Život Cirkvi vo svete 20/2017

Obsah

Benedikt XVI.: ‚U kardinála Saraha je liturgia v dobrých rukách‘

Nemecko: ‚Jednota Cirkvi ohrozená‘

Káhira: Prvý proces za urážku kresťanstva!

Katolícky víťaz CDU za homosexuálne „manželstvo“

Poslanci Oklahomy: ‚Potrat je vražda’

Učiteľka nosí rybu miesto krížika – zasa problém?

Ľvov: Pápež menuje najmladšieho biskupa sveta

Trump rozširuje výnos o ochrane života

Jezuita z USA: Niektorí svätci boli asi homosexuáli

Komisia: Iba sedem prvých zjavení v Medžugorí pravých

Irak: Kresťania majú zlé skúsenosti s moslimami

Bosna: Menej katolíkov viac fundamentalistov – moslimov

Mexiko: Útok nožom na kňaza v katedrále

Severná Afrika totálne preťažená utečencam

Biskup: Čo sa s tebou deje, Európa?

S obrazmi Božej Matky na polmesiaci chápať Písmo

Nemecko: Evanjelická učiteľka skladá z krku krížik

Nemecko: Množia sa prepady ľudí na cintorínoch

C. Gingrichová má byť vyslankyňa USA vo Vatikáne

Rakúsko: Homosexuáli nedostali biskupa pred súd

Pápež má vážne pochybnosti nad zjaveniami v Medžugorí

‚Je niečo nádherné na našej viere‘

Nemecko: Rodičia chcú žiť tradične

Rusko: Tri a pol roka väzenia pre blogera

‚Amoris laetitia’ – Zmätok ‚bezpríkladný, apokalyptický’?

Pre Orbánovu migračnú politiku je jezuita už Maďar

USA: Kardinál víta púť katolíkov ‚LGBT’

Benedikt XVI.: ‚U kardinála Saraha je liturgia v dobrých rukách‘

Benedikt XVI v predslove ku knihe: „Pápežovi Františkovi musíme by vďační, že menoval takého duchovného učiteľa za prefekta kongregácie, ktorá je kompetentná pre liturgiu Cirkvi.“

Vatikán, 19.5.2017 (kath.net) 020 592 – Kath.net dokumentuje predslov emeritného pápeža Benedikta XVI. (foto archív) k novej knihe, ktorú napísal kardinál Robert Sarah, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, s názvom „Sila ticha. Proti diktatúre hluku“ v plnom znení:

Odkedy som v 50. rokoch po prvý raz čítal listy sv. Ignáca Antiochijského, mám v dobre v pamäti jeho slová Efezanom: „Lepšie je mlčať a byť, ako hovoriť a nebyť. Dobré je učenie, keď robíme, čo hovoríme. Tak je učiteľ, ktorý prehovoril a stalo sa a ktorý mlčky konal, hodný Otca. Kto Ježišovo slovo skutočne vlastní, dokáže vnímať aj ticho, aby bol dokonalý, aby pôsobil skrze jeho slovo a dokáže byť spoznaný skrze svoje mlčanie,“ (15, 1f). Čo znamená vnímať Ježišove ticho a spoznať ho skrze jeho mlčanie? Z evanjelií vieme, že Ježiš stále znova trávil noci „na vrchu“, žil v modlitbe a v rozhovore s Otcom. Vieme, že jeho reč vychádzala z mlčania a iba tam mohla dozrieť. Tak je jasné, že jeho slová môžeme správne chápať, iba ak vojdeme do jeho mlčania, ak sa naučíme počúvať z pozície jeho mlčania.
Iste, na výklad Ježišových slov sú potrebné historické znalosti, ktoré nás naučia pochopiť vtedajšiu dobu a jazyk. Ale to samo nestačí na skutočne hlboké pochopenie Pánovho posolstva až do hĺbky. Kto dnes číta stále obsiahlejšie komentáre k evanjeliám, zostáva nakoniec predsa sklamaný. Dozvie sa mnohé z tej doby, čo je užitočné i mnohé hypotézy, ktoré však nakoniec predsa nepomôžu pochopiť text. Nakoniec cítime pri tom nadmernom množstve slov, že chýba niečo podstatné: vstúpenie do Ježišovho mlčania, z ktorého sa jeho slová zrodili. Keď nemôžeme vojsť do tohto mlčania, budeme aj jeho slová vždy počúvať iba povrchne a skutočne ich nepochopíme.
Všetky tieto myšlienky mi znova prešli dušou pri čítaní novej knihy kardinála Roberta Saraha. Sarah nás učí mlčaniu – mlčaniu s Ježišom, pravému vnútornému tichu a práve tak nám pomáha nanovo pochopiť Pánove slová. Samozrejme hovorí sotva o sebe, ale občas nám predsa poskytne náhľad do svojho vnútorného života. Na otázku Nicolasa Diata: „Pomysleli ste si niekedy vo svojom živote, že slová sa stávajú príliš zaťažujúcimi, ťažkými, prihlasnými?“ kardinál odpovedá:
„… Pri modlitbe a v mojom vnútornom živote som často cítil potrebu hlbokého a úplnejšieho ticha … Dni v tichu, samote a absolútnom pôste mi boli veľkou pomocou. Boli neuveriteľnou milosťou, pomalou očistou, osobným stretnutím s Bohom … Dni v tichu, samote a pôste s Božím slovom ako jedinou potravou, umožnia človeku zamerať život na to podstatné“ (134, str. 56).
V týchto riadkoch sa zviditeľňuje prameň, z ktorého kardinál žije a ktorý dáva jeho slovám vnútornú hĺbku. Odtiaľ môže potom stále znova aj vždy prehliadnuť nebezpečia, ktoré ohrozujú duchovný život práve aj kňazov a biskupov a tým samotnú Cirkev, v ktorej namiesto Slova nezriedka nastupuje táravosť, v ktorej sa veľkosť Slova rozplýva. Chcel by som citovať iba jednu vetu, ktorá sa môže každému biskupovi stať skúmaním svedomia: „Môže sa stať, že dobrý a zbožný kňaz, keď ho pozdvihnú na biskupa, rýchlo upadne do priemernosti a starostí o svetské záležitosti. Tak zaťažený váhou svojich úradov, hnaný starosťou, aby sa zapáčil, ustarostený o svoju moc, autoritu a materiálne potreby stráca postupne dych“ (15, str. 19).
Kardinál Sarah je duchovný učiteľ, ktorý hovorí z hĺbky mlčania s Pánom, z vnútornej jednoty s ním a a tak má každému z nás čo povedať.
Pápežovi Františkovi musíme by vďační, že menoval takého duchovného učiteľa za prefekta kongregácie, ktorá je kompetentná na liturgiu Cirkvi. Aj pri liturgii, ako pri výklade Svätého písma, je potrebná odborná kompetencia. Ale aj v tom platí, že odbornosť by mohla nakoniec minúť podstatu, keby sa nezakladala na hlbokej jednote s modliacou sa Cirkvou, ktorú sám Pán stále nanovo učí, čo je adorácia. U kardinála Saraha, majstra ticha a vnútornej modlitby, je liturgia v dobrých rukách. –zg-

Vatikán – mesto, vo Veľkonočnom týždni 2017

Benedikt XVI., Papa emeritus

Tento biskup je pastoračný pasažier

Washington D.C. , 18.5.2017 (kath.net/CNA Deutsch) 020 591 – Zo svojej telesnej krehkosti urobil šancu osobnej kresťanskej misie. Biskup z amerického Pittsburghu, David Allen Zubik, vynašiel s aplikáciou „Uber“ – na prevoz osôb, inovatívnu formu evanjelizácie.
Časopis „Pittsburgh Catholic“ uverejnil 10. mája článok s názvom „Uber est!“, kde Mons. Zubik informoval, že používa na jazdy „Uber“ a to mu dáva možnosť dostať sa do rozhovoru s vodičmi. Je to príležitosť, „ako dámam a pánom, ktorí mi pomáhajú, niečo vrátiť,“ ako napísal biskup.

Keď s nami jazdí pastier
„Dúfam, že aj ja môžem vám tým, čo poviem, alebo proste svojou prítomnosťou ako pastier, pomôcť dosiahnuť váš posledný cieľ,“ povedal biskup.
„Uber“ je podnik založený v r. 2009 a v súčasnosti podniká v 57 mestách sveta. Firma, ktorá je podľa biskupa „alternatívnou odvozovou službou“, umožňuje mnohým ľuďom po prihlásení stráviť nejaký čas vozením zákazníkov vo vlastnom aute. Popri „Ubere“ existuje aj „Lyft“ a mnohé ďalšie služby, ktoré konkurujú tradičným taxislužbám. „Uber“ však nemá kvalifikovaných taxikárov. Zákazníci privolajú tieto služby aplikáciou na mobile. Keď sú prihlásení v systéme, môžu platiť kreditkou cez internet.
„Uber“ sa stále znova dostáva do titulkov médií nezriedka negatívnych s radom obvinení.
Nezávisle od týchto problémov – pre Mons. Zubika znamená využívanie „Uberu“, že strávi čas s milými cudzími ľuďmi a často s nimi hovorí o Bohu a o ich viere. „Často sú to oni, ktorí túto tému oslovia – normálne sú prekvapení, že vezú biskupa.“

„A čo ty? Aký je tvoj život?“
Americký biskup rozpráva: „Niektorí vodiči sú veľmi vzrušení a hovoria so mnou o Cirkvi, alebo o tom, ako Boh zmenil ich život. Iní mi trocha nesmelo povedia, že už roky neboli v kostole a tak hovoríme o dôvodoch.“
Biskup vysvetlil, že v týždni pred Vianocami 2016 stratil cit v pravej nohe a preto nemôže šoférovať. Už je naplánovaná operácia, ktorá ho má uzdraviť.
„Rád som šoféroval. Ako všetci mladí, ktorí dostanú vodičský preukaz, užíval som si slobody, ktorú cesta autom ponúka. Ale rokmi, najmä odkedy som biskupom, sa mi to páčilo ešte viac. Cenil som si tú dobu a využíval som ju na modlitbu, premýšľanie o homíliách a rozhovoroch, alebo som si jednoducho užíval byť sám so sebou a s Bohom.“
„V tejto situácii môže byť taxislužba „anjelom milosrdenstva, ale aj anjelom s posolstvom. Akým posolstvom? Učiť sa viac sa uvoľniť od seba.“
„Zatiaľ čo si ešte užívame veľkonočnú radosť, pripomíname si, že cesta k Veľkej noci je rovnaká, akou kráčal Ježiš. On sa vzdal všetkého – svojej vôle, svojej Matky, svojich učeníkov, svojho života – všetko odovzdal do vôle svojho Otca. A čo je vôľa jeho Otca? Aby sme všetci prišli do neba,“ uviedol biskup.
Mons. Zubik potom kladie otázku: „A čo ty? Čoho sa ty musíš v svojom živote vzdať? Čo je ťažké? Možno tvoje dieťa ukončí školu a opustí dom. Možno si stratil prácu, alebo máš vážne zdravotné problémy. Veľkonočná doba môže byť časom, kedy pripustíme, aby Boh toto bremeno premenil na požehnanie. Pritom nám niekedy posiela pomoc anjela, Božieho posla.“
Mons. Zubik vysvetlil aj názov svojho článku – „Uber est“. To je latinsky a znamená „je to plodné“.
„Môj čas s ´Uberom´ je plodný. Preto som anjela, ktorého mi Boh poslal, aby mi pomohol žiť moju odovzdanosť, nazval ‚Uber est‘,“ hovorí biskup na záver.
(Firma sa mimochodom nazývala pôvodne „ÜberCab“ – teda „Nad- Taxi“ – a neskôr zmenila názov na „Uber“). –zg-

Vatikán: Arcibiskup o šírení genderu v školách

Pápež: „Veľkým nepriateľom manželstva je teória gender. Dnes sa vedie svetová vojna na zničenie rodiny.“

Rím, 17.5.2017 (kath.net) 020 590 – Stále väčšie rozširovanie školskej výučby v zmysle genderovej ideológie kritizoval arcibiskup Vincenzo Paglia, veľký kancelár Pápežského inštitútu sv. Jána Pavla II. pre manželstvo a rodinu vo Vatikáne. V interview pre talianske vysielanie Rádia Vatikán na okraj konferencie OSN o rodine povedal:
„Jednou z tém, o ktorých sa na medzinárodnej úrovni diskutuje, je otázka genderu.“ Pripomenul, že v tejto súvislosti pápež poukázal na to, že je jedna vec, keď sa o ľuďoch s príslušnými tendenciami hovorí, že by sa ich malo vždy sprevádzať. No je iná vec, keď sa gender mainstreaming zmocňuje školského vyučovania, aby „sa zmenila mentalita“. Arcibiskup Paglia tu citoval slová pápeža, ktorý toto viackrát nazval „ideologickou kolonizáciou“.
Arcibiskup zhrnul význam rodiny citátom z nemeckého vysielania Rádia Vatikán: „Bez rodiny niet nijakej kultúry.“ Vzhľadom na bujnenie tzv. „teórie gender“ Paglia ďalej zdôraznil, že „bez prirodzeného rozlišovania muža a ženy nemôže existovať ani rodina“.
S neprekonateľne jasnými slovami sa pápež František v posynodálnom dokumente „Amoris laetitia“ postavil proti ideológii genderu. V liste z októbra 2015 v odseku 56 iba jedenástimi vetami o genderi použil štyrikrát pojem „ideológia“. Varoval pred tým, že niektoré ideológie tohto druhu „sa pokúšajú presadiť ako spôsoby myslenia ba dokonca určovať výchovu detí“.
Pápež František napríklad aj pri návšteve gruzínskeho Tiflisu vo voľnom príhovore pri stretnutí v októbri 2016 povedal:
„Veľkým nepriateľom manželstva je teória gender. Dnes sa vedie svetová vojna na zničenie rodiny. Nevedie sa zbraňami, ale ideologickou kolonizáciou. Preto je dôležité manželstvo pred touto kolonizáciou brániť!“ –zg-

Nemecko: ‚Jednota Cirkvi ohrozená‘

Hubert Gindert

Bonn, 18.5.2017 (kath.net/Blog Forum Deutscher Katholiken) 020 589 – Súčasná situácia cirkvi v Nemecku je precízne opísaná v dokumente, ktorý dal pápež nemeckým biskupom po návšteve Ad limina v Ríme. Každý, kto s Cirkvou v Nemecku žije, to pozná. Nepochybne prišlo s otázkou správnej interpretácie Amoris Laetitia ďalšie zmätenie aj medzi lojálnymi a náuke Cirkvi vernými katolíkmi. Výsledkom je babylonské zmätenie jazykov.
Veriaci neprežívajú rozdielne výklady Amoris Laetitia len u teológov, ale aj u biskupov a biskupských konferencií. Martin Mosebach, známy spisovateľa a dramatik, hovorí: „Dnes nadhadzuje pápež sporné otázky, ale odmieta o nich rozhodnúť.“ Pápež je však ako pontifex, t. j. staviteľ mostov, zodpovedný za jednotu Cirkvi. Pretože názory v Cirkvi sa rozchádzajú a jej jednota je ohrozená.
Konzervatívni katolíci nerebelujú. Prosby o objasnenie nie sú nijakou rebéliou. Ak však zostanú bez odpovede, vedie to k frustrácii. Tá však ochromuje, uberá radosť z práce pre Cirkev a ochotu za ňu bojovať. Kto už nevie, či sám ide dobrou cestou a ako dnes vyzerá pápežovi lojálny katolík, cíti sa svojou cirkvou opustený. Je nútený sám brať rozhodnutia do rúk. Poukaz na svedomie ako poslednú inštanciu v mnohých prípadoch nepomáha, pretože požadované „vzdelané“ svedomie na mnohých miestach pre stroskotanú katechézu nie je dané. Veď veriaci očakávajú od pastierov právom jasnú a precíznu orientáciu.
Popri „vecnej“ stránke sa k tomu pridáva aj iné. Pápež a biskupi sú v očiach veriacich nielen zákonodarcami. Vzťah k nim má aj emocionálnu stránku. Aj keď pápež nesie titul „služobník Božích služobníkov“, je pre veriacich zástupcom Krista, ktorého by si chceli vážiť, ba milovať. Rastúca frustrácia a sklamanie aj u lojálnych katolíkov, vedie k tomu, že silné stránky pápeža ako zasadzovanie sa za slabých a sociálne odpísaných sa už nevnímajú. To by však bola katastrofa. Rozkladanie sa Cirkvi neprichádza z prenasledovania Cirkvi zvonka ale zvnútra. –zg-

Luteránsky biskup: František je „náš pápež“

Viedeň, 17.05.2017 (KAP) 020 588 – Luteránsky biskup a generálny sekretár Spoločenstva evanjelických cirkví v Európe (GEKE), Michael Bünker, zdôraznil šťastné spojenie jubilea reformácie s pontifikátom Františka. „Skrze účasť Františka na začiatku osláv jubilea reformácie vo švédskom Lunde odpadá otázka, či možno reformáciu oslavovať, či možno oslavovať ‚rozkol‘,“ vyhlásil Bünker v utorok na Jour-fixe Zväzu katolíckych publicistov vo Viedni.
Biskup označil Františka vzhľadom na utečeneckú otázku ako „nášho pápeža“. No nie všetci evanjelickí kresťania by v tomto pápeža nasledovali, „avšak ani všetci katolíci“.
Veľký prelom priniesol podľa biskupa jubilejný rok reformácie nielen na luteránsko-katolíckej svetovej úrovni, ale aj na rakúskej úrovni. „Bola to absolútne jedinečná udalosť, že nás Biskupská konferencia Rakúska pozvala na jesenné zasadnutie.“ Čo situáciu v Rakúsku odlišuje od Nemecka a Švajčiarska, to sú spoločné oslavy „1517/2017“ troch evanjelických cirkví – luteránov, reformovaných a metodistov. Vyvrcholením má byť sviatok reformácie 30. septembra na viedenskom námestí Rathausplatz.

Nijaký odklon v etických otázkach
To, že sú oslavy reformácie 1517 ekumenicky oprávnené, spočíva podľa Bünkera v dobrých následkoch reformácie aj pre katolicizmus. „Každá cirkev sa môže tešiť z nového objavenia Evanjelia.“ Oslavy sú však spojené s ľútosťou, lebo reformácia ťahala 200 rokov za sebou náboženské vojny, ako aj vypudzovanie ľudí. Prelomová tu bola prosba za odpustenie salzburského arcibiskupa Andreasa Rohrachera (1966).
Tretí ekumenický aspekt k roku reformácie je otázka spoločnej zodpovednosti. Tu sa v ostatných rokoch veľa udialo. Bünker odporoval názoru, že obe cirkvi sa v etických otázkach od seba odkláňajú. V otázke migrácie je veľká zhoda, v bioetike existuje „koridor“ s jasnými hranicami, čo nemožno akceptovať. To oddeľujúce nie je etika, ale náuka viery. Tu platí, čo kardinál Schönborn povedal na jeseň v Eisenstadte: „Je viac spájajúceho ako rozdeľujúceho, ale naďalej nás oddeľuje chápanie úradu a cirkvi.“
Biskup Bünker tiež povedal, že predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov, kardinál Kurt Koch, mieri k vyhláseniu konvergencie v úradoch a chápaní cirkvi. To by sa mohlo stať rovnako priekopnícke ako v r. 1999 v Augsburgu podpísané Spoločné vyhlásenie o náuke ospravedlnenia.
Kardinál Koch tiež hovorí so Svetovým luteránskym zväzom, ale vzhľadom na nový globálny konfesionálny vývoj pribral do dialógu za nového priameho partnera Katolíckej cirkvi aj Spoločenstvo evanjelických cirkví v Európe, GEKE.
Biskup povedal, že kardinál Koch má humor a vidí obraz jednoty Cirkvi vo forme radu domov a hovorí: „Každá cirkev má útulný dom a občas chodíme do susedného domu na kávičku.“ …
Biskup ďalej pripomenul, že na Západe pozorujeme v ostatných 30 rokoch oddeľovanie sa náboženstva od inštitúcie. Mnohí ľudia sú nábožensky založení, ale už nepatria do cirkvi, v ktorej sa narodili. Analogický je vývoj v politike. Aj tu je trend preč od strany smerom k volebným hnutiam, ako povedal biskup vzhľadom na Emmanuela Macrona a Sebastiána Kurza. –zg-

Káhira: Prvý proces za urážku kresťanstva!

Viedeň, 17.5.2017 (kath.net/KAP) 020 587 – V Egypte by podľa informácie nadácie „Pro Oriente“ mohlo dôjsť po prvý raz k procesu s vysokopostaveným islamským hodnostárom za urážku kresťanstva. Po veľkej ozvene pápežovej návštevy v Káhire došlo v Egypte k citlivému medzináboženskému „incidentu“ po tom, čo šejk Salem Abd-ul Jalil, bývalý podsekretár ministerstva pre islamské nadácie (Awqaf), v interview pre súkromnú televíziu vyhlásil, že kresťania a židia sú „neveriaci“. Odmietajú nasledovať názory Mohameda, pričom Jalil uviedol najmä náuku o Najsvätejšej Trojici.
Šejkove argumenty vyvolali ostrú verejnú kritiku, a zdôraznilo sa, že používa rovnaký jazyk ako džihádisti, ktorí zabíjajú koptských kresťanov. Minister pre nadácie Mohammed M. Gomaa okamžite reagoval a udelil šejkovi 10. mája zákaz kázať v mešitách. Prikázal, aby sa Abd-ul Jalil kresťanom ospravedlnil a označil „ako nie veľmi múdre diskutovať o náukách iných náboženstiev“. Nasledovali udania na šejka za „urážku náboženstiev“, aj od koptského právnika a ľudsko-právneho aktivistu Naguiba Gabriela. Proces sa má konať 25. júna.
Koptský katolícky biskup z Minya, Boutros Fahim Awad Hanna, označil postup egyptskej justície za pozoruhodný. Doteraz boli iba procesy proti kresťanom a moslimom za urážku islamu.
Šejk sa ospravedlňoval pred žurnalistami slovami, že si váži koptských bratov a ľutuje svoje vyjadrovanie pri argumentácii. No vyhlásil, že to, čo povedal, je jeho presvedčenie a bude ho brániť, dokiaľ bude žiť.
Sabri Ibada, súčasný podsekretár ministerstva Jalilové vyhlásenie kategoricky odmietol. Ide iba o súkromné názory a nijaký „náboženský úsudok“ – (fatvu).
Sekretár náboženskej komisie v parlamente Omar Hamroush, argumentoval vnútornou krízou Egypta, ktorú šejk Jalil priostril a preto to odsúdil.
„Kausa Abd-ul Jalil“ sa pridáva k polemike, ktorá postihla Univerzitu Al-Azhar. Po srdečnom prijatí pápeža Františka a medzinárodnej konferencii o pokoji išlo o vzťahy islamu k moderne. Prezident univerzity, šejk Ahmed Hosni Taha, pranieroval v televízii kritického islamského vedca Islama al Behairyho ako „odpadlíka“.
Behairy označil o. i. konferenciu o pokoji usporiadanú univerzitou ako „komédiu“ a nadviazal tak na svoju kritiku sunitskej univerzity, ktorú roky označuje za baštu zastaraného myslenia. Behairyho odsúdili v r. 2015 na 5 rokov väzenia. V decembri dostal milosť od prezidenta.

Interný spor na Al-Azhar pokračuje
V interview pre rímsku agentúru „AsiaNews“ Behairy povedal, že pápežova návšteva bola veľkou cťou pre Egypt. Pápež František náuky kresťanstva dokonale vyjadril, „ale očividne nechcel menovať korene nábožensky motivovaného násilia“ a umožniť nový začiatok a islamskými predstaviteľmi. „Medzináboženská konferencia o pokoji mala nesmierny úspech v médiách, ale fakticky sa nič nezmení. Kto sa oddáva ilúzii, že ´nábožensky´ motivovaný terorizmus ustúpi, je snílek,“ povedal Behairy.
Behairy zaútočil na veľkého imama Al-Azhar Ahmeda al-Tayyeba, lebo ten na konferencii označil postmodernú ideológiu a obchod so zbraňami za hlavné dôvody terorizmu. „To znamená, že osoba, ktorá ako prvá musí bojovať proti ´náboženskému´ terorizmu, nepozná ani príčiny jeho existencie!“ Ešte ostrejšie vystúpil Behairy proti náukám na Al-Azhare: „Neviem či veľký imam si je vedomý, že učebnice jeho inštitúcie nepripúšťajú inú interpretáciu ako štvanie k násiliu. A tieto interpertácie sa žiaľ ujímajú. Pretože terorizmus je priamo naviazaný na našu náuku s chápaním, ktoré je spred tisíc rokov! Želám si, aby sa veľký imam za to ospravedlnil aj za to, čo moslimovia v stredoveku aj novoveku napáchali.“
Kritický vedec žiadal, aby Al-Azhar stiahla učebnice zo stredoveku, ktoré sa predkladajú ako dedičstvo pravého islamu: „To, čo je v týchto knihách, je presne to, čo teroristi doslova do poslednej čiarky realizujú v praxi!“
Pre veľkého imama bola situácia veľmi chúlostivá. Prepustil tvrdého Tahu a nahradil ho dekanom Fakulty pre arabčinu, Mohammedom al Maharasawym.
Koptský pravoslávny biskup z Tanty, Boulos však povedal, že si nemyslí, že problémom je univerzita a nemožno ju dať do súvisu s džihádistami. –zg-

Katolícky víťaz CDU za homosexuálne „manželstvo“

Kiel, 17.5.32017 (kath.net) 020 586 – „Bolo by dobré, keby sme dosiahli úplné právne zrovnoprávnenie homosexuálnych partnerstiev vrátane adopcie detí v budúcom legislatívnom období.“ Tento názor vyslovil schleswigsko-holsteinský predseda nemeckej kresťansko-demokratickej strany CDU Daniel Günther, ktorého strana 7. mája vyhrala krajské voľby. Informoval o tom „pro Medienmagazin“. Tento postoj neodporuje, ako vyhlásil, z jeho hľadiska ani jeho náboženskému presvedčeniu ako katolíka:
„Nechávam sa viesť mnohými kresťanskými presvedčeniami a cítim sa v Katolíckej cirkvi dobre. No tu mám aj v iných otázkach iné názory ako Katolícka cirkev!“
Günther však pripustil, že k plnému právnemu zrovnoprávneniu homosexuálnych partnerstiev v spolkovej strane CDU „je ešte dlhá cesta“.
Nemecká evanjelická aliancia sa vyslovila proti Güntherovmu návrhu. Generálny sekretár Hartmut Steeb pre agentúru „idea“ povedal, že Evanjelická aliancia už v tézach o rodinnej politike konštatovala, že „manželstvo je celoživotné spoločenstvo lásky a vernosti ženy a muža“. „Manželstvá a rodiny sú od stvorenia osvedčenými štruktúrami spolunažívania. Sú to elementárne formy ľudského spoločenstva, dané človeku Bohom.“ Steeb vyjadril sklamanie, že teraz sa očividne stále viac politici CDU vyslovujú za manželstvo partnerov rovnakých pohlaví. –zg-

Poslanci Oklahomy: ‚Potrat je vražda’

„Rozsudkom schvaľujúcim potrat najvyšší súd prekročil kompetencie!“

Oklahoma City, 17.5.2017 (kath.net/LSN/jg) 020 585 – Dom reprezentantov amerického štátu Oklahoma označil v rezolúcii potrat ako „vraždu“ a všetkých úradníkov štátu usmernil, aby zabránili usmrcovaniu nenarodených detí, pokiaľ je to pri ich kompetencii možné. Sudcovia zasa nemajú ovplyvňovať úpravy na ochranu nenarodených detí.
Rezolúcia 1004 nemá moc zákona, ale je to oficiálne politické vyhlásenie Domu reprezentantov.
V prvom odseku dokument uvádza dôvody tejto rezolúcie. Život človeka je „skrze Boží zákon a najvyššie zákony krajiny“ chránený, ako sa uvádza v úvode. Ako prvé sa cituje vyhlásenie o nezávislosti USA. To sa odvoláva na to, že „všetci ľudia sú stvorení na Boží obraz a preto sú vybavení neodňateľným právom na život“. Ústava USA zakazuje spolkovým štátom brať ľuďom „právo na život, slobodu a úsilie o šťastie“ bez riadneho súdneho procesu.
„Rozsudkom v procese Roe versus Wade, ktorým Najvyšší súd USA usúdil, že potrat je v súlade s americkou ústavou, najvyšší súd prekročil svoje kompetencie,“ uvádza sa v rezolúcii. –zg-

Učiteľka nosí rybu miesto krížika – zasa problém?

Berlín, 17.5.2017 (kath.net) 020 584 – Berlínska učiteľka, ktorú prinútili služobným príkazom zložiť krížik z retiazky na krku, sa teraz objavila na vyučovaní s príveskom v tvare rybky. Školská správa ani Evanjelická cirkev Berlín-Brandenburg údaje denníka „Berliner Zeitung“ zatiaľ nepotvrdili. Hovorkyňa Berlínskej školskej správy len uviedla, že učiteľka by musela zložiť aj tento symbol, ak je to naozaj náboženský symbol!
Ryba je od antiky poznávacím znamením kresťanov. V stredozemnej oblasti, kde kresťania v prvých storočiach žili, to bol nenápadný každodenný symbol. A okrem toho písmená gréckeho slova pre rybu, „ichtys“, znamenajú skratku kresťanského vyznania „Ježiš Kristus, Boží Syn, Vykupiteľ“. –zg-

Ľvov: Pápež menuje najmladšieho biskupa sveta

Vatikán/Ľvov, 16.5.2017 (KAP) 020 583 – Pápež František menoval v súčasnosti najmladšieho katolíckeho biskupa sveta. Eduard Kava (39) bol menovaný za pomocného biskupa ukrajinskej Arcidiecézy Ľvov, ako vyplýva z oficiálneho oznámenia Svätého stolca zo soboty. Duchovný z rehole minoritov bude menovaný za titulárneho biskupa z Kelíbie.
Eduard Kava sa narodil 17. apríla 1978 pri Ľvove, v r. 1996 vstúpil do Rehole františkánov-konventuálov (minoritov), študoval v Petrohrade teológiu a v r. 2003 bol vysvätený za kňaza. Po pôsobení na viacerých miestach strednej Ukrajiny, ako aj v Ľvove, bol od r. 2008 provinciálom Ukrajinskej provincie svojej rehole a od r. 2012 aj viceprezidentom Ukrajinskej konferencie predstavených mužských reholí.
Ukrajina sa považuje za krajinu so zvlášť nízkym priemerným vekom menovaných biskupov: štyria z piatich rímskokatolíckych pomocných biskupov, ktorí ešte nemajú 40 rokov, pochádzajú z Ukrajiny, ako uvádza internetový portál „Catholic Hierarchy“.
Ako najstarší žijúci biskup na svete sa uvádza čilský arcibiskup Bernardino Pinera Carvallo. Biskup Carvallo oslávi 22. septembra 102. narodeniny.
Najmladším katolíckym biskupom novoveku zostáva však naďalej v Írsku narodený kardinál John Joseph Glennon (1862-1946). Pri svojom menovaní za koadjutora Kansas City pápežom Levom XIII. 14. marca 1896 mal neskorší arcibiskup zo St. Louis iba 33 rokov. –zg-

Trump rozširuje výnos o ochrane života

Washington D.C., 16.5.2017 (kath.net/jg) 020 582 – Americký prezident Donald Trump rozšíri platnosť výnosu „Mexiko City Policy“ na všetky ministerstvá a štátne orgány. Doteraz má iba ministerstvo zahraničných vecí a orgán pre rozvoj USAID zakázané finančne podporovať mimovládne organizácie, ktoré mimo USA vykonávajú potraty. Informoval o tom evangelikálny portál CBN News s odvolaním sa na zdroje v Bielom dome.
V januári uviedol prezident Trump znova do platnosti prezidentský výnos „Mexiko City Policy“, ktorý Barack Obama v r. 2009 zrušil. Ide o sumu asi 600 miliónov dolárov z daní Američanov. Novou úpravou s názvom „Protecting Life in Global Health Assistance“ (Ochrana života v globálnej zdravotnej starostlivosti) padne pod kritériá „Mexico City Policy“ vcelku 8,8 miliárd dolárov. Mimovládne organizácie, ktoré nebudú ochotné sa na tejto úprave podieľať, nedostanú nijaké finančné prostriedky z daní. Tieto prostriedky dostanú iné organizácie, ktoré pôsobia v súlade s politikou vlády USA, ako informovala agentúra CBN News. –zg-

Jezuita z Vatikánu: Niektorí svätci boli asi homosexuáli

New York City, 16.5.2017 (kath.net/LSN/jg) 020 581 – „Možno budete prekvapení, keď prídete do neba a tam vás pozdravia ženy a muži z LGBT. Isté percento ľudstva je homosexuálne a preto treba predpokladať, že sa to týka aj svätcov,“ vyjadril svoje presvedčenie americký páter James Martin SJ na Facebooku!
Páter Martin, ktorého iba v apríli menoval pápež František za poradcu vatikánskeho Štátneho sekretariátu pre komunikácie, uverejnil na Facebooku link k článku o podujatí „New Ways Ministry“ (Nové spôsoby pastorácie), na ktorom mal prednášku katolícky biskup. Istý čitateľ sa k tomu vyjadril kriticky a napísal, že táto vec by neurobila dojem na nijakého kanonizovaného svätca. Na to páter Martin reagoval vyššie citovanými vetami.
Páter James Martin je autorom a spolupracovníkom jezuitského časopisu America. V októbri 2016 sám dostal cenu od „New Ways Ministry“ a v ďakovnom príhovore Cirkev vyzval, aby ocenila „zvláštne dary“ homosexuality!
Táto organizácia sa chápe ako „priateľská voči gejom“ a vystupuje ako obhajca osôb LGBT v Katolíckej cirkvi. Svoju úlohu vidí v boji proti „osobnej a štrukturálnej homofóbii“. Jedným z jej cieľom je právne uznanie „homosexuálnych manželstiev“ Katolíckou cirkvou. –zg-

Komisia: Iba sedem prvých zjavení v Medžugorí pravých

Rím, 16.05.2017 (KAP) 020 580 – Vatikánski experti sú podľa správ médií presvedčení, že pravých je iba prvých sedem zjavení v Medžugorí a tie ostatné nie. Internetová stránka „Vatican Insider“ z utorka s odvolaním sa na neuverejnenú správu o skúmaní Medžugoria, uviedla, že 13 členov pápežskej komisie považuje za nadprirodzené iba prvých sedem zjavení od 24. júna 1981. Jeden člen dospel k negatívnemu výsledku, ďalší sa zdržal. Väčšina má naproti tomu pochybnosti o pravosti 42 000 vízií od decembra 1981 dodnes.
Benedikt XVI. (2005-2013) zriadil v r. 2010 komisiu, ktorú viedol kardinál Camillo Ruini, aby objasnila údajný nadprirodzený charakter udalostí v Medžugorí. V r. 2014 predložila komisia výsledky Kongregácii pre náuku viery, ktorá sa tým odvtedy zaoberá.
Pápež František v nedeľu v lietadle z Portugalska povedal, že Ruiniho komisia vyjadruje pochybnosti vzhľadom na „údajné súčasné zjavenia“. Zdôraznil tiež, že správa rozlišuje medzi súčasnými víziami a prvými zjaveniami. Správu označil ako „veľmi veľmi dobrú“.
František tiež povedal, že kardinálovi Gerhardovi L. Müllerovi, prefektovi kongregácie dal inštrukcie, aby prípadné negatívne postoje proti dokumentu odovzdal výlučne jemu a nie celému tímu spolupracovníkov v Kongregácii pre náuku viery.
V kritických komentároch k Medžugoriu sa poukazuje o. i. na miestnych biskupov na čele s Ratkom Peričom z Mostaru, ktorí našli početné nezrovnalosti. „Nejde o autentické zjavenia Panny Márie,“ napísal biskup v pastierskom liste na Pôstne obdobie 2017. Jeho diecéza odjakživa pochybuje o pravosti zjavení, ako uviedol.
Vyjadril sa v dobe, keď sa začala návšteva pápežovho mimoriadneho delegáta pre Medžugorie, arcibiskupa Henryka Hosera. Poľský arcibiskup sa však v zmysle svojho mandátu obmedzil len na pastoráciu pútnikov a nevyjadril sa o zjaveniach. Ich skúmanie je v kompetencii Kongregácie pre náuku viery, ako zdôraznil. Mimoriadny delegát má však vypracovať odporúčania pre budúcnosť do júna. …
Podľa pozorovateľov pápež hľadá cesty ako nezávisle od údajných zjavení pozitívne sprevádzať kvitnúce tamojšie pútnické aktivity, ktoré sú veľmi populárne aj v Taliansku, a ktoré organizujú františkáni. –zg-

Irak: Kresťania majú zlé skúsenosti s moslimami

Viedeň, 16.5.2017 (kath.net/KAP) 020 579 – Z Iraku do Rakúska ušlí chaldejskí kresťania sa usilujú o integráciu v novej vlasti. Zdôraznil to pre Chaldejcov v Európe kompetentný biskup Saad Sirop pre „Kathpress“. „Súčasne majú veľké obavy, lebo do Európy prichádza toľko moslimov.“ Biskup Sirop ako „apoštolský vizitátor“ navštívil chaldejské spoločenstvá vo Viedni a Linci. Vo Viedni sa stretol s kardinálom Ch. Schönbornom a v Linci s biskupom M. Scheuerom. Bol hosťom aj v Kláštore Heiligenkreuz. Biskup ocenil pomoc irackým kresťanom v Rakúsku aj zo strany cirkvi.
Chaldejskí kresťania, ktorých východná cirkev je spojená s Rímom a má východo-sýrsky obrad, žijú v Európe najmä v 12 krajinách: hlavne vo Švédsku (30 000), Nemecku (18 000) a Francúzsku (14 000), okrem toho v Dánsku, Nórsku, Belgicku, Švajčiarsku, Holandsku, Veľkej Británii, Luxembursku a Grécku. V Rakúsku žije 175 rodín – asi do 900 osôb, väčšina vo Viedni, menšia časť v Linci. Biskup Sirop má sídlo v Štokholme a v Európe má k dispozícii 25 kňazov.
Sirop pripustil, že chaldejskí kresťania s veľkou obavou sledujú neustály príliv moslimov do Európy. „Treba to chápať. Takmer všetci mali zlé skúsenosti s moslimami,“ povedal a informoval o vyháňaní, únosoch a vraždách. „Princípy západného sveta a islamských predstáv spoločnosti sa vôbec k sebe nehodia. Preto sa aj moslimovia tak zle integrujú, za to však využívajú toleranciu a slobody Západu. Preto sa nedôvere nemožno diviť,“ povedal biskup. „Súčasne netreba zovšeobecňovať. Nesmieme stratiť lásku k blížnym a vieru v dobro.“

„Chceme byť občanmi Európy“.
Aj chaldejskí kresťania mali ťažkosti s integráciou v novej vlasti, ako pripustil biskup. Ide najmä o materiálne otázky ako bývanie a práca. Ľudia sa však o integráciu veľmi usilujú. „Chceme byť občanmi týchto krajín a ďakujeme našim novým domovinám,“ povedal biskup Sirop.
„Európa a západné cirkvi môžu z irackých kresťanov aj profitovať,“ je biskup presvedčený. Veľkou hodnotou u chaldejských kresťanov je rodina, to môže účinkovať posilňujúco na inštitúciu rodiny v Európe. Niektorí utečenci majú príbuzných v Iraku, či v iných krajinách Blízkeho Východu, často sa však vysťahovala celá veľká rodina. Tu má cirkev zodpovednosť udržať tradície, kultúry a jazyk ľudí, aby si pri integrácii mohli zachovať aj vlastnú identitu.
V diaspore žije už pol milióna chaldejských kresťanov najmä v Európe, USA a Južnej Amerike. V Iraku ich je však už iba menej ako 300 000. Menšie spoločenstvá žijú v Iráne, Sýrii, Libanone, Izraeli a Egypte.

V Iraku znova vybudovať dôveru
Na jeseň boli od IS znovu dobyté kresťanské dediny na nížine Ninive. Prví kresťanskí utečenci sa už vrátili. Na Veľkú noc robili zbierku na chaldejských farách v Európe pre kresťanov v Iraku, ako informoval biskup, aby mohli znova vybudovať svoje domy a infraštruktúru. No je potrebná ešte väčšia bezpečnosť. Kresťania stratili najmä dôveru v moslimských susedov, pretože sa podieľali na rabovaní ich domov a mnohí prebehli k IS. „Budovanie dôvery bude veľmi ťažké,“ myslí si biskup.
Biskup vyjadril dôveru, že aspoň čisto kresťanské dediny a mestá v Ninive sa opäť vybudujú a osídlia. Menej optimizmu prejavil vzhľadom na Mosul. Či tam budú môcť niekedy opäť žiť kresťania je pochybné, aj keď IS z mesta definitívne vyhnali. Kresťania sa skôr pokúsia domy predať a odísť. V Mosule bolo aj pred IS masívne násilie voči kresťanom, takže mnohí už pred rokom 2014 mesto museli opustiť.

Unesený Al-Kaídou
Biskup Sirop, (*1972) sa narodil v Bagdade a bol pomocným biskupom predtým ako ho chaldejská synoda vymenovala za apoštolského administrátora v Európe a 19. novembra 2016 ho pápež František ho na tento post menoval.
Prenasledovanie kresťanov v Iraku je aj jeho vlastným príbehom: „15. augusta 2006 som bol v Bagdade unesený,“ povedal pre „Kathpress“. Bol vtedy posledným kňazom, ktorý ešte v sunitskej štvrti pôsobil. Po večernej omši jeho auto zastavili tri autá a ozbrojenci ho prinútili ísť s nimi. „Tvrdili, že sú blízki Al-Kaíde. Zadržiavali ma 28 dní. Bolo to veľmi veľmi ťažké,“ povedal bez uvedenia dramatických podrobností. Nakoniec bol za výkupné prepustený – mal veľké šťastie a vôbec to nebolo samozrejmé, ako povedal.
Dlho mu trvalo, kým sa dokázal vrátiť do života. Tieto zážitky spracoval v knihe, ktorá vyjde na jeseň. –zg-

Bosna: Menej katolíkov viac moslimov fundamentalistov

Sarajevo-Klagenfurt, 16.05.2017 (KAP) 020 578 – Na „stále ťažkú politickú a hospodársku situáciu“ v Bosne-Hercegovine poukázal sarajevský arcibiskup, kardinál Vinko Puljič. Vyjadril obavy, že stále viac katolíkov bude opúšťať jeho diecézu a ich aj tak už malý počet bude naďalej klesať. Okrem toho povedal:
„Pozorujem rastúcu zmenu islamu z európsky ladeného islamu na stále viac arabsky formovaný fundamentalistický islam.“
Kardinál sa vyjadril v rámci nedávnej návštevy rakúskeho korutánskeho biskupa Aloisa Schwarza s malou delegáciou v Sarajeve. Návšteva sa konala v rámci partnerstva oboch diecéz. Biskup Schwarz vyjadril ocenenie obyvateľstvu Sarajeva, „ktoré napriek ťažkej situácii pevne stojí pri svojej viere“. „Je obdivuhodné, s akou spoľahlivosťou a vernosťou sa Sarajevská arcidiecéza stará o svojich ľudí, ktorí sú v ťažkostiach.“
V centre návštevy Sarajeva boli úlohy pastorácie a charity oboch diecéz. Rakúska delegácia si pozrela aj stavbu prvého charitného domu seniorov pri Kiseljaku a informovala sa o projektoch ako výdaj jedál núdznym, či zriaďovanie materských škôlok.
Kardinál Puljič tiež vyznamenal biskupa Schwarza Zlatou plaketou Sarajevskej arcidiecézy a poďakoval sa mu za mnohé roky dobrej spolupráce.
Partnerstvo Klagenfurtu a Sarajeva sa začalo po Stredoeurópskom dni katolíkov v r. 2004. Jeho plodmi boli viaceré projekty pomoci v Bosne, ale aj početné farské a školské partnerstvá. Obaja biskupi sa pravidelne vzájomne navštevujú. –zg-

Mexiko: Útok nožom na kňaza v katedrále

Mexiko-City, 16.5.2017 (KAP/KNA) 020 577 – Pri útoku nožom v katedrále v Mexickom hlavnom meste bol katolícky kňaz ťažko zranený. Ako oznámili médiá, pri večernej omši v pondelok zaútočil na duchovného očividne z cudziny pochádzajúci útočník. Obeť Miguel Angel Machorro je podľa predsedu katolíckeho zväzu právnikov Armanda Martineza, v kritickom stave.
Martinez na tlačovej konferencii vyzval k vyčkaniu ukončenia vyšetrovania zločinu. Je podľa neho ešte skoro hovoriť o teroristickom motíve. Správy, že útočník pochádza z Francúzska alebo USA Martinez ešte nechcel potvrdiť. Páchateľ zatiaľ odmieta vypovedať, no podľa prokuratúry vyhlásil, že je umelcom. Hovorca katedrály povedal, že útočník vyčkal do ukončenia večernej omše.
Po návrate z Ríma chce arcibiskup Mexika-mesta, kardinál Noberto Rivera, odslúžiť za ťažko zraneného kňaza svätú omšu. Katedrála mexického hlavného mesta je najväčším chrámom Latinskej Ameriky. Patrí k najnavštevovanejším Božím domom kontinentu. –zg-

Severná Afrika totálne preťažená utečencami

Viedeň, 15.5.2017 (KAP) 020 576 – Štáty na južnom pobreží Stredozemného mora sú totálne preťažené „úplnou inváziou“ ľudí z krajín južne od Sahary, ktorí chcú do Európy. A dlhodobé riešenie nie je na dohľad. Takto triezvo opísala saleziánka Mária Rohrerová (70) cez víkend žurnalistom vo Viedni situáciu v severnej Afrike. Sestra pôsobí v Afrike už 40 rokov a Viedeň navštívila pri príležitosti 20. výročia nadácie „Jugend Eine Welt“.
Tunisko sa v minulých rokoch stalo koridorom do Európy, ako povedala sestra, ktorá od začiatku „arabskej jari“ 2010 žije v tejto krajine. Tieto intenzívne príchody a odchody možno sledovať na jej katolíckej fare hlavného mesta Tunisu. Na svätých omšiach sa tam stretávajú ľudia z 80 národov a počet čiernych Afričanov zrazu silne vzrástol. „Takmer všetci chcú v Tunise zarobiť peniaze pre prevádzačov do Európy,“ hovorí sestra zo Švajčiarska, ktorá sa stará o študentky z čiernej Afriky.
Mnohí, ktorí sa ocitli na ulici v Tunise sú obeťami obchodníkov s ľuďmi. Matky, či aj maloleté dcéry napríklad na Pobreží slonoviny masovo lákajú „úžasnými pracovnými ponukami“ a cestovný lístok je už zaplatený. „Keď priletia do Tunisu na letisko, prinútia ich pracovať v domácnostiach, ako upratovačky, či prostitútky a povedia: „Zaplatili sme za teba, teraz musíš odpracovať svoje dlhy.“ Zo strachu, že sa už nedostanú do Európy, nedávajú si tieto obete v Tunise vystaviť povolenie k pobytu.
Keď peniaze po mesiacoch práce zarobia, miznú migranti do Líbye, odkiaľ vyrážajú člny do Európy. No v susednej krajine im odoberú proste všetko – peniaze, hodinky, dokumenty aj mobily. „Nanovo ich využívajú ako robotníkov, či na sexuálne služby, zatvárajú do väzníc, ktoré nazývajú tábory, no možno ich porovnať s koncentrákmi,“ povedala saleziánka. „Niektorí tieto útrapy neprežijú, mnohí sa stanú obeťami zneužívania a znásilnenia. Keď konečne nastúpia na loďky, sú takí vychudnutí a chorí, že po ceste zomrú.“

Zneužívanie aj na člnoch
Utečenecké člny križujú pri ceste na Lampedusu tuniské vody a tam ich často zachytí pobrežná stráž, ktorá je už vybavená loďami, helikoptérami a zbraňami, aby nepustila migrantov do Európy. Živých pri potápaní člnu zachránia a mŕtvoly vylovia. Sexuálne zneužívanie sa vyskytuje aj na člnoch, povedala sr. Mária: „Keď sa ženám podarí ujsť a hovoriť o tom, rozprávajú, aké strašné to bolo. Sú šokované a traumatizované.“
Stiesňujúca je však aj konfrontácia s mŕtvolami neustále vyplavovanými na tuniské pobrežie, o ktorých sa neuvádzajú počty, ani správy v médiách, ako zdôraznila sestra Mária. Hoci to nesúhlasí, mŕtvych čiernych Afričanov tuniské úrady paušálne považujú za kresťanov a odovzdávajú ich „naspäť“ na kresťanské fary na pohreb do masových hrobov pre neznámych. „Mŕtvi totiž pred cestou z bezpečnostných dôvodov odhodili doklady, preto sa nevie, kto sú, z akej krajiny prišli, ani či ich rodina vie, že sa utopili. V Tunise na takéto pohreby určený kňaz z Tanzánie je na konci svojich síl,“ povedala sestra Mária. „Iba v prvom májovom týždni sa našlo 180 tiel.“
Utečencov, ktorí prežijú, a ktorých tuniská stráž ich privedie naspäť, vykážu z krajiny, medzi nimi mnoho maloletých. Väčšina sa však o dva mesiace znova objaví a skúšajú to znova. Ak sa niekto dostane do Európy, rýchlo sa o tom rozšíri správa medzi jeho známymi v Tunise. „Hovorí sa o tom, akoby vyhral olympijské hry! Pritom je situácia dotyčných úplne iná: Sú niekde v utečeneckom hladujú, alebo sú bezdomovcami. Otázky ako azyl, práca a integrácia sa tak vôbec zatiaľ nekladú.“

Európa pevne v hlave
Ako napomínajúca, varujúca pred skutočnou situáciou utečencov sa sestra so spolusestrami vidí na úplne stratenom poste:
„Môžem hovoriť, hovoriť a hovoriť – nič nepomáha, pretože Európa je už pevne v ich hlavách. Kto sa dokáže dostať do Tuniska, u toho je už veľmi neskoro na zmenu zmýšľania.“ Európa sa považuje za raj, naspäť chce nanajvýš „jeden z desaťtisíc“ a to tiež iba ak zažije zvlášť tragické okolnosti ako udusenie kolegov v nákladných autách, masové znásilnenia, či vyhodenie do púšte.
Sen Európa je vzhľadom na rozšírené predstavy pochopiteľný, uvažuje sestra. Mnohí čierni Afričania sa rozlúčili s myšlienkou môcť zarábať peniaze pre rodinu, pričom príbuzenstvo sa často poskladá, alebo predá napríklad kravu. „No potom sa hanbia vrátiť naspäť!“
„Obrovská nevedomosť o dianí v Stredozemnom mori však vládne dokonca aj v cirkevných kruhoch! Na Pobreží slonoviny, kde má naša diecéza dobré kontakty, kňazi a dokonca biskupi stále odporúčajú cestu do Európy ako dobrú vec! Západoafrický biskup raz povedal: Nedokážem pochopiť, prečo sú európske lode také zlé, že sa stále potápajú,“ hovorí sestra Mária. Na zastavenie tejto zlej situácie biskupské konferencie Afriky zintenzívnili dialóg medzi sebou ako aj biskupské konferencie Stredozemia, ktoré práve zasadali. „Ako sa ukázalo, všetci sú touto situáciou totálne preťažení.“

Prevádzači profitujú zo záchytných táborov
V očiach sestry Márie iste nie je riešením utečeneckej krízy intenzívnejšia európska pozornosť zameraná na utečenecké tábory v Líbyi. „Záchytné tábory sú tam predovšetkým preto, aby prevádzači tak viac zarobili,“ myslí si sestra. Okolo táborov sa vyvinuli celé obchodné odvetvia a aj pri mnohých súkromných iniciatívach na záchranu utečencov na mori sú v hre prevádzači. Ako pomoc vidí skôr v ukončení politického chaosu v Líbyi, kde od občianskej vojny 2014 sú ešte stále dve vlády.
Jediné dlhodobé východisko z tejto situácie utečencov z krajín južne od Sahary, ktorá sa môže ešte zreteľne vyhrotiť, by bol podľa rehoľníčky trvalo udržateľný rozvoj postihnutých krajín. „Dôležité by bolo, aby ľudia mohli vo svojich krajinách žiť, aby mali prácu a chceli tam zostať.“ Európa sa musí viac zapojiť do rozvoja krajín, odkiaľ utečenci prichádzajú, pretože my ako malé skupiny robíme, čo môžeme, ale sme iba kvapkou v mori!“ povedala saleziánka. –zg-

Biskup: Čo sa s tebou deje, Európa?

Rok 2017 – osudový rok pre Európsku úniu, myslia si mnohí politici

Biskup Heinz-Josef Algermissen, z nemeckej Fuldy

Fulda, 15.5.2017 (kath.net/pbf) 020 575 – „Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú“ (Ž 127,1). Tento verš žalmu, ktorý kedysi krášlil klady starých hrázdených domov v Nemecku, mi prichádza na myseľ, keď hľadím na Európu. Rok 2017 by sa mohol stať osudovým rokom pre Európsku úniu, ako predpokladajú mnohí politici. „Čo sa s tebou deje, Európa?“ tak sa pýtajú mnohí, ktorí vedia, že pri kolapse Európy je viac v hre ako ekonomika a euro – je to oveľa viac dielo pokoja Európskeho spoločenstva, čo sa mňa, ako prezidenta hnutia „Pax Christi“, zvlášť dotýka. Veď krajiny spoločenstva už vyše 70 rokov nevedú proti sebe boje. Zázrak – po dvoch krvavých svetových vojnách, ktoré vznikli v minulom storočí skrze emócie a ideológie, ktoré predtým otravujúco účinkovali vo vedomí ľudí. Rešpektovaním dôstojnosti toho druhého, spoločnými cieľmi a spoluprácou to už nebude takto možné.
Tri generácie budovali európsky dom. Boli to vyprofilovaní katolícki politici, ktorí po veľkej katastrofe druhej svetovej vojny položili jeho základy. Nasadenie otcov zakladateľov Alcide de Gasperiho, Roberta Schumana a Konráda Adenauera vyústilo do európskych zjednocovacích procesov, na ktorých spočíva dnešná EÚ.
„Myslím na Európu bez sebeckých nacionalizmov“, tak znela zapálená výzva pápeža Jána Pavla II., keď mu v r. 2004, rok pred smrťou, prepožičali mimoriadnu Cenu Karola Veľkého za jednotu Európy. Tento pápež z Poľska bol veľkým staviteľom mostov, ktorý smerodajne spolupôsobil na zborení múrov medzi Východom a Západom. Jeho zápal patril solidárnej Európe, nad ktorou žiari Božia tvár. Povedal: „To je môj sen, ktorý nosím v srdci a ktorý by som chcel zveriť budúcim generáciám.“
V súčasnosti sa však šíri vytriezvenie. „Čo sa s tebou deje, humanistická Európa, ty obhajkyňa ľudských práv, demokracie a slobody?“ zvolal pápež František, nositeľ Ceny Karola Veľkého za rok 2016 (príhovor pri odovzdávaní ceny 6. mája 2016 vo Vatikáne). „My deti tohto sna sme v pokušení, podľahnúť našim egoizmom … a stavať ploty“.
Skutočne, akým smerom sa vyvinuli krajiny Európy? Uzavreté a rozhádané, kde ide o spoločné koncepcie budúcnosti a rozhodné konanie, namiesto toho – nacionálne egoizmy. Ustráchane a úzkoprso tam, kde by bola potrebná veľkodušnosť a ľudskosť.
Musí prísť až pápež z iného konca zeme, aby nám pripomenul, že Európa musí konečne nájsť cestu k sebe. Uvedomiť si spoločné blaho a solidaritu činu, dialóg a ľudskosť v dobe, keď sa propagujú nacionalistické tézy. Populizmus a pragmatizmus zaháňajú otázku pravdy.
„Peklo, to sú tí druhí,“ konštatoval kedysi Jean-Paul Sartre v dráme „Uzavretá spoločnosť“. Ako sa zdá, európska spoločnosť prežíva práve túto drámu zatvorených dverí a vysokých múrov, zajatá vo vzájomnej nedôvere a strachu. Bola by skutočne potrebná odvaha Európu nanovo premyslieť nie ako ohrozenie, ale ako obohatenie. Bolo by potrebné stretávať sa bez predsudkov, nie naivne, ale predsa s rešpektom, sympatiou a dôverou. To by bolo výzvou pre kresťanov zastať si do prvej línie, aby sem vnášali svoj univerzálny pohľad na človeka a v Bohu zjednotenú ľudskú rodinu. Čo naliehavo potrebujeme, je znovu si uvedomiť základné hodnoty vychádzajúce so židovsko-kresťanského obrazu človeka. Má politika na to odvahu a silu? Ako môže Cirkev ako ľudí zjednocujúca inštitúcia pritom pomáhať? –zg-

S obrazmi Božej Matky na polmesiaci chápať Písmo

Claudia Sperlich

Berlín, 15.5.2017 (kath.net/cs) 020 574 – Početné zobrazenia Božej Matky ju ukazujú ako stojí na polmesiaci a rozšliapava hlavu hada, alebo draka a nad hlavou má veniec hviezd. Často stojí aj na zemeguli, o ktorú sa ovíja had a polmesiac je vedľa Zemi alebo pod Zemou. Na niektorých zobrazeniach má na rukách Dieťa Ježiša, alebo jej ho podáva anjel, na iných je tehotná. Tento typ obrazov sa nazýva „Madona na polmesiaci“, alebo „Apokalyptická Madona“ a vysvetľujú ju dve miesta v Biblii.
V Knihe Genezis 3,15 Boh hovorí k hadovi, ktorý zviedol Evu: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom. Ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“
V 12. kapitole Zjavenia sv. Jána čítame:
„Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. Bola ťarchavá a kričala v bolestiach, lebo mala rodiť. A bolo vidieť aj iné znamenie na nebi: veľký ohnivý drak; mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov; jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem. A drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí. I porodila syn, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať na všetkými národmi. A jej dieťa bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu. Žena potom utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili 1260 dní.“
Nasleduje správa o bitke, v ktorej archanjel Michal so svojimi anjelmi víťazí nad drakom – tu identifikovaným ako satan – a so všetkými jeho anjelmi ho zvrháva na zem. Potom je znova reč o žene:
„Keď drak videl, že je zvrhnutý na zem, prenasledoval ženu, čo porodila chlapca. Ale dostala dve krídla veľkého orla, aby mohla odletieť na púšť na svoje miesto, kde ju budú živiť čas a časy a pol času ďaleko od hada. Had vychrlil za ženou zo svojej papule vodu ako rieku, aby ju voda strhla. Ale zem pomohla žene: zem otvorila ústa a pohltila rieku, čo vychrlil drak zo svojej papule. Drak sa na ženu nahneval a odišiel bojovať s ostatnými z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo. I zastavil sa na morskom piesku.“
Veľkolepá vízia v poslednej knihe Biblie sa dáva do súvislosti s typom obrazu apokalyptickej Madony a Božím ohlásením z prvej knihy Biblie. Žena odetá slnkom sa v Katolíckej cirkvi tradične chápe ako Božia Matka. Žena, na ktorej syna satan útočí a stane sa vládcom všetkých národov, a je unesená k Bohu – kto iný by to mal byť ako Mária? Veď sa ešte výslovne uvádza: Satan ide bojovať „s ostatnými z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo“. „Potomstvom“ Matky Márie sa smieme odvážne nazývať my, kresťania, pretože je rodnou Matkou nášho brata a Pána Ježiša Krista a on ju ustanovil za matku sv. Jána (Jn 19,26-27). To neodporuje tomu, že sme Božie deti. Veď nie je ani nijaký rozpor medzi tým, že sme Božími deťmi, a aj potomkami svojich rodičom a prarodičov, alebo že sme potomkami Adama a Evy. Mária sa označuje aj ako „nová Eva“, teda Žena, ktorá sama nie je zasiahnutá dedičným hriechom a skrze ktorú sa znova napráva škoda spôsobená hriešnym pádom. Ona je Matkou všetkých, ktorí nasledujú Ježiša.
Tomuto výkladu sa zdá protirečiť útek ženy do púšte. To sa zasa zhoduje s iným výkladom tejto ženy ako Cirkvi, proti ktorej sa dlho bojuje, ale Boh ju neustále živí. Ale Cirkev nie je len matka, ona je hlavne Ježišova Nevesta – teda ani tu sa všetko nezhoduje. Tretí výklad vidí ženu ako Sion – ona prináša svetu Mesiáša a preto sa proti nej bojuje. Pritom je však problematické, že by sa tu kresťania bez komentára videli ako deti Siona.
Mária, Cirkev, Sion? Vízie sú vždy mnohostranné. Považujem za oprávnené povedať: Tu súhlasí všetko! Nebeská Žena je Božia Matka a Božia nevesta Mária, je Cirkev ako nebeská Kristova nevesta, je Sion, milovaná Božia dcéra. A v tejto mnohorakosti vidí Katolícka cirkev Máriu ako Božiu Matku, Matku Cirkvi, snúbeneckú, materinskú, kráľovskú služobnicu. (Ako Matky Cirkvi sa jej prirodzene týka aj prenasledovanie jej detí.)
To, že žena v Apokalypse kričí v bolestiach, však nie je viditeľné na žiadnej Apokalyptickej Madone. Na väčšine obrazov sa usmieva, niekedy hľadí so vznešenou vážnosťou. To má dva dôvody. Zbožnému cíteniu sa protiví zobrazovať Božiu Matku so znetvorenou tvárou. Plačúca Božia Matka pod krížom je výnimkou, a aj tá pôsobí väčšinou oveľa krajšie, ako by sa realisticky v tej chvíli predpokladalo. Po druhé, splýva tu starozákonný obraz rozšliapania a prekonania hada s obrazom Zjavenia. Mária víťazí nad drakom alebo hadom – väčšinou veľmi hrozivým s roztvorenou tlamou a ostrými zubami zobrazeným satanom – malým šliapnutím jej krehkej nohy.
To sa nesmie chápať tak, že Mária je z vlastnej sily schopná zvíťaziť nad satanom. Zjavenie nenecháva pochybnosti nad tým, že Boh je jedinečný. Keď nazývame Máriu „nebeskou Kráľovnou“, tak to znamená, že ju Boh vybavil kráľovskou dôstojnosťou – nie, že je bohyňa (čo sa katolíkom často vyčíta, čo však odporuje katolíckej náuke).
Hviezdami obklopená a zaodetá žena Zjavenia nerobí nič z vlastnej sily. Ona je obdarovaná, aby mohla prežiť a víťazstvo nad satanom a jeho armádou anjelov vybojuje archanjel Michal. Napriek tomu obraz ženy, ktorá rozšliape hada vyjadruje hlbokú pravdu: Mária svojím Bohom darovaným uchovaním sa pred dedičným hriechom a svojím súhlasom s Božím plánom spásy trafila „Zlého do hlavy“.
Rovnako možno povedať, že bola „zranená na päte od Zlého“ – to je podobný obrazný jazyk ako slová Simeona (Lk 2,35): „A tvoju vlastnú dušu prenikne meč – aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ Vieme si predstaviť, že matka pri pohľade na mučenie a ukrižovanie syna podobne zdesene ustrnie ako človek, ktorého uhryzne had do päty, alebo ktorému meč prebodne srdce. No túto bolesť obrazy Apokalyptickej Madony ukazujú práve tak málo, ako pôrodné bolesti. Pretože zmyslom tohto typu obrazu je ukázať víťazstvo nad satanom a oceniť úlohu Márie v diele vykúpenia. A to nemožno dostatočne ľúbezne znázorniť!
Mnohé obrazy tohto typu ukazujú Madonu na zemi alebo nad zemou, okolo ktorej sa vinie had. Zlý má zem v rukách, dokonca aj po porážke v boji s archanjelom Michalom, pretože „Veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, čo zvádzal celý svet, bol zvrhnutý;, zvrhnutý bol na zem a s ním boli zvrhnutí jeho anjeli (Zjv 12,9). No on bude rozšliapaný ženou, ktorá nosí pod srdcom Vykupiteľa.
Krásne umenie tam, kde je cirkevné, vzdeláva v dvojakom zmysle: Tvorí umelecké obrazy a má nás vzdelávať, pomáhať nám pochopiť zmysel Svätého písma. Typ obrazov Apokalyptickej Madony nie je iba ilustráciou, ale aj exegézou – ukazuje nám, že začiatok a koniec Svätého písma spolu súvisia, že neposlušnosť a hriech budú vo vykúpení zrušené. –zg-

Nemecko: Evanjelická učiteľka skladá z krku krížik

Berlín, 15.5.2017 (kath.net) 020 573 – Evanjelická učiteľka na štátnej škole v Berlíne-Weddingu dostala príkaz nenosiť na krku krížik. Služobný príkaz splnila, krížik už nenosí, ako napísal „Tagesspiegel“. Učiteľka nevyužila možnosť podať protest. Prípad sa predtým vo verejnosti rozsiahle diskutoval. Školská správa vyjadrila presvedčenie, že služobný príkaz dali učiteľke právom. Kríž bol nápadne veľký a tým viac ako len šperk na krku učiteľky, ako vyhlásila správa školy. Učiteľom, justičným zamestnancom a polícii zákon zakazuje nosiť v službe náboženské symboly alebo nápadný náboženský odev. Zákon cieli predovšetkým na moslimskú šatku, ako vysvetlili v denníku.
Evanjelická cirkev v Berlíne učiteľku podporila a signalizovala, že je ochotná ju v prípadnom právnom spore podporovať.
Len vo februári podľa novín „Morgenpost“ dostala žena s moslimskou šatkou odškodné. Na pohovore na miesto učiteľky základnej školy bola znevýhodnená, ako rozhodol súd. Kraj Berlínsky kraj jej musí zaplatiť 8680 eur. –zg-

Nemecko: Množia sa prepady ľudí na cintorínoch

Düsseldorf, 15.5.2017 (kath.net) 020 572 – V Severnom Porýní – Westfálsku dochádza ku stále častejším prepadom ľudí na cintorínoch. Podľa polície páchatelia sa vrhnú na ľudí, keď sa modlia pri hroboch, alebo sa o hroby starajú. Napísal to denník „Rheinische Post“. Podľa Franka Scheulena, hovorcu kriminálky: „Väčšina páchateľov má 21 rokov alebo menej. Každý druhý nemá nemecké občianstvo.“
Policajný hovorca z Bottropu povedal, že cintoríny sú „pre páchateľov výhodným miestom prepadu,“ keďže tam niet takmer svedkov. „Môžu si teda obete v pokoji vyhliadnuť a orabovať.“ Polícia preto radí, aby sa nenosili na cintorín cenné veci a ľudia by mali sledovať okolie a zdržiavať sa pri iných ľuďoch.
V Bottroppe pred týždňom vážne zranili 86-ročnú babičku. Páchateľ ju zozadu strhol k zemi a ukradol jej kabelku. Polícia ho chytila. Seniori hovoria, že už len veľmi neradi chodia sami na cintorín. –zg-

C. Gingrichová má byť vyslankyňa USA vo Vatikáne

USA, 15.5.2017 (kath.net) 020 571 – Callista Gingrichová, manželka Newta Gingricha, bývalého hovorcu amerického Domu reprezentantov, má byť novou veľvyslankyňou USA vo Vatikáne. Informujú o tom americké médiá. Má byť vymenovaná po stretnutí pápeža s D. Trumpom 24. mája v Ríme. Callista Gingrichová je katolíčka. V interview pre „Christian Broadcasting Network“ sa označila ako „veľmi duchovne založená osoba“.
Republikán Gingrich patrí k najznámejším politikom USA a vo voľbách sa u republikánov veľmi skoro postavil na Trumpovu stranu a podporoval ho. –zg-

Rakúsko: Homosexuáli nedostali biskupa pred súd

Salzburg, 15.5.2017 (kath.net) 020 570 – Homosexuálna skupina z Rakúska chcela zažalovať salzburského pomocného biskupa Andreasa Launa za jeho pastiersky list proti ideológii gender. Štátna prokuratúra však oznámila: „Pre nedostatok počiatočného podozrenia sa z úradnej moci odhliada od vyšetrovania súdne trestného konania. Proti biskupovi Launovi sa teda nebude viesť nijaké vyšetrovanie.“ Oznámila to rakúska štátna prokuratúra vo štvrtok pre agentúru APA.
„Od začatia procesu vyšetrovania sme pre nedostatok podozrenia odhliadli od trestného stíhania,“ vyhlásil hovorca prokuratúry Róbert Holzleitner.
Homosexuálna skupina podala žalobu na biskupa pre jeho pastiersky list proti ideológii gender pred niekoľkými dňami. „Za ideológiou gender stojí diablova lož!“ napísal biskup Laun okrem iného. –zg-

Pápež má vážne pochybnosti nad zjaveniami v Medžugorí

Pápež František vyjadril vážne pochybnosti v súvislosti s údajnými zjaveniami Panny Márie v bosnianskom meste Medžugorie. Informovala o tom dnes agentúra Reuters.

Vatikán,14.5.2017 (TASR/HSP) 020 569 – „Tieto domnelé zjavenia nemajú veľkú hodnotu. Toto hovorím ako svoj osobný názor,“ povedala hlava katolíckej cirkvi novinárom v sobotu večer počas letu z Portugalska.
Panna Mária sa v Medžugorí prvýkrát údajne zjavila šiestim deťom v roku 1981. Medžugorie sa potom stalo významným pútnickým miestom a súčasne aj stabilným zdrojom príjmov pre miestnych obyvateľov. Niektorí z údajných – medzičasom už dospelých – vizionárov tvrdia, že Panna Mária sa im pravidelne zjavuje aj naďalej.
František v sobotu zdôraznil, že skúmanie prvých zjavení z Medžugoria stále pokračuje. Vyslovil však silné pochybnosti nad neustávajúcimi posolstvami tamojších vizionárov.
„Dávam prednosť Márii ako Matke, našej Matke a nie Márii ako šéfke telegrafného úradu, ktorá každý deň posiela posolstvo o tej a tej hodine. Toto nie je Matka Ježišova,” povedal František podľa agentúry Reuters. Pripustil však, že niektorí veriaci môžu v Medžugorí zažiť osobnú duchovnú obnovu – „stretnúť Boha, zmeniť svoje životy“.
Predchádzajúci pápež Benedikt XVI. vytvoril komisiu zloženú z teológov a biskupov na preskúmanie údajných mariánskych zjavení z Medžugoria. Komisia svoje zistenia nepublikovala, ale odovzdala ich súčasnému pápežovi Františkovi. Podľa Františka sa isté pochybnosti nad medžugorskými posolstvami objavujú aj v správe uvedenej komisie.
Katolícka cirkev bola aj doposiaľ k uvedeným zjaveniam opatrná a vyzývala diecézy, aby neorganizovali oficiálne púte do Medžugoria. Mnohé farnosti to však napriek tomu robia, takže toto pútnické miesto ročne navštívi aj vyše milióna ľudí.

‚Je niečo nádherné na našej viere‘

Kázeň z 13. mája z Katedrály Fatimskej Panny Márie v Kazachstane

Karaganda, 14.5.2017 (kath.net/pl) 020 568 – „Pápež sv. Ján Pavol II. rozprával v malom kruhu, že v sebe cítil naliehanie pri zasvätení sveta spomenúť aj Rusko, ale že potom sa podvolil svojim poradcom. … No ruskí pravoslávni biskupi vtedy zvláštnym spôsobom zasvätili Rusko Márii! Upozornil na to emeritný kardinál Rímskej kúrie Paul Josef Cordes, mimoriadny vyslanec pápeža Františka na Mariánsky kongres v Kazachstane, pri príležitosti 100. výročia zjavení vo Fatime v homílii.
Kardinál z nemeckého Paderbornu celebroval 13. mája 2017 slávnostnú záverečnú svätú omšu v Katedrále Fatimskej Panny Márie v Karagande. Homíliu čítali v ruskom jazyku. Prítomní boli biskupi Biskupskej konferencie Ruska, mnohí kňazi a veriaci aj zďaleka.

kath.net dokumentuje homíliu v plnom znení:

S veľkou radosťou a vďačnosťou si dnes pripomíname zjavenia Božej Matky vo Fatime pred 100 rokmi. Svätý Otec František si tam pripomína Matku Božieho Syna. My sme s ním duchovne spojení … Pápež a tento sviatok nám pripomína s mocou krásu a hĺbku našej kresťanskej viery. Nanovo sa divíme z tepla, ktoré nás v kresťanskej viere očakáva.
Naše kresťanstvo si stále znova uvedomuje dobrotu Božského Otca. On nám dokonca poslal svojho Syna, ktorý sa na uzmierenie za naše hriechy nechal pribiť na kríž. No nezostal vo smrti, ale Otec ho prebudil a návratom do života svedčil o pravde svojho posolstva a všemocnosti svojej lásky.
A tento Ježiš nie je iba víťazom nad hriechom a smrťou, ale chce byť naším bratom. Ako náš brat má pre nás otvorené Srdce, vťahuje nás do svojej ľudskej túžby a cítenia. Dáva dokonca vlastnú Matku nám všetkým za Matku. Naša katolícka viera je niečo nádherné. Objíma naše ľudské očakávania, skúsenosti a sklony. Neposmieva sa im, nevaruje pred nimi, nepodozrieva ich. Buduje s nimi dokonanie nášho kresťanstva – slávnostné rúcha a kadidlo robia liturgiu vznešeným predstavením. Hudba a piesne pozdvihujú našu myseľ a našu náladu. Púte a pôsty osožia disciplíne nášho tela a poskytujú nám príchuť obety a pokánia. A túžbu človeka po matke Cirkev napĺňa, keď nás pozýva prijať Božiu Matku za svoju Matku.
Pravdaže nie, aby prišlo na svoje naše detstvo, ako akúsi sentimentálnu sladkosť. Bolo by nedorozumením, keby sme Božiu Matku považovali za koncesiu na našu náboženskú rozcítenosť. Či dokonca si ju egoisticky zabrali – ako deti, ktoré vidia matku ako prostriedok, ktorý im odprace všetky prekážky a ťažkosti. Iste – ona je „Matka ustavičnej pomoci“, ale nechce iba, aby sme precítili svoj príklon k matke – ona nás chce viesť vyššie. Počuli sme to v Evanjeliu sv. Jána: „Urobte všetko, čo vám povie“ (2,5)! Božia Matka od nás očakáva zrelšiu vieru dospelých kresťanov. „Urobte všetko, čo vám povie!“ Mária prikazuje ochotnú poslušnosť voči Slovu a vôli svojho Syna. Či nepovedala sama po zvestovaní anjelom: „Hľa – služobnica Pána?“
Vieme, čo ju tieto slová neskôr stáli. Bezpodmienečné áno Božej vôli nikdy nie je poistnou zmluvou na ľahký život. Byť kresťanom nie je terapia wellness. To môžu kláštory s wellnessom síce predstierať, či kresťanské sekty, ktoré v USA sľubujú úspech v podnikaní. Vy, milé sestry a milí bratia tu v Kazachstane, ste iste obrnení voči takým nedorozumeniam, voči takému podkopávaniu viery. Stačí si uvedomiť históriu krajiny. Bol som dojatý a hlboko dotknutý, keď som pred rokmi čítal isté vety pápeža sv. Jána Pavla II. Písal ich nám kňazom v prvom liste na Zelený štvrtok. Pápež mohol hovoriť aj o svätej omši vo vašej krajine:
„Myslite na tie miesta, kde ľudia túžobne čakajú na kňaza, kde si mnohé roky neustále želajú mať kňaza, pretože jeho chýbanie bolestne pociťujú! Občas sa stáva, že sa zhromaždia v opustenom Božom dome, položia na oltár uchovávanú štólu a modlia sa modlitby Eucharistie. V okamihu zodpovedajúcemu premeneniu nastane však veľké ticho, ktoré občas preruší plač … tak vrelo túžia títo ľudia počuť slová, ktoré môžu účinne vysloviť iba pery kňaza! Tak veľmi túžia po svätom prijímaní, ktoré však môžu dostať iba skrze kňazskú službu. A plní túžby čakajú na to, aby počuli slová Božieho odpustenia: ‚Ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov!“ Tak hlboko preciťujú, že im chýba kňaz!“
Tento citát ma napadol, keď ma Mons. Adelio pozval na vaše slávenie. A prešlo mi hlavou, čo všetko sa od veľkého potláčania viery zmenilo. To ma rýchlo pohlo, aby som bol u vás, aby som s vami chválil Boha za jeho zázraky, ktoré nikto neočakával. A s vami sa poďakoval za príhovor jeho Matky. Pretože ona, ktorá sa zvlášť uctieva vo vašej katedrále, očividne priložila ruku k tomu, aby sa všetko obrátilo na dobré….
Po otvorení železnej opony 1989 a páde berlínskeho múru zosilnelo aj úsilie o nezávislosť v štátoch ZSSR. Komunisti to chceli zadržať pučom 19. augusta 1991 proti Michailovi Gorbačovovi. Zmocnili sa aj médií. Ale podcenili silu tichej modlitby a bolestného úpenia, ktoré sa vo všetkých tých rokoch dvíhalo k nebu. A existovalo rádio, o ktorom nevedeli.
Je pondelok 19. augusta 1991. Prezidenta Gorbačova väznia v jeho dovolenkovom sídle na Kryme. Boris Jeľcin, prezident Ruskej federácie prehliadne situáciu a postaví sa na špicu odporu proti pučistom. Vrazí do dumy a volá: „Potrebujem rádio!“ Čo sa zdá neuveriteľné, sa stane možným. Poslanec, kresťan, vie, že pápežská nadácia „Kirche in Not“ prepašovala tranzistor rozložený na súčiastky loďou z Petrohradu do Moskvy. Stál v skladisku a tajne ho priviezli. Už onedlho mohol Jeľcin vyzvať obyvateľstvo Moskvy k odporu proti pučistom. Tisíce vyšli pokojne do ulíc. Celé jednotky armády prebiehali k Jeľcinovi. A ten na túto neuveriteľnú pomoc nezabudol! Božej Matke zriadil verejnú platformu. Dal súhlas na úžasný „duchovný most“. Spolu s katolíckymi a pravoslávnymi cirkevnými predstaviteľmi a viac ako 150 ruskými televíznymi a rozhlasovými vysielačmi sa 13. októbra 1991 uskutočnil priamy prenos slávenia púte vo Fatime. Sledovalo ju 40 miliónov ľudí v Rusku.
Chceli – vtedy, ako aj teraz – oslavovať Fatimu. Za tým je presvedčenie mnohých kresťanov v Rusku a na celom svete, že udalosti prevratu úzko súviseli s Fatimským posolstvom z roku 1917. Katolícki a pravoslávni veriaci sa potom spoločne modlili za obrátenie a zmierenie Ruska, ako aj západného sveta. Pápež Ján Pavol II. mal pre atentát na neho 13. mája 1981 zvláštny dôvod zaradiť sa medzi modliacich.
Aká dôležitá bola Fatima pre svätého pápeža, som zažil osobne pri stretnutí s ním. Očividne sa dlho zaoberal poslaním, ktoré Božia Matka uložila pastierikom: zasvätiť svet jej Nepoškvrnenému Srdcu. Toto zasvätenie vykonal 23. marca 1984, keď prišla socha Fatimskej Panny Márie do Ríma. No Rusko pritom výslovne nespomenul, pretože vatikánski diplomati ho naliehavo odradzovali pre prípadné politické konflikty.
O niečo neskôr som bol k nemu pozvaný na obed. V úzkom kruhu nám rozprával, že v sebe cítil naliehanie pri zasvätení sveta spomenúť aj Rusko, ale že sa potom podvolil svojim poradcom. A potom nám so žiariacou tvárou povedal: „To, čoho som sa musel vzdať, sa však napokon predsa vykonalo.“ Od priateľov sa dopočul niečo dôležité a pre neho útešné – pravoslávni ruskí biskupi využili príležitosť jeho zasvätenia sveta Božej Matke, aby zvláštnym spôsobom zasvätili Rusko Panne Márii. Keď o tom príbehu rozprával, videl som jeho radosť – iste z toho, že sa splnila jeho naliehavá túžba, ale aj z toho, že vo vlastnej intuícii vytušil Božiu vôľu.“
Kto pozná všetky tieto udalosti, môže iba chváliť Boha. Zaznie to zvlášť vrúcne v jedinej katedrále zasvätenej Fatimskej Panne Márii v tento deň, keď pápež František svätorečí dvoch pastierikov Františka a Hyacintu. A pri slávení sme si istí Božou blízkosťou Boha a jeho Matky. Naše srdce sa naplní. A – ako hovoríme v Nemecku – „Čoho je srdce plné, to prekypí z úst.“ Stávame sa apoštolmi. Veď svoju vieru a vedomie veľkých Božích skutkov si nesmieme nechať len pre seba. Evanjelium nás vyzýva ku svedectvu. Boží Duch nás podnecuje, aby sme svojou vierou nakazili aj iných. –zg-

Nemecko: Rodičia chcú žiť tradične

Wetzlar, 12.5.2017 (kath.net/pro Medienmagazin) 020 567 – Rodičia v Nemecku sa sťažujú na tlak, aby dali svoje deti už v ranom veku do jaslí, či škôlky namiesto toho, aby sa o ne starali sami. Okrem toho rastie počet tých, ktorí dávajú prednosť tradičnému rozdeleniu úloh muža a ženy – ako ukázala najnovšia štúdia.
Spoločne s demoskopom Kantarom Emnidom časopis „Eltern“ (Rodičia) urobil anketu v rodinách o ich skúsenostiach s riešením zladenia zamestnania s rodinným životom. Podávame prehľad najdôležitejších výsledkov:
– 86 percent opýtaných uviedlo, že rodiny sa musia skôr prispôsobiť pracovnému trhu ako naopak.
– 84 percent uviedlo, že sa od nich očakáva, že dieťa dajú čo najskôr do jaslí či škôlky.
– Iba 11 percent rodičov chce znova pracovať len pol roka po narodení dieťaťa. 51 percent však považujú za dôležité byť s dieťaťom najmenej dva roky.
– Iba 29 percent uviedlo, že nemajú problémy so zladením rodiny a zamestnania. V r. 2013 to bolo ešte 42 percent.
– 17 percent opýtaných si želalo, aby muž pracoval na plný úväzok a žena sa úplne starala o deti. V r. 2013 to bolo iba 6 percent! 41 percent si želá, aby muž pracoval na plný úväzok a žena na polovičný – tak, ako sa to u 44 percent a teda najčastejšie žije.
– 55 percent opýtaných si želá zreteľne vyššie rodinné prídavky, 43 percent považuje právo na miesto v škôlke za veľmi dôležité. Iba 16 percent uviedlo povinnú celodennú školu ako prioritu.
– 60 percent ľudí sa necíti byť slobodnými v rozhodnutí, či by mali napriek dieťaťu naďalej pracovať na plný úväzok. Väčšina má pocit, že sa musia rýchlejšie rozhodnúť pre návrat do práce aj z finančných dôvodov.
– 74 percent žien v rodinách sami pripravuje všetky jedlá. Ženy strávia s domácimi prácami v priemere 2,1 hodiny denne, muži 1,2 hodiny.
– V normálny pracovný deň strávia otcovia v priemere 2,4 hodiny s deťmi, matky 4,6 hod.
Magazín sa pýtal Barbary Thiessenovej z Fakulty sociálnej práce na Vysokej škole v Landshute na tieto výsledky:
„Dôležité sa mi zdá, že existuje zlá situácia v ponuke miest pre deti v zariadeniach, lebo skutočná potreba rodičov je vyššia. Nedostatky teda zostávajú. Súčasne s rastúcou ponukou miest pre deti však rastie tlak na matky, aby sa čím skôr vrátili do zamestnania.“

Expertka: Všetky modely výchovy rovnako dôležité
Žurnalistka a expertka na rodinnú politiku Birgit Kelleová neprejavila prekvapenie z výsledkov štúdie:
„Politici sú konečne vyzvaní, urobiť to, čo rodiny chcú, namiesto toho, aby nám neustále natískali nové modely života, ktoré už nenechávajú nijaký čas pre rodinu. Namiesto toho vládne aj naša ministerka pre rodinu pomimo záujmov rodín a navrhuje modely života, v ktorých sú obaja rodičia nútene zamestnaní, aby mohli užívať štátnu podporu.“
„Politika by mohla rodinám v Nemecku konečne urobiť tú láskavosť, že sa bude viac držať od života ľudí! Nechajte konečne rodinám samostatnosť, dajte im viac peňazí do vreciek, potom im nebudete musieť dávať umelé dýchanie sociálnymi službami!“ žiadala predsedníčka spolku „Frau2000plus“. „Všetky modely výchovy si konečne zaslúžia rovnakú úctu, a je jedno, či rodičia vychovávajú deti sami, alebo ich dajú do výchovy. V tejto chvíli trestáme v Nemecku práve tých rodičov, ktorí by radi videli svoje deti vyrastať. To sa tiahne až po dôchodkovú politiku a toto musí konečne prestať!“
Kelleová vysvetlila, že princíp „rovnaké peniaze za rovnakú prácu“ nemôže platiť iba na pracovnom trhu. „Kto sám vychováva deti, zaslúži si rovnakú štátnu podporu, ako by stálo miesto v škôlke, kde sa robí rovnaká výchovná práca. V súčasnosti je to asi 1200 eur na dieťa za mesiac. My sme však zrušili dokonca aj príspevok 150 eur a to považujem za škandál!“ –zg-

Rusko: Tri a pol roka väzenia pre blogera

Moskva, 12.5.2017 (kath.net) 020 566 – V Rusku bol odsúdený bloger Solokovski (22) na 3 a pol roka väzenia, lebo v kostole v Jekaterinburgu hral „Pokémon Go“. Tento ateista to vidí ako podnet ku kritike náboženstva a zákonov. Podľa správy „ABC News“ je však trest vymeraný podmienečne. Mužovi priťažilo, že nosil a používal guľôčkové pero so skrytou kamerou.
Sudkyňa v rozsudku uviedla, že bloger podnecoval nenávisť a zranil náboženské cítenie. Solokovský dostal už v septembri minulého roka domáce väzenie. Po uverejnení nového videa ho vzali v októbri do vyšetrovacej väzby. –zg-

‚Amoris laetitia’ – Zmätok ‚bezpríkladný, apokalyptický’?

Rím, 12.5.2017 (kath.net/LSN/jg) 020 565 – Zmätok okolo encykliky „Amoris laetitia“ je „bezpríkladný a apokalyptický“. Týmito drastickými slovami opisuje Claudio Pierantoni, profesor patristiky a stredovekej filozofie na Univerzite v Chile súčasnú situáciu v Cirkvi.
„Nikdy predtým neobsahoval pápežský dokument nejasnosti v náuke Cirkvi! Pápež František síce nepodal jednoznačne heretické výpovede, jeho slová a konanie však „idú týmto smerom“, ako kritizuje Pierantoni v interview s Edwardom Pentinom z National Catholic Register.
Posolstvo „Amoris laetitia“ je implicitné, ako povedal profesor ďalej, ale veľmi jasné a odporuje dôležitým článkom viery!
„Dokument sprostredkuje jeho výpovede jasne, ale nepriamo! Nie je možné interpretovať ho v súlade s tradičnou náukou Cirkvi,“ hovorí Prof. Pierantoni. „Preto je nespravodlivé, ak sa vyčíta nesprávny výklad pápežského dokumentu tým biskupom, ktorí by vo svojich smerniciach znovu zosobášeným rozvedeným za istých predpokladov povolili sväté prijímanie. Títo biskupi pochopili pravý zmysel dokumentu! Skutočnosť, že pápež sám tieto smernice schválil, potvrdzuje moje chápanie veci,“ hovorí Prof. Pierantoni.
Odvolával sa tak na pápežovo schválenie smerníc, ktoré uverejnili biskupi Argentíny.
„Korektúra pápežského dokumentu je pravdepodobná,“ pokračoval profesor. „Kresťania nemajú iba povinnosť hovoriť pravdu, ale aj poukazovať na chyby. Inak by svoje poslanie plnili iba na polovicu! Možná korektúra by mohla prísť od nástupcu Františka alebo od kardinálov,“ ako očakáva Prof. Pierantoni. –zg-

Pre Orbánovu migračnú politiku je jezuita už Maďar

Budapešť-Viedeň, 12.5.2017 (kath.net/KAP) 020 564 – Známy jezuita Henri Boulad (85) je už roky jedným z tých hlasov, ktoré varujú pred šíriacim sa islamom. Nedávno tento dlhoročný egyptský provinciál jezuitov a riaditeľ „Jezuitského kultúrneho centra“ v Alexandrii prijal maďarské občianstvo. A to preto, aby podporil reštriktívnu migračnú politiku premiéra Viktora Orbána a mal vplyv na európsku prisťahovaleckú politiku. Vyhlásil to v interview pre maďarský týždenník „Heti Valasz“, ktoré uverejnil aj rakúsky magazín „Kirche In“ v májovom vydaní.
Počas návštevy podpredsedu maďarskej vlády Zsolta Semjena v Egypte, požiadal jezuita o maďarské občianstvo. Prosba bola splnená dekrétom. V polovici marca páter v budapeštianskom parlamente slávnostne zložil príslušnú prísahu. Prijatím maďarského občianstva chce „signalizovať, že krajina vedená Viktorom Orbánom v otázke migračnej krízy, ktorá ohrozuje existenciu Európy, urobila správne rozhodnutie“, ako povedal páter Boulad. „Chcel by som (…) po boku Maďarska a Viktora Orbána bojovať za budúcnosť a za kresťanské hodnoty Európy,“ vyhlásil jezuita.
Principiálne je podpora utečencov a chudobných „správna a dobrá, ale trochu jasná hlava by tu tiež veľmi pomohla,“ povedal páter Boulad. „Schopnosť Európy prijímať utečencov má svoje hranice,“ povedal a kritizoval „prisťahovalectvo bez podmienok“ a varoval pred budúcou väčšinou moslimského obyvateľstva na našom kontinente.
Zdržanlivo hodnotí bývalý prezident egyptskej charity a podpredseda charity severnej Afriky a Blízkeho Východu preto aj pomoc utečencom Katolíckej cirkvi:
„Príslušné iniciatívy, ako misie medzi utečencami maďarských jezuitov, či plány pápeža sú veľkolepé a motivované Evanjeliom. No napriek úprimnosti sa možno mýliť. Myslím si, že Západ, ani pápež nepoznajú pravú povahu islamu. Podľa toho, ako sa islam chápe, je pokojné spolunažívanie na dlhšiu dobu nemožné, alebo len za podmienky, že sa kresťania uspokoja s kategóriou občanov druhej kategórie,“ povedal páter Boulad a dodal: „Obdivujem pápeža Františka, no v otázke migrácie s ním nesúhlasím.“
„Smerodajní politici v Európe, ale aj Katolícka cirkev, podceňujú nebezpečie vychádzajúce z vládnucich prúdov islamu. Politická korektnosť demoluje Západ – znemožňuje pochopiť skutočné nebezpečenstvo islamu,“ povedal jezuita.
Cirkev si privlastnila náhľad francúzskeho islamológa Louisa Massignona (1883-1962), pre ktorého mystický sufizmus znamenal podstatu islamu. Islam si však historicky nezvolil túto „cestu Mekky“, ale „cestu Mediny“, ktorá ho dodnes určuje. Súry Koránu, ktoré vyzývajú k násiliu proti neveriacim a k džihádu, pochádzajú z doby, keď bol Mohamed v Medine, tolerantné, mystické súry z doby v Mekke. „Rím to nechápe a kresťanov Východu, ktorí islam poznajú zvnútra, sa nikto nepýta a sú odsúvaní bokom,“ povedal páter Henri.
Katolícka cirkev, ako hovorí jezuita, sa vo vzťahu k islamu opiera o expertízu „odborníkov, ktorých v Paríži, Berlíne, či Amerike považujú za úžasných islamológov, ale ktorých názor je čisto akademický a tak padli do pasce kresťansko-islamského dialógu, ktorý sa v skutočnosti podobá dialógu hluchých. Páter Boulad vidí tento dialóg aj po 50 rokoch „ešte stále vo východiskovom bode“. Veľké ohlásenia reforiem v islame majú väčšinou sotva nejaké výsledky.
Jezuita tiež ľutoval, že s ním sa takisto vedie málo dialógu. Francúzski a kanadskí biskupi dokonca jeho vystúpenia zakázali.
„Masy umiernených a inteligentných moslimov rozmýšľajú ako ja. Pokúšajú sa islam zničiť, aby zachránili moslimov a moslimky. Liberáli islamu sú verní krásam svojho náboženstva, aby ich však mohli zachovať a brániť, chcú sa oslobodiť od im nanútenej diktatúry,“ povedal páter Boulard. –zg-

USA: Kardinál víta púť katolíkov ‚LGBT’

Newark, 12.5.2017 (kath.net/CWN/jg) 020 563 – Kardinál Joseph Tobin, arcibiskup z amerického Newarku (štát New Jersey), privítal „púť“ za homosexuálov vo svojej katedrále.
„Teším sa, že vy a naši LGBT – bratia a sestry chcete navštíviť našu peknú katedrálu,“ napísal v e-maile kňazovi, ktorý návštevu organizuje a v kaplnke katedrály bude slúžiť omšu.
Podujatie realizuje organizácia „LGBT-Interparish Collaborative“ (LGBT medzi-farská spolupráca) – združenie ľudí z 15 farností, ktorá sa ujíma zvlášť osôb LGBT. Vidí sa ako súčasť homosexuálneho hnutia, ktoré sa otvorene hlási ku svojmu homosexuálnemu životnému štýlu a zvolila si heslo: „Láska zahŕňa všetkých“. Organizácia sa pravidelne zúčastňuje na pochodoch homosexuálov.
Pre návštevu katedrály v Newarku vyhotovila leták, ktorý sa obracia priamo na „katolíkov LGBT a priateľov“. Kardinál Tobin to schvaľuje: „Leták je výborný, prosím rozdávajte ho,“ napísal v maile doslova. –zg-

* * * * * * *

K FATIMSKEJ PANNE MÁRII:
Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, s hlbokou úctou sa ti klaniame, Obetujeme ti najsvätejšie Telo, krv, dušu a božstvo nášho Pána Ježiša Krista, prítomného vo svätostánku. Pre jeho nekonečné zásluhy ťa prosíme, odpusť nám všetky hriechy. A nielen nám, ale aj všetkým našim priateľom i nepriateľom.
Pokorne ťa prosíme, odpusť nám všetky urážky, ktorých sa ti denne od nás dostáva. Odpusť nám aj tie, ktorými sme urazili Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, ktoré ťa tak veľmi miluje.
Jej prostredníctvom ti obetujeme naše modlitby, obety a všetky dobré skutky ako náhradu za neprávosti, spáchané proti jej Nepoškvrnenému Srdcu.
Obetujeme ich tiež za našu mládež, jej rodičov a vychovávateľov. Prijmi ich aj za obrátenie hriešnikov, pohanov a našich bratov žijúcich v blude.
Vrúcne ťa prosíme, daj nám svätých kňazov, biskupov a apoštolov. Zveľaďuj a chráň svoje dielo, aby sme jednotne a horlivo pracovali za rozšírení Božieho kráľovstva na zemi. Nech sa vždy stane tvoja svätá vôľa.
Odovzdávame sa ti, obetujeme a zasväcujeme v spojení s Nepoškvrneným Srdcom Panny Márie.
Dopraj nám všetky milosti. Daj, aby sme ťa lepšie poznali a z lásky ti slúžili. Zmiluj sa nad dušami v očistci.
Nakoniec ti vrúcne ďakujeme, za všetko, čím si obdaril našu dušu a naše telo.
Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, buď nám spásou. Kráľovná presvätého ruženca, oroduj za nás. Amen.
(S povolením cirk. vrchnosti Nitra č.1285/46)

K DUCHU SVÄTÉMU: Pane, zošli svojho Ducha a obnovíš tvárnosť zeme! Pane, obnov svoje prvé Turíce. Ježišu, udeľ všetkým milovaným kňazom dar rozlišovania duchov, obdaruj ich všetkými svojimi darmi, rozmnož ich lásku, urob z nich neohrozených apoštolov a pravých svätých medzi ľuďmi.
Duchu Svätý, Bože lásky, príď ako mocný vietor do našich katedrál, do večeradiel, do najbohatších domov práve tak, ako do najpokornejších príbytkov. Naplň celú Zem svojím svetlom, svojou útechou a svojou láskou! … Príď a povzbuď ľudí v tejto dobe takej plnej úzkostí, osvetli neistú budúcnosť mnohých, upevni tých, ktorí ešte váhajú na Božích cestách.
Duchu svetla, rozptýľ všetky temnoty zeme, uveď blúdiace ovce do Božieho ovčinca, pretrhni oblaky prikrývajúce tvoje tajomné svetlo. … Naplň všetky srdcia svojimi premnohými a vzácnymi darmi, ó božský plod obety Kalvárie, … (Krátené: Marthe Robinová, Turíce 26. mája.1939)

Sv. MICHAL ARCHANJEL, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom. Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen. Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)

Modlitba za Svätého Otca
Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *