vychovávateľov. Prijmi ich aj za obrátenie hriešnikov, pohanov a našich bratov žijúcich v blude.
Vrúcne ťa prosíme, daj nám svätých kňazov, biskupov a apoštolov. Zveľaďuj a chráň svoje dielo, aby sme jednotne a horlivo pracovali za rozšírení Božieho kráľovstva na zemi. Nech sa vždy stane tvoja svätá vôľa.
Odovzdávame sa ti, obetujeme a zasväcujeme v spojení s Nepoškvrneným Srdcom Panny Márie.
Dopraj nám všetky milosti. Daj, aby sme ťa lepšie poznali a z lásky ti slúžili. Zmiluj sa nad dušami v očistci.
Nakoniec ti vrúcne ďakujeme, za všetko, čím si obdaril našu dušu a naše telo.
Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, buď nám spásou. Kráľovná presvätého ruženca, oroduj za nás. Amen.
(S povolením cirk. vrchnosti Nitra č.1285/46)

K DUCHU SVÄTÉMU: Pane, zošli svojho Ducha a obnovíš tvárnosť zeme! Pane, obnov svoje prvé Turíce. Ježišu, udeľ všetkým milovaným kňazom dar rozlišovania duchov, obdaruj ich všetkými svojimi darmi, rozmnož ich lásku, urob z nich neohrozených apoštolov a pravých svätých medzi ľuďmi.
Duchu Svätý, Bože lásky, príď ako mocný vietor do našich katedrál, do večeradiel, do najbohatších domov práve tak, ako do najpokornejších príbytkov. Naplň celú Zem svojím svetlom, svojou útechou a svojou láskou! … Príď a povzbuď ľudí v tejto dobe takej plnej úzkostí, osvetli neistú budúcnosť mnohých, upevni tých, ktorí ešte váhajú na Božích cestách.
Duchu svetla, rozptýľ všetky temnoty zeme, uveď blúdiace ovce do Božieho ovčinca, pretrhni oblaky prikrývajúce tvoje tajomné svetlo. … Naplň všetky srdcia svojimi premnohými a vzácnymi darmi, ó božský plod obety Kalvárie, … (Krátené: Marthe Robinová, Turíce 26. mája.1939)

Sv. MICHAL ARCHANJEL, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom. Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen. Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)

Modlitba za Svätého Otca
Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *